Janšu niekedy komentátori označujú za mini Trumpa a má blízko k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. Bolo to pre voličov dôležité?
To, či je Janša blízky Orbánovi, hralo vo voľbách istú úlohu, ale v žiadnom prípade to nebol hlavný faktor, ktorý by ovplyvnil výsledok. Slovinsko je krajinou, v ktorej má prevahu centristicko–ľavicový elektorát asi v pomere 60 ku 40 percent. Má to potom vplyv na voľby. Ak títo voliči hlasujú, vyhráva ľavica. SDS získala oproti roku 2018 asi o 50–tisíc hlasov viac. Ale účasť bola výrazne vyššia, prišlo viac ľavicovo naladených voličov. V roku 2018 hlasovalo 52 percent Slovincov, teraz takmer 70 percent.
Aké sú teda hlavné dôvody, prečo Janša stratí moc?
Voľby boli v podstate hlasovaním o dôvere premiérovi. Mnoho ľudí podporilo Hnutie Sloboda, pretože chceli odmietnuť Janšu. Za pravicu by asi hlasovalo viac Slovincov, keby ju nereprezentoval súčasný premiér. Napríklad jej ekonomický program nie je až taký odlišný od toho, o čom hovorí centristická ľavica. Ľudia však mali pocit, že Janšova vláda príliš ubrala z ich demokratických slobôd a týka sa to aj toho, ako pristúpila k pandémii. Slovinsko patrilo ku krajinám, ktoré malo najdlhšie zavreté školy. Vyskytlo sa aj veľa korupčných prípadov, najmä v súvislosti s nákupom medicínskeho vybavenia. Mali sme veľmi striktné pandemické opatrenia a toho sa týkali aj viaceré veľmi čudné rozhodnutia úradov. Ako napríklad pokuty a stíhanie stredoškolských študentov, ktorí sa dožadovali toho, aby mohli chodiť do školy. Nemalú časť verejnosti to podráždilo. A vláda namiesto toho, aby sa to usilovala vysvetliť, len siahla po represiách.
Sú to veci, ktoré súvisia s pandémiou. Označili by ste z politologického Janšu ako niekoho, kto má autoritárske tendencie?
Určite áno. Ľudia si na začiatku pandémie uvedomovali, aká zložitá je situácia, dodržiavali pravidlá a krajina bola na tom dobre. Vláda si tento úspech chcela privlastniť, ale Slovincom sa to nepáčilo. A potom, keď bolo potrebné prijať ďalšie reštrikcie, bol to problém. Vláda aj zle komunikovala. Každý štvrtok večer sme čakali, aké opatrenia budú platiť od piatka, aby sme vedeli, čo môžeme alebo nemôžeme robiť. Bolo to ako nočná mora, nevedeli sme, čo bude zajtra. Ľudia od vlády len požadovali, aby veci komunikovala otvorenejšie a problémy nezametala pod koberec. Výsledok volieb odráža nielen to, čo Janša urobil, ale aj to, čo neurobil.
Veľa sa hovorilo o jeho útokoch na médiá. Bol to problém?
HS získalo vyše 400–tisíc hlasov a myslím si, že takých 100–tisíc dostali preto, že ľuďom sa nepáčilo, čo robí Janša s médiami. Za jeho prvej vlády v rokoch 2004 až 2008 mal pocit, že novinári sa k nemu správajú zle. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že slovinské média sú ľavicovejšie a progresívnejšie zamerané. Ale Janša sa usiloval nad nimi získať kontrolu. Už za prvej vlády chcel niektoré médiá oslabiť alebo riešil, aby ich získali jemu spriaznení ľudia. V terajšej kampani ho podporovali viaceré médiá, ktoré sú blízke Orbánovi a v podstate ich vlastnia Maďari, hoci to nie sú veľké tituly. Janša sa tiež snažil ovládnuť verejnú spravodajskú agentúru. Nepodarilo sa mu to, ale spôsobil jej mnoho problémov. Ovládol však programovú radu verejnoprávnej televízie a rozhlasu a dosadil tam svojich ľudí. Čo to spôsobilo, sa ukázalo najmä počas kampane. Bola to hanba. Z poslednej televíznej debaty viacerí politickí lídri odišli. Janša sa snažil ovládnuť médiá a spôsobiť im problémy, ale nakoniec sa to vo voľbách obrátilo proti nemu.
Je šéf HS Golob pripravený byť premiérom?
Nedá sa o ňom povedať, že je úplne politickým nováčikom. Golob bol jedným z predstaviteľov strany Pozitívne Slovinsko, ktorá v roku 2011 vyhrala voľby, ale nedokázala zostaviť vládu. Mohol sa z toho poučiť. Golob nemá štátnické skúsenosti, ale takých premiérov už Slovinsko malo. Či to bola Alenka Bratušeková, alebo Miro Cerar. Golob je manažérom a riadil energetickú spoločnosť GEN–I. Na úrovni Európskej únie a na medzinárodnej scéne by to mohlo byť pre neho výhodou. GEN–I bola veľmi úspešná, Golob vie veľa o energetických trhoch a v súvislosti s vojnou na Ukrajine je to dôležitá téma.
Hnutie Sloboda sa dá označiť za ekologické a centristicko–ľavicové. Môžu sa podobné strany poučiť z jeho víťazstva v Slovinsku?
Je to veľmi zložitá otázka. Pravicové politické strany v Slovinsku sa zameriavajú na podnikateľskú triedu, ale príliš sa neodkláňajú od toho, čo by som možno nazval sociálnodemokratickým kapitalizmom. Práva pracujúcich a sociálny dialóg riešia všetci. Časť pravice sa prikláňa k autoritatívnym spôsobom, ale robí to tak, aby si neznepriatelila robotníkov. V Slovinsku je veľmi silný sociálny štát a oceňujú to aj voliči výrazne pravicových strán. Golob v podstate ponúka neautoritatívny štýl politiky a vládnutia. Je zameraný na sociálne fungujúcu ekonomiku so silným ekologickým aspektom. Už ako šéf GEN–I sa oveľa viac ako konkurenčné spoločnosti zameriaval na obnoviteľné zdroje a aj to dobre komunikoval. Zároveň Golob hovorí o úcte k liberálnym hodnotám, o transparentnosti a o boji s korupciou. Je možné, že takáto kombinácia by mohla byť zaujímavá pre voličov v iných krajinách, ktoré majú podobné historické skúsenosti ako Slovinsko. Azda aj na Slovensku alebo v Chorvátsku. Je to možno spôsob, ako sa postaviť autoritatívnejším vládcom, ktorých vidíme v našom regióne. Janšu už voliči odmietli, lebo v ňom videli extrém. Slovinsko ešte nebolo ako Maďarsko, ale ľuďom sa nepáčilo, akým smerom sa krajina uberá.