Takzvané právnoštátne konanie odštartovala bruselská exekutíva v stredu zaslaním listu maďarskej vláde s návrhmi nápravy. Ak sa kabinet Viktora Orbána nepodvolí, hrozí mu do trištvrte roka pozastavenie finančných tokov z únie.
Budapešť ešte pred preštudovaním listu rázne odmietla akýkoľvek nátlak. „Bruselu je zaťažko stráviť, že v parlamentných voľbách dostala maďarská národno-konzervatívna vláda historicky nevídaný mandát. Pre vládu má zásadný význam vôľa maďarských voličov, a nech je v tom liste, čo dostaneme, čokoľvek, určite nepodľahneme žiadnemu nátlaku z Bruselu,“ napísala na sociálnej sieti ministerka spravodlivosti Judit Vargová. Finančné trestné opatrenia pod zámienkou porušovania zásad právneho štátu by boli podľa Vargovej obzvlášť riskantné v čase, keď všetky členské štáty musia v dôsledku vojny na Ukrajine čeliť energetickej a utečeneckej kríze.
Spustenie mechanizmu oznámila podpredsedníčka komisie Věra Jourová. Exekutíva únie podľa nej v Maďarsku zistila prehrešky, ktoré môžu ohroziť riadne rozdeľovanie spoločných peňazí.
Páka proti korupcii
Komisia tak po prvý raz siaha po páke nového mechanizmu platného od začiatku minulého roka, ktorý má chrániť rozpočet únie pred korupciou, konfliktami záujmov či podvodmi.
EÚ napriek odporu Maďarska a Poľska prijala pravidlá už predvlani, pričom europoslanci opakovane vyzývali na ich rýchle uplatnenie. Brusel však z politických dôvodov nechcel konanie spustiť pred maďarskými parlamentnými voľbami, ktoré sa konali v prvú aprílovú nedeľu. V nich opätovne získal ústavnú väčšinu Orbánov Fidesz, ktorého vláde EÚ už vyše desať rokov vyčíta obmedzovanie nezávislosti justičných orgánov, plurality médií či občianskej spoločnosti.
„Vidíme správy audítorov, že sa európske fondy nerozdeľujú spravodlivým a transparentným spôsobom, vidíme nedostatok opatrení proti korupcii,“ popísala niektoré z dôvodov na spustenie procedúry Jourová. Komisia podľa nej do Budapešti poslala list, v ktorom dala Maďarsku dva mesiace na reakciu. Ak nebude uspokojujúca, tak do piatich až deviatich mesiacov môže nasledovať finančný trest. Ten by na návrh Európskej komisie musela schváliť kvalifikovaná väčšina členských krajín únie.
List plný výčitiek
Samotný list Európska komisia nezverejnila. Bruselská spravodajkyňa denníka Népszava však zistila, že komisia v ňom vyjadruje vážne obavy najmä v súvislosti so systémom verejného obstarávania. „Maďarské orgány spravujúce finančné prostriedky EÚ a zodpovedajúce za verejné obstarávanie nevykonávajú svoju činnosť transparentným a zodpovedným spôsobom a vo finančnej kontrole a v audite existujú vážne nedostatky,“ informuje Népszava o obsahu dokumentu, ktorý Budapešti vyčíta aj nezrovnalosti pri predaji poľnohospodárskej pôdy a nedostatky v spolupráci s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).
Inštitúcie EÚ dlhodobo vedú s Maďarskom konania pre porušovanie európskych hodnôt. Orbánovej vláde vyčítajú okrem iného snahu o kontrolu médií, obmedzovanie nezávislosti akademických inštitúcií či práv sexuálnych menšín. Teraz začaté konanie sa má však týkať výhradne prípadov spojených s čerpaním európskych peňazí.
Komisia podľa Jourovej k bezprecedentnému kroku siahla aj preto, že Maďarsko sa ako jedna z mála členských krajín EÚ nezapojilo do činnosti novej európskej prokuratúry, ktorá má vyšetrovanie podvodov či korupcie spojené s európskymi fondmi na starosti. „My nemáme na Maďarsko jedinú páku, aby sme ho prinútili začať vyšetrovanie a trestné konanie,“ povedala Jourová s odkazom na rad prípadov, v ktorých úrad pre boj s podvodmi OLAF odporučil vyšetriť podozrivé rozdeľovanie peňazí EÚ v krajine.
EÚ roky vyčíta problémy spojené s právnym štátom aj Poľsku, pri ktorom však podľa Jourovej komisia neeviduje zásadné nedostatky súvisiace s úniovými fondmi.