Brániť sa môžeme aj v Rusku, odkazuje Kyjev Moskve

Vojna, ktorú Vladimir Putin rozpútal proti Ukrajine, už zasahuje aj územie agresora. Na množiace sa výbuchy ruských muničných skladov, požiare palivových zásobníkov, ba dokonca i výskumného ústavu raketovej techniky, Kyjev doteraz reagoval nanajvýš žartíkmi typu, že treba dodržiavať bezpečnostné predpisy a nefajčiť pri horľavinách. So zvyšujúcim sa sebavedomím vystuženým dodávkami výzbroje zo zahraničia si však Ukrajinci otvorene vyhradzujú právo na diverzné útoky na pôde protivníka.

, , 28.04.2022 12:51
Briansk, požiar, Tweeter
Veľký požiar v ruskom Briansku. Špekuluje sa, že to mohol byť následok útoku ukrajinských dronov. Ukrajinci to nikdy nepotvrdili.
debata (233)

Moskva to nazýva agresiou a hrozí tvrdou odvetou nielen Kyjevu, ale aj jeho spojencom. „Takáto zločinná agresia proti Rusku nemôže zostať bez odpovede,“ varovala vo štvrtok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

„Chceli by sme, aby Kyjev a západné metropoly brali vážne vyhlásenie ruského ministerstva obrany o tom, že ďalšia provokácia, ktorá podnieti Ukrajinu k zásahu proti ruským zariadeniam, sa stretne s tvrdou odpoveďou Ruska,“ dodala.

Zacharovová naznačila, že odvetný úder Ruska nemusí brať ohľad ani na západných predstaviteľov, ktori navštevujú Kyjev. Len o pár hodín neskôr to na vlastnej koži pocítil generálny tajomník OSN António Guterres, ktorého šokovala blízkosť ruských útokov na centrum ukrajinskej metropoly v čase jeho návštevy Kyjeva.

V centre Kyjeva bolo počuť vo štvrtok večer po stretnutí Guterresa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským dva mohutné výbuchy. Išlo o prvé bombardovanie ukrajinskej metropoly tohto druhu od polovice apríla.

„Je to vojnová zóna, ale je šokujúce, že sa to stalo blízko nás,“ povedal hovorca humanitárneho úradu OSN Saviano Abreu. Jedna strela zasiahla obytnú budovu, najmenej jeden človek zahynul a šesť osôb utrpelo zranenia. V dvoch výškových budovách následne vypukol požiar.

„Neodporúčame im, aby ďalej skúšali našu trpezlivosť,“ odkázala západným vládam Zacharovová. Menovite spomenula britského štátneho tajomníka ministerstva obrany Jamesa Heappeyho, ktorý vyhlásil, že je „úplne legitímne“, aby Ukrajina zaútočila na ruskú logistiku za hranicami svojej krajiny, čo podľa Zacharovovej Kyjev prijal ako výzvu na akciu.

VIDEO: Ruské rakety systému Iskander nasadené v bojoch na Ukrajine.

Briansk, požiar, Tweeter Čítajte viac V ruskom Briansku vypukol obrovský požiar, horeli sklady ropy

Krutá karma

Na juhu a západe Ruska v poslednom čase vzbĺklo niekoľkok skladov paliva a munície. V Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou sa v noci opakovane ozývajú výbuchy. Po jednom z nich začal horieť muničný sklad, po ďalšom sklad paliva. Mohutný požiar vypukol v pondelok aj v ropnom sklade v meste Briansk v rovnomennej oblasti susediacej s Ukrajinou. Briansk leží vyše sto kilometrov vzdušnou čiarou od hraníc, po ceste dokonca bezmála dvesto. Podľa ruských médií oheň zachvátil dva objekty: sklad palív spoločnosti Transnefť a nádrž s naftou miestnej vojenskej jednotky. Oficiálne nepotvrdené správy dokonca spomínali v Briansku aj zničenú železnicu s vlakom, údajne prepravujúcim vojenskú techniku a muníciu ruským vojskám na Ukrajine.

V Kurskej oblasti, ktorá tiež susedí s Ukrajinou, protiletecká obrana zostrelila dva ukrajinské drony. Najšokujúcejší bol však pre Moskvu minulotýždňový ničivý požiar v Centrálnom výskumnom ústave ruských vzdušných a kozmických síl v meste Tver, severozápadne od ruskej metropoly, ktorý si vyžiadal prinajmenšom sedemnásť mŕtvych.

Ukrajinskí predstavitelia zodpovednosť za tieto výbuchy a požiare doteraz nezvykli potvrdiť ani vyvrátiť. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak však vo štvrtok prvý raz deklaroval právo Ukrajiny „brániť sa akýmkoľvek spôsobom“, aj „údermi na vojenské sklady a základne“ na ruskom území.

Podoľak na Twitteri citoval šéfa americkej diplomacie Antonyho Blinkena, že „Ukrajina sa musí sama rozhodnúť, či zaútočí na ruské vojenské zariadenia“. Vzápätí poradca, ktorý je hlavným vyjednávačom Ukrajiny na rokovaniach s Ruskom, dodal: „Rusko zaútočilo na Ukrajinu a zabíja tam civilistov. Ukrajina sa preto bude brániť akýmkoľvek spôsobom, vrátane úderov na sklady a základne ruských vrahov. Svet toto právo (Ukrajiny) uznáva,“ zdôraznil.

„Keď sa rozhodnete masívne napadnúť inú krajinu, hromadne tam zabíjať, drviť civilistov tankami a vo svojich oblastiach k tomu využívať sklady, skôr alebo neskôr sa vám to vráti,“ napísal Podoľak. Ironicky tiež poznamenal, že muničný sklad mohol vzbĺknuť napríklad po „zásahu všemohúceho“, ako trest za ostreľovanie civilistov v Mariupole počas víkendových pravoslávnych veľkonočných sviatkov. „Karma – to je krutá vec,“ dodal.

Putin hrozí

Moskvu prenášanie vojny na jej územie mimoriadne podráždilo. Z podnecovania týchto útokov Rusi obviňujú Západ. „Ak sa niekto rozhodne zvonka zasahovať do toho, čo sa deje, a bude vytvárať z nášho pohľadu neprijateľné hrozby strategického charakteru, musí mať na pamäti, že naše protiúdery budú bleskové,“ vyhlásil v stredu Putin. Len krátko predtým šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov vystríhal Západ, aby nepodceňoval riziko vypuknutia tretej svetovej vojny.

Jadrovou vojnou začali verejne strašiť aj hlavní propagandisti Kremľa. „Akú možnosť nám nechávate, idioti? Úplné zničenie zostávajúcej Ukrajiny? Jadrový útok?“ odkázala západným mocnostiam šéfka štátnej televízie RT Margarita Simonianová.

K varovným hlasom sa včera pridal aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Snahy o vyzbrojovanie Ukrajiny, a to aj ťažkými zbraňami, sú počínaním, ktoré ohrozuje bezpečnosť kontinentu, provokuje nestabilitu,“ povedal v reakcii na slová britskej ministerky zahraničných vecí Liz Trussovej, ktorá vyhlásila, že ruské vojská musia byť vytlačené z celej Ukrajiny a spojenci musia „zdvojnásobiť“ svoje úsilie a poslať Kyjevu ďalšie vojenské vybavenie.

Nové prísľuby zbraní

Západné veľmoci hrozby Moskvy neodradili od navyšovania vojenskej pomoci Kyjevu. K najaktívnejšiemu Washingtonu a Londýnu sa vo štvrtok pridal aj doteraz váhajúci Berlín. Nemeckí poslanci schválili rezolúciu na podporu dodávok ťažkých zbraní Ukrajine a vyzvali vládu, aby vyzbrojovanie urýchlila.

Kabinet sociálnodemokra­tického kancelára Olafa Scholza už Kyjevu ponúkol samohybný protiletecký systém Gepard. „Pokračovať s dodávkami potrebného vybavenia, urýchliť dodávky, kde to bude možné, a rozšíriť dodávky o ťažké zbrane a komplexné systémy napríklad v rámci reťazových výmen,“ vyzýva vládu rezolúcia, ktorú predložili vládni sociálni demokrati, Zelení a liberálni slobodní demokrati spoločne s najväčším opozičným zoskupením CDU/CSU. Ruku za jej prijatie zdvihlo 586 nemeckých poslancov, proti bola stovka z radov krajnej pravice a krajnej ľavice.

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok oznámil, že požiadal Kongres o ďalších 33 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine.

Biden zdôraznil, že USA už dodali Ukrajine desať smrtiacich protipancierových zbraňových systémov na každý jeden ruských tank, ktorý Moskva poslala do krajiny.

„Neútočíme na Rusko. Pomáhame Ukrajine brániť sa proti ruskej agresii,“ vyhlásil šéf Bieleho domu.

Z nového balíka finančnej pomoci je určených na vojenskú pomoc až 20 miliárd dolárov. Zhruba 8,5 miliardy by malo ísť na hospodársku pomoc a tri miliardy budú pridelené na dodatočnú humanitárnu pomoc či financovanie potravinovej bezpečnosti.

„Tento balík potrebujeme na podporu Ukrajiny v jej boji za slobodu. Cena tohto boja nie je lacná, ale ak pripustíme, aby (ruská) agresia pokračovala, bude to ešte drahšie,“ povedal Biden.

Biely dom vo štvrtok tiež oznámil, že plánuje použiť peniaze zo zaisteného majetku ruských oligarchov na financovanie obrany Ukrajiny.

233 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Flowers