Prečo ste navštívili Slovensko?
Je to krátka, ale intenzívna regionálna misia. Bola som v Česku, v Maďarsku a prišla som aj na Slovensko. Stretla som sa predstaviteľmi ministerstva zahraničných vecí, rezortu vnútra, so zástupcami občianskej spoločnosti a navštívila som prijímacie centrum pre utečencov. Chcela by som oceniť, čo Slovensko urobilo, keď začali rýchlo prichádzať veľké počty Ukrajincov, ako sa u vás mobilizovala vláda, lokálne komunity a dobrovoľníci. Ešte predtým, ako to ohlásila Európska únia, ste vytvorili rámec ochrany pre utečencov. Okrem toho som prišla zistiť, čo viac na Slovensku môžu spraviť Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UHNCR) a medzinárodná komunita, aby sme podporili vládu. Je to najrýchlejšie postupujúca utečenecká kríza v histórii, Ukrajinu opustilo už viac ako päť miliónov ľudí.
Toto asi nikto nečakal. Čo ste teda videli počas stretnutí v regióne?
Plánovali sme veci pred tým, ako sa začala vojna. Ale neočakávali sme, že sa tak rýchlo pohne také veľké množstvo ľudí. Okrem viac ako päť miliónov Ukrajincov, ktorí odišli do zahraničia, máme sedem miliónov vnútorných vysídlencov. A 13 miliónom vojna znemožňuje pohyb. Okolo 90 percent utečencov sú ženy, deti a starší ľudia. Mnohí z nich chcú zostať blízko Ukrajiny, kde stále majú príbuzných a dúfajú, že situácia im umožní vrátiť sa. Pýtali ste sa ma, čo som videla. Neuveriteľnú solidaritu a obrovskú podporu. Vidím, že vaša krajina berie veľmi vážne to, čo je potrebné urobiť, aby ste mohli poskytnúť utečencom ochranu. Sledovala som sieť dobrovoľníkov na hraniciach, ktorá pomáha dva mesiace, a to je už dlhý čas. Nevieme, ako sa konflikt bude vyvíjať. Ale som tu aj preto, aby som hovorila o tom, ako vieme podporiť Slovensko a ďalšie krajiny na frontovej línii, ktoré pomáhajú Ukrajine.
Spomenuli ste, ako sa mobilizovala vláda, lokálne komunity a občianska spoločnosti. Ale vyskytla sa kritika, že úrady sa najmä na začiatku príliš spoľahli na dobrovoľníkov. Funguje systém dobre?
Slovensko doteraz nemalo skúsenosti s takýmto prílevom utečencov. Vzhľadom na to funguje systém mimoriadne dobre. Môžeme si položiť otázku, či je čo zlepšovať. Odpoveďou bude, že vždy je čo zlepšovať. Všetci môžeme robiť veci lepšie vrátane UNHCR. Ale prišla som aj preto, aby som sa porozprávala so zainteresovanými ľuďmi, ako môžeme pomôcť posilniť vaše úsilie cez ďalšiu koordináciu procesov, cez zapojenie sa ministerstva zdravotníctva, školstva či práce a sociálnych vecí. A to sa už pozeráme na ďalšiu fázu, v ktorej bude potrebné riešiť, ako by mohli utečenci prispieť k fungovaniu lokálnych komunít. Ako pre nich nájsť prácu v odvetviach, v ktorých chýbajú ľudia, a dostať ich deti do škôl. Bolo by dobré to urobiť tak, by ich dočasný pobyt u vás nebol pre krajinu bremenom, ale aby z neho Slovensko získalo.
Máte veľa skúsenosti s utečencami a témami migrácie. Ako dlho môže vzopätie solidarity smerom k Ukrajincom, ktoré vidíme, vydržať? Ako vysvetliť ľuďom, že to, čo sa deje, bude pravdepodobne dlhodobá záležitosť, ktorá sa neskončí tým, že utečencom uvaria polievku?
Počúvam, že Slovensko sa chce rýchlo presunúť práve z tej počiatočnej krízovej fázy, keď rozdávate polievku, deky a oblečenie. Keď utečenci dostanú možnosť pracovať a ich deti sú v škole, už to nie sú cudzinci, ktorí závisia od lokálnej podpory. Stanú sa členmi miestnych komunít, hoci možno len dočasne. Chceme pomôcť Slovensku, aby v tom utečencov podporilo. V prvom rade sa môžete spoľahnúť na Európsku úniu, ale sú tu aj medzinárodní donori. UNHCR a ďalší partneri môžu prispieť svojimi zdrojmi. Táto kríza naozaj asi nebude krátkodobá. Preto aj poskytnutá podpora musí byť dlhodobo udržateľná.
Čo konkrétne môže UNHCR urobiť pre Slovensko?
Padli požiadavky, ktoré sa týkajú našej expertízy. Ako plánovať vo väčšom, ako koordinovať veci po celej krajine, keď na niektorých odľahlejších miestach môžu chýbať ľudské zdroje. Spomenula som už, že väčšina utečencov sú ženy a deti. Prichádzajú z vojny. Utečenci sú traumatizovaní, nie sú so svojimi príbuznými, sú zraniteľní, a niektorí čelili sexuálnemu násiliu. Toto sa deje aj inde vo svete. Vieme, ako s týmto pomôcť, máme s tým skúsenosti. Ponúkli sme, že na Slovensko pošleme odborníkov a sme pripravení pomôcť expertízou v akejkoľvek oblasti, v ktorej to vláda môže potrebovať.
Nakoľko vás prekvapilo, že krajiny ako Slovensko, Poľsko či Maďarsko jednoznačne pomáhajú Ukrajincom? Najmä ak si pripomenieme, že počas utečeneckej krízy v rokoch 2015 až 2016 nepatrili štáty východnej Európy práve medzi najveľkorysejšie.
Je to zaujímavé. Myslím si, že tento región sa veľa naučil z toho, čo sa dialo v rokoch 2015 až 2016. Nasadenie dobrovoľníkov a občianskej spoločnosti nebolo vtedy najprv až také viditeľné, ale postupne sa zvyšovalo. A teraz to všetko prišlo prakticky z večera na ráno. Existovali jasné očakávania, že váš región bude musieť ukázať solidaritu. Bolo tiež jednoznačné, že bude musieť poskytnúť utečencom medzinárodnú ochranu. Ako to má byť pri ľuďoch, ktorí utekajú pred vojnou a čelia perzekúciám. Bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. Za to je potrebné vás pochváliť. Okrem toho si myslíme, že sme sa dostali do momentu, keď sa medzinárodné spoločenstvo musí zaoberať globálnou situáciou utečencov. Po svete ich máme takmer 100 miliónov. Myslím si, že by to mohlo viesť k debate, že utečenci potrebujú náš súcit všade, kde sa nachádzajú.
Takže si myslíte, že keby teraz prišli Sýrčania či Afganci, bola by pre nich východná Európa otvorenejšia?
Som založením optimistka. Verím, že by to tak bolo.
Odpútava Ukrajina pozornosť od iných kríz? V Kábule prevzal Taliban moc vlani 15. augusta a odvtedy Afganistan opustilo najmenej 300-tisíc ľudí.
Pred Ukrajinou mal UNHCR rozpočet takmer vo výške 10 miliárd dolárov, aby sme mohli pomáhať násilne presídleným ľuďom po celom svete. Môžeme hovoriť krízach v Sýrii, v Etiópii, v Južnom Sudáne či vo Venezuele. Ukrajine sa teraz dostáva mimoriadne veľa pozornosti. Máme veľa individuálnych donorov, ktorí chcú pomôcť. Ale chceme to využiť aj na to, aby sme diskutovali o globálnej situácii. Malo by to fungovať tak, že zdroje, ktoré smerujú na podporu Ukrajincom, by sme nemali zobrať z pomoci, ktorá bola určená pre iných. Vojna na Ukrajine totiž ovplyvňuje aj ich. Rastú ceny pohonných hmôt, zvyšuje sa potravinová neistota, riešime infláciu. Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi bol nedávno v Afganistane a teraz sa chystá do Čadu a Kamerunu. Vždy existuje riziko, keď sa veľa pozornosti sústreďuje na jednu krízu, ale chceme upozorňovať aj na iné problémy.