65. deň: NATO chystá veľké cvičenia, útoky Ruska naberajú na sile

23:30 Odvaha ukrajinských vojakov a schopnosti tamojšej armády sa zapíšu do dejín vojenskej histórie. V piatok to na sociálnej sieti Twitter uviedol americký minister obrany Lloyd Austin. „Ukrajinské nemocnice boli bombardované. Občania (Ukrajiny) boli popravení. Ich deti sú traumatizované. A napriek tomu všetkému (Ukrajinci) odviedli skvelú prácu pri obrane svojej suverenity. Odvaha a schopnosti Ukrajiny sa zapíšu do vojenskej histórie,“ napísal šéf Pentagónu.

Austin ešte v utorok pred rokovaním s predstaviteľmi 40 krajín na americkej základni Ramstein v Nemecku vyhlásil, že Spojené štáty veria, že Ukrajina je schopná poraziť Rusko. Šéf silového rezortu dodal, že odpor krajiny voči ruskej armáde je inšpiráciou pre celý slobodný svet. (tasr)

22:55 V Kyjevskej oblasti bol objavený ďalší hromadný hrob s telami 900 civilistov. Podľa agentúry Unian to povedal ukrajinský prezident Zelenskyj v rozhovore s predstaviteľmi poľských médií. Vyhlásil tiež, že ruské sily pálili telá zabitých v mobilných krematóriách, čo sťaží vyšetrovanie zločinov, a že nikto nevie, koľko ľudí na Ukrajine dohromady zomrelo.

„Zametajú stopy… ale nehľadiac na to, že (zabitých) spaľovali, tak sa v Kyjevskej oblasti našiel ďalší hrob s 900 telami. Koľko ľudí dokopy zomrelo, nikto nevie,“ citovala Zelenského agentúra Unian. Prezident krajiny, ktorá už od 24. februára vzdoruje ruskej vojenskej agresii, tiež podľa portálu Ukrajinská pravda povedal, že podľa odhadov ukrajinských úradov Rusi nezákonne deportovali pol milióna Ukrajincov do Ruska. (ČTK) Ukrajinský prezident podčiarkol, že je potrebné tieto zločiny potrestať.

22:19 Na takmer 1 200 stúpol oficiálny počet mŕtvych, ktorých telá našli v oblasti okolo ukrajinskej metropoly Kyjev po stiahnutí ruských jednotiek, uviedli v piatok ukrajinské policajné zdroje. „Do dnešného dňa bolo nájdených už 1187 našich mierumilovných občanov, ktorí zahynuli rukami ruskej armády,“ uviedol policajný riaditeľ Kyjevskej oblasti Andrij Njebytov v piatok pre ukrajinskú televíziu. Ako spresnil, deň predtým bolo nájdených ďalších 26 tiel, pričom zhruba 200 ľudí naďalej evidujú ako nezvestných. (tasr/dpa)

21:48 Veľvyslankyňa Veľkej Británie na Ukrajine Melinda Simmonsová oznámila, že je naspäť v Kyjeve po tom, ako z ukrajinského hlavného mesta odišla na začiatku ruskej invázie. „Bola to dlhá cesta, ale prejdenie tejto vzdialenosti stálo za to," napísala veľvyslankyňa na mikroblogovacej sieti Twitter. Informuje o tom portál bbc.com. (sita)

21:53 Spojené štáty vyhlásili, že svet nemôže pristupovať k ruskému prezidentovi Putinovi tak ako predtým. USA reagovali na to, že Indonézia pozvala Putina – ako aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského – na novembrový summit skupiny krajín G20. Bude sa konať na indonézskom ostrove Bali.

Americký prezident Joe Biden „verejne vyjadril nesúhlas s účasťou prezidenta Putina na summite G20. Privítali sme účasť Ukrajincov,“ oznámila novinárom hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. „Dali sme najavo svoj postoj, že podľa nášho názoru by (Rusi) nemali byť prítomní verejne ani súkromne,“ dodala Psakiová. (tasr/afp)

21:27 Premiér Eduard Heger počas piatkového stretnutia ubezpečoval eurokomisára Didiera Reyndersa, že Slovensko je právny štát a spravodlivosť tu platí pre každého rovnako. Uviedol to na sociálnej sieti. „Komisára som informoval o tom, že ako prvé, čo sme ako vláda podnikli v boji s korupciou, bolo rozviazanie rúk orgánom činným v trestnom konaní,“ dodal premiér.

Priblížil, že ho zaujímalo hodnotenie slovenskej justície. Podľa jeho slov eurokomisár vníma snahu o zlepšenie a od zástupcov občianskej a odbornej verejnosti nezaznamenal výrazné výhrady voči postupom vlády. Premiér Reyndersovi spomenul aj presadenie reformy v modernizácii polície a schválenie súdnej mapy.

21:06 Stovky ľudí prišli v piatok do ukrajinského mesta Charkov z neďalekej dediny Ruská Lozova, ktorú po vyše mesiaci ruskej okupácie oslobodili ukrajinské sily. TASR informáciu prevzala od agentúry AP.

„Schovávali sme sa v pivnici, bola to hrôza. Pivnica sa triasla od výbuchov, kričali sme, plakali a modlili sme sa k Bohu,“ opísala pre AP situáciu v dedine počas ruskej okupácie civilistka Ľudmyla Bocharniková. Ďalší civilisti uviedli, že sa ukrývali bez jedla a elektriny a len s malým množstvom pitnej vody.

Takmer polovica obyvateľov dediny utiekla na autobusoch, poškodených autách či pešo po tom, čo odtiaľ ukrajinské sily v prudkých bojoch úplne vytlačili ruských vojakov, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. (tasr)

20:44 Český premiér Petr Fiala a predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki po piatkovom stretnutí vo Varšave apelovali na Maďarsko, aby „jednoznačne odsúdilo“ zločiny spáchané ruskými vojakmi na Ukrajine.

Čítajte viac Premiéri Česka a Poľska vyzvali Maďarsko, aby odsúdilo zločiny na Ukrajine

20:24 Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres nepovažuje ruské raketové údery v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev počas svojej návštevy za osobný útok. „Neberie to ako znak straty rešpektu voči nemu, ale voči ľuďom v Kyjeve,“ uviedol v piatok v New Yorku hovorca OSN Farhan Haq. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Svetová organizácia zároveň vyjadrila úprimnú sústrasť v súvislosti s obeťou štvrtkových raketových útokov na centrum ukrajinskej metropoly. O život pri nich prišla novinárka a producentka stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) Vera Hyryčová. Podľa OSN musia útoky takéhoto druhu skončiť.

20:18 Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská povedala, že vojna s Ruskom jej manžela nezmenila, iba sa pred svetom odhalilo jeho odhodlanie zvíťaziť a tiež fakt, že je to muž, na ktorého sa možno spoľahnúť. Zelenská v rozhovore zverejnenom v piatok v poľskom denníku Rzeczpospolita takisto uviedla, že svojho manžela nevidela od začiatku invázie Ruska na Ukrajine.

Čítajte viac Vojna všetkým odkryla pravé Zelenského kvality, hovorí prvá dáma Ukrajiny

19:47 Švédsko a Fínsko zostávajú v úzkom kontakte v súvislosti s rozhodnutím o tom, či vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO) po ruskej invázii na Ukrajinu. V piatok v Helsinkách to vyhlásili ministri zahraničných vecí oboch severských štátov. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

„Bude veľmi dôležité, aby Fínsko a Švédsko mohli prijímať rozhodnutia rovnakým smerom a v rovnakom časovom rámci, samozrejme plne rešpektujúc nezávislosť nášho rozhodovania,“ povedal šéf fínskej diplomacie Pekka Haavisto po stretnutí so švédskou ministerkou zahraničných vecí Ann Lindeovou. (tasr)

19:28 Poľsko podporí susednú Ukrajinu dodávkou viac než 200 tankov sovietskej výroby typu T-72, informovala v piatok s odvolaním sa na zdroje z vlády vo Varšave poľská agentúra IAR. TASR správu prevzala z agentúry DPA. Väčšina týchto tankov už prešla poľsko-ukrajinské hranice a nachádza sa na území Ukrajiny, spresnila agentúra IAR.

Poľský prezident Adrzej Duda začiatkom týždňa vyhlásil, že Poľsko od začiatku ruskej vojenskej invázie už poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 1,5 miliardy eur.

18:45 Nórsko zakázalo ruským nákladným vozidlám vstup na svoje územie a ruským lodiam neumožní vplávať do svojich prístavov. Škandinávska krajina sa tak pripojila k rovnakým sankciám, ktoré prijala Európska únia. Výnimku však budú mať ruské rybárske lode, ktoré pravidelne vykladajú svoje úlovky v prístavoch na severe Nórska. Výnimka bude platiť aj pre prístavy na arktickom súostroví Špicbergy, do ktorých je voľnejší prístup zahraničných plavidiel na základe dohody z 20. rokov minulého storočia. (sita/skynews)

18:14 Španielska vláda oznámila, že jej doteraz najväčšia dodávka vojenského materiálu pre Ukrajinu je na ceste. Správa prišla po tom, ako španielske noviny El País informovali o tom, že takmer 150-metrov dlhá loď Ysabel s 200 tonami nákladu už zakotvila v prístavnom meste Gdyňa na severe Poľska.

Zásielka pre Ukrajinu podľa španielskeho premiéra Pedra Sáncheza zahŕňa 30 nákladných áut, niekoľko špeciálnych ťažkých transportných vozidiel a desať menších vozidiel. Podľa El País budú vozidlá a materiál z lode vyložené a prepravené asi 700 kilometrov na logistickú základňu na Ukrajine. (tasr/ap)

17:57 Putin diskutuje o myšlienke naviazania rubľa na zlato a iný tovar. Uviedol to v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR informáciu prevzala od agentúry Reuters, podľa ktorej by tento krok znamenal, že ruská mena by bola po prvý raz za viac ako storočie priamo naviazaná na drahé kovy.

„O tejto otázke sa diskutuje s Putinom,“ potvrdil Peskov počas piatkového konferenčného hovoru s novinármi.

Vysokopostavený predstaviteľ Kremľa Nikolaj Patrušev, ktorý je tajomníkom ruskej Rady bezpečnosti a blízkym spojencom Putina, tento týždeň uviedol, že prepojenie rubľa s drahými kovmi by mohlo Rusku poskytnúť väčšiu „suverenitu“ nad svojím finančným systémom, ktorý poškodzujú západné sankcie.

17:12 Slovinsko na základe piatkového rozhodnutia vlády pošle Ukrajine materiálnu pomoc v podobe IP telefónov, počítačov, benzínových generátorov elektriny, antén a káblov. Informovalo o tom slovinské ministerstvo obrany, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra STA.

Odhadovaná hodnota pomoci vrátane dopravy je takmer 180.000 eur. Ministerstvo je zodpovedné za tento projekt, ktorý sa realizuje cez Mechanizmus civilnej ochrany EÚ. Pomoc zahŕňa 100 IP telefónov, 40 stolných počítačov a 60 laptopov. (tasr)

16:28 Ministerstvo obrany USA v piatok varovalo Američanov, aby nešli na Ukrajinu bojovať proti ruským inváznym silám. Výstraha prišla po tom, čo bol vo vojne zabitý bývalý americký vojak námornej pechoty. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP. „Naďalej vyzývame Američanov, aby nešli na Ukrajinu… je to aktívna vojnová oblasť, nie je to miesto vhodné na cestovanie,“ povedal hovorca Pentagónu John Kirby pre americkú spravodajskú televíziu CNN deň po tom, čo sa objavili správy o smrti Willyho Josepha Cancela.

Čítajte viac Nechoďte na Ukrajinu, vyzývajú USA svojich ľudí po zabití Američana

16:08 Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin odkázal Severoatlantickej aliancii, aby sa prispôsobila situácii po skončení studenej vojny. „NATO sa dlhodobo drží starého bezpečnostného konceptu, zapojilo sa do blokovej konfrontácie a stalo sa nástrojom jednotlivých krajín v snahe o hegemóniu,“ pokračoval.

Čítajte viac Čína: NATO neustále vytvára konflikty, aj keď tvrdí, že je obranná aliancia

15:00 Pápež František by sa s ruským patriarchom Kirillom mohol stretnúť v Bratislave. Tvrdí to Catholic News Agency (CNA). Tlačová kancelária Svätej stolice na otázku TASR o možnom bratislavskom cirkevnom samite reagovala s tým, že k prípadnému stretnutiu rímskeho pápeža s moskovským patriarchom nateraz nevie poskytnúť žiadne podrobnejšie informácie. S myšlienkou uskutočniť stretnutie hláv katolíckej a ruskej pravoslávnej cirkvi v Bratislave prišiel politik Ján Figeľ z KDH, ktorý v rokoch 2016 – 2019 pôsobil ako osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu vo svete.

Čítajte viac Pápež by sa mohol stretnúť s Kirillom v Bratislave, Vatikán to nepotvrdil

13:38 Ruská armáda zajala dvoch britských dobrovoľníkov, ktorí na Ukrajine poskytovali humanitárnu pomoc. Podľa britskej rozhlasovej stanice BBC o tom informovala nezisková organizácia Presidium Network. BBC v piatok uviedla, že k zajatiu došlo zrejme v pondelok na juhovýchode Ukrajiny, na kontrolnom stanovišti ležiacom južne od mesta Záporožie.

Predpokladá sa, že dvojica dobrovoľníkov pracovala v oblasti „na vlastnú päsť“, ale bola v kontakte s organizáciou Presidium Network.

Spoluzakladateľ Presidium Network Dominic Byrne pre BBC povedal, že dvojica mužov sa pokúšala z oblasti evakuovať jednu ženu a dve deti. Kontakt s nimi sa prerušil v pondelok ráno, keď sa dostali cez ukrajinské kontrolné stanovište na Ruskom kontrolované územie.

Bryne dodal, že žena, ktorej sa muži snažili pomôcť opustiť Ukrajinu, začala z mobilu jedného z Britov dostávať „čudné textové správy“.

„O dve hodiny neskôr vtrhli do domu týchto civilistov ruskí vojaci s otázkou, odkiaľ poznajú Britov“. Zo slov ruských vojakov vyplynulo, že Britov považujú za špiónov.

Samotná rodina – žena s dvomi deťmi – neskôr utiekla do Poľska, informoval Byrne podľa BBC.

Britské ministerstvo zahraničných vecí bolo o celom prípade informované a podniká príslušné kroky, dodala BBC.

12:55 Českí výsadkári zapojení do mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Slovensku tento týždeň absolvovali prvý ostrý výcvik so svojimi slovenskými kolegami. Za úlohu mali dobyť jednu z budov v cvičnej dedine. Na miesto časť z nich zlanila z vrtuľníka UH-60 Blackhawk, časť prišla v ľahkých útočných vozidlách LR 130 Kajman.

Čítajte viac Z odstrašenia do obrany. Česi a Slováci z jednotky NATO cvičili s ostrou muníciou

12:12 Obeťou štvrtkového útoku na Kyjev je novinárka stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) Vera Hyryčová. Na sociálnych sieťach o tom informoval jej kolega Olexandr Demčenko. Spresnil, že novinárkino telo našli pod ruinami raketou zasiahnutého bytového domu až v piatok ráno. TASR správu prevzala z RFE/RL. Ukrajinská pobočka tejto rozhlasovej stanice vo svojom vyhlásení uviedla: „Novinárka a producentka Rádia Sloboda Vera Hyryčová zahynula v dôsledku zásahu ruskej rakety do domu, v ktorom v Kyjeve žila. K ostreľovaniu došlo 28. apríla“.

V polovici apríla Národný zväz novinárov Ukrajiny informoval, že od začiatku ruskej invázie (24. februára) bolo na Ukrajine zabitých najmenej 20 novinárov. Zväz zverejnil aj zoznam ich mien, pričom však spresnil, že ide len o tých, ktorých smrť potvrdila ukrajinská generálna prokuratúra.

11:43 Izraelské ministerstvo zahraničných vecí odporučilo svojim občanom nachádzajúcim sa v Podnestersku, aby čo najskôr opustili tento odštiepenecký región ležiaci na území Moldavska a susediaci s Ukrajinou.

V piatok o tom informoval denník The Times of Israel s tým, že ministerstvo sa odvolalo na napätú bezpečnostnú situáciu v regióne. Poukázalo aj na obmedzené možnosti, ktoré by tam izraelskí diplomati mali pri poskytovaní pomoci izraelským občanom v núdzi.

Z Podnesterska, ktoré hraničí s Ukrajinou, hlásili tento týždeň niekoľko výbuchov z okolia ministerstva bezpečnosti, sídla vojenskej jednotky i rozhlasovej veže vo vlastníctve Ruska. Obec, v ktorej sa nachádza ruský sklad zbraní, bola údajne terčom ostreľovania. V reakcii na tento vývoj moldavské vedenie vyzvalo obyvateľov krajiny, aby zachovali pokoj.

Samozvaná Podnesterská „republika“ sa oddelila od Moldavska v roku 1992 po krátkej vojne s Kišiňovom. Odvtedy tam pôsobí približne 1 500 ruských vojakov. Obavy z destabilizácie regiónu vzrástli po tom, ako jeden z ruských generálov deklaroval, že cieľom ofenzívy Kremľa je vytvoriť pozemný koridor cez južnú Ukrajinu do Podnesterska.

Kyjev následne obvinil Rusko, že chce región zámerne destabilizovať, aby vytvorilo zámienku na vojenskú intervenciu. Líder Podnesterska Vadim Krasnoseľskij (v moldavčine Vadim Krasnoselski) na margo spomínaných výbuchov povedal, že „stopy teroristických útokov“ zrejme vedú na Ukrajinu a „majú za cieľ zatiahnuť Podnestersko do konfliktu“. Kyjev naopak tvrdí, že dianie v Podnestersku je výsledkom zámerných provokácií zo strany Ruska. (tasr, timesofisrael.com)

11:41 Hraničnými priechodmi prešlo vo štvrtok na vstupe do Slovenskej republiky 2 342 žien, 837 detí a 869 mužov z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadalo 306 osôb. Zo Slovenska smerom na Ukrajinu prešlo 3 089 osôb, informovala Soňa Valášiková, riaditeľka tlačového odboru Ministerstva vnútra.

„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 198 policajtov, 74 hasičov, 100 colníkov, 208 vojakov, 123 dobrovoľníkov, dvaja duchovní, 60 príslušníkov zahraničných zložiek a 21 zamestnancov migračného úradu. Zároveň bolo vypravených 44 autobusov, ktoré prepravili 722 osôb na rôzne miesta v rámci SR. Vlakovou dopravou bolo prepravených 386 osôb,“ zhrnula Valášiková.

Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 373 125 utečencov. Počet udelených dočasných útočísk dosiahol číslo 72 177. Na výstupe zo SR na Ukrajinu eviduje 118 343 osôb. (tas­r)

10:09 Kontrolné stanovisko v ruskej Kurskej oblasti neďaleko hraníc s Ukrajinou sa dnes ráno stalo terčom mínometného ostreľovania. Podľa agentúry TASS o tom informoval gubernátor regiónu Roman Starovojt. Pri incidente, ktorý si nevyžiadal žiadne obete, podľa neho ruskí vojaci a pohraničníci paľbu opätovali.

Ide o ďalší z radu incidentov v ruských oblastiach hraničiacich s Ukrajinou. V poslednej dobe v ukrajinskom pohraničí horelo niekoľko skladov palív a munície, pričom ruské úrady z útokov obviňujú ukrajinské sily a hrozia Kyjevu tvrdou odvetou.

Ukrajina oficiálne útoky na ruskom území nepriznala. V stredu poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak označil výbuch v jednom z ruských muničných skladov za „zásah boží“.

9:50 Britská mimovládna organizácia Presidium Network informovala, že ruskí vojaci na Ukrajine zadržali dvoch dobrovoľníkov, ktorí pre ňu pracujú. Na starosti mali rozdeľovanie humanitárnej pomoci.

Zástupcovia organizácie podľa agentúry Reuters uviedli, že Rusi britských dobrovoľníkov zadržali v pondelok na kontrolnom stanovisku južne od Záporožia. Na Ukrajine sa podieľali na distribúcii jedla, zdravotníckych potrieb a pomoci pri evakuácii civilistov.

8:43 Americké spravodajské služby sú presvedčené, že útok acetónovou farbou na šéfredaktora ruského nezávislého denníka Novaja gazeta a laureáta Nobelovej ceny Dmitrija Muratova zosnovali ruské tajné služby. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na štvrtkové informácie z amerických denníkov New York Times a Washigton Post.

K útoku na známeho žurnalistu kritického voči Kremľu došlo 7. apríla počas nočnej cesty vlakom na trati Moskva-Samara. Jeden z páchateľov vylial na Muratova červenú olejovú farbu obsahujúcu acetón, ktorá sa mu zostala na tvári, oblečení a osobných veciach, ako aj na zariadení lôžkového kupé.

Novinára následne veľmi štípali oči, čo vyvolalo obavy z ich možného poškodenia. Muratov však na druhý deň z nemocničného lôžka napísal, že jeho oči sú v poriadku.

Americké tajné služby – podľa zistení novín New York Times a Washigton Post – dospeli k záveru, že útok na Muratova zorganizovali operatívci ruských spravodajských služieb.

8:40 Kyjev dúfa, že sa dnes podarí evakuovať civilistov z oceliarní Azovstal, ktoré sa nachádzajú na juhu ukrajinského prístavného mesta Mariupol, zničeného ruskými inváznymi silami. S odkazom na kanceláriu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o tom píše agentúra Reuters.

„Na dnešok je naplánovaná operácia, ktorej cieľom je dostať zo zariadenia civilistov,“ uviedla Zelenského kancelária bez ďalších podrobností.

Oceliarne Azovstal sú poslednou baštou ukrajinského odporu v Mariupole. V krytoch pod oceliarňami sa popri ukrajinských obrancoch podľa ukrajinských úradov skrývajú aj stovky žien a detí.

6:45 Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) oznámila, že po ôsmich rokoch oficiálne končí svoju monitorovaciu misiu na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej Rusko vetovalo predĺženie mandátu misie organizácie.

„Postoj Ruska nám nedáva inú možnosť,“ uviedol vo štvrtok poľský minister zahraničia Zbigniew Rau ako zástupca krajiny predsedajúcej teraz OBSE. Všetky rozhodnutia organizácie sa prijímajú konsenzom a Moskva pred necelým mesiacom prvýkrát zablokovala predĺženie mandátu misie, podotkla AFP.

OBSE svoju misiu na Ukrajine začala v roku 2014 po tom, čo Ruskom podporovaní separatisti odštartovali povstanie na východe krajiny a vypukol tam konflikt medzi nimi a ukrajinskými ozbrojenými silami. OBSE bola jediným medzinárodným orgánom monitorujúcim situáciu na mieste.

6:18 Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu vo štvrtok schválila zákon, ktorý zjednoduší posielanie vojenského vybavenia Ukrajine a ďalším východoeurópskym krajinám na boj proti ruskej invázii. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a Reuters.

Snemovňa návrh zákona schválila pomerom hlasov 417 ku desať, píše Reuters. Legislatívu už predtým odobril americký Senát a podpísať ju ešte musí prezident USA Joe Biden.

Toto opatrenie oživí program z obdobia druhej svetovej vojny, ktorý Spojeným štátom umožňoval požičiavať alebo prenajímať vojenské vybavenie ich spojencom, píše Reuters. V tomto prípade zákon pomôže Ukrajine i ďalším krajinám, ktoré vojna na Ukrajine postihuje – vrátane Poľska a krajín vo východnej Európe.

6:05 Ruská armáda podľa ukrajinského generálneho štábu zosilňuje ofenzívu na východe a severovýchode Ukrajiny. Vedenie zdevastovaného Mariupolu tvrdí, že jeho obyvateľom okrem ostreľovania hrozí aj vypuknutie epidémií. Americký prezident Joe Biden, ktorý požiadal Kongres o ďalších 33 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine, to vysvetlil:

„Cena tohto boja nie je nízka, ale ustúpiť agresii by bolo ešte nákladnejšie,“ uviedol šéf Bieleho domu s tým, že USA nenechajú Rusko uspieť v jeho snahe o podmanenie Ukrajiny.

Ruský denník Kommersant napísal, že Rusko od začiatku vojny na Ukrajine zdvojnásobilo príjmy z predaja plynu, ropy a uhlia do Európskej únie. Zarába na raste cien fosílnych palív, hoci objem dodávok sa kvôli embargu a sankciám znížil. Akcie svetových plynárenských spoločností zaznamenali od ruskej invázie raketový rast, povedal analytik spoločnosti XTB Štěpán Hájek.

Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl generál Valerij Gerasimov údajne osobne prišiel do ukrajinského Izjumu, aby prevzal velenie ruských vojsk v Donbase. S odvolaním sa na svoje bližšie nespresnené zdroje to tvrdí ukrajinský portál Defence Express, ktorý spolupracuje s vojensko-priemyselným komplexom a s armádnymi expertmi. Informáciu, ktorú z iných zdrojov nemožno overiť, prevzalo niekoľko ukrajinských médií.

Podľa Defence Express je Gerasimov už na veliteľskom stanovisku, z ktorého je riadené velenie ruských síl v oblasti Izjumu. Portál poukázal na to, že generál by mal vzhľadom na svoju funkciu riadiť operácie strategického významu, nie operatívno-taktické. To môže byť dôkaz toho, že ruské vedenie chce v Donbase úplne vážne dosiahnuť aspoň nejaké taktické úspechy.

Okrem toho príchod Gerasimova na poľné veliteľské stanovištia podľa Defence Express naznačuje, že vymenovanie náčelníka Južného vojenského okruhu generála Alexandra Dvornikova, ktorý má skúsenosti z bojov v Sýrii, za veliteľa ruských síl na Ukrajine, nezlepšilo situáciu s koordináciou a riadením jednotiek na bojisku.

6:00 Spojené kráľovstvo vyšle približne 8 000 vojakov na cvičenia, ktoré sa uskutočnia počas leta v krajinách vo východnej časti Európy, informoval denník The Guardian. Najviac, až približne 8 000, britských vojakov by v Európe malo byť nasadených v období apríla až júna. Okrem toho budú do krajín vo východnej časti Európy – vrátane Fínska či Severného Macedónska – vyslané aj desiatky tankov.

Britské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že cvičenia sú plánované už dlhodobo a po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári boli plány ešte rozšírené.

Na cvičeniach sa zúčastnia aj tisíce vojakov NATO a krajín Spoločných expedičných síl (JEF), kam patria aj Švédsko a Fínsko.

„Na týchto cvičeniach naši vojaci spoja sily so spojencami a partnermi v rámci NATO a JEF, preukazujúc solidaritu a silu v rámci jedného z najväčších nasadení od obdobia studenej vojny,“ povedal britský minister obrany Ben Wallace, ktorý dodal, že bezpečnosť Európy nikdy nebola dôležitejšia.

„Spojené kráľovstvo výrazne prispieva k obrane Európy a odradeniu ruskej agresie,“ povedal veliteľ britskej armády generál poručík Ralph Wooddisse.