Eurokomisár pre spravodlivosť: Opozíciu som si vypočul, ale neprišiel som ju podporiť

Keď organizujete reformy súdnictva, keď sa usilujete bojovať s korupciou, možno z toho bude vyplývať viac prípadov vyšetrovania a stíhania. Chápem, že pre slovenskú verejnosť to môže byť šok. Počkajme si na koniec celého procesu,“ povedal pre Pravdu Didier Reynders, ktorý má v Európskej komisii (EK) na starosti oblasť spravodlivosti. Minulý týždeň navštívil Slovensko.

03.05.2022 06:00
Virus Outbreak Belgium EU Foto: ,
Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders.
debata (44)

Boli ste belgickým ministrom financií, potom ste riadili rezort zahraničných vecí, teraz ste eurokomisárom pre spravodlivosť. Neočakávam, že ste za tie roky podrobne sledovali vývoj na Slovensku, ale určite ste s ním mali veľa kontaktov. Prekvapilo vás, keď ste počuli správu, že bývalého premiéra Roberta Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka obvinili zo založenia zločineckej skupiny a z ďalších vecí? A to je len jeden prípad. Vo väzení je napríklad bývalý špeciálny prokurátor a mohol by som dlho pokračovať. Vyzerá z Bruselu Slovensko ako problematická krajina?

V EK mám na starosti spravodlivosť. Jedným z dôvodov, prečo som navštívil Slovensko, je oblasť právneho štátu. Je zložité povedať, či má krajina efektívne fungujúci justičný systém, alebo či tu vznikla problematická situácia. Musíme si počkať na výsledky vyšetrovania a žalôb. Chápem, že slovenská verejnosť to vníma ako špecifickú situáciu, ale také veci sa už stali aj v iných členských štátoch. Pre eurokomisiu je dôležité, či na takéto prípady budú inštitúcie reagovať správne. Usilujeme sa veci ešte zlepšiť. Ale fakt, že niektoré prípady sú už v rukách spravodlivosti, je možno dobrým signálom, že inštitúcie fungujú. No aby sme to mohli povedať s určitosťou, musíme vidieť finálne kroky v celom procese a asi aj konečné rozhodnutia.

Viem, že aj v mnohých iných krajinách čelili bývalí či dokonca úradujúci premiéri obvineniam. Ale rozsah toho, čo sa deje na Slovensku, je takmer bezprecedentný. Ak sa pozriete na celý reťazec prípadov, ľudia sa pýtajú, či v krajine vôbec fungoval systém spravodlivosti. A keď nie, prečo s tým niečo neurobili aj európske inštitúcie?

Pýtali ste sa ma, aké mám informácie o situácii. Ako člen federálnej vlády som sa zúčastnil na zasadnutiach 40 rôznych predsedníctiev Rady Európskej únie. V roku 2001 som šéfoval Euroskupine (združuje ministrov financií eurozóny, pozn. red.). Už roku 2016 som v Rade EÚ žiadal, aby sme robili hodnotenie fungovania právneho štátu, a aby sme o tejto téme diskutovali so všetkými krajinami. Som veľmi hrdý na to, že o niekoľko rokov neskôr som už ako člen eurokomisie mal možnosť začať proces vytvárania správ o kvalite právneho štátu vo všetkých členských štátoch. Nie je to náhoda, že v dokumente z roku 2020 o právnom štáte v EÚ sa prvá kapitola týka nezávislosti, kvality a efektívnosti súdnych systémov. Druhá je o boji proti korupcii a tretia o pluralite a slobode médií. A potom štvrtá o deľbe moci. Ako bývalý minister financií som videl, akú v únii venujeme pozornosť rozpočtovej situácii, štrukturálnym reformám, dôchodkovým a sociálnym systémom. Ale veľmi sme sa nezaoberali hodnotami. Mali sme pocit, že to príde samo. Že keď sa stanete členom únie, automaticky z toho vyplýva, že plne rešpektujete jej hodnoty. Ale nie je to tak. A týka sa to novších, ale aj starších členov. V mnohých štátoch sme zaznamenali určité odchýlky od fungovania právneho štátu. Nikto nie je dokonalý a ani netvrdíme, že členské krajiny musia byť dokonalé, ale žiadame o zlepšenie situácie. Keď organizujete reformy súdnictva, keď sa usilujete bojovať s korupciou, možno z toho bude vyplývať viac prípadov vyšetrovania a stíhania. Chápem, že pre verejnosť to môže byť šok. No ak som dobre informovaný, veľa ľudí z polície a zo súdnictva chce spolupracovať s úradmi, aby vysvetlili situáciu. Počkajme si preto na koniec celého procesu.

Stretli ste sa s expremiérom Ficom.

Stretol som sa s opozíciou, s podpredsedom Národnej rady a v delegácii boli aj dvaja bývalí premiéri. Vo všetkých členských štátoch nadväzujem kontakty s vládou aj s opozíciou.

Neobávate sa, že Fico schôdzku s vami označí za vyjadrenie podpory? Parlament práve rozhoduje o jeho vydaní na väzobné stíhanie.

Keď navštívim členskú krajinu, je to možnosť stretnúť sa s vládnymi aj s opozičným poslancami. U vás som sa rozprával s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, so študentmi, zástupcami súdneho stavu či Slovenskej advokátskej komory. Stretnutie s opozíciou som absolvoval, aby som si ju vypočul, nie aby som ju podporil. Je však dobré rozprávať sa s rôznymi poslancami, ale nielen o jednotlivých prípadoch, ale aj o mnohých reformách, o ktorých sa vo vašej krajine diskutuje.

Pýtal som sa vás na bývalého premiéra aj preto, lebo Fico tvrdí, že poslal list lídrom členských krajín o svojom prípade, a viacerí sú vraj znepokojení vývojom na Slovensku, hoci neprezradil, kto sa takto vyjadril. Keď sa v tomto momente hovorí v Bruseli o Slovensku, zaujíma sa niekto o to, čo sa tu deje?

Prišiel som, čo je dobrým dôkazom, že nás situácia zaujíma. Ako som už vysvetľoval, mojím zámerom je vypočuť si pripomienky občianskej spoločnosti, vlády aj opozície. Pri nich ma veľmi zaujíma, čo si myslia o celkovej situácii, no nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým prípadom. Ak k nim niečo povedia predstavitelia opozície, je to ich zodpovednosť. Neprišiel som na Slovensko niekoho podporiť. Aby sme si však v EK urobili dobrý obraz o situácii v členských štátoch, musíme sa rozprávať so všetkými zainteresovanými stranami. Neznamená to, že na konci diskusie sa budeme riadiť ich návrhmi.

Hovorili ste s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou o zapojení sa Slovenska do tímu Eurojustu, ktorý by sa mal zaoberať vojnovými zločinmi na Ukrajine. Aký je cieľ tejto iniciatívy? Bude tento tím identifikovať možných páchateľov a čo bude nasledovať potom?

V prvom rade musíme zhromaždiť potrebné dôkazy. Na tom sa môžu podieľať aj členské štáty, keď budú zbierať svedectvá od utečencov z Ukrajiny. Eurojustu sme rozšírili kompetencie. Znamená to, že bude dôkazy zhromažďovať a potom ich bude odovzdávať všetkým prokurátorom. Keď hovoríme o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu, samozrejme, snažíme sa zorganizovať dobrú koordináciu. Celý proces však bude v rukách prokurátorov a potom národných či medzinárodných tribunálov, respektíve Medzinárodného trestného súdu (ICC). Nie je to politická diskusia, ale súdna. Eurojust má spoločný vyšetrovací tím, ktorý vytvorili Poľsko, Litva a Ukrajina a môže sa k nemu pripojiť aj ICC. Požiadal som členské štáty EÚ, aby uvažovali o možnosti, že sa tiež pridajú. V Prahe bola reakcia ministra spravodlivosti taká, že Česko sa na tom chce zúčastniť a bude o tom rokovať na vláde. V Bratislave to bolo to isté. Ministerka spravodlivosti povedala, že zorganizuje diskusiu s generálnym prokurátorom a so všetkými zainteresovanými, aby sa zúčastnili. Takto môžeme efektívne pracovať. Ak sa začne vyšetrovanie v rôznych členských štátoch, na Ukrajine alebo v ICC, je lepšie mať všetkých prokurátorov pohromade v spoločnom tíme. Už som mal takúto skúsenosť so spoločným vyšetrovacím tímom v prípade zostrelenia letu MH-17.

Ako to fungovalo?

Súčasťou spoločného tímu boli Ukrajina, Malajzia, Austrália, Holandsko a Belgicko. Je lepšie, keď prokurátori spolupracujú. Ale aby som vám ukázal na príklade, že vyšetrovanie je nezávislé, nedávno sme mali stretnutie Eurojustu so všetkými prokurátormi, aj z Ukrajiny a ICC, aby som im vysvetlil, čo robíme. Bol som však len na prvej časti tej schôdzky. Lebo potom prokurátori pokračovali v dôvernom režime. Chcem to zdôrazniť, lebo niekedy počúvam veľa komentárov, čo by sme mali urobiť s páchateľmi. Ale zásady právneho štátu musíme dodržiavať aj v takejto veľmi zložitej situácii v prípade ruskej agresie proti Ukrajine. Musí to byť nezávislý proces s prokurátormi a na konci s tribunálmi a so súdmi. My sa len usilujeme, aby organizácia vyšetrovania bola čo najefektívnejšia. Jednou z požiadaviek ICC a Eurojustu je, aby sme sa vyhli nadmernej dokumentácii. Som veľmi rád, že novinári či mimovládne organizácie sa snažia zbierať dôkazy. Ale ak s nimi chceme ísť k prokurátorovi, musíme ich filtrovať, aby sme si boli istí, že používame rovnakú metodiku, že medzi nimi nie sú žiadne falošné správy. Aj preto žiadame členské štáty, aby poslali expertov na Ukrajinu, a viete, že Slovensko sa k tomu pridalo, rovnako Francúzsko, Česko a ďalšie krajiny.

Myslíte si, že ruský prezident Vladimir Putin je vojnovým zločincom?

Ako som už povedal, som komisárom pre spravodlivosť. Samozrejme, na politickej úrovni padlo rozhodnutie o vojne. A je jednoznačné, že sme svedkami agresie Ruska na Ukrajine. Mojou prácou je však prispieť k zbieraniu dôkazov, aby prokurátori mali čo najlepšie možnosti, aby pred súdy dostali tých, čo sú zodpovední za to, čo sa deje. Ako komisár pre spravodlivosť nemôžem začať hovoriť, či niekto niečo urobil, alebo neurobil. Som si istý, že na Ukrajine sa dejú vojnové zločiny. Je však rozdiel medzi tým, keď hovoríme, že ich vidíme, a tým, keď vravíme, kto za ne nesie zodpovednosť. Je jasné, že niekto ich spáchal. Teraz to bude úloha vyšetrovateľov, prokurátorov a nakoniec sudcov, aby k tomu niečo povedali. A mojou prácou je, aby mali v tomto procese k dispozícii čo najefektívnejšie nástroje.

EÚ sa dohodla na sankciách proti Rusku. V tejto chvíli však aj na Slovensku máme debatu, či by platba Gazpromu za plyn rubľami znamenala, že členské krajiny ich porušia. Aký máte na to názor?

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová sa k tomu vyjadrila jasne. Dohodli sme sa na nejakých sankciách a musíme sa usilovať, aby neexistovali mechanizmy, pomocou ktorých by sa dali tieto opatrenia obchádzať. Ak sa o to pokúsite, spáchate zločin. Keď to urobí nejaký štát, samozrejme, je to tiež problém. Predsedníčka eurokomisie jednoznačne odkázala členským krajinám a spoločnostiam, že musia sankcie dodržiavať a nemajú sa ich snažiť obchádzať.

© Autorské práva vyhradené

44 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska komisia #Slovensko #Robert Fico #Súmrak #právny štát #Didier Reynders