69. deň: Po Avdijivke udreli Rusi na Ľvov a Dnipro. V Irpini našli už 290 zabitých civilov

Ruské sily údajne podvečer zaútočili z viacerých smerov na západoukrajinské mesto Ľvov, predtým si ich raketový útok na Avdijivku vyžiadal 10 obetí a 15 zranených. Rusi, nespokojní s inváziou na Ukrajinu a hľadajúci kontakt na americkú službu, by sa mali pokúsiť komunikovať cez temný web, odporúča CIA.

, , , 03.05.2022 05:55, aktualizované: 23:36
ukrajina Foto: ,
Anna Ševčenková (35) v utorok 3. mája 2022 pred svojim domom v Irpini neďaleko Kyjeva. Dom, ktorý postavili jej starí rodičia, bol takmer úplne zničený koncom marca počas ruského bombardovania. V jej milovanom záhone prežili nejaké ruže, ľalie, pivonky a narcisy. "Je to nový život. Tak som sa pokúsila zachrániť svoje kvety," povedala.
debata (810)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 69. deň
  • Podľa USA chce Rusko pripojiť k sebe odštiepenecké republiky
  • Rusko útočí na Azovstaľ pomocou delostrelectva aj lietadiel
  • Podvečer Rusi zaútočili na Ľvov, Dnipro či oblasti pri Kyjeve
  • Bombardovanie Avdijivky si vyžiadalo 10 obetí a 15 zranených
  • V Doneckej oblasti zahynulo 21 ľudí
  • OSN: Zo železiarní v Mariupole evakuovali ďalších 101 civilistov
  • Putin v telefonáte s Macronom vyzval Západ, aby prestal vyzbrojovať Ukrajinu
mier-ukrajine-2

VIDEO: Evakuácia ľudí z Azovstalu. Video z 1. mája 2022 poskytol pluk Azov Národnej gardy Ukrajiny.

23:35 Ruský novinára Muratov Novinár je presvedčený, že ak sa Vladimir Putin rozhodne na Ukrajine použiť jadrové zbrane, „nikto nemôže zabrániť tomu, aby sa toto rozhodnutie prijalo, … ani parlament, ani občianska spoločnosť, ani verejnosť“.

Muratov Čítajte viac Muratov: Putin získal absolútnu moc, propaganda obhajuje použitie jadrových zbraní

23:21 V ukrajinskej Doneckej oblasti dnes kvôli ruským útokom zomrelo 21 civilistov, informoval podľa agentúry Reuters gubernátor tohto regiónu Pavlo Kyrylenko. To je najvyššia denná bilancia od útoku v Kramatorsku zo začiatku apríla, kde po zásahu stanice ruskými raketami zostalo 50 mŕtvych. Dnes si najmenej desať životov vyžiadalo ruské ostreľovanie koksárne v meste Avdijivka.

Podľa Kyryklenka dnes v Doneckej oblasti utrpelo zranenie 27 civilistov, z nich 15 je hlásených z Avdijivky.

Rusko sa k útoku v Avdijivke podľa agentúry Reuters doteraz nevyjadrilo. Moskva stále tvrdí, že ruské sily neútočia na civilistov a na civilné ciele.

Ruské letectvo ráno podniklo nálet na Avdijivku, poznamenal denník a pripomenul predchádzajúce gubernátorovo oznámenie, že v noci na dnešok nepriateľ ostreľoval mesto z raketometov.

23:15 Šéf ukrajinských železníc Oleksandr Kamyšin uviedol, že ruské rakety zasiahli šesť nádraží na strednej a západnej Ukrajine, informuje britská BBC. Nikomu zo železničiarov ani cestujúcich sa podľa neho nič nestalo, infraštruktúra je však vážne poškodená. Dodal, že kvôli podvečernému a večernému ruskému ostreľovaniu nabralo meškanie 14 vlakov.

Ukrajinské železnice sú terčom útokov zo strany Ruska, ktoré sa snaží Kyjev odrezať od zbraní aj pohonných hmôt dodávaných Ukrajine západnými spojencami.

23:04 „Videla som šesťmesačného chlapca, ktorý sa hral so steblom trávy. Jeho nadšená matka mi povedala, že je to prvýkrát v živote, čo toto mohol robiť. Videla som slzy radosti, keď sa členovia rodiny, ktorí boli dva mesiace uväznení v rôznych častiach závodu, znovu stretli,“ uviedla po záchrane ďalších 101 ľudí z oceliarní Azovstaľ v ukrajinskom Mariupole koordinátorka OSN pro Ukrajinu Osnat Lubraniová, ktorá zároveň podotkla, že OSN je pripravená sa do Azovstaľu vrátiť a evakuovať ďalších civilistov.

Jedna zo zachránených žien popísala, že každú noc zaspávala so strachom, že už sa neprebudí. „Neviete si predstaviť, aké je desivé, keď sedíte v kryte, v mokrej a vlhkej pivnici, ktorý nadskakuje a otriasa sa,“ popísala agentúre AP Olena Cybulčenková po príchode do Záporožia. Stanici CNN povedala, že sa v bunkri skrývala s rodinou od začiatku marca a spolu s ostatnými civilistami tam prežívala na polievke, konzervách a čaji.

„Tí, ktorí uviazli v Azovstale, prežili nepredstaviteľnú hrôzu,“ uviedol Červený kríž na twitteri. „Nezabudli sme ani na tých, ktorí tam zostávajú. Budeme pokračovať v práci na umožnenie bezpečného priechodu pre týchto ľudí,“ dodal. Lubraniová uviedla, že v Azovstale zostávajú ďalší civilisti, ale OSN nemá informácie o ich počte. „Niektorí sa možno báli vyjsť, niektorí to pravdepodobne nezvládli,“ dodala koordinátorka OSN, podľa ktorej niektorí starší ľudia mohli len ťažko chodiť a s odvozom evakuovaných pomáhal rozbitý autobus s prázdnymi pneumatikami.

22:13 Podpora Nemcov dodávkam zbraní na Ukrajinu brániacu sa voči ruskej agresii v porovnaní so začiatkom apríla klesla z 55 na 46 percent. Za rovnaký čas stúpol z 33 na 44 percent počet ľudí, ktorí sú kategoricky proti takýmto dodávkam vojenskej pomoci. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky inštitútu Forsa pre televízie RTL/n-tv, ktorý bol zverejnený v utorok.

Ako píše agentúra DPA, väčšina respondentov – až 70 percent – uviedla, že vojna na Ukrajine sa skončí jedine diplomatickou cestou a na základe rokovaní. To, že bude nutné vojenské riešenie, si myslí 24 percent Nemcov.

Dodávky zbraní na Ukrajinu budú podľa 57 percent opýtaných znamenať rozšírenie konfliktu do iných krajín či dokonca začiatok tretej svetovej vojny. Prieskum ukázal, že 34 percent ľudí si nemyslí, že dôjde k takejto eskalácii situácie.

Prieskum sa konal na vzorke 1004 respondentov od 29. apríla do 2. mája do pondelka tohto týždňa.

22:05 Šéf Zakarpatskej oblastnej správy Viktor Mykyta vyzval občanov, aby na mieste útoku nevyhotovovali fotografie a nenatáčali videá.

ľvov Čítajte viac Vojna sa blíži k Slovensku. Rusi prvýkrát bombardovali Zakarpatskú oblasť

21:57 Už 290 tiel civilistov objavili v meste Irpiň neďaleko Kyjeva odvtedy, ako sa odtiaľ stiahli ruskí vojaci. Uviedol to na Facebooku starosta mesta Olexandr Markušyn.

Markušyn uviedol, že úradom sa dosiaľ podarilo identifikovať 185 mŕtvych, väčšinou išlo o mužov. Príčinou ich úmrtí boli podľa jeho slov zranenia spôsobené šrapnelmi a strelnými zbraňami.

Podľa Markušyna zomrelo prinajmenšom päť z týchto ľudí v dôsledku vyhladovania a poranení mozgu. Piatich obyvateľov zase zastrelili na dvore pred výškovou budovou a v areáli detského rozvojového centra.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak zároveň v utorok informoval o objavení hrobu dvoch civilistov v obci Kalynivka neďaleko Kyjeva. Podoľak zverejnil zábery, podľa ktorých mali tieto osoby ruky zviazané za chrbtom, pričom jedna z nich bola zjavne žena, uvádza stanica Sky News.

„Vytrhané nechty. Zviazané ruky. Ďalší hrob s dvoma civilistami sa našiel v dedine Kalynivka v Kyjevskej oblasti,“ uviedol Podoľak. „Koľko takýchto zločinov sa práve deje na okupovaných územiach? Rusko si zvolilo cestu terorizovania civilného obyvateľstva, a preto musí byť uznané za štát podporujúci terorizmus,“ dodal.

Sky News pripomína, že telá civilistov s rukami zviazanými za chrbtom sa po odsune ruských vojakov našli na viacerých miestach v okolí Kyjeva.

21:18 Predseda opozičnej nemeckej Kresťanskodemo­kratickej únie (CDU) Friedrich Merz sa v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ešte predtým Merz navštívil mesto Irpiň, ktoré zničili ruské jednotky. Agentúra DPA pripomenula, že išlo o prvú návštevu popredného nemeckého politika na Ukrajine od začiatku ruskej invázie.

Merz a Zelenskyj spolu hovorili približne hodinu, uviedol hovorca nemeckého politika na Twitteri. „Rozhovor bol, čo sa týka atmosféry a obsahu, mimoriadne dobrý,“ priblížil. O jeho obsahu sa však Merz chce najprv porozprávať s kancelárom Olafom Scholzom, dodal hovorca.

Merz navštívil v utorok mesto Irpiň, kde údajne došlo zo strany ruských vojakov k podobným zločinom ako v Buči. „Starosta (Irpiňa) mi práve slovami, ktorá ma veľmi zasiahli, opísal, čo sa tu stalo, za akými obeťami sa tu žiali, ale opísal aj mimoriadne zásluhy ukrajinskej armády…,“ povedal Merz s tým, že Nemecko cíti povinnosť pomáhať Ukrajine vrátane obnovy miest ako Irpiň.

V utorok popoludní sa v čase Merzovej návštevy spustil v Kyjeve letecký poplach – stalo sa to po prvý raz za posledných tri a pol dňa, uvádza DPA.

21:05 Okrem západoukrajinského mesta Ľvov podvečer otriasli výbuchy aj Dniprom, miestami pri Kyjeve a Kirovohradskou oblasťou. Podľa ukrajinských médií išlo o ďalšie ostreľovanie ukrajinských miest ruskými raketami a strelami s plochou dráhou letu.

„Podľa predbežných údajov bola Ľvovská oblasť zasiahnutá raketami. Zostaňte v krytoch!“ odporučil gubernátor Maksym Kozyckyj. Na sociálnych sieťach sa ľudia zmieňujú o celkom piatich explóziách, napísala agentúra Unian.

Očití svedkovia hlásia prinajmenšom tri výbuchy v Dnipre. Explózie boli tiež počuť v pravobrežnej časti Kyjeva. Prelet striel bol zaznamenaný nad Ternopilskou oblasťou. „Prílet nepriateľskej rakety“ potvrdili aj v Kirovohradskej oblasti. Poradca ministra vnútra Anon Heraščenko navyše informoval o zostrelení dvoch striel, prelietajúcich mesto Vinnycja, dodal Unian.

20:42 Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová obvinila Rusko z toho, že využíva znásilňovanie ako vojenskú taktiku. Ruského prezidenta Vladimira Putina nazvala „hlavným zločincom 21. storočia“.

Venediktovová počas návštevy zničeného mesta Irpiň neďaleko Kyjeva uviedla, že ukrajinské úrady zbierajú informácie týkajúce sa obvinení zo znásilňovania, mučenia a ďalších vojnových zločinov zo strany ruských síl.

Prokurátorka priblížila, že obvinenia sa týkajú znásilňovania žien, mužov, detí a jednej staršej ženy. Na otázku, či ruská armáda používa znásilňovanie na Ukrajine zámerne, na tlačovej konferencii odpovedala: „Som si istá, že to bola stratégia.“ Dodala, že ide o prostriedok na zastrašenie občianskej spoločnosti a úsilie prinútiť Ukrajinu kapitulovať.

Venediktovová neuviedla podrobnosti ohľadom týchto obvinení. Spomenula, že niektoré z obetí sú stále na Ukrajine a boja sa povedať, čo sa im stalo, pretože sa obávajú návratu ruských síl.

Prokurátorka skonštatovala, že Putin ako hlavný veliteľ ruských ozbrojených síl nesie zodpovednosť za to, čo sa deje na Ukrajine. „Ak hovoríme o zločine (vojenskej) agresie, všetci vieme, kto začal túto vojnu. Touto osobou je Vladimir Putin,“ zdôraznila. Pripomenula tiež vojenské intervencie Moskvy v Gruzínsku, Čečensku či v Sýrii. Mgr. Adam Pálka palocka.adamco@gmail.com

20:29 Ruské sily údajne útočia z viacerých smerov na západoukrajinské mesto Ľvov – v utorok večer krátko pred 20.30 h miestneho času (19.30 h SELČ) bolo v centre Ľvova zreteľne počuť najmenej štyri výbuchy.

Starosta Ľvova Andrij Sadovyj na sociálnej sieti Twitter vyzval ľudí, aby sa ukryli v protileteckých krytoch. Ciele ruského útoku neboli bezprostredne zná­me.

V dôsledku explózií bola prerušená železničná doprava v tomto meste ležiacom 80 kilometrov od poľských hraníc. V meste sa spustili sirény a na autách sa rozozvučali poplašné zariadenia. Na chvíľu došlo aj k výpadku elektriny.

20:18 Ruské jednotky deportovali z prístavného mesta Mariupoľ takmer 40 000 ľudí, pričom ich odviezli buď priamo do Ruska, alebo na územie samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR), ktorá bola vyhlásená v roku 2014 v časti regiónu Donbas na východe Ukrajiny. Podľa americkej spravodajskej televízie CNN to v rámci on-line brífingu, ktorý sa konal v Ukrajine Media Centre Ukrinform v Kyjeve, uviedol mariupolský starosta Vadym Bojčenko.

Miestne úrady už podľa neho preverili zoznamy tých, ktorí boli deportovaní z Mariupola do Ruska alebo takzvanej DĽR. Dodal, že je na nich takmer 40.000 ľudí. Druhá strana začala tieto zoznamy skrývať, čo sťažuje overovanie.

Bojčenko objasnil, že ruská armáda „odváža miestne obyvateľstvo do odľahlých častí Ruska, na Ďaleký východ alebo na Sibír a tam ich využíva na rôzne práce“. Týmto obyvateľom Mariupola je vydávané osvedčenie o presídlení a sú zapájaní do "ponižujúcej práce, na ktorú nie je dostatok Rusov“. Podľa Bojčenka tento prístup vykazuje „znaky fašizmu“.

19:50 Najmenej 10 mŕtvych a 15 ranených si vyžiadalo ruské ostreľovanie koksárne v meste Avdijivka v Donbase na východe Ukrajiny, oznámil gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko podľa webu denníka Ukrajinska pravda. Nevylúčil, že sa počet obetí ešte môže zvýšiť.

„Rusi presne vedeli, kam zamieriť – robotníci práve dokončili smenu a na zastávke čakali na autobus, ktorý ich mal z podniku odviezť domov. Je to ďalší cynický zločin Rusov na našej pôde. Za všetko zaplatí!“ napísal v sociálnej sieti Telegram Kyrylenko.

Rusko sa k incidentu podľa agentúry Reuters doteraz nevyjadrilo. Moskva tvrdí, že ruské sily neútočia na civilistov a na civilné ciele.

Ruské letectvo ráno podniklo nálet na Avdijivku, poznamenal denník a pripomenul predchádzajúce gubernátorovo oznámenie, že v noci na dnešok nepriateľ ostreľoval mesto z raketometov.

Avdijivka ako jeden z oporných bodov ukrajinskej obrany v Donbase čelí v posledných týždňoch intenzívnemu ruskému ostreľovaniu a bombardovaniu.

19:27 Ukrajinská generálna prokuratúra sa mohla pomýliť, keď za prvého priamo podozrivého z vrážd civilistov v meste Buča pri Kyjeve označila Sergeja Koloceja, ktorý pochádza z bieloruského mesta Mazyr. Uviedol to dnes nezávislý bieloruský server Zerkalo. „Po zverejnení (správy prokuratúry) na našom webe sa s nami spojili početní Sergejovi známi. Zdá sa, že s udalosťami v Buči nemá nič spoločné,“ napísal server.

Tridsaťpäťročný Bielorus podľa ukrajinských vyšetrovateľov slúžil pri ruskej národnej garde ako veliteľ jednej z jednotiek. Podľa médií ho svedkovia z Buče identifikovali na videozázname z odbočky kuriérskej služby SDEK v Mazyre, odkiaľ ruskí vojaci odosielali do vlasti veci ukradnuté na Ukrajine. V inkriminovaný deň odtiaľ aj Kolocej odosielal veko automobilového batožinového priestoru do Uľjanovska, kam predtým predal svoje auto.

Kolocej má skutočne 35 rokov, ale podľa svojich priateľov, známych, kolegov a susedov žije celý čas v Mazyre, kde ho aj počas vojny na Ukrajine vídali na prechádzkach so šesťročným synom. Nikdy neslúžil v armáde ani v národnej garde. Už asi päť rokov pracuje ako inžinier v miestnej rafinérii, napísal server.

„Neslúžim pri národnej garde. Čo to má byť, zbláznili sa?“ okomentoval podozrenie sám Kolocej. Ruské občianstvo nemá a na Ukrajine už dlho nebol. Upozornil, že kuriérska služba sídli v Mazyre na miestnej pošte, odkiaľ ktokoľvek môže odosielať čokoľvek a kamkoľvek. Ukrajinské úrady si podľa neho mali overiť všetky podrobnosti, než vzniesli obvinenia, inak sa môžu dopustiť vyhrážania a ohovárania.

Ukrajinská prokuratúra sa však chystala po podozrivom vyhlásiť medzinárodné pátranie, dodal server, o poznatkoch ktorého informovala aj ruská redakcia BBC.

19:02 Ukrajinský parlament zakázal v krajine pôsobenie proruských strán, oznámili tamojšie médiá s odvolaním sa na poslancov. Za príslušný zákon, ktorý zakazuje politické strany s programom zameraným na ospravedlňovanie či popieranie ruskej agresie či schvaľovanie krokov proruských separatistov, hlasovala aj časť opozície.

„Na Ukrajine bude odteraz zakázaná činnosť proruských strán. Poslanci podporili toto rozhodnutie 330 hlasmi,“ uviedla predsedníčka vládnej strany Sluha národa Olena Šuljaková podľa agentúry Interfax-Ukrajina. „Konečne v našej politike prestaneme tolerovať ‚ruský svet‘, ktorý Ukrajine prináša len ničenie,“ dodala politička.

Za zákon hlasovalo aj 17 poslancov, ktorí boli pred ruskou inváziou členmi poslaneckého klubu proruskej strany Opozičná platforma – Za život, upozornil poslanec Jaroslav Železnjak.

Ešte pred prijatím zákona prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že bezpečnostná rada štátu pozastavila počas vojnového stavu činnosť strán Opozičná platforma – Za život, Strana Šarija, Naši, Opozičný blok, Ľavá opozícia, Zväz ľavicových síl, Štát, Pokroková socialistická strana Ukrajiny, Socialistická strana Ukrajiny, Socialisti a Blok Volodymyra Salda.

Niekdajší starosta Chersonu, bývalý ukrajinský poslanec Volodymyr Saldo – po rusky Vladimir Saldo – bol podľa dostupných informácií menovaný gubernátorom Chersonskej oblasti po tom, čo ju dobyli ruské vojská po invázii na Ukrajinu pred 69 dňami.

18:48 Chorvátsky prezident Zoran Milanovič plánuje na najbližšom summite NATO vetovať prípadnú pozvánku Severoatlantickej aliancie pre Fínsko. TASR o tom informuje podľa správy chorvátskej agentúry HINA.

„Ako hlava štátu zastupujúca Chorvátsko na summite NATO budem vetovať túto pozvánku, ak bude predložená na tejto úrovni,“ vyhlásil Milanovič na tlačovej konferencii v chorvátskom meste Vukovar. Chorvátsky prezident si však nie je istý, či sa mu podarí prinútiť chorvátskeho veľvyslanca pri NATO, aby prijal jeho postoj a vetoval pozvánku pre Fínsko, ak bude predložená na úrovni veľvyslancov.

17:42 Britská vláda v utorok oznámila, že Ukrajine daruje 13 obrnených vozidiel na pomoc pri evakuácii civilistov z obliehaných oblastí na východe štátu. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters.

Vozidlá s oceľovým plášťom, ktoré sú odolné voči projektilom s vysokou úsťovou rýchlosťou, protipechotným mínam aj improvizovaným výbušným zariadeniam, budú na Ukrajine používať aj na prepravu civilných predstaviteľov či robotníkov pracujúcich na obnove železničných tratí, uviedla britská vláda.

Vozidlá darovalo zo svojho vozového parku britské ministerstvo zahraničných vecí na základe žiadosti Kyjeva. Na Ukrajinu ich dodá v priebehu nasledujúcich dní.

16:56 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok v telefonickom rozhovore s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vyzval Západ, aby prestal dodávať zbrane Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

Podľa vyhlásenia zverejneného tlačovou službou Kremľa Putin povedal, že Rusko je „napriek nedôslednosti a nepripravenosti Kyjeva na serióznu prácu“ na rokovaniach „stále otvorené dialógu“.

Agentúra AFP informovala, že Putin v telefonáte s Macronom obvinil ukrajinské sily z páchania vojnových zločinov, pričom upozornil, že štáty EÚ tieto zločiny ignorujú.

Západ podľa Putina necháva bez reakcie aj „masívne ostreľovanie miest a obcí Donbasu, v ktorého dôsledku sú zabíjaní civilisti“.

Putin tiež Macronovi povedal, že „Západ by mohol pomôcť zastaviť tieto zverstvá“, ak by vyvinul tlak na vládu v Kyjeve a zastavil dodávky zbraní Ukrajine.

16:43 Organizácia Spojených národov oznámila, že zo železiarní Azovstaľ v ukrajinskom meste Mariupol, ktoré už dva mesiace obliehajú ruské sily, sa podarilo v utorok úspešne evakuovať 101 civilistov. Išlo o spoločnú operáciu OSN a Červeného kríža. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„S radosťou a s úľavou môžem potvrdiť, že zo železiarní Azovstaľ v Mariupole bolo evakuovaných 101 civilistov,“ uviedla vo vyhlásení koordinátorka OSN pre Ukrajinu Osnat Lubraniová. Dodala, že v skupine boli „ženy, muži, deti a staršie osoby“.

Ku konvoju sa okrem 101 ľudí evakuovaných z Azovstaľu pridalo aj ďalších 58 osôb z mestečka Manhuš ležiaceho blízko Mariupola, priblížila Lubraniová podľa agentúry AP. Do Záporožia, kontrolovaného ukrajinskými silami, nakoniec dorazilo v utorok dovedna 127 civilistov. Niektorí z evakuovaných osôb sa totiž rozhodli, že nebudú pokračovať až sem.

16:11 Britský premiér Boris Johnson v utorok počas videopríhovoru k ukrajinskému parlamentu vyhlásil, že Ukrajina porazí Rusko a opäť bude slobodnou krajinou. TASR prevzala správu zo spravodajskej stanice Sky News.

„Mám dnes pre vás jednu správu: Ukrajina zvíťazí, Ukrajina bude slobodná,“ zdôraznil Johnson. Ukrajina podľa jeho slov vo svojom boji proti ruskej agresii „rozbila mýtus o neporaziteľnosti prezidenta Vladimira Putina“. Rozhodnutie šéfa Kremľa spustiť ofenzívu na Ukrajine nazval Johnson „gigantickým omylom, aký môže spraviť len autokrat“.

Takzvaná nezdolateľná sila Putinovej vojnovej mašinérie sa zlomila na sile ukrajinského vlastenectva a lásky k vlasti, uviedol ďalej britský premiér. „Vaše deti a vnuci budú vravieť, že Ukrajinci naučili svet, že brutálna sila agresora nezmôže nič voči morálnej sile ľudí odhodlaných byť slobodnými,“ vyhlásil Johnson.

Vojna na Ukrajine je podľa jeho slov konfliktom bez „nejakých morálnych nejednoznačností či šedých zón“. Ruskí vojaci „páchajú vojnové zločiny“ a „ich zverstvá sa objavujú všade tam, odkiaľ sú nútení ustúpiť“, povedal.

15:01 Najmenej deväť civilistov prišlo v utorok ráno o život v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny v dôsledku ostreľovania ruskými jednotkami. S odvolaním sa na gubernátora uvedenej oblasti Pavla Kyrylenka o tom informovala stanica BBC.

Najmenej traja civilisti boli zabití počas leteckého bombardovania mesta Avdiivka, napísal Kyrylenko v aplikácii Telegram. Ďalší traja zahynuli v meste Vuhledar a traja boli zabití pri ostreľovaní mesta Lyman, dodal.

14:40 Ruská armáda v utorok oznámila, že jej sily a promoskovskí separatisti používajú delostrelectvo a lietadlá pri útokoch na priemyselný komplex Azovstaľ v Mariupole, kde sa vojaci a civilisti ukrývajú v spleti podzemných tunelov. Informovala o tom agentúra AFP.

„Pomocou delostrelectva a lietadiel jednotky ruskej armády a Doneckej ľudovej republiky začínajú ničiť palebné pozície ukrajinských jednotiek,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení, ktoré zverejnili tamojšie tlačové agentúry.

V oceliarňach sa podľa starostu mesta Mariupol Vadyma Bojčenka stále skrýva viac ako 200 civilistov, ktorí čakajú na evakuáciu. Predstaviteľ miestnej samosprávy tvrdí, že komplex čelil ruskému ostreľovaniu aj leteckým útokom už v pondelok.

13:43 Ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Meľnyk ostro kritizoval nemeckého kancelára Olafa Scholza za to, že na znak podpory ešte nenavštívil ukrajinskú metropolu Kyjev, ako to urobilo už niekoľko iných európskych lídrov. TASR správu prevzala od televízie BBC, ktorá o tom informovala v utorok.

Scholz totiž v pondelok naznačil, že nenavštívi Kyjev, pokiaľ tam nepôjde nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, ktorého návštevu minulý mesiac Ukrajina odmietla. Bolo to vnímané ako urážka, píše BBC.

„Hrať sa na urazeného nie je veľmi štátnické. Ide o najbrutálnejšiu vyhladzovaciu vojnu odvtedy, čo nacisti napadli Ukrajinu. Nie sme v materskej škole,“ vyhlásil Meľnyk.

Ukrajinský veľvyslanec v Berlíne už roky kritizuje nemeckých stredoľavých sociálnych demokratov za ich blízke väzby s Ruskom.

12:37 Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o odvetných ekonomických sankciách v reakcii na „nepriateľské kroky niektorých cudzích štátov a medzinárodných organizácií“. TASR správu prevzala od agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na utorňajšie vyhlásenie Kremľa. Putin dal vláde pokyn, aby do desiatich dní pripravila zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa budú odvetné sankcie vzťahovať.

12:06 Ruské rakety zasiahli logistické centrum na vojenskom letisku v blízkosti ukrajinského prístavného mesta Odesa. Oznámilo to v utorok ruské ministerstvo obrany, ktoré uvádza, že logistické centrum bolo využívané pre dodávky zbraní, ktoré na Ukrajinu posielajú západné krajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Hangáre, v ktorých sa nachádzali bezpilotné drony Bayraktar TB2, ako aj raketové zbrane a munícia od Spojených štátov a európskych krajín, boli zničené,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského rezortu obrany.

Gubernátor Odeskej oblasti Maksym Marčenko na sociálnej sieti Telegram informoval, že v pondelok večer došlo k raketovému útoku na toto čiernomorské prístavné mesto. Pri útoku podľa oblastnej správy zahynul 15-ročný chlapec.

11:45 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba ocenil pomoc, ktorú Slovensko poskytlo Ukrajine po začiatku ruskej vojenskej invázie. Spravil tak v príspevku zverejnenom v noci na utorok na sociálnej sieti.

„Ukrajina si bude pamätať, čo pre nás spravili naši slovenskí priatelia. Vrúcne prijatie Ukrajincov utekajúcich pred vojnou, humanitárna pomoc, dodávky zbraní, podpora pre udelenie štatútu kandidátskej krajiny do Európskej únie pre Ukrajinu a umožnenie vývozu bez nutnosti zaplatenie ciel do EÚ. Máme šťastie, že Slovensko je našim susedom,“ napísal Kuleba na Twitteri.

Cez logistické centrum v Haniske pri Košiciach, ktoré pomáha pri preprave pomoci z členských štátov Európskej únie cez územie Slovenska na Ukrajinu, prešlo už viac ako 600 ton humanitárnej pomoci. Slovensko okrem toho vyčlenilo aj niekoľko miliónov eur na vojenskú pomoc pre Ukrajinu.

11:16 Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok obvinilo Izrael z podpory neonacistov na Ukrajine. TASR správu prevzala od agentúry Reuters, podľa ktorej Moskva týmito vyjadreniami ďalej eskalovala svoju diplomatickú roztržku so židovským štátom, ktorá sa začala nedeľňajšími vyjadreniami šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova. Ten prirovnal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského k nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi.

Izraelský minister zahraničných vecí Jair Lapid v pondelok vyhlásil, že „obviniť samotných Židov z antisemitizmu je tým najnižším prejavom rasizmu voči Židom“.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorkovom vyhlásení uviedlo, že Lapidove vyjadrenia sú „protihistorické“ a „do veľkej miery vysvetľujú, prečo súčasná izraelská vláda podporuje neonacistický režim v Kyjeve“. Moskva zopakovala Lavrovove vyjadrenia, že Zelenského židovský pôvod nevylučuje, že Ukrajinu riadia neonacisti.

9:56 Ruský prezident Vladimir Putin by mohol oficiálne vyhlásiť vojnu Ukrajine už 9. mája, domnievajú sa viacerí nemenovaní americkí a západní predstavitelia. Informovala o tom v utorok spravodajská televízia CNN, podľa ktorej by vyhlásenie vojny Putinovi umožnilo plnú mobilizáciu ruských záložných síl.

Západní predstavitelia podľa CNN „dlho verili“ tomu, že Putin využije symbolický význam osláv 9. mája v Moskve na to, aby oznámil buď vojenský úspech na Ukrajine, alebo veľkú eskaláciu konfliktu. Podľa CNN sa začali odborníci prikláňať ku scenáru, že Putin oficiálne vyhlási vojnu Ukrajine. V Rusku sa pritom invázia na Ukrajinu môže označovať iba ako „špeciálna vojenská operácia“. Putin v tejto súvislosti podpísal 4. marca zákon, ktorý zakazuje verejné vyjadrenia zamerané na diskreditáciu ruskej armády. Za jeho porušenie hrozí trest odňatia slobody až do výšky 15 rokov.

Formálne vyhlásenie vojny by mohlo potenciálne posilniť verejnú podporu ruskému vojenskému ťaženiu, špekuluje CNN. Podľa ruských zákonov by to tiež Putinovi umožnilo zmobilizovať záložné sily a povolávať brancov, „ktorých zrejme Rusko zúfalo potrebuje“ pri rastúcom nedostatku síl. Západní a ukrajinskí predstavitelia odhadujú, že od začiatku ruskej invázie pred viac ako dvoma mesiacmi bolo zabitých najmenej 10-tisíc ruských vojakov.

Rusko každoročne 9. mája oslavuje Deň víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Pri tejto príležitosti sa koná tradičná vojenská prehliadka na Červenom námestí v Moskve. (cnn.com, tasr)

9:39 Krajiny Európskej únie by mali na najbližšom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) prijať v poradí už šieste kolo sankcií proti Rusku, ktoré majú priamu súvislosť s vojnou na Ukrajine. Uviedol to v pondelok počas oficiálnej návštevy v Paname šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

Borrell na tlačovej konferencii v meste Panama okrem iného vyhlásil, že EÚ dúfa, že sa jej podarí zníži export energetických dodávok z Ruska v rámci úsilia sankcionovať Moskvu za inváziu na Ukrajine. Európska komisia by už tento týždeň mala navrhnúť podobu nového balíka sankcií vrátane možného embarga na nákupy ruskej ropy. Ide o opatrenie, ktoré by pripravilo Moskvu o veľký tok finančných príjmov z EÚ.

Ako však upozornila agentúra Reuters, táto možnosť doteraz názorovo rozdeľovala členské štáty EÚ, pričom nemenovaní diplomati z Bruselu v pondelok naznačili, že výnimku z embarga na dovoz ruskej ropy by mohli mať Maďarsko a Slovensko.

Borrell, ktorý predsedá zasadnutiam Rady EÚ re zahraničné veci, rovnako vyjadril nádej, že EÚ bude schopná prijať opatrenia na výrazné obmedzenie tohto dovozu, ale uznal, že ešte nie všetky členské štáty eurobloku sú prístupné dohode v tejto otázke. „Som však presvedčený, že aspoň čo sa týka dovozu ropy, táto dohoda bude možná do najbližšieho zasadnutia Rady ministrov,“ uviedol Borrell. Rada EÚ pre zahraničné veci má naplánované dve zasadnutia 10. mája a 16. mája v Bruseli. Dovtedy členské štáty budú svoje pozície dolaďovať na úrovni veľvyslancov pri EÚ. (reuters, tasr)

9:01 Pápež František už v marci ponúkol ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi stretnutie v snahe ukončiť vojnu na Ukrajine. Zatiaľ od Putina nedostal odpoveď. Hlava katolíckej cirkvi to povedala v rozhovore, ktorý v utorok zverejnil taliansky denník Corriere della Sera. Pápež tiež potvrdil, že nepôjde do Kyjeva, najskôr sa vraj musí stretnúť s Putinom.

Pápež tiež v rozhovore s talianskym denníkom uviedol, že pred dvoma týždňami mu maďarský premiér Viktor Orbán vo Vatikáne oznámil, že Putin plánuje ukončiť vojnu 9. mája. V ten deň oslavuje Rusko koniec druhej svetovej vojny.

Podľa denníka Corriere della Sera pápež premýšľa, čo Putina k terajšej vojne viedlo. „Možno "štekanie“ NATO pri ruských dverách prinútilo šéfa Kremľa konať takto zle a vyvolať konflikt," povedal pápež. Dodal, že to nemôže označiť za príčinu, ale že to možno k Putinovmu rozhodnutiu prispelo.

„Hneď prvý deň vojny som zavolal ukrajinskému prezidentovi (Volodymyrovi) Zelenskému, Putinovi som nevolal,“ povedal pápež. „Išiel som tiež za ruským veľvyslancom (vo Vatikáne), aby mi to vysvetlil, a povedal som mu: Prosím, zastavte to,“ pripomenul pápež svoj neobvyklý krok, keď prišiel osobne na ruskú ambasádu hneď na druhý deň vojny. „Po dvadsiatich dňoch vojny som požiadal kardinála (Pietra) Parolina, aby poslal Putinovi odkaz, že som ochotný ísť do Moskvy,“ povedal pápež. Dodal, že šéf vatikánskej diplomacie Parolin zatiaľ nedostal odpoveď.

Ukrajinskí predstavitelia, vrátane Zelenského, pápeža už skôr požiadali, aby prišiel na Ukrajinu. „Do Kyjeva teraz nepôjdem. Najskôr musím ísť do Moskvy, najskôr sa musím stretnúť s Putinom,“ povedal talianskemu denníku pápež. Niektorí sa domnievajú, že prostredníkom na dohodnutie stretnutia s Putinom by mohol byť moskovský patriarcha Kirill.

Tento líder ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorý má blízko k Putinovi, ruskú inváziu na Ukrajine podporuje. „Hovoril som s ním cez internet 40 minút, prečítal mi zoznam dôvodov na ospravedlnenie tejto vojny. Vypočul som ho a povedal mu, že to vôbec nechápem,“ vysvetlil pápež, prečo Kirill schôdzku s Putinom zrejme nedohodne. (corriere.it, čtk)

Pápež František Čítajte viac Pápež by sa mohol stretnúť s Kirillom v Bratislave, Vatikán to nepotvrdil

8:51 Americký prezident Joe Biden v súčasnosti nemá v pláne odcestovať na Ukrajinu napriek tomu, že región v uplynulom období navštívili minister zahraničných vecí USA Antony Blinken, minister obrany Lloyd Austin i predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová. Pre stanicu CNN to v pondelok uviedol Biely dom.

„A ako viete, naším cieľom je znovu otvoriť veľvyslanectvo, aby naši diplomati nielen cestovali tam a späť, ale aby boli prítomní v krajine, a viem, že prezident by veľmi rád navštívil Ukrajinu, ale nie, na žiadnych takýchto plánoch sa v súčasnosti nepracuje,“ povedala tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová na brífingu.

Ako ďalej naznačila, pred nadchádzajúcim ruským sviatkom Dňa víťazstva, ktorým si 9. mája Moskva pripomína víťazstvo nad nacistami v druhej svetovej vojne, oznámia Spojené štáty ďalšiu podporu Ukrajincov a Európanov. Podrobnosti však uviesť odmietla. Ďalší predstavitelia pre CNN uviedli, že ruský prezident Vladimir Putin chce 9. mája oslavovať víťazstvo – nejakého druhu – vo svojej vojne na Ukrajine.

Prvá dáma USA Jill Bidenová vo štvrtok odcestuje na päťdňovú cestu, v rámci ktorej plánuje navštíviť Rumunsko a Slovensko. Pôjde o druhú zahraničnú cestu Bidenovej bez svojho manžela – po návšteve olympiády v Tokiu – a ďalší prejav solidárnosti americkej prvej dámy s Ukrajinou. Prezident Joe Biden sa stretol s ukrajinskými utečencami v marci počas návštevy Poľska. (cnn.com, ap, tasr)

Jill Biden Čítajte viac Biden vysiela na Slovensko prvú dámu. Poďakuje za Ukrajinu

8:15 Ruský miliardár Oleg Tiňkov v rozhovore pre denník The New York Times povedal, že svoj podiel v banke Tinkoff, ktorú založil, bol nútený odpredať za zlomok jeho skutočnej ceny. Dôvodom boli podľa jeho slov kritické vyjadrenia, ktoré predtým adresoval Moskve pre inváziu na Ukrajine.

„Nemohol som diskutovať o cene. Bolo to ako rukojemnícka dráma: Vezmite si, čo vám ponúkajú. Nemohol som vyjednávať,“ opísal pre The New York Times, ako predal svoj 35-percentný podiel ruskému ťažobnému magnátovi.

Tiňkov tiež uviedol, že si zaobstaral osobných strážcov, keďže jeho priatelia, ktorí majú známosti v prostredí ruských tajných služieb, mu povedali, že Kremeľ ho chce odstrániť. V rozhovore tiež povedal, že Kremeľ sa vedeniu banky Tinkoff vyhrážal znárodnením v prípade, že s Tiňkovom nepreruší vzťahy a nezmení svoj názov.

Následne bol podľa vlastných slov tento ruský podnikateľ prinútený, aby svoj 35-percentný podiel v tejto banke predal „za kopejky“. Kupcom jeho podielu je ruský ťažobný magnát Vladimir Potanin, ktorý má blízky vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Za podiel podľa Tiňkova zaplatil len približne tri percentá z jeho skutočnej ceny.

Banka Tinkoff, ktorá je druhou najväčšou ruskou súkromnou bankou, tvrdenia Tiňkova poprela. Uviedla tiež, že nijaké vyhrážky nedostala, avšak oznámila, že si plánuje zmeniť názov. Tiňkov označil ešte v apríli vojnu na Ukrajine za „nezmyselnú“ a tvrdil tiež, že 90 percent Rusov s ňou nesúhlasí. Neúspechy ruskej armády v invázii na Ukrajinu zároveň pripísal korupcii. Povedal tiež, že celé Rusko sa topí v rodinkárstve a servilnosti voči režimu. (nytimes.com, dpa, tasr)

7:26 Rusko „zabúda na všetky lekcie z druhej svetovej vojny“. Povedal to v pondelok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý reagoval na nedeľňajšie vyjadrenia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.

To, že má ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj židovský pôvod, podľa Lavrovových slov nepodkopáva pozíciu (ruského prezidenta Vladimira) Putina, pretože aj Hitler „mal židovskú krv“. Lavrov zároveň v nedeľu vyhlásil, že tými najzanietenejšími antisemitmi sú väčšinou Židia.

„Takýto antisemitský výpad ministra znamená, že Rusko zabúda na všetky lekcie druhej svetovej vojny. Možno však tieto lekcie nikdy neštudovali,“ povedal Zelenskyj v príhovore k občanom Ukrajiny. Tieto vyjadrenia podľa ukrajinského prezidenta znamenajú, že Lavrov zo zločinov nacistov viní Židov.

Na Lavrovove vyjadrenia kriticky reagoval aj Izrael. „Vyjadrenia ministra zahraničných vecí Lavrova sú neodpustiteľné a neslýchané a sú tiež obrovskou chybou z hľadiska dejín. Očakávame zaň ospravedlnenie,“ uviedol v pondelok izraelský minister zahraničných vecí Jair Lapid. Výroky ruského ministra zahraničných vecí odsúdilo aj Nemecko. (cnn.com, tasr)

Sergej Lavrov Čítajte viac Aj Hitler bol Žid, bráni Lavrov "denacifikáciu" Ukrajiny

6:17 Britský premiér Boris Johnson prostredníctvom videohovoru v utorok prehovorí k ukrajinskému parlamentu a oznámi ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 300 miliónov libier. Úrad predsedu britskej vlády o tom informoval s tým, že pôjde o prvý prejav zahraničného lídra k ukrajinskému parlamentu od začiatku ruskej invázie 24. februára.

Johnson podľa úryvkov z prejavu odkáže na slová britského vojnového premiéra Winstona Churchilla z roku 1940. „Keď moja krajina čelila hrozbe invázie počas druhej svetovej vojny, tak sa náš parlament – ​​rovnako ako váš – počas konfliktu naďalej schádzal a britský ľud prejavil takú jednotu a odhodlanie, že na dobu najväčšieho nebezpečenstva spomíname ako na svoju najskvelejšiu hodinu," uvedie Johnson. „Vaše deti a vnúčatá budú hovoriť, že Ukrajinci svet naučili, že hrubá sila agresora nie je nič proti morálnej sile ľudí, ktorí sú odhodlaní byť slobodní,“ dodáva.

Johnson sa chystá tiež oznámiť ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 300 miliónov libier, čo je nad rámec doteraz poskytnutej pomoci v hodnote zhruba 200 miliónov libier, píše agentúra Reuters. Nový balíček obsahuje okrem iného vybavenie na elektronický boj či prístroje na nočné videnie. Spojené kráľovstvo doteraz dodalo Ukrajine 5 000 protitan­kových striel, päť protilietadlových raketových systémov s viac ako 100 strelami a 4,5 tony výbušnín.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave k britskému parlamentu 8. marca povedal, že Ukrajinci budú za svoju krajinu bojovať za každú cenu a odkázal na Churchillov slávny prejav zo začiatku vojny s nacistickým Nemeckom. Johnson Kyjev navštívil 9. apríla.

6:00 Spojené štáty majú „vysoko dôveryhodné“ správy od rozviedok o tom, že sa Moskva čoskoro pokúsi anektovať časť východnej Ukrajiny, povedal novinárom americký veľvyslanec pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Michael Carpenter. Pripojenie dvoch takzvaných ľudových republík vyhlásených na Donbase k Rusku by údajne mohlo prísť už v polovici mája. Podľa Carpentera má Moskva podobné úmysly aj s Chersonskou oblasťou na juhu Ukrajiny.

„Správy uvádzajú, že Rusko plánuje zinscenovať referendá o pripojení k Rusku niekedy okolo polovice mája, a že Moskva zvažuje podobný plán v Chersone,“ citovala Carpentera televízia CNN. Údajné falošné hlasovania sa majú uskutočniť v Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike, čo sú útvary vyhlásené na východe Ukrajiny separatistami podporovanými Ruskom v roku 2014. Rusko tesne pred útokom na Ukrajinu označilo samozvané republiky za nezávislé štáty.

Podľa Carpentera sa teraz chystá vyhlásenie „ľudovej republiky“ aj v Chersone, čo je jediné väčšie ukrajinské mesto, ktoré Rusi od februárového začiatku invázie kompletne ovládli. „Je to priamo z taktickej príručky Kremľa,“ povedal americký diplomat. Moskva už v roku 2014 anektovala ukrajinský polostrov Krym, kde bolo po vojenskom obsadení taktiež usporiadané hlasovanie o pripojení k Rusku.

Vladimir Putin Čítajte viac USA: Po Kryme ide Putin anektovať aj Luhansko a Donecko

5:55 Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) v pondelok oznámila, že Rusi nespokojní s inváziou ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu sa možno pokúšajú spojiť s americkými tajnými službami. CIA chce, aby využívali tzv. temný web (darknet), uviedla agentúra AP.

Temný web je časť internetu prístupná len prostredníctvom špeciálnych nástrojov, ktoré zabezpečujú viac anonymity, píše AP. CIA má na temnom webe vlastnú webovú stránku, ktorá má rovnaké vlastnosti ako bežná domovská stránka tejto spravodajskej služby. Je však dostupná len prostredníctvom systému Tor na anonymné prehliadanie webu.

CIA v pondelok na sociálnych sieťach zverejnila inštrukcie, ako sa dostať na stránku temného webu. Inštrukcie zverejnila v angličtine i ruštine. Táto tajná služba je podľa AP presvedčená, že Rusi žijúci v zahraničí budú môcť tieto pokyny zdieľať so svojimi kontaktmi v Rusku.

„Naša globálna misia si vyžaduje, aby nás jednotlivci mohli bezpečne kontaktovať odvšadiaľ,“ uviedla CIA vo vyhlásení.

Predstaviteľ tejto tajnej služby, ktorý chcel zostať v anonymite, povedal, že služba vie o znepokojených Rusoch, ktorí sa zúfalo usilujú s CIA spojiť.

© Autorské práva vyhradené

810 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy