Mnoho významných štátov – vrátane Číny, Indie a Juhoafrickej republiky – sa však rozhodlo zdržať. Bolo by teda iluzórne, keby sa západní predstavitelia domnievali, že celý svet zdieľa názor NATO – že za túto katastrofálnu vojnu nesie plnú vinu Rusko, napísala BBC a rozoberá dôvody, prečo to tak je.
Ukrajina a jej spojenci ohrozujú Rusko už najmenej tisíc rokov, povedal pred časom britskej verejnoprávnej stanici ruský poslanec Jevgenij Popov. Plány NATO ohľadom Ukrajiny samozrejme predstavujú priamu hrozbu pre ruských občanov, dodal. BBC jeho názory označila za prekvapivé a zároveň poučné s ohľadom na úplne odlišný naratív, ktorý predkladá Kremeľ.
Ľuďom v Európe a na Západe znejú tieto výroky takmer nepochopiteľne, predstavujú až nehorázne ignorovanie starostlivo zdokumentovaných dôkazov, napísala stanica BBC na svojom webe. Napriek tomu však podľa nej tieto a podobné názory zastávajú ľudia nielen v Rusku, ale aj na mnohých miestach sveta. Každá krajina môže mať svoje vlastné konkrétne dôvody, prečo nechce verejne Rusko odsúdiť alebo si znepriateliť ruského prezidenta Vladimíra Putina, uviedla BBC.
Dôvodov je podľa BBC mnoho – od ekonomických či vojenských záujmov cez obvinenia Západu z pokrytectva až po koloniálnu minulosť Európy.
Ako prvú spomína Čínu, ktorá podľa nej možno raz skončí ako strategický rival Ruska. Dnes sú však tieto krajiny partnermi a zdieľajú pohŕdanie, ktoré hraničia až s nepriateľstvom, voči Severoatlantickej aliancii, Západu a jeho demokratickým hodnotám, uvádza BBC. Pripomína, že Peking sa už dotal do stretu s Washingtonom pre čínsku vojenskú expanziu v Juhočínskom mori a so západnými vládami pre svoje zaobchádzanie s Ujgurmi, potláčanie demokracie v Hongkongu alebo túžbe ovládnuť Taiwan.
India a Pakistan majú svoje vlastné dôvody, prečo si nechcú znepriateliť Rusko. Dillí získava veľkú časť zbraní z Moskvy a po nedávnom konflikte s Čínou v Himalájach sa spolieha na to, že jedného dňa môže Rusko potrebovať ako spojenca a ochrancu. Nedávno zosadený pakistanský premiér Imran Chán je potom ostrým kritikom Západu, najmä USA. Islamabád tiež dostáva z Ruska zbrane a potrebuje požehnanie Moskvy na zabezpečenie obchodných ciest v Strednej Ázii, píše BBC.
BBC ďalej spomína obvinenia, ktoré zdieľa mnoho ľudí najmä v moslimských krajinách: a síce, že Západ na čele s USA je pokrytecký a riadi sa dvojakými štandardmi. V roku 2003 USA a Británia na základe falošných dôvodov napadli Irak, čo viedlo k dlhoročnému násiliu. Washington a Londýn čelia tiež obvineniam, že pomáhajú predlžovať občiansku vojnu v Jemene vyzbrojovaním Saudskej Arábie, ktorá tam vykonáva letecké údery.
Pre mnoho štátov v Afrike sú v hre aj iné, historickejšie dôvody. V sovietskych dobách sa Moskva snažila čeliť vplyvu USA a Západu dodávaním zbraní na kontinent. Na niektorých miestach je potom dedičstvom niekdajšej európskej kolonizácie trvalý odpor k Západu, ktorý sa prejavuje aj dnes, uviedla BBC. Francúzsko vyslalo v roku 2013 vojakov do Mali, aby zabránilo ovládnutiu krajiny al-Kájdou, vo svojej bývalej kolónii však nie je obľúbené. Väčšina vojakov odišla a nahrádzajú ich Kremľom podporovaní žoldnieri z ruskej Wagnerovej (v ruskom prepise Vagnerovej) skupiny.
Sýria – spolu so Severnou Kóreou, Bieloruskom a Eritreou – ruskú inváziu počas hlasovania podporila, píše britská stanica. Proti rezolúcii na začiatku marca hlasovalo päť štátov, okrem spomínanej štvorice aj samotné Rusko. Sýrsky prezident Bašár Asad sa pritom v otázke svojho prežitia do značnej miery spolieha na Rusko.
Ale aj dlhoroční spojenci Západu, ako sú Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty (SAE), hoci rezolúciu podporili, zostávajú vo svojej kritike Moskvy pomerne zdržanliví. Korunný princ Muhammad bin Zájid, ktorý je de facto vládcom SAE, má podľa BBC dobré vzťahy s Putinom. A saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán má, naopak, do značnej miery nefunkčné vzťahy s americkým prezidentom Joom Bidenom. Keď pred rokmi Západ obvinil princa z objednania vraždy novinára Džamála Chášukdžího a väčšina západných lídrov sa k nemu stavala chladne, Putin ho podporil, píše BBC, podľa ktorej na tento fakt vodca Saudskej Arábie len tak nezabudne.
Nič z toho neznamená, že spomínané krajiny – okrem Bieloruska – túto inváziu aktívne podporujú, uzatvára BBC. Západ však podľa nej nemôže predpokladať, že zvyšok sveta zdieľa jeho názor na Putina, na protiruské sankcie alebo ochotu Západu otvorene konfrontovať ruskú inváziu dodávkami stále ťažších zbraní na Ukrajinu.