70. deň: Rusi po ťažkých bojoch doprajú na tri dni Azovstaľu pokoj zbraniam

Rusko od štvrtka na tri dni zastaví útoky na železiarne Azovstaľ v Mariupole a umožní tak odchod civilistov z komplexu. Ruské jednotky predtým prenikli do oceliarní, poslednej ukrajinskej bašty v Mariupole. V komplexe sú spoločne s poslednými obrancami mesta stále uväznené stovky civilistov. Z Mariupoľu odišiel v stredu ďalší konvoj autobusov s evakuovanými civilistami. Dodávky zbraní z NATO pre Ukrajinu bude Moskva považovať za cieľ zničenia, tvrdí ruský minister obrany Sergej Šojgu.

, , , 04.05.2022 05:55, aktualizované: 23:40
Ukrajina Rusko požiar Foto: ,
Nákladné autá horia počas požiaru ropného skladu po ostreľovaní mesta Makijivka, ktoré sa nachádza na území kontrolovanom separatistickou Doneckou ľudovou republikou (DĽR) na východe Ukrajiny 4. mája 2022.
debata (679)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 70. deň
  • Ruská armáda bombardovala viacero miest
  • Rusi na tri dni zastavia útok na Azovstaľ
  • V oceliarni pokračovali boje, Rusi prenikli do komplexu
  • Z Azovstaľu sa podarilo evakuovať ďalších 156 ľudí
  • Šiesty balík sankcií EÚ sa týka ropy, páchateľov masakier, bánk a Kirilla
  • Európska komisia navrhuje úplný zákaz ruskej ropy do konca roka
  • Kuleba: Štáty blokujúce ropné embargo sú komplicmi Moskvy
  • Od začiatku vojny už z Ukrajiny utieklo 5,6 milióna ľudí
mier-ukrajine-2

VIDEO: Evakuácia ľudí z Azovstalu. Video z 1. mája 2022 poskytol pluk Azov Národnej gardy Ukrajiny.

23:39 Ostreľovanie zo strany Ruska bolo okrem Dnipra večer hlásené aj z ďalších ukrajinských miest, vrátane Záporožia, Kyjeva, Mykolajiva či mesta Čerkasy. Bližšie podrobnosti však dosiaľ známe nie sú, upozorňuje BBC.

Agentúra DPA uvádza, že výbuchy boli hlásené aj z Odesy či Kirovohradu, podotýka však, že mohli byť spôsobené aj protivzdušnou obranou, ktorá strely zneškodnila. DPA tiež píše, že zachytila aj správy o delostreleckej paľbe v Mykolajive a Charkove.

Podľa miestnych úradov zahynuli počas stredajších ruských útokov len v Doneckej oblasti prinajmenšom dvaja civilisti a ďalších 11 utrpelo zranenia, informuje DPA.

23:14 Ruská raketa zasiahla centrum ukrajinského mesta Dnipro, škody sú na železnici, uviedol na svojom webe swnník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na starostu a ukrajinské železnice. Na sociálnych sieťach sa podľa BBC objavili zábery oblakov dymu nad cestným a železničným mostom, ktorý spája dve časti mesta.

„Ostreľované je centrum Dnipra. Nevychádzajte z krytov!,“ napísal primátor mesta Borys Filatov na sociálnych sieťach. Šéf ukrajinských dráh uviedol, že ostreľovanie mierilo na železnicu, ale žiadny železničiar nebol zabitý a škody bude možné posúdiť po skončení náletu.

Ostreľované boli aj ďalšie dve oblastné mestá, Záporožie a Čerkasy, ale podrobnosti doteraz nie sú známe.

Letecký poplach bol podľa denníka druhým dňom za sebou vyhlásený vo všetkých oblastiach Ukrajiny, s výnimkou okupovaných území. O deň skôr sa ruské večerné nálety a ostreľovanie zamerali na elektrifikované trate na západe krajiny a v centrálnej časti Ukrajiny. Najviac striel dopadlo na objekty železníc pri Ľvove. Ruská raketa tiež prvýkrát zasiahla Zakarpatskú oblasť. V dôsledku utorkového ostreľovania sa dnes oneskorila päťdesiatka osobných vlakov.

ľvov Čítajte viac Vojna sa blíži k Slovensku. Rusi prvýkrát bombardovali Zakarpatskú oblasť

22:57 Ruské ministerstvo zahraničných vecí na sociálnej sieti Twitter ohlásilo zrušenie bezvízového vstupu pre držiteľov diplomatických pasov z väčšiny európskych krajín.

„Rusko zrušilo bezvízový vstup pre držiteľov diplomatických pasov, ako aj zjednodušené vízové postupy pre členov oficiálnych delegácií, predstaviteľov vlád, parlamentov, súdnictva a novinárov z krajín Európskej únie, Dánska, Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska,“ oznámil rezort diplomacie v Moskve na Twitteri.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová predstavila v stredu návrh šiesteho balíka sankcií proti Rusku. K vyše tisícke jednotlivcov na čiernom zozname pribudne ďalších 58 popredných osobností ruského režimu vrátane vojakov, ktorí sa zúčastňujú na vojenskej invázii na Ukrajine.

Na sankčnom zozname sa ocitli aj manželka, dcéra a syn hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, šéf Telekomunikačnej regulačnej agentúry Roskomnadzor Andrej Lipov a tiež hlava ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill, ktorý sa stal podľa EK jedným z hlavných podporovateľov vojenskej agresie proti Ukrajine.

Rusko Gazprom Poľsko plyn dodávky uarus Čítajte viac Embargo na ruskú ropu predstavuje pre EÚ ďalšie problémy s infláciou

22:46 Údajné dôkazy o praktizovaní čiernej mágie sa našli na opustenej ukrajinskej základni ležiacej pri obci Trochižbenka v Luhanskej oblasti.

Ukrajina Rusko Vojna Čítajte viac Satanská pečať, bytosti z iného sveta. Rusi obvinili ukrajinských vojakov z používania čiernej mágie

22:26 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonickom rozhovore požiadal generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, aby pomohol zachrániť životy zranených Ukrajincov v podzemí Rusmi obkľúčeného metalurgického kombinátu Azovstaľ v ukrajinskom Mariupole.

„Životy ľudí, ktorí tam ostali, sú v nebezpečenstve. Pre nás sú dôležití všetci. Prosíme vás o pomoc pri ich záchrane,“ povedal Zelenskyj Guterresovi, pričom sa mu poďakoval za predchádzajúce evakuácie civilistov z Azovstaľu pod patronátom OSN a Medzinárodného červeného kríža. Evakuáciám predchádzala minulotýždňová návšteva Guterresa v Moskve a v Kyjeve.

22:02 Rusko oznámilo, že od štvrtka na tri dni zastaví útoky na železiarne Azovstaľ v Mariupole a umožní tak vytvorenie humanitárneho koridoru pre odchod civilistov z komplexu.

„Ruské ozbrojené sily otvoria humanitárny koridor z metalurgického závodu Azovstaľ 5., 6. a 7. mája v čase od 8.00 h do 18.00 h moskovského času,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.

„V tomto čase ruské ozbrojené sily a oddiely Doneckej ľudovej republiky jednostranne zastavia všetky útoky,“ dodalo ministerstvo.

Ukrajinskí predstavitelia predtým obvinili Rusko, že na Azovstaľ – poslednú baštu ukrajinských jednotiek v Mariupole – spustilo mohutný útok.

21:23 V obliehanom Mariupole naďalej operuje približne 2 000 ruských vojakov. Uviedol to nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva obrany, podľa ktorého medzi nimi môžu byť aj čečenskí bojovníci.

Vojaci desiatich ruských taktických skupín, ktoré predtým operovali v Mariupole, sa presunuli na sever k obci Velyka Novosilka v Doneckej oblasti, kde si pravdepodobne vytvárajú lepšie obranné pozície alebo preskupujú svoje rady, domnieva sa predstaviteľ amerického ministerstva obrany.

Progres ruskej armády na severe Ukrajiny je naďalej „pomalý a nerovnomerný“, uviedol predstaviteľ Pentagónu. Dodal, že Rusko čelí veľkému ukrajinskému odporu aj na juhu krajiny. „Na juhu (Rusi) nezaznamenávajú žiaden pokrok,“ skonštatoval.

Moskva sa tento týždeň pokúšala útočiť na kľúčovú infraštruktúru, najmä železnice, v oblasti Ľvova na západe Ukrajiny. Podľa amerického predstaviteľa však ruské útoky neboli presné.

20:49 Predstavitelia mesta Mariupoľ obliehaného ruskými silami znova nadviazali spojenie s vojakmi, ktorí obraňujú tamojšiu poslednú baštu ukrajinského odporu – oceliarne Azovstaľ. S odvolaním sa na nemenovaného ukrajinského predstaviteľa o tom informovala stanica Sky News.

Starosta Mariupoľa Vadym Bojčenko predtým oznámil, že predstavitelia mesta stratili kontakt s vojakmi v Azovstali a nič o nich nevedia.

Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba poprel tvrdenia Moskvy, že Mariupol je pod plnou kontrolou Ruska, píše webová stránka stanice BBC. Vo videu na Twitteri tiež povedal, že Azovstaľ stále odoláva útokom. Ruské sily tam podľa jeho slov každý deň vykonajú nespočetné množstvo útokov vrátane bombardovania a delostreleckej paľby.

Utorková evakuačná operácia pod záštitou Organizácie Spojených národov, vďaka ktorej sa dostalo do bezpečia viac než 100 ľudí, podľa Kulebu ukázala, že „ak existuje politická vôľa v Rusku, tento mechanizmus môže fungovať“.

„Vidíme však, že sa veľmi zdráhajú nechať ľudí odísť. Každý ďalší krok si vyžaduje mnoho úsilia,“ dodal.

19:51 Viac ako 90 % všetkých húfnic, ktoré Spojené štáty sľúbili dodať Ukrajine, sa už nachádza v rukách ukrajinskej armády. Ako referuje spravodajský web CNN, povedal to nemenovaný popredný predstaviteľ americkej obrany.

Ten potvrdil, že viac ako 90 % z dovedna 90 prisľúbených húfnic už dorazilo na Ukrajinu, kde prišlo aj takmer 90-tisíc zo 144-tisíc kusov avizovanej projektilovej munície. Dodal, že po odovzdaní už Spojené štáty nesledujú, kde ukrajinské sily nasadia túto vojenskú pomoc. „Kam ide a ako sa používa, je na Ukrajincoch,“ poznamenal.

19:27 Ruské jednotky prenikli do oceliarní Azovstaľ, poslednej ukrajinskej bašty v Mariupole, o ktorú sa teraz tvrdo bojuje, napísal na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Ruský útok začal už v utorok večer po čiastočnej evakuácii civilistov z oceliarní, dnes sa Rusi predrali do areálu oceliarní, ktoré predtým bombardovali a ostreľovali. „V Azovstali sa odohrávajú ťažké boje. S ukrajinskými vojakmi nie je spojenie,“ napísal denník.

„Druhým dňom pokračujú pokusy o dobytie oceliarní. Ruské vojská už prenikli na územie Azovstaľu,“ povedal v rozhlasovom rozhovore hlavný ukrajinský vyjednávač s ruskou stranou, predseda poslaneckého klubu vládnej strany Davyd Arachamija podľa agentúry Unian. Ďalšie podrobnosti Arachamija neoznámil.

Ukrajinský generálny štáb vo večernom hlásení o situácii na bojisku uviedol, že sa ruské vojská snažia zničiť ukrajinské jednotky v oceliarňach, ale neúspešne.

Ukrajinskí vojaci a doposiaľ neevakuovaní civilisti využívajú kryty v podzemí oceliarní. Mnohí vojaci sú ranení.

19:15 Ruský vojenský vrtuľník narušil vzdušný priestor Fínska. Oznámilo to fínske ministerstvo obrany. Deje sa tak v čase čoraz intenzívnejšej diskusie vo Fínsku o možnom vstupe do Severoatlantickej aliancie.

„Išlo o vrtuľník typu Mi-17, ktorý zrejme narušil (fínsky vzdušný priestor) do hĺbky štyri až päť kilometrov,“ uviedol hovorca fínskeho rezortu obrany. Incident sa odohral o 10.40 h miestneho času, dodal.

Začiatkom apríla narušilo nakrátko fínsky vzdušný priestor transportné lietadlo patriace ruskej armáde.

NATO Čítajte viac Švédsko a Fínsko v máji oznámia vôľu vstúpiť do NATO

Odborníci upozorňujú, že v dôsledku úvah o možnom vstupe do NATO vo Fínsku a Švédsku môžu byť tieto krajiny cieľom ruských protiopatrení. Obom krajinám hrozia napríklad kybernetické útoky, ale riziko vojenského útoku je podľa odborníkov nízke.

Verejnosť aj väčšina fínskych poslancov v súčasnosti podporuje vstup svojej krajiny do NATO. Fínsky prezident Sauli Niinistö má oznámiť svoje stanovisko k tejto téme 12. mája. Fínska premiérka Sanna Marinová v stredu uviedla, že rozhodnutie jej vlády o členstve v Aliancii príde čoskoro.

Fínsko sa v minulosti rozhodlo nevstúpiť do Severoatlantickej aliancie, aby neprovokovalo Rusko, ktoré je jeho východným susedom. Vojna na Ukrajine však vyvolala obrat vo verejnej a politickej mienke v súvislosti s dlhodobou vojenskou neutralitou vo Fínsku aj Švédsku.

18:36 Spojené štáty sú otvorené zavedeniu nových sankcií voči Rusku. V stredu to oznámil americký prezident Joe Biden, ktorý bude o nových opatreniach voči Moskve v nasledujúcich dňoch rokovať s lídrami skupiny G7.

„Sme stále otvorení ďalším sankciám,“ povedal Biden. „Tento týždeň budem hovoriť s členmi G7 o tom, čo urobíme alebo neurobíme,“ dodal.

Vyjadrenie amerického prezidenta prišlo iba niekoľko hodín po tom, ako predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila návrh šiesteho balíka sankcií proti Rusku, ktorý obsahuje aj zákaz dovozu ropy do EÚ.

18:20 Ukrajina uviedla, že členské štáty Európskej únie, ktoré budú blokovať embargo na dovoz ropy z Ruska, sa stanú komplicmi zločinov páchaných ruskými silami na území Ukrajiny, keďže týmto konaním prispejú k financovaniu ruskej armády.

„Ak bude nejaká krajina v Európe naďalej oponovať embargu na ruskú ropu, bude existovať dobrý dôvod tvrdiť, že táto krajina je komplicom zločinov páchaných Ruskom na území Ukrajiny,“ povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo videu zverejnenom na Twitteri.

Dodal, že takéto správanie by znamenalo jediné: „Hrajú na strane Ruska a sú spoluzodpovedné za všetko, čo Rusko robí na Ukrajine.“ Rusko podľa jeho slov využíva príjmy z ropy a plynu na „pokračovanie financovania svojej vojnovej mašinérie“.

17:59 Viac ako 130 hasičov z Donecka a ďalších miest ovládaných proruskými separatistami v Donbase na východe Ukrajiny pokračujú už viac ako osem hodín v hasení rozsiahleho požiaru v sklade palív v meste Makijivka. Požiar, ktorý spôsobilo ukrajinské ostreľovanie, si vyžiadal najmenej jednu obeť na živote. Uviedla to ruská agentúra TASS. Makijivka leží asi 20 kilometrov od Donecka, bašty proruských separatistov.

Predpokladá sa, že palivo zo skladu využívala ruská armáda v bojových operáciách proti Ukrajine, poznamenala ruská redakcia BBC na webe. Podľa TASS horia štyri nádrže, každá s objemom 5000 litrov.

Sklady palív sa počas vojny, ktorá dnes pokračuje 70. dňom, stali terčom útokov oboch znepriatelených strán. Ukrajinské úrady sa oficiálne nehlásia k útokom podniknutým na ruské územie.

17:25 Británia oznámila ďalšie sankcie proti Rusku. Najrozľahlejšej krajine sveta, ktorá rozpútala vojnu na Ukrajine, znemožnila a zakázala spoluprácu s britskými spoločnosťami v oblasti manažérskeho poradenstva, a tiež účtovnými a PR firmami zo Spojeného kráľovstva.

Britská vláda tiež zmrazila aktíva a zaviedla zákaz cestovania pre novinárov pracujúcich pre ruské štátne médiá a iné vysielacie organizácie, ktoré Spojené kráľovstvo obviňuje zo šírenia propagandy.

Nové sankcie spôsobia, že sociálne médiá, internetové služby a obchody s aplikáciami musia prijať opatrenia na zablokovanie obsahu z dvoch hlavných ruských zdrojov údajných dezinformácií – RT a Sputnik. Oba kanály už boli stiahnuté z britského mediálneho priestoru.

Ako uviedol minister digitálnych technológií Chris Philp, RT a Sputnik „chrlia nebezpečné nezmysly prezlečené za vážne správy, aby ospravedlnili Putinovu inváziu na Ukrajinu“.

16:58 Ukrajinský prezident Zelenskyj uviedol, že nebude súhlasiť s mierovou dohodou s Moskvou, ktorá by ruským silám umožňovala zostať na ich súčasných pozíciách na okupovaných ukrajinských územiach. Zelenskyj zdôraznil, že Kyjev nebude akceptovať žiaden „zamrznutý konflikt“ na území Ukrajiny. .

V prejave k účastníkom summitu klubu Wall Street Journal (WSJ CEO Council), ktorého členmi sú manažéri najväčších svetových spoločností, Zelenskyj povedal, že ukrajinským silám sa už v prvej fáze vojny podarilo zastaviť ruskú ofenzívu. V druhej fáze Ukrajina podľa jeho slov vytlačí ruské jednotky zo svojho územia a v tretej fáze úplne obnoví svoju územnú celistvosť.

Prezident Zelenskyj zdôraznil, že prípadná dohoda o zastavení bojov by si vyžadovala jeho osobné stretnutie so šéfom Kremľa Putinom. Pokračovanie mierových rokovaní je podľa neho dôležité, poznamenal však, že „pokiaľ to ruský prezident nepodpíše alebo nespraví príslušné oficiálne vyhlásenie, nevidím v takýchto dohodách zmysel“. (TASR/AP)

16:48 V Kyjevskej oblasti sa v uplynulých 24 hodinách objavili mŕtve telá ďalších 20 civilistov, oznámila v stredu miestna polícia. Celkový počet nájdených tiel v Kyjevskej oblasti tak dosiahol 1235. Šéf kyjevskej oblastnej polície Andrij Nebytov uviedol, že ďalšie telá objavili v Boroďanke a v priľahlých dedinách, ktoré sa nachádzajú asi 25 kilometrov od mesta Buča, kde boli po stiahnutí sa ruských okupačných síl objavené stovky mŕtvych civilistov.

Ďalšie telá našli aj v okolí mesta Vyšgorod, ktoré sa nachádza severne od Kyjeva. „Celkovo bolo nájdených 1235 tiel z nich 800 bolo preskúmaných expertmi. Nanešťastie väčšina z nich zomrela na zranenia spôsobené strelnými zbraňami,“ uviedol Nebytov. Zároveň dodal, že experti musia identifikovať ešte 282 tiel. (TASR/AFP)

16:33 Ruské sily stratili na Ukrajine viac životov než za štyri roky bojov v Čečensku, povedal ruský vojak vo zvukovej nahrávke. Tá je podľa slov Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) zachytenou komunikáciou medzi ruským vojakom a jeho priateľom. Informoval o tom webový portál americkej spravodajskej televízie CNN. CNN neoverila pravosť zvukovej nahrávky. SBU neposkytla ďalšie podrobnosti o vojakovi, ktorý v nahrávke rozpráva, a ani o tom, ako bol rozhovor zachytený.

Ruský vojak tiež vyjadril v nahrávke nespokojnosť s tým, že elitní príslušníci Rosgvardije, Národnej gardy podriadenej priamo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, a špeciálnej policajnej jednotky OMON odišli z Ukrajiny.

„Sú kvsky nepotrební. Vracajú sa, lebo robia scény, že už nechcú pokračovať,“ povedal ruský vojak. „Všetci títo kuvsky dokonalí bojovníci špeciálnych síl, ktorých sme tu mali, všetci sa stiahli, ušli do Ruska, k***va, a odmietli pokračovať (v bojoch),“ dodal vojak citovaný portálom televízie CNN. (TASR)

16:20 V oceliarňach Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupol, ktoré obliehajú ruské sily, prebiehajú ťažké boje. Uviedol to v stredu tamojší starosta Vadym Bojčenko s tým, že predstavitelia mesta „stratili kontakt“ s vojakmi, ktorí bránia tento priemyselný komplex. Bojčenko pre ukrajinskú televíziu dodal, že o vojakoch, ktorí sa tam nachádzajú, nevedia, „či sú v bezpečí alebo nie“ ani to, čo sa tam presne deje. Ešte v utorok sa podľa jeho slov dokázali s obhajcami továrne spojiť, v stredu to už však možné nebolo.

Bojčenko tiež uviedol, že ruské sily útočia na ukrajinské pozície v Azovstali delostrelectvom, tankami a bojovými lietadlami a do útoku sú údajne zapojené aj vojnové plavidlá.

Zelenskyj v noci na stredu uviedol, že z areálu Azovstaľ sa podarilo tento týždeň evakuovať 156 ľudí, ktorí v utorok dorazili do Záporožia. Primátor Mariupola však v utorok uviedol, že v areáli oceliarní sa stále nachádza vyše 200 civilistov vrátane 30 detí. (TASR/AFP)

zväčšiť Na satelitnej snímke oceliarne Azovstaľ v... Foto: SITA/AP, Planet Labs PBC
Ukrajina azovstaľ mariupol Na satelitnej snímke oceliarne Azovstaľ v obliehanom prístavnom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny 3. mája 2022.

16:02 Takmer desať týždňov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, počas ktorých Moskva zaznamenala len čiastkové územné zisky, sa Rusko začalo sústreďovať na upevnenie svojej vojenskej a politickej kontroly nad doteraz obsadeným územím. Zámerom je anektovať Donbas. Tvrdí to agentúra Bloomberg, ktorá sa odvolala na tri nemenované zdroje, ktoré sú zapojené do tohto procesu a s agentúrou hovorili pod podmienkou zachovania anonymity.

„Kremeľ (na obsadených územiach) inštaluje okupačné vlády, nariaďuje miestnym, aby používali ruské ruble, a podľa informácií troch ľudí zapojených do tohto úsilia plánuje Moskva v niektorých oblastiach uskutočniť narýchlo zorganizované referendá, aby sa tým otvorila cesta k úplnej anexii,“ píše Bloomberg. V tejto súvislosti však agentúra dodáva, že ľudové hlasovania o pripojení k Rusku sa môžu oneskoriť, pretože ruská ofenzíva na Ukrajine nejde podľa pôvodného plánu.

„Aj keď sú (aktuálne plány) vzdialené od pôvodných cieľov (ruského) prezidenta Vladimira Putina, ktorý chcel zosadiť (ukrajinského) prezidenta Volodymyra Zelenského a nastoliť proruský režim na väčšine územia Ukrajiny, najnovšie snahy (Kremľa) predstavujú novú prekážku pre už aj tak zablokované mierové rozhovory, pretože Kyjev trvá na tom, aby sa Rusko stiahlo z okupovaných území,“ tvrdí Bloomberg. (TASR)

15:31 Rezort vnútra zároveň vyplatil obciam, ktoré o to k 30. aprílu požiadali, refundáciu za ubytovanie utečencov. Výkazy mali podľa ministra Mikulca 10-percentnú chybovosť. Priblížil, že šlo o zle prepísané rodné čísla či zlé adresy. Stalo sa aj pár prípadov, keď si žiadateľ snažil uplatniť preplatenie na viacerých miestach. „Máme na to nastavené tie kontrolné mechanizmy, aby sme to vedeli eliminovať,“ poznamenal.

Možnosť refundácie nákladov za ubytovanie Ukrajinca má zatiaľ platiť do konca júna. To, či sa to predĺži, bude podľa Mikulca závisieť od vývoja situácie na Ukrajine.

Ministerstvo sa zaoberá aj témou dlhodobého ubytovania pre Ukrajincov. Mikulec predpokladá, že na budúci týždeň by mohli mať k tejto téme „hmatateľný výsledok“.

15:29 Cez slovenské hranice na Ukrajinu previezli 20 428 ton humanitárneho materiálu. Cez slovenský humanitárny hub previezli 731 ton v sume viac ako 3,7 milióna eur. Po rokovaní vlády o tom informoval minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).

Počty ľudí, prechádzajúcich cez východnú hranicu, sú podľa ministra približne také ako pred konfliktom. V dôsledku raketového útoku v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti nezaznamenali zatiaľ zvýšený počet ľudí cez hranicu, poznamenal Mikulec. Deklaroval však, že denne dokážu cez hranice vybaviť 16 000 odídencov. „Myslím, že sme kapacitne a personálne pripravení.“ (TASR)

15:18 Pre ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala v závere februára, už z Ukrajiny utieklo viac ako 5,6 milióna ľudí. Vyplýva to z najnovších údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), informuje spravodajský portál CNN.

Ďalších najmenej 7,7 milióna ľudí, ktorí museli pre vojnu opustiť svoje domovy, je vysídlených vnútri krajiny, uviedla Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Minulý týždeň UNHCR vyslovil prognózu, podľa ktorej z Ukrajiny pre vojnu ujde 8,3 milióna ľudí. (SITA)

14:50 Až takmer 600 ľudí zahynulo pri ruskom nálete na divadlo v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ku ktorému došlo ešte 16. marca. Tento počet je približne dvojnásobok počtu obetí, ktorý odhadla radnica v Mariupole v súvislosti s týmto doposiaľ najkrvavejším známym útokom na civilistov vo vojne na Ukrajine.

ukrajina Mariupol divadlo Čítajte viac Pri útoku na divadlo v Mariupole zahynulo takmer 600 ľudí

14:35 Ukrajinská poslankyňa Kira Rudyková v stredu dopoludnia pre britskú stanicu Sky News uviedla, že do mesta Záporožie v poriadku prišlo 156 ľudí evakuovaných z oceliarní Azovstaľ v Rusmi obliehanom juhoukrajinskej meste Mariupol, pričom to mnohých rozplakalo. Ako dodala, v oceliarňach naďalej zostáva približne 30 detí.

Poslankyňa poznamenala, že bolo najmenej 20 neúspešných pokusov o evakuáciu ľudí z Mariupola. „Viete si predstaviť, že keď prišla prvá skupina do bezpečia, všetci sme plakali. Je to neuveriteľný pokrok, že sme ľudí odtiaľ dostali preč,“ uviedla Rudyková. Podľa jej slov je teraz „hlavným cieľom“ evakuovať všetky deti, ktoré v oceliarňach zostali – sú tam spolu so ženami, seniormi a ranenými vojakmi. (TASR)

14:24 Rusko plánuje usporiadať 9. mája vojenskú prehliadku v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol. Na Telegrame o tom informovalo riaditeľstvo spravodajských služieb ukrajinského ministerstva obrany.

Zástupca šéfa Putinovej administratívy Sergej Kirijenko už údajne prišiel do zbombardovaného Mariupoľa, aby riadil „prípravy na prehliadku“, ako je čistenie hlavných ulíc od trosiek, nevybuchnutej munície a odstraňovanie mŕtvych tiel.

V rámci príprav sa uskutočňuje propagandistická kampaň, počas ktorej plánujú obyvateľom Ruska premietať príbehy o „radosti“ Mariupoľčanov zo stretnutia s okupantmi. (SITA)

14:10 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov poprel špekulácie, že ruský prezident Putin plánuje 9. mája, keď Rusko oslavuje víťazstvo Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne, vyhlásiť vojnu proti Ukrajine a následnú mobilizáciu. „Nie je to pravda. Je to nezmysel,“ odpovedal Peskov na otázky novinárov, či sú podobné špekulácie pravdivé.

Ruský prezident doteraz označoval konflikt na Ukrajine ako špeciálnu vojenskú operáciu, a nie vojnu. Západní politici a niektorí pozorovatelia Ruska sú však presvedčení, že Putin možno v pondelok plánuje veľké oznámenie. Špekuluje sa, že by mohlo ísť o celý rad záležitostí – od vyhlásenia vojny až po vyhlásenie víťazstva, píše Reuters. Deň víťazstva (9. máj) je jednou z najdôležitejších národných udalostí Ruska. (TASR/Reuters)

13:50 Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo v stredu ráno „pozoruhodné“ informácie – tvrdilo, že po boku „krajne pravicového“ pluku Azov bojujú proti Rusku na Ukrajine izraelskí žoldnieri, píše americká spravodajská televízia CNN. Táto správa prišla po tom, čo Rusko vyhlásilo, že Adolf Hitler mal „židovskú krv“.

„Izraelskí žoldnieri bojujú na Ukrajine prakticky plece pri pleci s militantmi z pluku Azov,“ uviedla pre rozhlasovú stanicu Sputnik hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Pluk Azov sa v roku 2014 chopil zbraní a bojoval proti proruským separatistom vo východoukrajinskom regióne Donbas. (TASR)

13:40 Na Slovensko by mohlo prísť ďalších 900 vojakov členských štátov NATO, konkrétne z Česka, Nemecka, USA a Slovinska. Celkovo tak má v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny Aliancie v SR pôsobiť do 3000 vojakov. Zvýšenie mandátových počtov, ktoré určujú maximálny počet vojakov, v stredu odsúhlasili poslanci Národnej rady SR.

NATO Čítajte viac Na Slovensko by mohlo prísť ďalších 900 vojakov členských krajín NATO

13:22 Rusko v stredu oznámilo, že zakázalo vstup do krajiny 63 japonským občanom vrátane premiéra Fumia Kišidu. „Vláda F. Kišidu spustila bezprecedentnú protiruskú kampaň a povoľuje neprijateľnú rétoriku voči Ruskej federácii vrátane ohovárania a priamych hrozieb,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Ruské opatrenia sa vzťahujú aj na ďalších členov japonskej vlády, viacerých poslancov japonského parlamentu, novinárov a vedeckých pracovníkov. Ministerstvo obvinilo Tokio z uskutočňovania „praktických krokov s cieľom odstrániť dobré susedské vzťahy, uškodiť ruskému hospodárstvu a medzinárodnému postaveniu krajiny“. (TASR/AFP)

13:11 Ruský minister obrany Sergej Šojgu varoval Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO) pred posielaním vojenskej pomoci Ukrajine. Podľa ruských štátnych médií, na ktoré sa odvoláva spravodajský portál BBC, minister povedal, že akýkoľvek dopravný prostriedok NATO, ktorý príde na Ukrajinu so zbraňami alebo vybavením pre ukrajinskú armádu, bude Rusko považovať za „legitímny cieľ zničenia“. Zároveň obvinil alianciu a jej spojencov z toho, že naďalej pumpujú do Ukrajiny zbrane.

Západ vyzbrojuje Ukrajinu v rámci jej boja proti ruskej invázii. Spojené kráľovstvo napríklad v utorok sľúbilo Ukrajine vybavenie na elektronický boj, radarový systém, rušiace zariadenia na GPS a zariadenia na nočné videnie v hodnote 300 miliónov libier. (SITA/BBC)

12:56 Do Maďarska prišlo v pondelok viac ako 10 000 utečencov, informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na údaje Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK) zverejnené v stredu na webovej stránke police.hu. Cez ukrajinsko-maďarský úsek štátnej hranice prišlo v uvedený deň 5000 ľudí a 5267 utečencov z Ukrajiny prekročilo maďarské hranice z územia Rumunska.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov na svojej webovej stránke uvádza, že od začiatku invázie z Ukrajiny do zahraničia utieklo celkovo 5 597 483 ľudí. Najviac z nich zamierilo do Poľska. Nasledujú Rumunsko a Ruská federácia. (TASR)

12:25 Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že na východe Ukrajiny ruské jednotky znefunkčnili šesť železničných staníc, ktoré sa využívali na zásobovanie ukrajinských jednotiek zbraňami západnej výroby. Ruský rezort obrany uviedol, že znefunkčnil železničné stanice bombardovaním ich energetických zdrojov pomocou vysoko presných leteckých a námorných zbraní. Nespresnil však, ktorými Západom vyrobenými zbraňami boli ukrajinské jednotky zásobované na týchto trasách.

Agentúra Reuters uvádza, že vyhlásenie ministerstva nebola schopná bezprostredne overiť a Kyjev naň doposiaľ nereagoval. Rezort obrany v Moskve ďalej uviedol, že zasiahol 40 ukrajinských vojenských cieľov vrátane štyroch skladov s muníciou a delostreleckými zbraňami. (TASR/Reuters)

12:12 Na videu vidieť ako horia nákladné autá počas požiaru ropného skladu po ostreľovaní mesta Makijivka, ktoré sa nachádza na území kontrolovanom separatistickou Doneckou ľudovou republikou (DĽR) na východe Ukrajiny. Zastupiteľský úrad separatistickej DĽR v stredu uviedol, že mesto Makijivka v Doneckej oblasti bolo v stredu ostreľované a podľa predbežných údajov horel ropný sklad. (TASR, Nexta)

12:05 Po nočných raketových útokoch na elektrické rozvodne v západoukrajinskom meste Ľviv už úplne obnovili elektrinu. Televízii CNN to povedal viceprimátor mesta Serhij Kiraľ, ktorý priblížil, že tri riadené strely zasiahli tri rozvodne a ťažko ich poškodili. Ďalšie dve rakety, ktoré dosiahli západnú Ukrajinu a Ľvivskú oblasť, zostrelil systém protivzdušnej obrany a jedna strela zasiahla Zakarpatskú oblasť.

Celkovo to bolo 18 alebo 19 úderov riadenými strelami, ktoré vystrelili z Kaspického mora z ruských strategických bombardérov smerom k Ukrajine, doplnil. Kiraľ povedal, že útoky spôsobili aj poruchy na čerpacích staniciach, ktoré zásobujú mesto vodou. Dodávky vody sa však nezastavili.

Ukrajinská armáda uviedla, že ruské raketové útoky mali v utorok zničiť dopravnú infraštruktúru. Strely s plochou dráhou letu zasiahli najmenej šesť cieľov na strednej a západnej Ukrajine, čo sa zdá byť pokusom brániť tranzitu vojenského materiálu a zásob. Ukrajinské železnice hlásili v dôsledku útokov omeškanie viac ako 40 vlakov. (SITA/CNN)

11:52 Hranice Poľska od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu prekročilo 3,14 milióna ľudí, uviedla v stredu na sociálnej sieti Twitter poľská pohraničná stráž. Informovala o tom agentúra PAP. Pohraničná stráž v utorok skontrolovala približne 19.400 osôb prichádzajúcich z Ukrajiny do Poľska. V stredu o 7.00 h ráno predstavoval počet príchodov na územie Poľska 7300, píše PAP.

Podľa údajov pohraničnej stráže tiež za posledných 24 hodín odišlo z Poľska na Ukrajinu 15 800 ľudí. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov na svojej webovej stránke uvádza, že z Ukrajiny do zahraničia utieklo celkovo 5 597 483 ľudí. Najviac z nich zamierilo do Poľska. Nasledujú Rumunsko a Ruská federácia. (TASR)

11:40 Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) je znepokojený raketovým útokom Ruskej federácie na Ukrajine, ktorý sa odohral v blízkosti hraníc so Slovenskom. Povedal to pred dnešným rokovaním vlády. Doplnil, že slovenské systémy protivzdušnej obrany tento raketový útok zaznamenali.

Naď Čítajte viac Naď: Útok Ruska na Zakarpatskú oblasť zaznamenali aj slovenské radary

11:34 Až 71 410 ľudí, z nich 7 767 ukrajinských občanov, vstúpilo v utorok do Rumunska, čo je o 15 percent viac v porovnaní s predchádzajúcim dňom. V stredu ráno o tom informovala tlačová agentúra Agerpres s odvolaním sa na rumunský Generálny inšpektorát pohraničnej polície (IGPF).

Z uvedeného počtu Ukrajincov ich 4323 prešlo do Rumunska cez hranicu s Ukrajinou (o 26,2 percenta viac) a 1710 vstúpilo na rumunské územie cez hranicu s Moldavskom (o 42,6 percen­ta viac).

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajine prišlo do Rumunska do polnoci 3. mája celkovo 851 035 ukrajin­ských občanov. Celkový počet Ukrajincov, ktorí prekročili hranicu do Rumunska od predvojnového dátumu 10. februára, je 885 564, oznámil IGPF. (TASR)

11:20 Vojna Ruska proti Ukrajine sa preniesla ako prízrak až do Izraela. V židovskom štáte sú pobúrení po výroku šéfa ruskej diplomacie a už aj plánom Kyjeva premenovať svoje ulice.

Golda Meierová Čítajte viac Po Lavrovovi hnevajú Židov už aj Ukrajinci

11:12 Konvoj autobusov odišiel v stredu ráno z obliehaného ukrajinského mesta Mariupol v rámci snáh ukrajinských orgánov, Organizácie Spojených národov (OSN) a Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) o evakuáciu civilistov z tohto mesta.

„Dnes za pomoci Organizácie Spojených národov a Červeného kríža evakuujeme civilistov. Autobusy už odišli z Mariupola,“ uviedol na sociálnej sieti gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko s tým, že konvoj autobusov bude mať zastávku v Lunačarskom okruhu pri Berďansku a mestách Tokmak a Vasylivka. V Tokmaku sa pritom ku konvoju môžu pridať aj ľudia v osobných vozidlách.

Konvoj autobusov smeruje do mesta Záporožie, ktoré ovládajú ukrajinské sily. Kyrylenko nespresnil koľko autobusov je súčasťou konvoja a ani to, či boli evakuovaní nejakí civilisti z areálu oceliarní Azovstaľ, kde poslední obrancovia Mariupolu odolávajú ruským jednotkám. (TASR/Reuters, The Guardian)

Autobusy s evakuovanými civilistami z... Foto: TASR/AP, Evgeniy Maloletka
Ukrajina autobus evakuácia Autobusy s evakuovanými civilistami z obliehaného prístavného mesta Mariupol a ďalších miest, prichádzajú do centra pre vysídlené osoby v Záporoží 3. mája 2022.

10:56 Slovensko nakúpi Ukrajine v rámci humanitárnej pomoci lieky a zdravotnícke pomôcky v celkovej sume 1,4 milióna eur. Peniaze sú z nevyčerpaných prostriedkov rozvojovej spolupráce Ministerstva financií SR z minulých rokov. Vláda to schválila na svojom stredajšom zasadnutí. Ministerstvo zdravotníctva SR na Ukrajinu zabezpečí nákup napríklad antibiotík, kortikosteroidov, analgetík, cytostatík, liečiv proti bolesti kĺbov a svalov či na liečbu ochorení kostí.

Požiadavky o darovanie liekov a zdravotníckych pomôcok boli na rezort zdravotníctva doručené od predstaviteľov verejnej správy aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na Ukrajine. „Požiadavky zo strany Ukrajiny na zabezpečenie humanitárnej pomoci sú koordinované spoločným postupom v rámci členských štátov EÚ,“ spresnilo ministerstvo. (TAS­R)

10:37 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici v utorok prešlo 3328 obyvateľov Ukrajiny, z toho 812 mužov, 2040 žien a 476 detí. O dočasné útočisko na Slovensku požiadalo 314 osôb. Zároveň na výstupe zo SR smerom na Ukrajinu prešlo 3101 ľudí. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.

Celkovo Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 390 875 utečencov. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 73 507. Celkový počet osôb na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu od 24. februára je 134 297.

10:20 Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v Európskom parlamente v Štrasburgu predstavila šiesty balík sankcií proti Rusku, ktorý stanovuje ropné embargo. Je zamierené proti osobám zodpovedným za masakre v ukrajinských mestách Buča a Mariupol, odpája od systému SWIFT ďalšie ruské banky – vrátane banky Sberbank, zavádza úplný zákaz vysielania troch veľkých ruských televíznych staníc EÚ a na sankčnom zozname sa ocitne aj pravoslávny patriarcha Kirill – blízky spojenec ruského prezidenta Putina.

Rusko / Ropa / Čítajte viac EÚ chce do konca roka ukončiť dovoz ruskej ropy

10:01 Britská armáda uviedla, že Rusko podnikne pokus o dobytie miest Kramatorsk a Severodoneck na východe Ukrajiny. Britské ministerstvo obrany to uviedlo v stredu v pravidelnej každodennej správe o rusko-ukrajinskej vojne, ktorú zverejňuje na Twitteri.

Ministerstvo napísalo, že Rusko má neďaleko mesta Izium približne 22 práporných taktických skupín, s ktorými sa bude snažiť o postup v tejto oblasti. Rusko využíva vo svojich operáciách tieto tzv. práporné taktické skupiny – ide o jednotky pechoty typicky podporované tankmi, protivzdušnou obranou a delostrelectvom. Každá skupina má obvykle okolo 800 vojakov.

Briti uviedli: „Napriek všemožným (neúspešným) snahám Ruska preraziť cez ukrajinskú armádu a dosiahnuť spád udalostí má Rusko s veľkou pravdepodobnosťou v úmysle postúpiť za Izium a dobyť veľké mestá Kramatorsk a Severodoneck.“

Ministerstvo dodalo: „Dobytie týchto lokalít upevní vojenskú kontrolu Ruska nad severovýchodnou časťou Donbasu a stanú sa preň aj zhromaždiskom pre pokus odrezať ukrajinské sily v tomto regióne.“

Analytici sledujú dianie na východnej Ukrajine, ktorá je teraz miestom najťažších bojov na jej území, a očakávajú, že Rusko sa pokúsi obkľúčiť ukrajinské sily. Vývoj je však pomalý, lebo ukrajinskí vojaci sa tam zakopali a pri cielení na Rusov používajú zbrane s dlhým dostrelom, ako napríklad húfnice.

9:41 Počet obetí dopravnej nehody na západe Ukrajiny sa v stredu zvýšil na 26. K nehode došlo v utorok v Rivnenskej oblasti, kde sa zrazil autobus s cisternovým vozidlom, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na miestne úrady.

„Pri nehode zomrelo celkovo 26 ľudí: 24 cestujúcich a dvaja vodiči,“ uviedla polícia vo vyhlásení. Zranenia utrpelo ďalších 12 osôb. Polícia ďalej oznámila, že pracuje na identifikácii troch ľudí, ktorí pri nehode zahynuli, a že najmladšia obeť z radov cestujúcich v autobuse, ktorý smeroval do Poľska, mala 17 rokov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj o havárii povedal, že šlo o „strašnú nehodu“ a rodinám obetí vyjadril sústrasť. Zatiaľ nič nenaznačuje, že by nehoda súvisela s ruskou inváziou na Ukrajinu. Ani Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore žiadnu súvislosť nespomenul. V posledných týždňoch Rusko zameriava svoje útoky na južnú a východnú oblasť Ukrajiny, pričom občas podnikne útoky aj na lokality na západe. (afp, tasr)

9:37 Austrália uvalila sankcie na ďalších 110 ruských politikov a jednotlivcov, aby potrestala Moskvu za uznanie dvoch Ruskom ovládaných oblastí na východe Ukrajiny za nezávislé štáty.

Austrália zaviedla sankcie proti 76 ruským politikom a 34 ukrajinským predstaviteľom „bábkovej“ vlády dosadenej v separatistických oblastiach, Doneckej a Luhanskej, potvrdila austrálska ministerka zahraničných vecí Marise Payneová.

„Títo jednotlivci porušili suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny prostredníctvom nastolenia nadvlády nad oblasťami Ukrajiny bez súhlasu (kyjevskej) ukrajinskej vlády,“ dodala Payneová.

Austrália v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu zatiaľ uvalila sankcie proti 812 jednotlivcom, vrátane ďalších ruských zákonodarcov, oligarchov a členov rodín, a proti 47 subjektom. (theguardian.com, tas­r)

9:30 Štyri humanitárne koridory vedúce z obliehaného prístavného mesta Mariupol do mesta Záporožie sú naplánované na stredu. Oznámila to v noci na stredu ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. „Ak to situácia dovolí, tak v stredu plánujeme štyri trasy pre evakuáciu do Záporožia,“ napísala na sociálnej sieti Facebook Vereščuková.

Podľa ukrajinskej vicepremiérky povedú evakuačné koridory zo štyroch bodov – spred nákupného centra PortCity v Mariupole, z Lunačarského okruhu pri meste Berďansk a z miest Tokmak a Vasylivka. Začiatok evakuačnej operácie je naplánovaný na 8.00 h ráno miestneho času.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na stredu uviedol, že z areálu oceliarní Azovstaľ v Mariupole sa podarilo evakuovať 156 ľudí. Mnohí z nich sa v spleti podzemných tunelov pod oceliarňami ukrývali viac ako dva mesiace. (theguardian.com, tas­r)

8:45 Generálny tajomník OSN António Guterres vyjadril nádej, že Ukrajina a Rusko môžu zorganizovať „viac humanitárnych prestávok“ podobných tej, vďaka ktorej sa z oceliarní Azovstaľ v obliehanom ukrajinskom prístave Mariupol podarilo evakuovať zhruba 100 civilistov.

Červený kríž a OSN upozorňujú, že v areáli oceliarní zostávajú uviaznutí popri ukrajinských vojakoch aj ďalší civilisti. „Dúfam, že pokračujúca spolupráca s Kyjevom a Moskvou povedie k viacerým humanitárnym prestávkam, ktoré umožnia civilistom bezpečné vzdialenie sa od bojov a dodávky humanitárnej pomoci pre ľudí, ktorí ich najviac potrebujú,“ uviedol v utorok Guterres vo vyhlásení bez toho, aby spresnil lokality, ktoré mal na mysli.

Nádej, že evakuácie z Azovstaľu, ku ktorým došlo počas víkendu, by sa mohli zopakovať aj inde, vyjadril počas videokonferencie v sídle OSN v New Yorku aj humanitárna koordinátorka svetovej organizácie pre Ukrajinu Osnat Lubraniová.

V oceliarňach Azovstaľ sú podľa nej „stále uviaznutí civilisti, niektorí môžu mať strach vyjsť von. Niektorí to asi nezvládli.“ Lubraniová však nešpecifikovala presný počet ľudí, ktorí v komplexe oceliarní zostávajú. Na otázku, či sa v súčasnosti plánujú na Ukrajine ďalšie evakuácie, odpovedala: „Nie“. (afp, tasr)

7:39 Rusko plánuje bojkotovať stretnutie medzi Bezpečnostnou radou OSN a Politickým a bezpečnostným výborom Európskej únie, ktoré sa má uskutočniť v priebehu stredy. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na nemenovaných diplomatov.

Ruský diplomatický zdroj pre AFP pod podmienkou anonymity uviedol, že toto rozhodnutie ruskej vlády súvisí s vojnou na Ukrajine. Rusko, ktoré je jedným z piatich stálych členov BR OSN, bolo od začiatku vojny (24. februára) vylúčené z viacerých orgánov OSN vrátane Rady pre ľudské práva. Očakáva sa, že účastníci stredajšieho stretnutia sa budú venovať spolupráci medzi EÚ a OSN v krajinách, kde pôsobia obe organizácie.

Toto každoročné neformálne stretnutie medzi Politickým a bezpečnostným výborom Európskej únie a Bezpečnostnou radou OSN sa pre koronavírusovú pandémiu uskutočnilo naposledy v roku 2019. Veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová v utorok informovala, že Bezpečnostná rada napriek politickej izolácii Ruska naďalej funguje normálne.

„Rusko je v Bezpečnostnej rade izolované a zakaždým, keď v BR OSN vedieme diskusiu, ktorá sa týka Ruska, sú v defenzíve a my ich budeme naďalej držať v defenzíve, kým neukončia svoj brutálny útok na občanov Ukrajiny,“ povedala Thomasová-Greenfieldová. (afp, tasr)

7:18 Najmenej 17 osôb prišlo o život pri utorkovej zrážke autobusu, auta a cisternového vozidla na západe Ukrajiny. Počas svojho pravidelného večerného príhovoru o tom informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Incident sa odohral v Rivnenskej oblasti na západe Ukrajiny. „Zatiaľ je potvrdených 17 obetí, no ich počet sa môže zvýšiť,“ uviedol Zelenskyj, ktorý zároveň vyjadril rodinám obetí sústrasť. Nič nenaznačuje, že by nehoda súvisela s ruskou inváziou na Ukrajinu. (theguardian.com, tas­r)

6:51 Ruské útoky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny si v utorok vyžiadali celkovo 21 civilných obetí a 27 zranených. Informoval o tom miestny gubernátor Pavlo Kyrylenko.

Najmenej desať ľudí prišlo o život pri ostreľovaní koksovne v meste Avdijivka a ďalších 15 utrpelo zranenia, uviedol gubernátor Doneckej oblasti Kyrylenko na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že ďalších 11 osôb zahynulo pri ostreľovaní miest Lyman a Vuhledar a obcí Veľká Novosilka a Šandriholove.

Podľa Kyrylenka ide o najvyšší denný počet civilných obetí od aprílového ruského útoku na železničnú stanicu v meste Kramatorsk, kde prišlo o život 59 osôb. Rusko v ostatných týždňoch zintenzívnilo útoky na územia ovládané Kyjevom v Donbase na východe Ukrajiny. Moskva sa na Donbas, ktorý už od roku 2014 čiastočne ovládajú proruskí separatisti, zamerala po tom, ako stiahla svojich vojakov z okolia ukrajinského hlavného mesta Kyjev. (afp, tasr)

6:15 Európska komisia chce v rámci nového balíka sankcií proti Rusku postupne úplne zakázať dovoz ropy z Ruska. Tento proces by mal podľa návrhu trvať šesť až osem mesiacov, s výnimkou Slovenska a Maďarska, ktoré by dostali na zavedenie embarga viac času. Podľa zdrojov ide o niekoľko mesiacov navyše. Slovenskí predstavitelia však upozornili, že úplne odstrihnutie krajiny od ruského plynu potrvá niekoľko rokov, a nie mesiacov. Slovensko aj Maďarsko sú totiž takmer úplne závislé od dovozu ruskej ropy. (afp, tasr)

Kamión, ropa, palivo, benzín, nafta, tanker Čítajte viac Embargo na ropu zatiaľ viazne, výnimka pre Slovensko sa nestretáva s nadšením

6:00 Americký prezident Joe Biden navštívil v utorok továreň spoločnosti Lockheed Martin v štáte Alabama, kde sa vyrábajú zbrane dodávané na Ukrajinu. Šéf Bieleho domu pri tejto príležitosti vyzval americký Kongres, aby urýchlene schválil ďalší podporný balík pre Ukrajinu v hodnote 33 miliárd dolárov.

„Tieto zbrane, dotknuté vašimi rukami, sú v rukách ukrajinských hrdinov“ a pomáhajú im v boji proti ruskej agresii, prihovoril sa Biden zamestnancom v továrni, kde sa za uplynulých 20 rokov vyrobilo viac než 50 000 protitan­kových striel Javelin. Šéf Bieleho domu dodal, že pracovníci by mali byť na svoju prácu „hrdí“.

Biden zároveň vyzval americký Kongres, aby rýchlo schválil žiadosť Bieleho domu o nový balík podpory pre Ukrajinu v hodnote 33 miliárd dolárov. Väčšina týchto financií je vyčlenená pre zbrane. „Tento boj nebude lacný, ale podriadiť sa agresii by bolo ešte drahšie,“ zdôraznil Biden.

Tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová informovala v utorok, že Biden v súčasnosti nemá v pláne odcestovať na Ukrajinu. Od začiatku ruskej invázie vo februári navštívili Ukrajinu viacerí americkí činitelia vrátane ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, ministra obrany Lloyda Austina či predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej. (tasr, afp)

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na stredu uviedol, že z areálu oceliarní Azovstaľ v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol sa podarilo evakuovať 156 ľudí.

„Konečne máme prvý výsledok evakuačnej operácie z Azovstaľu, ktorú sme dlho organizovali,“ vyhlásil Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore. Dodal, že evakuácia si vyžiadala mnoho úsilia, dlhých rokovaní a dohadovania. Zelenskyj potvrdil, že v utorok dorazilo z Azovstaľu do Záporožia 156 ľudí. Mnohí z nich sa v spleti podzemných tunelov pod oceliarňami ukrývali viac ako dva mesiace.

Dodal, že na fungovanie humanitárneho koridoru je potrebný pokoj zbraní, no ruské jednotky prímerie nedodržiavajú. Útoky na Azovstaľ tak podľa ukrajinskej hlavy štátu stále pokračujú.

Zelenskyj sa v rámci prejavu poďakoval britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi za jeho podporu Ukrajine. Johnsonov utorkový príhovor pred ukrajinským parlamentom Zelenskyj označil za „veľmi úprimné gesto“. Poďakoval sa aj za novú dávku vojenskej pomoci od Británie v hodnote 300 miliónov libier (358 miliónov eur), ktorá zahŕňa zariadenia potrebné na vedenie tzv. elektronickej vojny, radarový systém zachytávajúci delostrelecké útoky, GPS vybavenie a tisíce zariadení na nočné videnie.

Ukrajinský prezident tiež oznámil, že hovoril s predstaviteľmi najväčších svetových spoločností, ktoré sú členmi klubu CEO Wall Street Journal. Rozprávali sa o tom, ako by sa dal zvýšiť tlak na Rusko, aby ukončilo vojnu, priblížil Zelenskyj. (theguardian.com, tas­r)

© Autorské práva vyhradené

679 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy