71. deň: Po raketovej paľbe na mestá v Donbase je mnoho mŕtvych a ranených

23:28 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a najvyšší francúzsky predstaviteľ Emmanuel Macron spolu telefonovali ohľadom vojny na Ukrajine a hovorili tiež o krokoch na zlepšenie vzťahov Ankary a Paríža. Oznámila to kancelária tureckého prezidenta s tým, že Erdogan Macronovi tiež zagratuloval k nedávnemu volebnému víťazstvu. TASR správu prevzala z agentúr Reuters a AFP.

„Prezident Erdogan, ktorý uviedol, že Turecko robí všetko pre to, aby cestou diplomacie ukončilo vojnu na Ukrajine, vyhlásil, že je dôležité podporovať proces rokovaní (medzi Moskvou a Kyjevom),“ uviedla turecká prezidentská kancelária.

Išlo o prvý kontakt medzi Macronom a Erdoganom od 24. apríla, keď Macron v druhom kole prezidentských volieb porazil líderku krajnej pravice Marine Le Penovú a zaistil si znovuzvolenie, pripomína AFP. Erdogan označil minulý týždeň porážku Le Penovej za „víťazstvo“.

Turecko, ktoré je členskou krajinou NATO, má v Čiernom mori námornú hranicu s Ukrajinou a Ruskom, pričom si udržiava dobré vzťahy s oboma krajinami. Ankara sa preto usiluje fungovať ako mediátor pri riešení ozbrojeného konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou. Po tom, čo sa v Istanbule konali rokovania ministrov zahraničných vecí a mierových vyjednávačov oboch strán, chce Turecko hostiť aj stretnutie lídrov Ruska a Ukrajiny.

Vzťahy Ankary s jej spojencami v NATO sú napäté pre viacero sporných záležitostí, akými sú napríklad nákup ruského protiraketového systému S-400 Tureckom či odlišný postoj ku konfliktom v Sýrii, Líbyi či v Náhornom Karabachu, konštatuje Reuters.

Napätie medzi Erdoganom a Macronom eskalovalo v roku 2020, keď líder Turecka obvinil šéfa Elyzejského paláca z antiislamskej agendy po tom, čo Paríž tvrdo zakročil voči islamskému extrémizmu po sérii útokov na svojom území.

V posledných mesiacoch sa však napätie medzi Erdoganom a Macronom zmiernilo po tom, čo sa dohodli, že budú pracovať na zlepšení vzájomných vzťahoch.

23:07 Proti Kabajevovej tiež vznikla on-line petícia vo Švajčiarsku, ktorú k dnešnému dňu podpísalo takmer 75 000 ľudí.

Čítajte viac EÚ chystá sankcie na údajnú priateľku Putina a hlavu kremeľskej propagandy

22:32 V obkľúčených mariupoľských železiarňach a oceliarňach Azovstaľ zomrela 51-ročná Natalija Luhovská, ktorá vstúpila do ukrajinského pluku Azov po smrti svojho syna. Uviedla to stanica CNN, podľa ktorej bol syn Luhovskej zabitý na fronte v roku 2018.

Stanica na svojom webe píše, že sa o príbehu rodiny prvýkrát dozvedela pri natáčaní v jej meste Černovohrad, ktoré sa nachádza asi hodinu cesty severne od Ľvova. „Je to príbeh jednej z rodín, ktorých osud určila vojna,“ uviedla reportérka americkej spravodajskej stanice vo videoreportáži, ktorú stanica odvysielala už skôr.

Hovorila v nej s matkou Natalije, ktorá jej povedala, že vnuk Jurij pôsobil v pluku Azov ako ostreľovač. Keď zomrel, bolo to na ňu aj jej dcéru príliš. Natalija sa rozhodla vstúpiť do rovnakého pluku, uviedla reportérka.

Po ruskej invázii na Ukrajinu a bojoch o Mariupoľ sa žena ocitla spoločne so zvyšnými obrancami mesta a civilistov v rozsiahlom hutníckom komplexe, ktorý zostal poslednou baštou ukrajinského odporu v meste a teraz ho obliehajú ruské sily.

Jej matka ju prosila, aby z Azovstaľu odišla, tá však odmietla dve ponuky, aby sa vzdala. „Ide až do konca. Nemá zmysel plakať a prosiť,“ povedala stanici.

Keď sa CNN podarilo s Luhovskou spojiť, napísala cez sociálnu sieť Telegram: „Morálka je vysoká“ a „Počkajte, až sa vrátime s víťazstvom.“ Na otázku ohľadom hodnosti v pluku uviedla, že je čatárkou a najprv pôsobila ako vojenská psychologička. Neskôr podľa svojich slov dostala iné úlohy, ktoré nemohla prezradiť.

Jej rodina teraz uviedla, že v Azovstale zomrela po leteckom útoku. Smrť Luhovskej potvrdil pluk Azov a starosta, píše CNN, podľa ktorej rodina tiež oznámila, že pri bojoch v Mariupole zomrel 21. apríla zať Luhovskej.

22:11 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková čoskoro navštívi Kyjev. Vo štvrtok to oznámil spolkový kancelár Olaf Scholz po tom, ako si nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským počas telefonátu vyjasnili predchádzajúce problémy.

Zelenskyj pozval do Kyjeva aj nemeckého prezidenta a kancelára. Steinmeier počas telefonátu vyjadril Ukrajine „solidaritu, rešpekt a podporu“.

Baerbocková navštívila Ukrajinu vo februári pár dní pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu. Nemecká ministerka vtedy strávila približne trištvrte hodiny v takzvanej kontaktnej línii neďaleko mesta Mariupol na východe Ukrajiny.

Nemecký prezident chcel pôvodne absolvovať cestu na Ukrajinu už v apríli spoločne so svojimi kolegami z Poľska a pobaltských štátov. Jeho cestu však Kyjev odmietol pre predchádzajúcu politiku jeho sociálnych demokratov (SPD) voči Rusku. Toto rozhodnutie viedlo k zvýšeniu napätia medzi Nemeckom a Ukrajinou. Berlín tento krok Kyjeva totiž interpretoval ako urážku hlavy štátu.

22:04 Kvôli ruským náletom na sklady palív a jedinú rafinériu v meste Kremenčuk sa Ukrajina v treťom mesiaci vojny pálčivo potýka s nedostatkom pohonných hmôt.

Čítajte viac Päť litrov na auto. Ukrajinskí motoristi tankujú za európske ceny, ak vôbec

**21:13 Začala sa druhá fáza evakuácie civilistov z obliehaných železiarní Azovstaľ v Mariupole, povedal americkej televízii CNN gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko.

Kyrylenko však zároveň nabádal na opatrnosť. „Radšej by som o tom verejnosť informoval až po ukončení evakuácie, keď táto špeciálna operácia prinesie výsledky,“ zdôraznil. Dodal, že Rusi „občas konajú tak, že to vedie k zmenám dohôd“.

Ako ďalej informoval, ruské jednotky od stredajšieho večera systematicky ostreľovali železiarne ťažkým delostrelectvom, pričom „došlo k prieniku do podzemia Azovstaľu“.

Podľa Kyrylenka sa v podzemných chodbách komplexu nachádza spolu s ukrajinskými obrancami približne 200 civilistov.

21:02 Návrh nových sankcií EÚ voči Rusku by spôsobil ďalšie prehĺbenie zaťaženia ekonomicky najslabších vrstiev obyvateľstva bez toho, že by Únia vynaložila úsilie v záujme zmiernenia ich dôsledkov. Uviedol to predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej.

"Maďarsko, ale ani celá EÚ nie je pripravená na to, aby prijala a vykonala opatrenia, ktoré navrhla EK. Sankcie je možné prijať, ak sú splnené všetky potrebné predpoklady vo všetkých členských krajinách.

Von der Leyenová v stredu v Európskom parlamente (EP) v Štrasburgu predstavila návrh šiesteho balíka sankcií proti Rusku, ktorý obsahuje okrem iného aj ropné embargo.

Čítajte viac Embargo na ropu: Prečo žiadame výnimku, čo znamená a ako sú na tom susedia (otázky a odpovede)

Maďarský ministerský predseda v liste zdôraznil, že schválenie ropného embarga si vyžaduje mohutný rozvoj alternatívnej energetickej infraštruktúry a ucelenú reorganizáciu rafinérskych kapacít.

Orbán tiež uviedol, že ceny energií sú na 40-ročnom maxime, pričom navrhované sankcie by spôsobili ich ďalší rast. To by podľa neho ešte viac zaťažilo ekonomicky slabšie vrstvy ľudí bez toho, že by EÚ vyvinula vecné úsilie na zmiernenie vplyvov týchto sankcií.

Maďarský premiér vyjadril názor, že pri prijímaní odvetných krokov voči Rusku bola doposiaľ najdôležitejšia jednota EÚ. Posledný, šiesty balík sankcií túto jednotu podľa jeho názoru podkopáva. „Komisia nesmie vytvoriť situáciu, v ktorej sankcie spôsobia väčšiu škodu Maďarsku než Rusku,“ píše v liste Orbán.

20:52 Organizácia Spojených národov nemá presné údaje o tom, koľko civilistov sa momentálne nachádza v obliehaných oceliarňach Azovstaľ v Mariupole. Vo štvrtok to uviedol hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric, podľa ktorého je získavanie informácií z tejto oblasti „mimoriadne náročné“.

„Prebiehajú tam aktívne boje, ľudia tam žijú v tuneloch,“ vysvetlil Dujarric. „Je pre nás veľmi náročné získať presné číslo. Pokračujeme v spolupráci s Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK) a rokujeme s najvyššími predstaviteľmi Ukrajiny a Ruska, aby sa z oblasti Mariupoľa, ako aj zo závodu mohlo dostať viac ľudí,“ pokračoval hovorca.

Dujarric uviedol, že civilisti evakuovaní z tohto oceliarskeho komplexu potrebujú okrem okamžitej lekárskej pomoci aj dlhodobú psychickú podporu v dôsledku traumy, ktorú zažili.

20:21 Starosta západoukrajinského mesta Ivano-Frankivsk vyzval miestnych obyvateľov, aby pred ruským štátnym sviatkom Deň víťazstva a počas neho odišli na vidiek. „Žiadam všetkých obyvateľov Ivano-Frankivska, aby, ak je to možné, sa 7. 8. a 9. mája nezhromažďovali v meste, pri jazere, v parku a na iných verejných miestach," uviedol Ruslan Marcinkiv vo videpríhovore, ktorý zverejnil na komunikačnej platforme telegram. Starosta totiž tvrdí, že dostal správy, podľa ktorých Rusko plánuje v pokračovaní raketových útokov.

Úrady mesta Zaporižžia na juhovýchode Ukrajiny vo štvrtok oznámili, že v meste bude od soboty večera do pondelka rána zákaz vychádzania. Podobne dlhé zákazy vychádzania z bezpečnostných dôvodov ohlásili aj ďalšie ukrajinské mesta v blízkosti frontových línií.

19:35 Japonsko oznámilo nové sankcie voči Ruskej federácii. Ako počas návštevy Londýna povedal japonský premiér Fumio Kišida, Tokio zmrazí aktíva ďalším 140 ruským občanom a takisto rozšíri zákaz vývozu aj na ruské vojenské firmy.

Kišida po stretnutí s britským premiérom Borisom Johnsonom novinárom povedal, že Moskva musí niesť následky za násilie, ktoré páchajú ruské sily na Ukrajine. Agresia Ruska nepredstavuje problém len pre Európu, varoval.

„Ukrajinou môže byť zajtra aj východná Ázia,“ odpovedal na otázku, či vidí paralely medzi ruskou agresiou v Európe a presadzovaním dominancie Číny v regióne Indo-Pacifiku.

Japonsko a jeho spojenci nesmú „nikdy tolerovať jednostranný pokus zmeniť status quo použitím sily v Indo-Pacifiku, najmä vo Východnej Ázii“, zdôraznil Kišida.

19:29 Nemecko pomôže Česku nahradiť zbrojnú techniku, ktorú poskytne Ukrajine. Na tlačovej konferencii v Berlíne spolu s českým premiérom Petrom Fialom to povedal nemecký kancelár Olaf Scholz. Podrobnosti uviesť nechcel. Podľa Fialu je ale podoba budúcej dohody veľmi konkrétna a týka sa ťažkej techniky.

„Dohodli sme sa na modernizácii obrany. Naše tímy budú ďalej rokovať o podobe spolupráce,“ povedal Fiala. Uviedol, že Nemecko s Českom tak môžu využiť svoj potenciál, kedy Praha môže dodať Kyjevu zbrane, ktoré ukrajinská armáda priamo potrebuje.

„Podrobnosti nebudem hovoriť,“ uviedol Scholz. „Týka sa to konkrétnych vecí, týka sa to ťažkej techniky,“ dodal Fiala.

Nemecká vláda, ktorá sa dlho zdráhala dodávať ťažké zbrane na Ukrajinu, sa rozhodla viac zapojiť do hromadných výmen zbraní a vybavenia. Nemecko by tak spojencom zo svojich vojenských zásob kompenzovalo to, čo poskytnú Ukrajincom. Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová nedávno k takejto možnosti výslovne zmienila, že táto výmena sa bude týkať východoeurópskych spojencov, ktorí Ukrajine prenechávajú svoje vybavenie sovietskej výroby.

19:12 Britský premiér Boris Johnson opäť telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorili o vývoji konfliktu s Ruskom a potrebách ukrajinskej armády. Tá okrem iného žiada o zbrane s väčším dosahom, ktoré by zabránili ruskému bombardovaniu civilistov na Ukrajine. Informoval o tom úrad premiéra na Downing Street.

„Premiér zdôraznil aj dôležitosť nezávislého medzinárodného súdneho procesu, aby tí, ktorí nesú zodpovednosť za ohavnosti páchané na Ukrajine, neušli spravodlivosti. Uistil (Zelenského) aj o britskej podpore pri zhromažďovaní dôkazov o vojnových zločinoch (na Ukrajine),“ povedal hovorca britskej vlády. Lídri oboch krajín sa dohodli, že o pár dní si opäť zavolajú.

Johnson sa v utorok prostredníctvom videa prihovoril ukrajinským poslancom a vyhlásil, že Ukrajina porazí Rusko a opäť bude slobodnou krajinou. Zároveň potvrdil ďalšiu dodávku vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 300 miliónov libier (358 miliónov eur). Nová zásielka zahŕňa zariadenia potrebné na vedenie tzv. elektronickej vojny, radarový systém zachytávajúci delostrelecké útoky, GPS vybavenie a tisíce zariadení na nočné videnie.

18:50 Ruský prezident Vladimír Putin sa ospravedlnil za nedávny výrok ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova o židovskom pôvode Adolfa Hitlera.

Čítajte viac Putin sa ospravedlnil Izraelu za slová Lavrova o tom, že Hitler bol žid

**18:41 Ruské invázne sily odhalili v okupovanom a boji zničenom ukrajinskom Mariupole pamätník, ktorý zobrazuje starú ženu so sovietskou vlajkou a má symbolizovať podporu Rusku zo strany miestnych obyvateľov.

Čierna socha nahrbenej babičky so šatkou na hlave a sovietskou vlajkou v rukách je inšpirovaný príbehom, podľa ktorého stará žena týmto spôsobom vítala ruské invázne sily. Moskva vec podľa ukrajinských médií využíva na vojnovú propagandu. „V Mariupole teraz stojí pamätník babičky Any. Tej, ktorá sa nebála ukrajinských fašistov a chránila česť červeného práporu, pod ktorým bojovali jej rodičia,“ citovala ruská agentúra RIA Novosti tajomníka ruskej vládnej strany Jednotné Rusko Andreja Turčaka.

Podľa ukrajinskej agentúry Unian však príbeh vyzeral inak a „zjavne zmätená“ žena so sovietskou vlajkou „pri oslobodení jednej z obcí“ vítala ukrajinských vojakov, ktorých si zrejme pomýlila s Rusmi. Na Ukrajine žije okrem Ukrajincov aj početná ruská menšina. Ukrajinskí vojaci vraj mali pre starú pani pochopenie a darovali jej potraviny.

Denník Ukrajinska pravda dnes na svojom webe s odvolaním sa na úrady napísal, že penzistka Anna Ivanovová, ktorá vyšla v ústrety ukrajinským vojakom s červenou boľševickou vlajkou, preklína ruskú armádu za to, že jej zničila dom v obci blízko Charkova paľbou z mínometov. Teraz sa nachádza v jednej z charkovských nemocníc a vysvetľuje, že sa vydala vojakom v ústrety s červenou vlajkou v domnení, že sú to Rusi a že si ich práporom naklonia, aby nezničili dedinu. Teraz sa kvôli ruskej propagande cíti ako „zradkyňa“.

18:15 Do železiarní Azovstaľ v Mariupole, kde prebiehajú ťažké boje s ruskými silami, vyrazil nový konvoj Organizácie Spojených národov s cieľom evakuovať civilistov. Oznámil to koordinátor humanitárnej pomoci OSN Martin Griffiths.

„V týchto chvíľach do Azovstaľu smeruje konvoj, ktorý by tam mal, dúfajme, prísť do zajtrajšieho rána a dostať (odtiaľ) civilistov do bezpečia,“ povedal Griffiths na darcovskej konferencii pre Ukrajinu, ktorá sa koná vo Varšave.

OSN v utorok oznámila, že počas spoločnej operácie s Červeným krížom sa z mariupolských železiarní podarilo úspešne evakuovať 101 civilistov, ktorí boli prevezení do mesta Záporožie kontrolovaného ukrajinskými silami. Táto záchranná akcia, ktorú sa podarilo dohodnúť po tom, čo šéf OSN António Guterres navštívil Moskvu a Kyjev, trvala päť dní, pripomína AFP.

V rozsiahlom komplexe železiarní v strategicky dôležitom meste Mariupol, ktoré ruské sily takmer úplne zrovnali so zemou, sa nachádza ešte približne 2000 ukrajinských vojakov a okolo 200 civilistov.

17:54 Ak Švédsko požiada o prijatie do Severoatlantickej aliancie, môže sa spoľahnúť na to, že NATO zvýši svoju prítomnosť v okolí švédskych hraníc a tiež v Baltskom mori. V rozhovore pre švédsku rozhlasovú stanicu SVT, ktorý bol zverejnený vo štvrtok, to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR prevzala správu z agentúry DPA.

Stoltenberg povedal, že je presvedčený, že pre Švédsko sa v prechodnej dobe od požiadania o vstup do NATO a získaním členstva určite nájdu riešenia ohľadom bezpečnostných záruk. Zdôraznil, že akonáhle Štokholm podá žiadosť a začne sa prístupový proces, Aliancia bude silno politicky zaviazaná byť jeho garantom bezpečnosti.

Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová v stredu uviedla, že Spojené štáty dali Švédsku bezpečnostné prísľuby na prechodné obdobie, avšak poznamenala, že „nešlo o konkrétne bezpečnostné záruky“. Obdobie, počas ktorého by Aliancia prípadnú žiadosť Švédska o členstvo posudzovala, by mohlo trvať aj rok.

17:16 Maďarsko ponúkne Ukrajine pomoc v celkovej hodnote 37 miliónov eur, vyhlásil vo štvrtok na darcovskej konferencii pre Ukrajinu vo Varšave maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na správu agentúry MTI.

„Maďarsko nechce vojnu na Ukrajine, práve naopak, jeho záujmom je, aby sa do regiónu čo najskôr vrátil mier. Maďarsko stojí na strane Ukrajiny a podporuje jej suverenitu,“ zdôraznil šéf maďarskej diplomacie.

„Odsudzujeme vojenskú agresiu zo strany Ruska, ako aj vážne porušovanie ľudských práv. Ďalej trváme na tom, aby boli spáchané vojnové zločiny okamžite vyšetrené,“ cituje MTI Szijjártóa.

16:23 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pozval vo štvrtok nemeckého kancelára Olafa Scholza a prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera na návštevu Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z prezidentského úradu v Berlíne.

Zelenskyj pozval vedenie Nemecka na Ukrajinu počas štvrtkového telefonátu so Steinmeierom, vďaka ktorému si údajne vyjasnili predchádzajúce problémy, pričom nemecký prezident vyjadril Ukrajine „solidaritu, rešpekt a podporu“.

„Líderská pozícia Nemecka je dôležitá v boji proti agresii Ruskej federácie,“ zdôraznil Zelenskyj. Prezidentovi Nemecka sa poďakoval za podporu Ukrajiny s tým, že očakáva jej ďalšie zintenzívnenie.

16:11 Rusko porušilo avizované prímerie v oceliarňach Azovstaľ v ukrajinskom meste Mariupol, vyhlásil jeden z veliteľov ukrajinského pluku Azov Sviatoslav Palamar, ktorý zároveň vyzval na pomoc pre zomierajúcich vojakov v podzemí továrne a evakuáciu civilistov. TASR prebrala správu z agentúry AFP.

„Rusko porušilo prísľub prímeria a neumožnilo evakuáciu civilistov, ktorí sa pred ostreľovaním naďalej ukrývajú v podzemí továrne,“ povedal Palamar vo videu na platforme Telegram.

Rusko v stredu oznámilo, že od štvrtka v čase od 8.00 h do 18.00 h moskovského času na tri dni zastaví útoky na železiarne Azovstaľ a umožní tak vytvorenie humanitárneho koridoru pre odchod civilistov z komplexu. Kremeľ počas štvrtka tvrdil, že koridory fungujú.

15:50 Slovensko na darcovskej konferencii pre Ukrajinu vo Varšave prispelo sumou 540-tisíc eur. Na štvrtkovom podujatí, ktoré spoločne organizovali Poľsko a Švédsko, sa za SR zúčastnil premiér Eduard Heger. TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

15:37 Ruská armáda zrejme zhadzuje na oceliarne Azovstaľ v ukrajinskom meste Mariupol termobarické bomby. Vo štvrtok to pre britskú televíziu Sky News povedal analytik Forbes McKenzie.

Šéf spoločnosti McKenzie Intelligence uviedol, že 4. mája konečne prišli satelitné dáta po tom, čo ich príjem bol od 29. apríla prerušený pre oblačnosť.

Pri skúmaní záberu z areálu oceliarní, zachytávajúceho následky obrovského výbuchu, „sme dospeli k názoru, že boli použité termobarické bomby – naozaj ohavný, zakázaný zbraňový systém“.

Termobarické bomby s rozsiahlymi ničivými účinkami využívajú kyslík z okolitého ovzdušia na vytvorenie explózie, pri ktorej vzniká vysoká teplota.

15:13 Prezidentka SR Zuzana Čaputová prijala vo štvrtok popoludní v Prezidentskom paláci slovenských expertov po návrate z Ukrajiny. Pomáhajú dokumentovať podozrenia zo spáchania vojnových trestných činov a trestných činov proti ľudskosti.

Prezidentka SR ponúkla túto pomoc ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému po zverejnení záberov z Buče a ďalších ukrajinských miest. Vyslanie policajných špecialistov, rovnako tak súdnych lekárov na Ukrajinu odobril slovenský vládny kabinet 20. apríla. Na územie Ukrajiny majú byť vysielaní podľa potreby a na nevyhnutný čas vrátane možnej rotácie.

14:43 Na medzinárodnej darcovskej konferencii pre Ukrajinu, ktorú organizujú spoločne Poľsko a Švédsko, sa vo štvrtok vyzbieralo 6,5 miliardy amerických dolárov. Oznámil to poľský premiér Mateusz Morawiecki, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

14:41 Česká vláda dá ďalších 18 miliónov eur na humanitárnu pomoc Ukrajine. Doteraz Česko poskytlo pomoc v hodnote 22 miliónov eur. Na dnešnej darcovskej konferencii vo Varšave to oznámil minister zahraničných vecí Ján Lipavský. Počas českého predsedníctva v Rade Európskej únie v druhej polovici roka by podľa neho Česko mohlo tiež usporiadať darcovskú konferenciu.

14:16 Ukrajina, ktorá čelí ruskej agresii, potrebuje pomoc a našou úlohou je pokračovať v jednotnom úsilí, až kým nezastavíme vojenské ťaženie prezidenta Vladimira Putina. Vyhlásil to vo štvrtok slovenský premiér Eduard Heger na medzinárodnej darcovskej konferencii pre Ukrajinu, ktorú vo Varšave zorganizovali vlády Poľska a Švédska v spolupráci s Európskou komisiou.

„Toto nie je len kríza. Toto je brutálna vojna,“ povedal Heger a dodal, že „neprestaneme pomáhať Ukrajine“. Podľa slovenského premiéra si európske krajiny uvedomujú, že Ukrajinci nebojujú len za svoju slobodu, ale aj za európske hodnoty.

„Demokratický svet chápe, ako je dôležité, aby ste dostali všetko, čo (v boji proti Rusku) potrebujete,“ dodal Heger. Podľa predsedu slovenskej vlády sa na Ukrajine píše história.

„Potrebujeme ukázať každému diktátorovi, že vojna nie je riešením a že bude okamžite izolovaný. Preto je naša reakcia (na ukrajinskú krízu) taká dôležitá. Preto musíme byť jednotní a silní a pokračovať (v našom úsilí), až kým nezastavíme Vladimira Putina,“ uviedol Heger.

14:08 Európska únia by mala skonfiškovať a následne predať ruský majetok, ktorý zadržala, a získané peniaze použiť na obnovu vojnou zničenej Ukrajiny. Povedal to predseda Európskej rady Charles Michel v rozhovore pre ukrajinskú tlačovú agentúru Interfax-Ukrajina, zverejnenom vo štvrtok. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Ja osobne som úplne presvedčený, že je veľmi dôležité nielen zmraziť tento majetok, ale tiež umožniť to, aby bol skonfiškovaný a mohol sa použiť na obnovenie Ukrajiny,“ uviedol Michel v rozhovore pre ukrajinskú tlačovú agentúru Interfax-Ukrajina.

AFP pritom upozorňuje na to, že Michel je vôbec prvým vysokopostaveným európskym predstaviteľom, ktorý sa za takýto postup vyslovil.

Šéf Európskej rady však zároveň upozornil na to, že konfiškácia majetku sankciovaných jednotlivcov nie je jednoduchá a ide o zložitý a dlhý proces, ktorý môžu sprevádzať legislatívne problémy. Michel však uviedol, že poveril právnu službu Európskej rady, aby navrhla, ako by niečo také mohlo fungovať v súlade so zákonom.

13:57 Kremeľ vo štvrtok poprel, že ruskí vojaci vtrhli do oceliarní Azovstaľ v juhovýchodnom ukrajinskom meste Mariupol, kde sú stále uviaznutí ukrajinskí vojaci a civilisti. Kremeľ tiež oznámil, že humanitárne koridory tam vo štvrtok fungujú. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.

Na otázku novinárov, či je pravdivé tvrdenie vplyvného ukrajinského predstaviteľa, že ruskí vojaci vnikli do komplexu oceliarní, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov poukázal na predchádzajúci príkaz ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ruské sily do Azovstaľu nevtrhli.

Ruská televízia odvysielala 21. apríla zábery Putina, ako nariaďuje ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi, aby vojaci namiesto vniknutia do komplexu tieto obrovské oceliarne zablokovali tak, že „odtiaľ neunikne ani mucha“.

13:15 Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že sedem dánskych diplomatov vyhlásilo za „nežiaduce osoby“ (persony non grata). Ide pritom o reakciu na aprílové vyhostenie 15 ruských diplomatov z Dánska. Moskva zároveň protestuje proti dánskemu poskytovaniu vojenskej pomoci Ukrajine. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.

Rezort ruskej diplomacie uviedol, že otvorená protiruská politika Dánska vážne poškodzuje bilaterálne vzťahy a že Rusko si vyhradzuje právo podniknúť dodatočné recipročné kroky.

Dánsko už 5. apríla vyhostilo 15 ruských diplomatov, ktorých označilo za pracovníkov ruskej spravodajskej služby. Kodaň tak nasledovala obdobné kroky Nemecka či Francúzska. „Zistili sme, že 15 vyhostených dôstojníkov spravodajskej služby vykonávalo na území Dánska špionáž,“ uviedol dánsky minister zahraničných vecí Jeppe Kofod. Podľa neho chce takto Dánsko vyslať jasný signál, že špionáž je v tejto krajine neakceptovateľná. Vyhostení diplomati predstavujú riziko pre dánsku národnú bezpečnosť, ktoré nemožno ignorovať, dodal. Kofod zároveň upozornil na to, že Dánsko takto neprerušuje s Ruskom diplomatické vzťahy.

13:10 Predsedníčka nemeckého Spolkového snemu (Bundestagu) Bärbel Basová ohlásila svoj zámer vycestovať do ukrajinskej metropoly Kyjev s cieľom vyjadriť podporu Ukrajine v boji proti ruskej vojenskej agresii. Informovala o tom vo štvrtok tlačová agentúra DPA.

Basová zo Sociálnodemokra­tickej strany Nemecka (SPD) sa vydá do Kyjeva na pozvanie svojho ukrajinského kolegu Ruslana Stefančuka – predsedu Najvyššej rady –, s ktorým bude rokovať a zúčastní sa na spomienkových oslavách venovaných obetiam druhej svetovej vojny.

13:08 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa prihovorí poslancom Národnej rady (NR) SR v utorok 10. mája o 12.00 h. TASR o tom informovala hovorkyňa predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) Michaela Jurcová.

Úvodné slovo by mal mať Kollár, následne by sa mal cez videokonferenciu poslancom prihovoriť Zelenskyj. Zabezpečený bude aj simultánny preklad.

Záujem Zelenského vystúpiť v slovenskom parlamente mal tlmočiť predsedovi NR SR ukrajinský veľvyslanec Jurij Muška. Urobil tak pri otvorení výstavy venovanej fotografiám, ktoré zobrazujú vojnové zločiny páchané na Ukrajine.

12:57 Kremeľ obvinil vo štvrtok Západ, že zásobovaním Kyjeva zbraňami bráni „rýchlemu“ ukončeniu ruského vojenského ťaženia na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„V spojení s tokom zbraní, ktoré tieto krajiny posielajú na Ukrajinu, sú to všetko akcie, ktoré neprispievajú k rýchlemu ukončeniu operácie,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Kremeľ tiež vyhlásil, že humanitárne koridory, určené na bezpečný odchod civilistov z areálu oceliarní Azovstaľ v obliehanom ukrajinskom prístave Mariupol, vo štvrtok fungujú. Ruská armáda v oblasti oceliarní vyhlásila trojdňové prímerie, pripomína AFP.

12:32 Bieloruský autoritársky prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok bránil inváziu Ruska na Ukrajine a povedal, že robí „všetko“, aby túto vojnu zastavil. Vyjadril sa tak v osobnom, takmer 90-minútovom interview pre tlačovú agentúru Associated Press (AP) v Paláci nezávislosti v metropole Minsk.

Bieloruský vodca pripustil, že nečakal, že „operácia“ Ruska na Ukrajine sa bude naťahovať tak dlho. „Ale nie som do tohto problému dostatočne ponorený, aby som mohol povedať, či ide podľa plánu, ako tvrdia Rusi, alebo ako to ja vnímam. Chcem ešte raz zdôrazniť, že mám pocit, že táto operácia sa naťahuje,“ uviedol.

Lukašenko obvinil Ukrajinu, že „provokuje Rusko“, a trval na tom, že Bielorusko je zástancom mieru.

„My kategoricky nesúhlasíme so žiadnou vojnou. Urobili sme a aj teraz robíme všetko pre to, aby vojna nebola. Vďaka vám (Západu) i mne sa začali rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom,“ povedal.

11:40 Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov obvinil vo štvrtok ukrajinské jednotky z ostreľovania dvoch ruských dedín ležiacich pri meste Belgorod neďaleko ukrajinských hraníc. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

„Dediny Žuravľovka a Nechotejevka sú obstreľované zo strany Ukrajiny… Medzi obyvateľmi nie sú hlásené obete. Ostreľovanie pokračuje.,“ uviedol Gladkov na sociálnej sieti Telegram s tým, že v dedine Nechotejevka bol pri ostreľovaní poškodený dom a garáž.

Belgorodská oblasť sa nachádza na západe Ruska pri hraniciach s Ukrajinou. Obec Žuravľovka pritom leží len dva kilometre od hranice s Ukrajinou.

10:58 Približne 102 000 ukrajin­ských občanov si od 24. februára, keď sa začala invázia Ruska na Ukrajine, našlo zamestnanie v Poľsku. Vo štvrtok o tom informoval poľský denník Rzeczpospolita s odvolaním sa na údaje ministerstva práce. Na základe osobitného zákona poľskej vlády, schváleného začiatkom marca, môžu ukrajinskí občania dostať prácu bez nutnosti získať najprv špeciálne povolenie, citovala denník tlačová agentúra PAP.

„Odstránenie požiadavky pracovného povolenia značne zmenšilo byrokraciu a umožnilo utečencom úplný prístup na pracovný trh v Poľsku,“ uviedla Rzeczpospolita. Polovica z ukrajinských utečencov však vykonáva jednoduchú prácu, dodal denník. (TASR)

10:47 Masívne ruské ostreľovanie niekoľkých ukrajinských miest vo východnom regióne Donbas si vyžiadalo mnoho mŕtvych a zranených civilistov, informovali vo štvrtok tamojšie úrady. „Po raketovom útoku na mesto Kramatorsk je 25 ranených, poškodených je deväť obytných domov, škola i objekty civilnej infraštruktúry,“ oznámil šéf Doneckej vojenskej správy a gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko na svojom kanáli na sociálnej sieti Telegram. Podľa Kyrylenka boli ostreľované aj mestá Časiv Jar, kde zahynul najmenej jeden človek, ako aj Marjinka a Avdijivka.

Serhij Hajdaj, gubernátor Luhanskej oblasti, ktorá je tiež mohutne ostreľovaná, oznámil, že najmenej päť ľudí bolo zabitých pri útokoch na mestá Severodoneck, Lysyčansk, Hirske a Popasna. Neposkytol žiadne informácie o počte zranených. Aj v Luhanskej oblasti boli vážne poškodené obytné budovy a infraštruktúra, dodal Hajdaj. (TASR/DPA)

10:21 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici v stredu prešlo 3117 obyvateľov Ukrajiny, z toho 801 mužov, 1818 žien a 498 detí. O dočasné útočisko na Slovensku požiadalo 258 osôb. Zároveň na výstupe zo SR smerom na Ukrajinu prešlo 2714 ľudí. Informovalo o tom Ministerstvo vnútra SR.

Celkovo Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 393 992 utečencov. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 73 765. Celkový počet osôb na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu od 24. februára je 137 011. (TASR)

10:10 Európa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zažíva dôležité obdobie v boji proti problémom s duševným zdravím v súvislosti s pandémiou koronavírusu a vojnou na Ukrajine.

Čítajte viac WHO varuje pred vplyvom vojny a pandémie na duševné zdravie v Európe

9:57 Rusko bude pravdepodobne zveličovať hrozbu, ktorú prebiehajúce cvičenie bieloruskej armády znamená pre Ukrajinu, aby donútilo ukrajinské sily rozdeliť sa a zdržiavať sa na severe, napísalo britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej, štvrtkovej správe.

Ministerstvo prinieslo vo svojej pravidelnej každodennej správe aktuálne špionážne informácie o vojne na Ukrajine, ktoré sa do veľkej miery sústreďujú práve na situáciu v Bielorusku, kde sa v stredu podľa hlásení začalo rozsiahlo vojenské cvičenie.

„Bolo spozorované, že bieloruské pozemné sily sa presúvajú z posádok do terénu, na cvičenie,“ uviedli Briti vo štvrtok ráno. „Toto je v súlade so sezónnymi pravidlami, keď Bielorusi v mesiaci máj vstupujú do vrcholu svojho zimného výcvikového cyklu,“ vysvetlili. Dodali, že Rusko bude „pravdepodobne nafukovať hrozbu, ktorú tieto manévre predstavujú pre Ukrajinu, aby pripútalo ukrajinské sily k severu“. (tasr)

8:35 Ukrajine sa podarilo dobyť späť niekoľko obytných sídel ležiacich v blízkosti miest Mykolajiv a Cherson. Oznámil to vo štvrtok generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v príspevku zverejnenom na sociálnej sieti Facebook, v ktorom hodnotí súčasnú situáciu na Ukrajine.

Vďaka úspešným krokom, ktoré podnikli ukrajinskí obrancovia, prišli ruské sily o kontrolu nad niekoľkými obytnými sídlami na hraniciach Mykolajivskej a Chersonskej oblasti, uvádza generálny štáb.

Avšak v obliehanom prístavnom meste Mariupol, kde sa ruské sily zameriavajú na zablokovanie a zničenie ukrajinských jednotiek nachádzajúcich sa v areáli oceliarní Azovstaľ, stále pokračujú boje. Podľa generálneho štábu sa ruskí okupanti snažia ovládnuť Azovstaľ s podporou vzdušných síl.

Boje v Mariupole podľa ukrajinskej armády pokračujú aj napriek tomu, že Rusko v stredu prisľúbilo, že od štvrtka zavedie v tomto prístavnom meste na tri dni prímerie, aby umožnilo evakuáciu civilistov z Azovstaľu.

Humanitárne koridory vedúce z Mariupola by pritom podľa ruskej armády mali byť otvorené od 08.00 h ráno do 18.00 h večer moskovského času (07.00 – 17.00 h SEČ). Ruské jednotky zároveň naďalej podnikajú útočné operácie na východe Ukrajiny v snahe úplne ovládnuť územie Doneckej i Luhanskej oblasti, aby si tak zabezpečili pozemný koridor na Krymský polostrov, ktorý v roku 2014 Rusko anektovalo, píše generálny štáb na Facebooku. Ruské jednotky zároveň podľa ukrajinskej armády podnecujú vznik napätia v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko. (theguardian.com, tas­r)

8:08 V bojoch pri meste Izium na severovýchode Ukrajiny prišiel o život aj známy ukrajinský televízny reportér Olexandr Machov, ktorý do armády narukoval po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Oznámil to vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Machov (36) je už prinajmenšom ôsmym novinárom, ktorý zahynul počas už viac ako dva mesiace trvajúcej vojny na Ukrajine. Známy bol reportážami z konfliktných oblastí, spravodajstvo však vo svojej profesionálnej kariére priniesol napríklad aj z Antarktídy. V roku 2014 bojoval aj v konflikte s proruskými separatistami v Donbase. „Vlastenecký a úprimný, a nikdy si o sebe veľa nemyslel. Vždy pritom patril medzi tých najstatočnejších,“ povedal o ňom Zelenskyj vo svojom včasnorannom videoprejave. (reuters, tasr)

7:54 Spojené štáty poskytli ukrajinskej armáde informácie od spravodajských služieb, ktoré jej pomohli zabiť niektorých z ruských generálov padlých vo vojne na Ukrajine, povedali nemenovaní vysokopostavení americkí činitelia denníku The New York Times (NYT). Toto odovzdávanie poznatkov je podľa denníka ukážkou širšej snahy vlády prezidenta USA Joea Bidena poskytovať Ukrajine hlásenie o dianí na bojisku „v reálnom čase“.

„Spojené štáty sa zameriavajú na poskytovanie polohy a ďalších údajov o mobilnom veliteľstve ruskej armády, ktoré sa často presúva.“ „Ukrajinskí dôstojníci tieto geografické informácie dávali dokopy s vlastnými poznatkami… a vykonávali delostrelecké údery a iné útoky, ktoré zabili ruských dôstojníkov,“ pokračuje denník.

Koľko ruských generálov bolo zabitých na základe informácií od Američanov, zdroje NYT nešpecifikovali. Ukrajinskí predstavitelia uvádzajú, že sa obrancom od začiatku invázie podarilo zlikvidovať asi tucet ruských generálov, čo analytici považujú za veľmi vysoké číslo. NYT napísal, že nie všetky útoky vychádzajú z podkladov dodaných Američanmi. Spomína pri tom víkendový útok v oblasti, kde sa vyskytol ruský náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov, ktorý sa podľa činiteľov USA uskutočnil bez americkej podpory.

„Pomoc s cielením je súčasťou utajovanej snahy Bidenovej administratívy poskytovať Ukrajine v reálnom čase informácie z bojiska od rozviedok. Tieto informácie zahŕňajú aj očakávané presuny ruských jednotiek,“ píše sa v novej správe. Washington sa podľa nej snažil túto formu pomoci z veľkej časti utajiť, kvôli obave, že bude vnimáná ako eskalácia a že vyprovokuje ruského prezidenta Vladimira Putina na začatie „širšej vojny“. (nytimes.com, čtk)

7:31 India a Francúzsko vyzvali v stredu na „okamžité ukončenie nepriateľských akcií“ na Ukrajine. Indický premiér Naréndra Módí sa však opäť vyhol tomu, aby odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu. „Francúzsko a India vyjadrili hlboké znepokojenie nad humanitárnou krízou a pretrvávajúcim konfliktom na Ukrajine,“ uviedol Módí v spoločnom vyhlásení s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktoré táto dvojica zverejnila po rozhovoroch a spoločnej pracovnej večeri v Paríži.

„Obe krajiny jednoznačne odsúdili skutočnosť, že na Ukrajine boli zabití civilisti a vyzvali na okamžité zastavenie nepriateľských akcií s cieľom, aby obe strany našli spoločnú reč v presadzovaní dialógu i diplomacie, a aby sa okamžite ukončilo utrpenie ľudí,“ uvádza sa ďalej v spoločnom vyhlásení dvojice politikov.

Len Francúzsko však odsúdilo „nezákonnú a neoprávnenú agresiu ruských síl na Ukrajine“. Francúzsko a India spoločne ďalej uviedli, že budú „koordinovane a multilaterálne reagovať“ na riziko, že vojna na Ukrajine ešte zintenzívni globálnu potravinovú krízu, čo hrozí, keďže Ukrajina patrí k najväčším svetovým producentom pšenice.

India sa stále vyhýba otvorenému odsúdeniu ruskej invázie na Ukrajinu, pričom sa snaží nájsť rovnováhu medzi svojimi vzťahmi s EÚ a Západom a vzťahmi s Ruskom, z ktorého dováža veľkú časť svojej vojenskej techniky.

Macronova kancelária ešte pred stretnutím dvojice informovala, že francúzsky prezident chce Módímu zdôrazniť, aké dôsledky – siahajúce ďaleko za hranice EÚ aj Ázie – má vojna na Ukrajine pre medzinárodný poriadok. Zároveň uviedla, že Francúzsko chce pomôcť Indii diverzifikovať jej dodávky zbraní i energetických surovín z Ruska a ponúknuť jej iné východiská.

Elyzejský palác uviedol, že Macron má s Módím „mimoriadne vrúcny vzťah“. Indický premiér od roku 2017 navštívil Francúzsko už trikrát. Macron do Indie zavítal v roku 2018, pričom v stredu ho Módí pozval na opätovnú návštevu s cieľom prehĺbiť spoluprácu ich krajín v oblasti obranných technológií, ako aj prechodu na tzv. čistú energiu.

Indický premiér v týchto dňoch cestuje po európskych krajinách, pričom v pondelok sa v Berlíne stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Dvojica podpísala sériu bilaterálnych zmlúv zameraných najmä na udržateľný rozvoj. Nemecko sa zaviazalo poskytnúť Indii pomoc vo výške 10 miliárd eur určenú na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie. (afp, tasr)

7:11 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril vieru v to, že Ukrajina sa napriek ruskej invázii už čoskoro dočká mieru. Zelenskyj to povedal v prejave, ktorým sa v stredu večer prihovoril občanom Dánska prostredníctvom videolinku pri príležitosti 77. výročia oslobodenia ich krajiny spod nacistickej okupácie počas druhej svetovej vojny.

„Rusko nie je pripravené zastaviť vojnu. Snívajú o dobytí Ukrajiny a ďalších európskych krajín. Stále snívajú o tom, že sloboda sa v Európe vytratí. Ich sny sa však nenaplnia. Splní sa ale sen o mieri… Tak, ako sa to stalo pred 77 rokmi,“ povedal ukrajinský prezident. Jeho prejav sa v stredu večer v Dánsku vysielal na veľkoplošných obrazovkách na námestiach, kde ho sledovali davy ľudí.

Zelenskyj v prejave varoval pred ruskou agresiou, ktorá by sa podľa jeho slov mohla rozšíriť aj do ďalších európskych krajín. „Teraz sa na Ukrajine rozhoduje o budúcnosti nášho svetadielu. O tom či nie len my, ale aj naši susedia, budú mať mier… Nikto nevie povedať, koľko dní ešte táto vojna potrvá. Verím však, že deň oslobodenia (od okupantov) sa blíži,“ povedal.

Zelenskyj sa tiež poďakoval podporovateľom Ukrajiny v Dánsku a požiadal ich, aby mali na pamäti deti, ktoré už zahynuli počas ruskej invázie na Ukrajinu. „Prosím, pamätajte na ukrajinské deti, 220 detí, ktoré prišli o životy v tejto vojne. Majte na pamäti, že Európa je schopná zastaviť ďalšie takéto dianie,“ dodal. (theguardian.com, cnn.com, tasr)

6:45 Z obliehaného mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny sa podarilo v stredu evakuovať ďalších 344 ľudí. Uviedol to v noci na štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Dnes bola ukončená druhá evakuačná operácia z Mariupola. Zachránených bolo 344 ľudí: z tohto mesta a jeho predmestí. Presne toľko ľudí dnes odišlo do Záporožia. Náš tím sa chystá na stretnutie s nimi,“ uviedol ukrajinský prezident vo svojom tradičnom nočnom prejave. Povedal tiež, že všetkým evakuovaným poskytujú v Záporoží ukrajinské úrady potrebnú pomoc a čo najlepšiu starostlivosť.

Zelenskyj v prejave dodal, že pokračujú rokovania o evakuácii ďalších ľudí z mariupolských oceliarní Azovstaľ. „Sú tam ešte stále civilisti. Ženy, deti,“ uviedol. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková medzičasom informovala, že 344 evakuovaných – z Mariupolu a ďalších okolitých miest – už dorazilo do Záporožia.

Vereščuková sa v príspevku na sociálnej sieti Telegram zároveň poďakovala Červenému krížu za pomoc s ich evakuáciami. „Sú tu ženy, deti a starí ľudia z Mariupola, Manhuša, Berďanska, Tokmaku, Vasylivky. Všetci práve prišli do Záporožia,“ uviedla.

Humanitárna koordinátorka OSN pre Ukrajinu Osnat Lubraniová informovala, že mnohí z týchto ľudí si so sebou nepriniesli nič viac, len oblečenie, ktoré mali na sebe.

„Teraz im v tejto ťažkej dobe pomôžeme, a to aj veľmi potrebnou psychologickou podporou,“ povedala. Lubraniová dodala, že je potrebné robiť viac pre to, aby sa zabezpečilo, že všetci civilisti budú môcť z oblastí, kde prebiehajú boje, odísť tým smerom, ktorým chcú. (theguardian.com, bbc.com, tasr)

6:00 Ruská armáda spustila sériu útokov na ukrajinskú železničnú sieť, ktorá je životne dôležitá pre presun západných zbraní pre ukrajinské sily, evakuáciu utečencov a vývoz potravín. Zväčša rovinatá krajina má rozsiahlu železničnú sieť, ktorá sa z vojenského hľadiska ukázala ako neoceniteľná pri zásobovaní kľúčovými zásielkami zbraní zo Západu.

Podľa Washingtonu aj Londýna sa ruská armáda snaží bombardovaním rôznych miest na Ukrajine narušiť zásobovanie vrátane presunu zbraní.

Ruská strana už skôr ohlásila likvidáciu infraštruktúry slúžiacej na Ukrajine na prepravu zahraničných zbraní. Napríklad v stredu ministerstvo obrany uviedlo, že jeho sily raketovými údermi zničili šesť elektrických rozvodní na piatich ukrajinských železničných staniciach vrátane Ľvova, cez ktoré boli dodávané zbrane vyrobené v USA a európskych krajinách. V utorok Moskva ohlásila zničenie hangáru pri Odese s tureckými dronami Bayraktar.

Rusi tento týždeň ostreľujú aj ciele ďaleko od bojov na Donbase, pri meste Ľvov alebo dokonca v Zakarpatskej oblasti, pričom sú hlásené škody na infraštruktúre. Utorkové údery na západnej a strednej Ukrajine zasiahli železničné trate a s nimi spojené elektrické stanice, v stredu škody na železnici po dopade ruskej rakety registrovali v Dnipre.

„Obe strany sa spoliehajú pri dopĺňaní zásob na železnice,“ povedal pri stredajšom brífingu činiteľ Pentagónu na otázku jedného z prítomných novinárov. USA však usudzujú, že ruské útoky nie sú príliš presné a že ukrajinskí obrancovia sú naďalej schopní presúvať zbrane naprieč svojim územím.

„USA a ich spojenci z NATO ďalej na Ukrajinu posielajú zbrane. Chcel by som poznamenať, že považujeme za legitímne zničiť akúkoľvek dodávku Severoatlantickej aliancie, ktorá dorazí do krajiny so zbraňami alebo materiálnymi prostriedkami pre ukrajinské ozbrojené sily,“ povedal ruský minister obrany Šojgu.

Britské ministerstvo obrany v stredu večer v novom reporte uviedlo, že Rusi sa snažia raketovými údermi brániť Ukrajincom v obnovovaní zásob bez toho, aby sa vyjadrilo k úspešnosti týchto snáh. „S tým, ako ruské operácie krívajú, sú naďalej zasahované nevojenské ciele vrátane škôl, nemocníc, obytných nehnuteľností a dopravných uzlov,“ dodávajú Briti.

Ministerstvo obrany USA informovalo aj o vývoji dodávok zbraní na Ukrajinu, pričom okrem doručenia viac ako 80 húfnic oznámilo aj odovzdanie takmer 90 000 zo sľúbených 144 000 delos­treleckých granátov. Washington zaslanie prvej várky húfnic avizoval 13. apríla, o týždeň neskôr potom sľúbil ďalších 72 kusov, čím celkový počet narástol na 90. Americký minister obrany Lloyd Austin v utorok povedal, Že Ukrajinci už americké húfnice úspešne využívajú v bojoch s ruskou armádou.