— Ale no, akáže som ja hrdinka? hovorí Ľuda do telefónu. – Jednoducho bolo treba niečo urobiť.
Niečo urobiť, to znamená zašiť neznámemu človeku brucho roztrhané šrapnelom rakety. Priamo na ulici. Ľuda je veterinárka. V ten deň vyšla z domu, aby kolegom odovzdala „humanitárnu pomoc“ – krmivo pre túlavé psy a mačky.
Charkov, sídlisko pri štadióne Kirovec.
— Raketa vybuchla 200 metrov od nás, hovorí Ľuda. – Dimu i mňa zvalilo na zem. O minútu neskôr sme začuli výkriky a bežali sme tam.
V epicentre výbuchu ležali dvaja muži. Ľuda sa vrhla k prvému z nich a všimla si charakteristické znaky zlomeniny chrbtice – modriny pod očami a za ušami. Hovorí, že si okamžite spomenula na prvý ročník vysokej školy – v žiadnom prípade by ste s touto osobou nemali hýbať. Druhému mužovi sa spod bundy valila krv, rozopla ju a tam – vyvalené vnútornosti.
Na tiesňovej linke záchrannej zdravotnej službe povedali, že nedokážu rýchlo prísť. Ľuda zavolala svojmu známemu chirurgovi.
— Zaši cievy, súrne! zakričal chirurg. – Zastav krvácanie akýmkoľvek spôsobom!
Kým priateľ Dima bežal k Ľude domov po lekársky kufrík so svorkami, špeciálnymi niťami a ihlami, Ľuda držala cievy brušnej dutiny holými rukami.
— Opakovala som mu: „Neumieraj, vydrž, vydrž, vydrž!“ To bola celá anestézia. Muž nekričal, buď bol v šoku, alebo v bezvedomí.
— Zdalo sa mi, že prešli tri hodiny, priznáva Ľuda. – V skutočnosti to celé trvalo štyri minúty. Keď konečne dorazila sanitka, spýtali sa jej: „Ste lekárka?“
Je mi to nepríjemné, hovorí mi Ľuda, ale povedala som „áno“.
— Nuž, ak sa v mojom diplome lekárky veterinárnej medicíny zakryjú rukou posledné dve slová, tak som ani tak úplne neklamala.
Dnes sa už Ľuda dokáže smiať. Po tejto príhode sa dva dni triasla, bolo jej zle a vracala. Neprestajne.
A potom vytočila číslo tiesňovej linky.
— Pacienti z Kamyševa, ako sa majú?
Ľuda vraví, že po šoku ju prepadla divoká úzkosť – zaniesla infekciu, stlačila nesprávnu cievu, urobila niečo inak, ako mala, zabila…
Na ôsmy raz ju služba v nemocnici požiadala, aby už nevolala, „stačilo“.
Obaja pacienti sú živí, v stabilizovanom stave. Ľuda vie len to, že jeden sa volá Saša a druhý Nazar. Ale kto z nich je kto, to netuší.
Tak, alebo onak, či už Saša, alebo Nazar, ak ťa raz dievča v hneve nazve capom alebo psom, tak sa nehádaj! Pretože, áno, život ti zachránila veterinárka.
Ešte niečo o Ľude.
Zostáva v ostreľovanom Charkove, pretože má dvoch psov a štyri mačky.
Na núdzové volania k chovateľom zvierat nemôže chodiť, pretože má osemročnú dcéru a musela by ju doma nechať samu.
Preto si Ľuda v poslednom čase zarábala na živobytie pletením. Svetre, kardigany, šaty. Pletie ich na špeciálnom stroji. Hovorí, že sa to naučila a začalo ju to baviť ešte na materskej dovolenke. V tieto dni sa ten stroj pokazil. Bol starý a náhradné diely k nemu sú vzácne a drahé. Ľudu to veľmi rozrušilo.
A tak som si pomyslela, čo ak má niekto pletací stroj pre Ľudu, veterinárku z Charkova, ktorá nespravila nijaký hrdinský čin, jednoducho zašila neznámemu človeku brucho roztrhané šrapnelom rakety. Priamo na ulici.
P. S.
Pletací stroj pre Ľudu sa našiel 17 minút po tom, čo som jej príbeh zverejnila na sociálnej sieti. Hlboká poklona darkyni. Ľúbim vás, ľudia.