Najdôležitejšie udalosti
- Invázia ruských vojsk pokračuje už 73. deň
VIDEO: Ukrajinský dron Bayraktar zasiahol ruské pozície na slávnom Haďom ostrove.
19:33 Ruský prezident Vladimir Putin sa na pozadí osláv 77. výročia konca druhej svetovej vojny snaží „prekrútiť históriu“, aby „ospravedlnil svoju nevyprovokovanú a brutálnu vojnu proti Ukrajine“. Vyhlásil to v sobotu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
„V čase, keď v Európe opäť zúri vojna, musíme zvýšiť svoje odhodlanie vzdorovať tým, ktorí sa teraz snažia manipulovať s historickou pamäťou s cieľom presadzovať svoje vlastné ambície,“ uviedol Blinken. „Pripomínajúc si koniec druhej svetovej vojny v Európe, máme svätú povinnosť voči padlým – hovoriť pravdu o minulosti a podporovať všetkých, ktorí sa v našej dobe zasadzujú za slobodu,“ dodal.
Koniec druhej svetovej vojny (v Európe) sa v prevažnej miere oslavuje 8. mája, ale Rusko, Izrael, ako aj viacero postsovietskych štátov a niekoľko bývalých juhoslovanských republík oslavuje víťazstvo nad nacizmom 9. mája.
Moskva plánuje vojenskú prehliadku a očakáva sa, že Putin vystúpi s prejavom o konflikte na Ukrajine, ktorý jeho garnitúra neoznačuje za vojnu, ale za „špeciálnu operáciu“.
Čítajte viac V Moskve sa konala skúška vojenskej prehliadky pred Dňom víťazstva
Na moskovskom Červenom námestí sa v sobotu konala skúška pondelňajšej vojenskej prehliadky pri príležitosti Dňa víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom. Vojenská prehliadka sa uskutoční celkovo v 28 ruských mestách. Najväčšia z nich bude v Moskve, kde sa predstaví 11.000 vojakov, 131 vojenských vozidiel a 77 vojenských vrtuľníkov a lietadiel. Kremeľ minulý týždeň oznámil, že na vojenskú prehliadku nepozval žiadnych zahraničných lídrov.
Viacerí americkí a západní predstavitelia sa začali prikláňať ku scenáru, že Putin by mohol 9. mája oficiálne vyhlásiť vojnu Ukrajine, čo by mu umožnilo plnú mobilizáciu ruských záložných síl. Kremeľ však tieto špekulácie poprel. (dpa, tasr)
19:10 Z oceliarní Azovstal v ukrajinskom Mariupole už boli evakuovaní všetci seniori, ženy a deti. Na sieti Telegram to dnes oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Ukrajinská vláda predtým uviedla, že z Azovstalu, ktorý je poslednou baštou ukrajinských obrancov v Mariupole a ktorý oblieha ruská armáda, sa dnes podarilo evakuovať 50 ľudí.
„Prezidentov príkaz bol splnený: Všetky ženy, deti a starší ľudia boli z Azovstalu evakuovaní,“ napísala Vereščuková. „Táto časť humanitárnej operácie bola dokončená,“ dodala.
Foto: SITA/AP, Alexei Alexandrov
Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak predtým na telegrame oznámil, že evakuácia je ťažká. "Rusi neustále provokujú, neprestali strieľať, pokračovali v útokoch. Podarilo sa nám ale odviezť 50 civilistov. Sú to ženy, deti a starí ľudia. Evakuačná operácia bude pokračovať, nezastavíme ju, "napísal Jermak.
Rovnaký počet civilistov sa podarilo z miesta dostať tiež v piatok. Stanica CNN uviedla, že informáciu o dnešnej evakuácii zatiaľ nepotvrdil Medzinárodný výbor Červeného kríža, ktorý sa snaží s evakuáciou pomáhať. V komplexe je pravdepodobne niekoľko stoviek obrancov, ktorí sa odmietajú vzdať, mnohí z nich sú zranení.
Ukrajinská vláda požiadala medzinárodné organizácie, aby pomohli z oceliarní dostať aj obrancov mesta. Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že sa do tohto úsilia zapojilo niekoľko krajín, ale žiadnu nemenoval. „Pracujeme tiež na diplomatických možnostiach, ako našich vojakov dostať z Azovstalu,“ uviedol dprezident. (čtk, cnn.com, ap)
18:42 Niekoľko raketových útokov zasiahlo v sobotu ukrajinské prístavné mesto Odesa ležiace na juhu krajinu ako i Sumskú oblasť nachádzajúcu sa na severe pri hraniciach s Ruskom. Hovorkyňa veliteľstva ukrajinských južných vojenských síl Natalija Humeňuková uviedla, že prístavné mesto Odesa zasiahlo v sobotu šesť raketových striel.
Podľa Humeňukovej zasiahli štyri rakety odeskú továreň na nábytok, ktorá sa nachádza v obytnej štvrti. Ďalšie dve rakety potom zasiahli už skôr zničenú pristávaciu dráhu. V súčasnosti sa pritom úrady snažia zistiť, či si útoky vyžiadali nejaké obete. Hovorca odeskej oblastnej vojenskej správy Serhij Bratčuk ešte predtým informoval, že Odeskú oblasť v sobotu zasiahli štyri raketové útoky.
Gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj zase informoval, že ruské rakety zasiahli v sobotu dve oblasti nachádzajúce sa v blízkosti ruských hraníc. Podľa Žyvyckého utrpel pri útokoch zranenia príslušník ukrajinskej pohraničnej stráže. Ruské sily sa stiahli zo Sumskej oblasti ešte na začiatku apríla. Sumská oblasť sa nachádza pri ruských hraniciach a mesto Sumy tak bolo medzi prvými, ktoré bolo na začiatku ruskej vojenskej invázie napadnuté. Informácie o útokoch nebolo možné nezávisle overiť. (reuters, tasr)
17:45 Umelecké diela Ľvovskej národnej galérie, z ktorých mnohé boli na začiatku ruskej vojenskej invázie umiestnené do bezpečia, opäť vystavia v rôznych budovách v Ľvovskej oblasti ležiacej na západe Ukrajiny.
Riaditeľ Ľvovskej národnej galérie Taras Vozňak pre denník The New York Times uviedol, že opätovné vystavenie umeleckých diel je znakom ukrajinského vzdoru. „Cieľom (ruského prezidenta) Putina je teraz spraviť z Ukrajincov nikoho… Aby sme ukázali, že žijeme, otvorili sme niekoľko pobočiek (galérie),“ uviedol Vozňak.
Diela z umeleckej kolekcie, ktorú tvorí až 65.000 umeleckých diel, budú vystavené v 18 rôznych budovách vrátane palácov, hradov a katedrál nachádzajúcich sa v rôznych častiach Ľvovskej oblasti. Podľa BBC existujú dokonca aj plány týkajúce sa znovuotvorenia hlavnej galérie v Ľvove, ktorá sídli v paláci Potockých. „Život sa tu nezastavil,“ vyhlásil Vozňak.
Po tom, ako sa na začiatku ruskej vojenskej invázie začala zvyšovať hrozba ruského útoku na Ľvov, ktorý leží neďaleko poľských hraníc, boli mnohé historické umelecké diela v meste zabelené do ochranných fólií, aby sa predišlo k ich poškodeniu v prípade ostreľovania, pripomína BBC. (tasr, bbc.com)
17:13 Ukrajina v sobotu oznámila, že v blízkosti Hadieho ostrova v Čiernom mori zničila ďalšiu ruskú vojenskú loď. Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho armáde sa pomocou bezpilotného dronu Bayraktar TB2 podarilo pri Haďom ostrove, ktorý majú v súčasnoti pod kontrolou ruské sily, zničiť ruské vyloďovacie plavidlo triedy Serna a obranný protilietadlový systém.
„Ukrajinský Bayraktar TB2 zničil ďalšiu ruskú loď… Tradičná prehliadka ruskej Čiernomorskej flotily 9. mája sa tento roku bude konať v blízkosti Hadieho ostrova, a to na dne mora,“ uviedol ukrajinský rezort obrany na sociálnej sieti Twitter. K príspevku rezort zverejnil aj čiernobiele video, ktoré zachytáva výbuch na lodi.
Foto: SITA/AP
V osobitnom príspevku zverejnenom na sociálnych sieťach uvádlo ukrajinské ministerstvo obrany, že dron Bayraktar zničil aj protilietadlový systém Tor-M2, ktorý bol prevážaný na Hadí ostrov. Ruská armáda doposiaľ tieto úroky nepotvrdila.
Hadí ostrov sa stal symbolom ukrajinského odporu po tom, ako bola na začiatku ruskej vojenskej invázie zverejnená rádiová komunikácia, ktorá zachytávala trúfalú odpoveď ukrajinských obrancov ostrova na požiadavku ruského krížnika Moskva, aby sa vzdali. Tento krížnik sa v polovici apríla potopil, pričom Ukrajina tvrdí, že loď zničila jej armáda pri raketovom útoku. Rusko túto verziu odmieta a tvrdí, že krížnik sa potopil po tom, ako na jeho palube prišlo k explózii. (tasr, afp)
15:42 Prvá dáma USA Jill Bidenová ocenila v sobotu počas návštevy Bukurešti prácu rumunskej vlády a humanitárnych organizácií zameranú na pomoc ukrajinským utečencom. „Je to úžasné. Tá solidarita, s ktorou tu v Rumunsku všetci spolupracujete. Nanešťastie si však myslím, že toto je len začiatok,“ uviedla Bidenová na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila na pôde amerického veľvyslanectva v Bukurešti, kde prvú dámu informovali o tom, že Rumunsko doposiaľ prijalo 900-tisíc utečencov z Ukrajiny.
Bidenová sa pritom zaujímala najmä o to, či je utečencom poskytovaná pomoc v súvislosti s ich duševným zdravím a či je deťom, ktoré museli z Ukrajiny ujsť pred vojnou, umožnené navštevovať letné školy, aby mohli dobehnúť prípadné omeškanie vo vyúčbe.
„Obyvatelia Rumunska sú úžasní. Vo svojich domovoch privítali všetkých týchto utečencov a ponúkli im jedlo, oblečenie, prístrešok a dali im svoje srdcia… Myslím si, že svet o tom vie,“ uviedla Bidenová.
Tlačová konferencia prvej dámy Spojených štátov sa konala na začiatku druhého dňa jej štvordňovej návštevy Rumunska a Slovenska, ktorej cieľom je preukázať podporu Spojených štátov ukrajinským utečencom.
Po skončení tlačovej konferencie sa Bidenová stretla s prvou dámou Rumunska Carmen Iohannisovou na obede v jej súkromnej rezidencii. Iohannisová pritom podobne ako Bidenová ostala pracovať ako učiteľka angličtiny aj po tom, ako sa jej manžel stal rumunským prezidentom.
Po obede s Iohannisovou má prvá dáma Spojených štátov na pláne návštevu niekoľkých škôl a stretnutie so študentami a ich rodičmi, ktorí do Rumunska utiekli z Ukrajiny pred vojnou. Sobotu napokon Bidenová zakončí na Slovensku v Bratislave, kde sa bude pripravovať na svoj nedeľňajší program. Prvá dáma USA totiž plánuje nedeľňajší deň matiek stráviť s ukrajinskými utečencami, pričom navštívi aj slovenské obce nachádzajúce sa pri ukrajinských hraniciach. (tasr, ap)
15:26 Moskovské Múzeum modernej ruskej histórie otvorilo začiatkom apríla výstavu s názvom „NATO. Kronika krutosti“, ktorá návštevníkom ukazuje, ako aktivita Severoatlantickej aliancie (NATO) a jej spolupráca s Ukrajinou údajne viedli až k invázii na Ukrajinu.
Čítajte viac Moskovské múzeum otvorilo výstavu venovanú NATO, návštevníci hovoria o propagande
14:10 Prezidentka Zuzana Čaputová zvažuje výber konkrétneho termínu návštevy Ukrajiny. Vyhlásila to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy s tým, že eviduje pozvanie od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
„Chcem tam prísť s konkrétnym cieľom alebo účelom. Nechcem to uchopiť ako vojnovú turistiku,“ podotkla v relácii. Takáto návšteva je podľa nej spôsob vyjadrenia podpory Ukrajine. Zľahčovanie alebo ospravedlňovanie ruskej agresie považuje za absurdné. „Príčina podľa mňa súvisí s veľmi intenzívnou ruskou propagandou, ktorá od roku 2014 veľmi intenzívne narastala,“ dodala hlava štátu.
Je podľa nej legitímne, že slovenská vláda pristúpila ku krokom na zabránenie šírenia dezinformácií možnosťou zablokovať niektoré weby. „Aj toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom, dané subjekty sa môžu obrátiť na súd, aby preskúmal dôvodnosť takéhoto rozhodnutia,“ podotkla prezidentka.
Považuje za vysoko pravdepodobné, že budú časom odsúdení páchatelia vojnových zločinov na Ukrajine. Zopakovala potrebu jednotného postupu štátov EÚ v energetickej politike voči Rusku. Na avizovanom stretnutí s prvou dámou USA Jill Bidenovou by sa mali baviť najmä o pomoci SR ľuďom, ktorí utekajú z Ukrajiny pred vojnou. „Zahraničie vníma mieru solidarity, ktorú naši ľudia prejavujú ukrajinským utečencom,“ dodala hlava štátu. (tasr)
Čítajte viac Prvá dáma USA sa počas svojej návštevy Slovenska stretne aj s Čaputovou
13:43 Z moldavského separatistického regiónu Podnestersko, ktorý sa nachádza pri hraniciach s Ukrajinou, hlásili v sobotu ďalšie útoky. Podľa podnesterského ministerstva vnútra prišlo v noci na sobotu v Rybnickom regióne nachádzajúcom sa na severe Podnesterska k najmenej štyrom útokom, ktoré vykonali dva drony. Ministerstvo zároveň zverejnilo fotografie kráterov, ktoré mali vzniknúť po výbuchoch, a uviedlo, že pri útokoch neutrpel nikto zranenia.
Podobné útoky hlásia z Podnesterska už takmer dva týždne, pričom tieto incidenty vyvolali obavy, že ruská vojna na Ukrajine by sa mohla rozšíriť aj na ďalšie fronty. Podnesterský rezort vnútra vo svojom hlásení neuviedol, koho podozrieva zo spáchania útokov. Ukrajina opakovane poprela vinu za tieto incidenty, pričom uviedla, že verí, že ich má na svedomí Rusko, ktoré sa tak snaží podľa nej vyprovokovať vojnu. Podnesterskí proruskí separatisti a Rusko naopak z útokov obviňujú Ukrajinu.
Podnestersko leží pri hraniciach s ukrajinskou Odeskou oblasťou. V tomto separatistickom regióne je rozmiestnených asi 1500 ruských vojakov, ktorí tam dohliadajú na dodržiavanie mieru ako i na staré sklady munície a zbraní. Jeden z ruských veliteľov pritom v apríli vyhlásil, že jedným z cieľov ruskej vojenskej operácie na Ukrajine je aj vytvorenie pozemného koridoru smerujúceho práve k Podnestersku, aby Rusko k tomuto regiónu získalo lepší prístup. (reuters, dpa, tasr)
11:45 Ruská armáda pri nočných útokoch zničila veľkú časť vojenského vybavenia dodaného na Ukrajinu z USA a európskych krajín. Oznámilo to v sobotu ruské ministerstvo obrany. Zbrane dodané západnými štátmi boli zničené blízko železničnej stanice v Bohoduchive v Charkovskej oblasti.
V noci podľa ministerstva ruská armáda zasiahla 18 ukrajinských vojenských cieľov, vrátane troch muničných skladov blízko Odesy. Agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo obrany oznámila, že ruské letectvo v noci zostrelilo 13 bezpilotných lietadiel, tri rakety Točka-U a deväť rakiet Smerč.
„Raketové jednotky a delostrelectvo v noci zasiahlo 44 veliacich a kontrolných stanovíšť a 196 pozícií ukrajinských vojsk, oblastí s vysokou koncentráciou vojakov a vojenského vybavenia,“ povedal Igor Konašenkov z ministerstva obrany. Pozemné sily podľa neho zasiahli 240 cieľov ukrajinskej armády. (tass, čtk)
11:18 Ukrajinská armáda prvýkrát uviedla, že ruské sily začali vyhadzovať do vzduchu mosty, aby zabránili protiútokom na severovýchode krajiny. Informáciu v sobotu priniesla spravodajská stanica CNN, ktorá upozornila, že správu nedokáže nezávisle overiť.
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojom najnovšom hodnotení uviedol, že „okupanti vyhodili do vzduchu tri cestné mosty“ v oblastiach východne od mesta Charkov. CNN dodala, že ukrajinskej armáde sa za posledné dva týždne podarilo získať späť kontrolu nad niekoľkými obcami severne a východne od Charkova, čím sťažili Rusku raketové a delostrelecké útoky na mesto. Charkov, ktorý sa nachádza blízko územia Ruska, bol jedným z prvých napadnutých miest, keď Rusko vtrhlo do krajiny. (cnn.com, tasr)
10:37 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici v piatok prešlo 3 385 osôb. Z toho bolo 775 mužov, 1967 žien a 643 detí. O dočasné útočisko požiadalo 254 záujemcov. Zároveň na výstupe zo SR smerom na Ukrajinu prešlo 2741 ľudí, informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.
„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 184 policajtov, 81 hasičov, 96 colníkov, 145 vojakov, 93 dobrovoľníkov, traja duchovní, 54 príslušníkov zahraničných zložiek a 20 zamestnancov migračného úradu,“ priblížila hovorkyňa. Zároveň bolo vypravených 20 autobusov, ktoré prepravili 374 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky. Vlakmi prepravili 352 osôb.
Od začiatku ruskej invázie vstúpilo na územie SR celkovo 400 783 utečencov z Ukrajiny. Dočasné útočisko získalo 74 279 žiadateľov. Zo Slovenska na územie Ukrajiny prešlo 142 757 ľudí. (tasr)
9:47 Ruská armáda má v bojoch na Ukrajine veľké straty vo svojich najlepších jednotkách a prichádza o pokročilú techniku. Vo svojom pravidelnom prehľade k situácii na Ukrajine to v sobotu uviedlo britské ministerstvo obrany.
Podľa britských informácií prišla ruská armáda najmenej o jeden moderný tank T-90M. Najlepšie ruské jednotky vrátane tých nasadených na Ukrajine ich majú k dispozícii asi sto. Cez víkend má podľa Ruska pokračovať evakuácia z mariupoľských oceliarní Azovstaľ, z ktorých sa v minulých dňoch podarilo dostať asi 500 civilistov.
Množia sa pritom špekulácie, že ruský prezident Vladimir Putin chce bitku o Mariupol ukončiť, aby mohol ohlásiť úspech pri oslavách výročia konca druhej svetovej vojny. Námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhen Jenin povedal k nachádzajúcemu výročiu konca vojny, že „kým civilizovaný svet si pri ňom pripomína vojnové obete, Ruská federácia organizuje prehliadky a pripravuje tanec na hroboch ľudí z Mariupolu“.
V rozsiahlom areáli Azovstalu je podľa odhadov stále asi 2-tisíc ukrajinských obrancov, ktorí sa odmietajú vzdať. Podľa ukrajinských úradov je tam tiež niekoľko stoviek civilistov. Ukrajinské mestá sa pripravujú na znásobenie ruských útokov pred oslavami a ich správy vyzvali občanov, aby sa riadili varovaním sirén a chránili sa pred náletmi.
Jedna ruská raketa v sobotu zničila ukrajinské národné múzeum venované životu filozofa Hryhorija Skovorodu, ktorý pôsobil v 18. storočí. Múzeum sa nachádza blízko ruskej hranice v Charkovskej oblasti. Ukrajina význam tohto buditeľa pre svoju kultúru vyjadrila umiestnením Skovorodovho portrétu na jednu bankovku. (ap, čtk)
8:41 Polícia v nemeckom hlavnom meste Berlín zakázala na 8. a 9. mája pri 15 pamätníkoch a v ich bezprostrednom okolí vyvesovanie ruských a ukrajinských vlajok, ako aj zobrazovanie ďalších symbolov vrátane písmena „Z“, ktoré sa stalo prejavom podpory ruskej agresie na Ukrajine.
Čítajte viac Polícia v Berlíne zakázala na 8. a 9. mája ukrajinské aj ruské vlajky
6:50 Britský premiér Boris Johnson vyzval v piatok francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aby zabránil vyjednávaniu s Kremľom spôsobom, ktorý nahráva ruskej interpretácii konfliktu na Ukrajine. S odvolaním sa na vyhlásenie britskej vlády to uviedla agentúra Reuters.
„Johnson zdôraznil, že je proti akýmkoľvek vyjednávaniam s Ruskom o podmienkach, ktoré dodávajú na dôveryhodnosti nepravdivým tvrdeniam Kremľa o invázii. Súčasne však zdôraznil, že je to na rozhodnutí ukrajinskej vlády,“ cituje agentúra z vyhlásenia britskej vlády.
Johnson a Macron majú trvalo napätý vzťah kvôli rozdielnemu pohľadu na mnohé otázky. V snahe zlepšiť „anglo-francúzske vzťahy“, Johnson zablahoželal Macronovi k jeho víťazstvu vo voľbách. Obaja lídri sa zhodli, že vojenské mocnosti by mali užšie koordinovať dlhodobú bezpečnostnú a ekonomickú podporu pre Ukrajinu, ako aj snahy o izoláciu Ruska.
Macron tento týždeň hovoril s ruským prezidentom Vladimírom Putinom dve hodiny. Pred prezidentskými voľbami vo Francúzsku, v ktorých Macron zvíťazil, s Putinom ako jeden z mála európskych štátnikov hovoril pravidelne. (reuters, tasr)
6:45 Americký prezident Joe Biden v piatok oznámil, že USA poskytnú Ukrajine na obranu proti ruskej invázii ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 150 miliónov dolárov. „Oznamujem nový balík vojenskej pomoci, ktorým dodáme Ukrajine ďalšiu delostreleckú muníciu, radary a inú výzbroj,“ povedal Biden. Zároveň varoval, že financie sa rýchlo míňajú a apeloval na Kongres, aby povolil viac.
Nová zásielka zbraní má obsahovať 25 000 kusov delostreleckej munície, delostrelecké radary používané na detekciu zdroja nepriateľskej paľby, elektronické rušičky a náhradné diely. Delostrelecká munícia je zjavne určená pre nedávno dodané americké húfnice.
Bidenova administratíva doteraz poslala Ukrajine zbrane v hodnote viac ako 3,4 miliardy dolárov, od ťažkého delostrelectva až po protilietadlové rakety Stinger odpaľované z ramena a drony. Biden tlačí na Kongres, aby schválil veľký balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 33 miliárd dolárov, ktorý by zahŕňal vojenskú pomoc vo výške 20 miliárd dolárov a trval päť mesiacov.
Biden a zvyšok lídrov krajín G7 sa v nedeľu prostredníctvom videokonferencie stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby prediskutovali podporu Západu krajine v jej boji proti ruskej invázii. (afp, tasr)
Čítajte viac 72. deň: Po Moskve Makarov. Ukrajinci Neptúnom trafili ďalšiu ruskú loď