74. deň: V Azovstale zostali len bojovníci. Volajú o pomoc, dúfajú v zázrak

Po evakuácii civilistov z Azovstaľu v ňom zostali len ukrajinskí vojaci. Žiadajú o pomoc. Podľa Zelenského sa snažia zachrániť "všetkých hrdinov, ktorí bránia" Mariupol.

08.05.2022 06:00 , aktualizované: 22:03
vojna na Ukrajine, Azovstaľ, Mariupol Foto: ,
Žena, ktorá opustila úkryt v metalurgickom kombináte Azovstaľ, kráča k autobusu sprevádzanému príslušníkom milície Doneckej ľudovej republiky v Mariupole, na území pod vládou Doneckej ľudovej republiky, východná Ukrajina, piatok 6. mája 2022.
debata (1065)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 74. deň
  • Závod Azovstaľ je bez civilistov, zostali v ňom len ukrajinskí vojaci
mier-ukrajine-2

VIDEO: Ukrajinský dron Bayraktar zasiahol ruské pozície na slávnom Haďom ostrove.

Video

22:03 Nemecko má historickú povinnosť pomôcť Ukrajine v boji proti ruskej agresii, zároveň ale neurobí nič, čo by krajinu a NATO zaviedlo do vojny s Ruskom. V prejave k národu pri príležitosti 77. výročia porážky nacizmu v Nemecku a konca druhej svetovej vojny v Európe to dnes vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz.

Za inváziu na Ukrajinu Scholz ostro kritizoval ruského prezidenta Vladimíra Putina a povedal, že kvôli ruskej agresii je tohtoročný 8. máj odlišný od tých predchádzajúcich­. (čtk)

21:49 Severoatlantická aliancia nezaznamenala žiadnu zmenu v jadrovej stratégii Ruska, ale svet sa zrejme musí pripraviť na „ešte masívnejšie ničenie“ zo strany ruskej armády na Ukrajine. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v rozhovore, ktorý v nedeľu zverejnil belgický denník Le Soir.

Stoltenberg pri tejto príležitosti vyzval na „zintenzívnenie“ dodávok zbraní pre Kyjev. „Musíme sa pripraviť na ruskú ofenzívu, na ešte väčšiu brutalitu, viac utrpenia a ešte masívnejšie ničenie kľúčovej infraštruktúry a obytných oblastí,“ opísal situáciu šéf Aliancie.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine 24. februára NATO nezaznamenalo žiadnu zmenu v ruskej jadrovej stratégii, upozornil Stoltenberg, a to napriek hrozbám ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko môže použiť takéto zbrane.

„Je našou povinnosťou znížiť toto riziko. NATO je najsilnejšou alianciou na svete a náš odkaz je jasný – po použití jadrových zbraní budú vo všetkých táboroch iba porazení,“ skonštatoval Stoltenberg. Šéf NATO zároveň varoval, že vojna, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine „môže nanešťastie trvať mesiace alebo dokonca roky“. (tasr)

21:42 Skupina siedmich ekonomicky najvyspelejších krajín sveta G7 je „zaviazaná postupne ukončiť alebo zakázať dovoz ruskej ropy“, uviedol v nedeľu Biely dom, stupňujúc tlak na Moskvu v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Skupinu G7 tvoria Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Spojené štáty a Taliansko.

„Toto tvrdo zasiahne hlavnú tepnu Putinovej ekonomiky a pripraví ho o príjmy, ktoré potrebuje na financovanie svojej vojny,“ uviedla vo vyhlásení administratíva amerického prezidenta Joea Bidena, avšak bez špecifikovania konkrétnych krokov.

Západ dosiaľ preukazoval koordináciu pri vyhlasovaní sankcií voči Rusku, ale v prípade ruskej ropy a plynu nepostupoval rovnakým tempom. USA, ktoré nie sú hlavným spotrebiteľom ruských uhľovodíkov, ich dovoz zakázali už skôr.

Európa je však oveľa závislejšia od ruskej ropy. Európska únia oznámila, že chce tento rok znížiť svoju závislosť od ruského plynu o dve tretiny, hoci Nemecko sa postavilo proti výzvam na úplný bojkot. Členské štáty EÚ pokračujú v rokovaniach.

V nedeľu sa uskutočnilo tretie tohtoročné zasadnutie skupiny G7 prostredníctvom videokonferencie za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Voľba termínu nebola náhodná – Európania si 8. mája pripomínajú koniec druhej svetovej vojny. Biely dom zároveň oznámil nové kolo sankcií proti Rusku, ktoré sa zameriavajú na dve hlavné oblasti – médiá a prístup ruských spoločností a bohatých jednotlivcov k popredným svetovým účtovným a poradenským službám v USA.

Washington tiež oznámil nové zákazy vývozu amerických výrobkov do Ruska, ktoré sa týkajú celého radu investičného tovaru od buldozérov po ventilačné systémy a kotly. Spojené štáty v nedeľu oznámili, že zavedú vízové obmedzenia pre 2 600 ruských a bieloruských činiteľov, ako aj sankcie voči predstaviteľom bánk Sberbank a Gazprombank. (afp, tasr)

20:49 Americká charge d'affaires na Ukrajine Kristina Kvienová sa v nedeľu so svojím tímom vrátila do Kyjeva. Návrat bol načasovaný tak, aby korešpondoval s dňom, kedy si Európania pripomínajú koniec druhej svetovej vojny. Informovalo o tom americké ministerstvo zahraničných vecí.

Americkí diplomati odišli z veľvyslanectva v Kyjeve dva týždne pred začiatkom ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Diplomati sa najskôr presťahovali do západoukrajinského mesta Ľvov a následne sa presunuli do susedného Poľska. Niektoré západné krajiny už opätovne otvorili svoje veľvyslanectvá v Kyjeve po tom, ako sa hlavné boje presunuli z okolia ukrajinskej metropoly na východ a juh krajiny. (reuters, tasr)

19:51 Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič navštívil v nedeľu ukrajinskú metropolu Kyjev, kde sa stretol s tamojším prezidentom Volodymyrom Zelenským, predsedom ukrajinského parlamentu Ruslanom Stefančukom a premiérom Denysom Šmyhaľom.

„Prezident Zelenskyj ma informoval o situácii na Ukrajine a dôsledkoch ruskej invázie. Ukrajinský ľud a vojaci preukázali výnimočný vzdor pri bránení svojich rodín, domovov a svojej krajiny,“ napísal Plenkovič v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

„Chorvátsko vie, čo je to byť obeťou vojenskej agresie, stojí pevne pri Ukrajine a podporuje jej európske smerovanie,“ dodal chorvátsky premiér. Zároveň uviedol, že skúsenosť Chorvátska s vojnou môže Ukrajine pomôcť pri povojnovej obnove krajiny a odmínovaní zamínovaných oblastí. Plenkovič plánuje ešte v nedeľu navštíviť aj mestá Irpiň a Buča neďaleko Kyjeva, ktoré sú spájané s vojnovými zločinmi.

Chorvátskeho premiéra počas cesty na Ukrajinu sprevádzal aj chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlič-Radman. Plenkoviča a Radmana privítala v Kyjeve chorvátska veľvyslankyňa, ktorá sa do ukrajinskej metropoly vrátila, aby viedla tamojšie chorvátske veľvyslanectvo. Plenkovič navštívil Ukrajinu aj vlani, a to dvakrát – najskôr v auguste, keď sa zúčastnil na summite Krymskej platformy, a neskôr počas oficiálnej návštevy v decembri. (hina, tasr)

19:27 Dvojica členov írskej rockovej skupiny U2 odohrala v nedeľu improvizovaný krátky koncert na jednej zo staníc metra v centre ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Spevák Bono (Paul Hewson) a gitarista The Edge (David Evans) predviedli malému publiku fanúšikov a príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl skladby Sunday Bloody Sunday, Desire, With or Without You a Stand by Me.

„Ľudia na Ukrajine nebojujú len za svoju slobodu, bojujú za nás všetkých, ktorí si slobodu ctíme. Modlíme sa za to, aby ste sa už čoskoro dočkali mieru,“ uviedol 61-ročný frontman U2. Bono v súvislosti so situáciou Ukrajiny zároveň zmienil konflikty, cez ktoré si muselo v minulosti prejsť i jeho rodné Írsko, ako aj problémy, ktoré malo so svojím silnejším susedom.

V jednom momente Bono vyzval ukrajinského vojaka v kamuflážnom odeve, aby si zaspieval spolu s ním, a ten zároveň vyzval svet na podporu Ukrajiny v boji proti ruským okupantom. Vystúpenie sa uskutočnilo v podzemných priestoroch metra, ktoré obyvateľom Kyjeva slúžia ako protiletecký kryt. Aj počas minikoncertu zaznievali nad metropolou varovné sirény.

Umelcov pozval do svojej ťažko skúšanej vlasti ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, aby prejavili solidaritu s Ukrajincami, uviedla skupina na svojom oficiálnom Twitteri.

19:07 Kanadský premiér Justin Truedeau v nedeľu navštívil ukrajinské mesto Irpiň pri Kyjeve. V príspevku na sociálnej sieti Telegram to oznámil starosta mesta Olexandr Markušyn. „Kanadský premiér prišiel, aby si na vlastné oči pozrel všetky zverstvá, ktoré v našom meste páchali ruskí okupanti,“ vyhlásil Markušyn.

Kanadský premiér Justin Trudeau (uprostred) a... Foto: SITA/AP
Justin Trudeau / Olexandr Markušyn / Kanadský premiér Justin Trudeau (uprostred) a starosta mesta Irpiň Olexandr Markušyn v ukrajinskom meste Irpiň 8. mája 2022

Trudeauov hovorca Cameron Ahmad v nedeľu oznámil, že kanadský premiér sa „stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a uistí ho o neochvejnej podpore ukrajinského ľudu.“ Do Kyjeva v nedeľu pricestovala aj predsedníčka nemeckého Spolkového snemu Bärbel Basová a chorvátsky premiér Andrej Plenkovič. (tasr, afp, reuters)

16:49 Tri dni trvajúca návšteva prvej dámy USA Jill Bidenovej na Slovensku je podľa premiéra Eduarda Hegera veľkým gestom. Vyzdvihla tým podľa neho pomoc a solidaritu obyvateľov Slovenska voči ľuďom utekajúcim pred vojnovým konfliktom na Ukrajine.

Jill Bidenová / Eduard Heger / Lucia Hegerová / Roman Mikulec / Čítajte viac Heger: Bidenová svojou návštevou vyzdvihla pomoc Slovákov odídencom z Ukrajiny

14:41 Ruskí vojaci vykrádajú skýtské zlato a ničia skýtské hroby staré viac ako 2 200 rokov. Ukrajinská kultúrna inšpekcia podľa denníka The Sunday Times zistila, že ruské jednotky poškodili pohrebné mohyly z prvého tisícročia pred naším letopočtom.

Tieto kurgany môžu byť až 15 metrov vysoké a Rusi, ktorí na susednú Ukrajinu zaútočili 24. februára, si na nich urobili pozície pre svoje delostrelectvo. Zástupcovia Britského múzea upozornili, že zničenie týchto pamiatok skýtskej kultúry znamená stratu pre celé ľudstvo.

Ukrajinské ministerstvo kultúry oznámilo, že hroby boli poničené v Chersonskej oblasti. Skýti patrili ku kmeňom, ktoré od 7. storočia pred naším letopočtom obývali východ Európy, dnešnú Ukrajinu a juh Ruska. Boli to bojovníci, nomádi a tiež lukostrelci. Britské múzeum uvádza, že vymysleli nový typ luku z vrstiev rôznych druhov dreva. Hojne využívali kone a boli dobrými jazdcami.

Múzeum, z ktorého poznatkov citoval list The Jerusalem Post, tiež udáva, že Skýti na koňoch tiež bojovali, svoje telá zdobili tetovaním a veľa pili, čo vytváralo „sociálne putá medzi jedincami i kmeňmi“. (čtk, weareukraine.info)

14:34 Prvá dáma USA Jill Bidenová v sprievode predsedu vlády Eduarda Hegera, jeho manželky a ministra vnútra Romana Mikulca v nedeľu napoludnie navštívila hraničný priechod s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom.

Zaujímala sa o prácu dobrovoľníkov a zložiek pomáhajúcich ukrajinským vojnovým utečencom. Za všetkých Ukrajincov sa tiež pomodlila v provizórnej kaplnke a po skončení návštevy odišla na Ukrajinu.

14:03 Ukrajinská armáda v nedeľu varovala, že jednotky moldavského separatistického regiónu Podnestersko, ako aj tamojšie ruské sily, sú v stave plnej bojovej pohotovosti. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v príspevku zverejnenom na sociálnej sieti Facebook bližšie podrobnosti k tomu vo svojej hodnotiacej správe neuviedol.

Z Podnesterska, ktorý sa nachádza pri hraniciach s Ukrajinou, hlásili v sobotu ďalšie útoky. Podobné útoky hlásia z tohto separatistického regiónu už takmer dva týždne, pričom tieto incidenty vyvolali obavy, že ruská vojna na Ukrajine by sa mohla rozšíriť aj na ďalšie fronty.

Samozvaná Podnesterská „republika“ sa oddelila od Moldavska v roku 1992 po krátkej vojne s Kišiňovom. Odvtedy tam pôsobí približne 1500 ruských vojakov. Jeden z ruských veliteľov pritom v apríli vyhlásil, že jedným z cieľov ruskej vojenskej operácie na Ukrajine je aj vytvorenie pozemného koridoru smerujúceho práve k Podnestersku, aby Rusko k tomuto regiónu získalo lepší prístup. (tasr, ap)

13:49 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom príhovore venovanom Dňu víťazstva nad fašizmom upozornil v nedeľu na to, že zlo a vojna sa po 77 rokoch vrátili na Ukrajinu. „Každý rok 8. mája spomíname spolu s civilizovaným svetom na tých, ktorí bránili planétu pred nacizmom počas druhej svetovej vojny,“ uviedol Zelenskyj s tým, že táto vojna poskytla svetu milión dôvodov k tomu, aby sa zaviazal, že už nikdy viac nedopustí, aby sa niečo podobné zopakovalo.

Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj ku Dňu víťazstva: Zlo a vojna sa po 77 rokoch vrátili na Ukrajinu

12:42 Dobrovoľníci pomáhajúci ľuďom utekajúcim pred vojnovým konfliktom na Ukrajine na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom vnímajú nedeľnú návštevu prvej dámy USA Jill Bidenovej ako veľkú poctu.

Jill Biden Čítajte viac Pre matky ukrajinských detí bola návšteva Jill Bidenovej v Košiciach vzpruhou

12:27 Slovenským poslancom sa má v utorok o 12.00 h prihovoriť ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Spojí sa s nimi cez telemost, jeho vstúpenie bude simultánne tlmočené bez možnosti poslancov klásť otázky.

Slovenský parlament nebude prvý, ktorému sa Zelenskyj od napadnutia Ukrajiny Ruskou federáciou prihovorí. Okrem viacerých národných parlamentov sa spojil aj s poslancami Európskeho parlamentu. (tasr)

11:56 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici v sobotu prešlo 4 162 osôb. Z toho bolo 936 mužov, 2445 žien a 781 detí. O dočasné útočisko požiadalo 149 záujemcov. Zároveň na výstupe zo SR smerom na Ukrajinu prešlo 3 111 ľudí, informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.

„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 143 policajtov, 92 hasičov, 96 colníkov, 147 vojakov, 102 dobrovoľníkov, jeden duchovný, 42 príslušníkov zahraničných zložiek a 12 zamestnancov migračného úradu,“ priblížila hovorkyňa.

Zároveň bolo vypravených 20 autobusov, ktoré prepravili 328 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky. Vlakmi prepravili 122 osôb. Boli vypravené dva mimoriadne vlaky. Od vypuknutia vojny na Ukrajine vstúpilo na územie SR celkovo 404 945 utečencov. Dočasné útočisko získalo 74 428 žiadateľov. Zo Slovenska na územie Ukrajiny prešlo 145 868 ľudí. (tas­r)

10:54 Podporu a uznanie vyjadrila v nedeľu prvá dáma USA Jill Bidenová dobrovoľníkom a predstaviteľom krízového centra pre utečencov v Košiciach, s ktorými sa v ranných hodinách stretla v rámci návštevy Slovenska. Okrem dobrovoľníkov viedla konverzáciu aj s niekoľkými utečencami, ktorí sa v centre nachádzali. Zaujímalo ju, odkiaľ prišli, čo sa stalo s ich domovom, prípadne, čo prežívajú po príchode na Slovensko.

V centre strávila približne hodinu, následne sa presunula do Základnej školy na Tomášikovej ulici, kde nedávno vznikli dve triedy pre ukrajinských žiakov. V súvislosti s prítomnosťou prvej dámy platia na území Košického kraja prísne bezpečnostné opatrenia, Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií rezortu vnútra ich prijal viacero.

Bidenová svoj nedeľňajší program ukončí návštevou hraničného priechodu Vyšné Nemecké, kde je naplánované stretnutie s neziskovými organizáciami a predstaviteľmi inštitúcií asistujúcich ľuďom prichádzajúcim na hranice. (tasr)

9:43 Raketa zasiahla v sobotu dedinskú školu neďaleko východoukrajinského mesta Lysyčansk. Nachádzal sa v nej posledný obecný bunker a počas prebiehajúcich sobotňajších bojov sa v ňom ukrývalo približne 90 ľudí, informovali miestni predstavitelia.

Záchranári sa snažia nájsť ľudí v troskách, uviaznutých je pod nimi ešte okolo 60 osôb. Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj oznámil, že v troskách našli dve telá. Tridsať ľudí sa podarilo zachrániť, informovala agentúra Reuters s tým, že informácie nebolo možné nezávisle overiť.

V inom prípade, pri ruskom ostreľovaní mesta Pryvilľa na východe Ukrajiny, zahynulo najmenej šesť civilistov, oznámili tamojší predstavitelia na sociálnej sieti Telegram. Ďalších 12 ľudí utrpelo zranenia. Medzi mŕtvymi sú najmenej dve deti. Predstavitelia napísali, že mesto bolo ostreľované raketami. (dpa, reuters, tasr)

8:48 Rusko pokračuje v ofenzíve na východe Ukrajiny a pripravuje sa na útok pri Izjume, uviedol v nedeľu ukrajinský generálny štáb. Podľa gubernátora Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja zomreli najmenej dvaja ľudia pri ruskom ostreľovaní školy v obci Bilohorivka, ktorá slúžila ako kryt. Úrady sa však obávajú, že mŕtvych sú tam desiatky.

Generálny štáb v pravidelnom rannom hlásení tiež uviedol, že v Mariupole sa ruskí vojaci naďalej snažia blokovať ukrajinské sily v areáli oceliarní Azovstaľ, ktorý pomocou tankov a delostrelectva ostreľujú.

Z metalurgického komplexu sa už podľa sobotňajšieho oznámenia Kyjeva podarilo evakuovať všetkých starších ľudí, ženy a deti. Veliteľ 36. brigády námornej pechoty Serhij Volyna v noci na Facebooku vyzval, aby boli z Azovstalu evakuovaní aj ukrajinskí vojaci. "V čo dúfam? V zázrak, "napísal Volyna, podľa ktorého mariupolskí obrancovia urobili pre ochranu civilistov všetko, čo mohli.

Na severovýchode Ukrajiny sa Rusi pripravujú na pokračovanie ofenzívy v smere na obec Barvinkove a tiež smerom na kľúčový Slavjansk. Podľa ukrajinského generálneho štábu na tento účel Moskva zo svojho územia presúva ďalšie jednotky.

V Luhanskej oblasti ruskí vojaci podľa tamojších úradov útočili v sobotu popoludní, keď na školu v Bilohorivke, kde sa ukrývalo 90 ľudí, dopadla bomba. Dvoch ľudí zatiaľ našli mŕtvych, tridsať sa podarilo zachrániť. "Sedem z nich bolo zranených. Šesťdesiat ľudí pravdepodobne zomrelo pod troskami, "napísal Hajdaj na sociálnej sieti Telegram. (reuters, čtk)

8:01 Británia v sobotu sľúbila ďalšiu vojenskú a humanitárnu pomoc Ukrajine za 1,3 miliardy libier (1,52 miliardy eur). Nové britské financie sú takmer dvojnásobkom predchádzajúcich súm, ktoré sa Británia zaviazala poslať Ukrajine, keďže tá sa snaží zabrzdiť postup ruskej armády a vytlačiť ju zo svojho územia.

Britský premiér Boris Johnson je jedným z najsilnejších podporovateľov Ukrajiny v jej boji proti ruským inváznym silám. Vláda premiéra Johnsona od začiatku invázie Ruska na Ukrajine koncom februára už poslala Kyjevu protitankové strely, systémy protivzdušnej obrany a ďalšie zbrane. Vláda tiež uviedla, že toto je najvyššia miera výdavkov na konflikt od vojen v Iraku a Afganistane, hoci podrobnosti svojich výpočtov neposkytla.

Johnsonov úrad oznámil, že premiér sa plánuje tento mesiac stretnúť s výkonnými riaditeľmi popredných zbrojárskych spoločností a diskutovať s nimi o zvýšenej výrobe zbraní, lebo si to vyžaduje vojna na Ukrajine.

Johnson, ktorý minulý týždeň navštívil Ukrajinu a stal sa aj prvým západným lídrom, ktorý mal od začiatku invázie prejav pred ukrajinským parlamentom, vo vyhlásení napísal: „Putinov brutálny útok nespôsobuje len nevýslovnú skazu na Ukrajine – ohrozuje aj mier a bezpečnosť v celej Európe.“ (reuters, theguardian.com)

7:24 Juhoukrajinskými mestami Odesa a Mykolajiv v noci na nedeľu otriasli silné explózie, napísala s odvolaním sa na svedkov agentúra Unian. Zatiaľ nie je jasné, čo výbuchy spôsobilo, ani či sú v zasiahnutých mestách obete. Protiletecké sirény sa v noci na nedeľu rozozneli v 21 ukrajinských oblastiach a metropole Kyjev, napísal denník Ukrajinska pravda.

Ukrajina je od 24. februára pod útokom ruských vojsk, ofenzíva Moskvy sa teraz sústredí najmä na východ a juh krajiny. Prístav Odesa v sobotu zasiahlo šesť rakiet, ktoré podľa ukrajinskej armády vypálilo Rusko. Štyri rakety dopadli na továreň na výrobu nábytku v obytnej štvrti a ďalšie dve na letisko.

V Mykolajive sa krátko po polnoci miestneho času ozvala séria explózií nasledovaná streľbou. V Odese ľudia podľa príspevkov na sociálnych sieťach zaznamenali výbuchy okolo 2:00 miestneho času (1:00 SELČ). Úrady sa zatiaľ k incidentom nevyjadrili. (unian, tasr)

7:18 Od začiatku invázie Ruska na Ukrajine pred dva a pol mesiacmi bolo v krajine útokmi zasiahnutých takmer 200 kultúrnych pamiatok, oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotňajšom večernom videopríhovore. „K 7. máju ruská armáda zničila alebo poškodila už takmer 200 lokalít kultúrneho dedičstva,“ povedal ukrajinský prezident vo videu z Kyjeva.

Medzi týmito pamiatkami je aj múzeum ukrajinského básnika a filozofa Hryhorija Skovorodu v Charkovskej oblasti, ktoré v predchádzajúcu noc zasiahla raketa, uviedol Zelenskyj. Skovoroda žil v rokoch 1722 až 1794. „Žiaľ, zlo sa znovu vracia vtedy, keď si ľudia nevážia práva iných ľudí, keď ignorujú zákony a ničia kultúru,“ povedal Zelenskyj. „Presne to sa stalo ruskému štátu. Preto sa teraz musíme všetci brániť. Musíme brániť našich ľudí, naše mestá a dokonca naše múzeá, lebo sa stávajú terčmi ruských raketových úrokov,“ dodal.

Reštaurátor skúma poškodené exponáty v miestnom... Foto: SITA/AP
Mariupol / Ostreľovanie / Exponát / Umenie / Reštaurátor skúma poškodené exponáty v miestnom múzeu v Mariupole po ruskom ostreľovaní 28. apríl 2022

6:59 Nemecké ministerstvo pre rozvoj oznámilo ďalších 63 miliónov eur ako pomoc pre Ukrajinu, zničenú inváziou Ruska. „Pre mňa je dôležité, aby Nemecko pomáhalo Ukrajine nielen vojensky, ale aj tak, aby bol život ľudí na Ukrajine znesiteľnejší,“ povedala ministerka pre rozvoj Svenja Schulzeová novinám Bild am Sonntag, z ktorých citovala tlačová agentúra DPA.

„Z tohto dôvodu sme v rámci programu okamžitej pomoci zvýšili sumu pre Ukrajinu zo 122 miliónov eur na 185 miliónov eur. Budú použité na obnovu dodávok pitnej vody a na obnovu zničených bytov, škôl a materských škôl,“ vysvetlila Schulzeová.

Dodala: „Ďalšie ministerstvá dávajú ešte viac peňazí a my tiež dáme viac. Tam, kde bomby prestanú padať, Nemecko bude pomáhať pri obnove miliardami. Moje ministerstvo sa už na to pripravuje.“

6:00 Veliteľ skupiny ukrajinských vojakov, nachádzajúcich sa stále v oceliarňach Azovstaľ v obkľúčenom ukrajinskom meste Mariupol, v sobotu niekoľko hodín po evakuácii posledných civilistov z oceliarní znova požiadal o pomoc. Správu priniesla tlačová agentúra DPA.

Veliteľ ukrajinskej 36. brigády námornej pechoty Serhij Volynskyj uviedol, že jeho vojaci už dúfajú iba v zázrak, „že vyššia moc nájde spôsob, ako ich zachrániť!“

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že sa snažia diplomatickou cestou s Rusmi dohodnúť, aby aj zvyšní vojaci v oceliarňach, odolávajúci celé týždne útokom ruských síl, dostali možnosť odísť. Moskva však nijako nenaznačila, že je ochotná viesť o tom rozhovory.

Volynskyj napísal, že počas sobotňajšej evakuácie civilistov z Azovstaľu traja z jeho vojakov zomreli a šiesti boli ranení.

„Vyzerá to tak, ako by som sa ocitol v nejakej zlovestnej reality šou, v ktorej naši vojaci bojujú o svoje životy a celý svet túto zaujímavú epizódu sleduje,“ sťažoval sa Volynskyj. „Bolesť, utrpenie, hlad, skľúčenosť, slzy, strach, smrť. To všetko je skutočné,“ dodal veliteľ. Zverejnil aj svoju fotografiu, na ktorej je neoholený, s kalným pohľadom a zrejme aj s poraneným nosom.

Z oceliarní Azovstal v ukrajinskom Mariupole už boli evakuovaní všetci starci, ženy a deti. Na sieti Telegram to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Ruské ministerstvo obrany následne podľa agentúry Reuters oznámilo, že operácia s cieľom evakuovať civilistov z Azovstalu sa skončila. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že z hutného areálu už bolo zachránených viac ako 300 civilistov.

„Prezidentov príkaz bol splnený: všetci starší ľudia, ženy a deti boli z Azovstalu evakuovaní,“ napísala Vereščuková. „Táto časť humanitárnej operácie bola dokončená,“ dodala.

Zelenskyj sa v sobotu v nočnom videopríhovore venoval situácii v obkľúčenom Mariupole a informoval, že sa stále snažia o evakuáciu všetkých ľudí a „všetkých hrdinov, ktorí bránia“ toto mesto. Správu priniesol portál britskej stanice Sky News.

„Toto je extrémne ťažká úloha. Ale je naliehavá. Som si istý, že každý chápe hlavnú príčinu komplikácií – to, kde je problém. Ale nestrácame nádej. Neprestaneme. Každý deň hľadáme diplomatické možnosti, ktoré by to vyriešili. Zajtra (v nedeľu) bude náš tím pracovať na príprave ďalších humanitárnych koridorov pre všetkých obyvateľov Mariupola a okolitých obcí,“ dodal ukrajinský prezident.

Zmienil sa aj o sobotňajšom raketovom útoku na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa. Povedal, že útok bol namierený „proti mestu, kde je takmer na každej ulici niečo pozoruhodné, niečo historicky cenné“.

„Ale ruskej armáde na tom nezáleží. Iba zabíjajú a ničia. Odesa? Charkovská oblasť? Donbas? Je im to jedno,“ dodal Zelenskyj.

Svet si v nedeľu a v pondelok pripomenie víťazstvo nad nacistami v druhej svetovej vojne, pokračoval Zelenskyj.

Ale konanie Ruska by malo „každému štátu a každému národu pripomenúť, že zlo sa nedá poraziť raz a navždy“, dodal ukrajinský prezident.

© Autorské práva vyhradené

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine