75. deň: Rusko v tieni vojny slávilo Deň víťazstva, Putina kritizoval Západ aj Kyjev

Tradičné ruské oslavy Dňa víťazstva zatienila ruská agresia na Ukrajine. Vpád do susednej krajiny bol z drvivej väčšiny aj témou ostro sledovaného prejavu ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý okrem iného inváziu označil za jediné správne rozhodnutie. Zatiaľ čo podľa poradcov ukrajinskej prezidentskej kancelárie Moskva vojnu rozpútala len kvôli svojim imperiálnym ambíciám.

, , , 09.05.2022 05:40, aktualizované: 23:23
Nesmrteľný pluk Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin v strede sa v pondelok 9. mája 2022 zúčastňuje na pochode Nesmrteľného pluku Červeným námestím pri príležitosti 77. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Moskve.
debata (561)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 75. deň
  • Rusi z Krymu bombardovali Odesu
  • Ruské jednotky chystajú na východe útok na Siversk, Slovjansk, či Avdijivku
  • Do Záporožia dorazilo osem autobusov s civilistami z Azovstaľu
  • V Čierno mori Rusi výrazne navýšili počet rakiet Kalibr
  • Ruský útok na školu v Bilohorivke si vyžiadal 60 obetí
  • EÚ je podľa Poľská blízko k schváleniu 6. balíka protiruských sankcií
mier-ukrajine-2

VIDEO: Vojenská paráda na Deň víťazstva v Moskve.

Nesmrteľný pluk. V strede Vladimir Putin....
Nesmrteľný pluk. Pochod, na ktorom nesú ľudia...
+7Nesmrteľný pluk. Pochod, na ktorom nesú ľudia...

23:22 Americký prezident Joe Biden podpísal zákon, ktorý umožní urýchliť a zjednodušiť dodávky zbraní Ukrajine. Biden tak obnovil program z druhej svetovej vojny na pomoc spojencom známy ako lend-lease act (zákon o požičiavaní a prenájme). Zákon posilňuje Bidenovu právomoc uzatvárať dohody s Ukrajinou a ďalšími východoeurópskymi krajinami, uviedol The Washington Post. Normu už skôr výraznou väčšinou podporila Snemovňa reprezentantov aj Senát.

„Cena za boj je vysoká, ale ustúpiť agresii by bolo ešte drahšie,“ povedal Biden pred novinármi, ktorí prizerali podpisu zákona. Prezident tiež hovoril o „dôležitom nástroji na podporu ukrajinskej vlády a ľudu v ich boji za obranu krajiny a demokracie.“

Americký prezident je vďaka norme oprávnený až do roku 2023 požičiavať alebo prenajímať vojenské vybavenie Ukrajine a ďalším štátom vo východnej Európe postihnutým ruskou vojnou, píše agentúra DPA. Podobný zákon o pôžičkách a prenájme prijal americký Kongres v roku 1941, čo Washingtonu umožnilo rýchlo a vo veľkom meradle dodávať spojencom výzbroj na boj s nacistami.

22:11 Generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok počas oficiálnej návštevy Moldavska povedal, že dôsledky eskalácie ruskej vojny proti Ukrajine sú „príliš desivé na to, aby sme o nich uvažovali“, informovala agentúra AP. Guterres, ktorý v pondelok pricestoval do moldavského hlavného mesta Kišiňov, na spoločnej tlačovej konferencii s premiérkou Nataliou Gavrilitovou povedal, že vplyv ruskej vojny v susednej Ukrajine „je hlboký a ďalekosiahly“.

„Som hlboko znepokojený pokračovaním a možným šírením vojny, ktorú Rusko vedie na Ukrajine,“ povedal Guterres a dodal, že suverenita a územná celistvosť Moldavska „nesmie byť ohrozená ani podkopávaná“.

Návšteva šéfa OSN v Moldavsku sa odohrala niekoľko dní po tom, ako v proruskom odštiepeneckom regióne Podnestersko došlo k sérii incidentov, pripomenula AP. Koncom apríla traja muži zaútočili na sídlo ministerstva štátnej bezpečnosti v Tiraspole. O deň neskôr boli zničené dve veľké antény. Minulý piatok tamojšia polícia uviedla, že bezpilotné lietadlo zhodilo dve bomby na jednu z miestnych obcí.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová ešte koncom apríla uviedla, že incidenty v Podnestersku sú pokusom o eskaláciu napätia v regióne. Ukrajina vyjadrila obavy z toho, že za provokáciami môžu stáť ruské tajné služby.

Podnestersko je malý odštiepenecký región v bývalej sovietskej republike Moldavsko, kde Moskva podporuje a vyzbrojuje tamojších proruských separatistov. Rusko má na jeho území svoju vojenskú základňu, ako aj sklady s približne 20.000 tonami munície. Medzinárodne neuznané Podnestersko hraničí so západnou Ukrajinou.

20:35 Nálety ruských ozbrojených síl na ukrajinské mesto Odesa neznamenajú podľa ministerstva obrany USA predzvesť nadchádzajúcich mohutnejších útokov na tento prístav na juhozápade Ukrajiny. Ruská armáda v tejto chvíli nie je v stave zaútočiť na Odesu z pevniny alebo mora, uviedli v pondelok vysokopostavené zdroje z Pentagónu podľa agentúry DPA.

Jedným z predpokladov podľa týchto zdrojov je, že raketové útoky na Odesu boli diverznou taktikou. Keď sa ukrajinská armáda v reakcii na útoky začala sústreďovať na obranu Odesy, chýbala ako podpora inde, uviedol predstaviteľ Pentagónu. „Je to len predpoklad. Nevieme to iste,“ dodal.

Vláda USA sa tiež domnieva, že sankcie proti Rusku sa medzičasom prejavili aj vo vojenskej oblasti, píše DPA. Ťažkosti pre ruský zbrojársky priemysel by najmä v prípade elektronických súčiastok mohli predstavovať predovšetkým obmedzenia vývozu. Podľa Pentagónu má Moskva problém najmä s presne navádzanou muníciou.

„Majú problémy so zásobami presne navádzanou muníciou a majú ťažkosti ju nahradiť,“ citovala DPA nemenovaný zdroj z amerického ministerstva obrany.

20:11 Ruský prezident Vladimír Putin vedie už roky vojnu proti Európe. Pre nemecký denník Die Welt to povedal český premiér Petr Fiala, ktorý varuje pred ustupovaním autoritárskym režimom. Fiala vyhlásil, že Česko bude ukrajinskej armáde pomáhať, ako bude môcť, pretože inak môžu raz ruskí vojaci stáť na českých hraniciach a potom aj na nemeckých.

„Ukrajine sme zbrane dodávali už pred vojnou. Boli sme prvou krajinou. Po ruskej agresii sme boli jedni z prvých, ktorí poslali aj ťažké zbrane,“ povedal Fiala. „Rakety, tanky, všetko, čo môžeme. Mnohé sme mali na sklade, ďalšie sme kúpili,“ uviedol.

Česko dodáva zbrane Ukrajincom podľa Fialu nielen kvôli tomu, že bojujú za svoju krajinu, ale že bojujú aj za slobodu Čechov. „Ak nebude Putin na Ukrajine zastavený, bude jeho armáda raz na našich hraniciach. Najskôr zrejme v Pobaltí, potom ale čoskoro aj v Česku. A raz aj na nemeckých hraniciach,“ povedal.

„Putin vedie už roky vojnu proti Európe! Hybridnú, cez dezformácie a kybernetické útoky a stále častejšie aj vojensky,“ povedal český premiér s tým, že Putin jasne povedal, že si želá Európu vrátiť do doby sfér vplyvu Sovietskeho zväzu. Do područia Moskvy vtedy patrila aj Praha.

To, že sa ustupovanie agresorovi nevypláca, pripomenul Fiala českou historickou skúsenosťou z rokov 1938 a 1968.

Témou rozhovoru denníka Die Welt s českým premiérom boli aj kritické vyhlásenia Ukrajiny na adresu niektorých západných spojencov, okrem iného Nemecka. Fiala poukázal na to, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj robí ťažké rozhodnutia pod tlakom vojny. A to sa môže odraziť aj vo vyhláseniach av emóciách, ktoré Kyjev vyjadrí. „Pre niektorých západných politikov to môže byť bolestivé. Ale možno aj práve to pomáha dať veci trochu do pohybu,“ dodal.

19:22 USA už Ukrajine dodali „viac ako 85" z 90 sľúbených húfnic a tiež viac ako 110-tisíc kusov munície zo 184-tisíc sľúbených. Uviedol to vysokopostavený predstaviteľ amerického rezortu obrany. Zároveň konštatoval, že viac ako 310 ukrajinských vojakov už ukončilo výcvik na obsluhu húfnic a ďalších 50 v súčasnosti výcvik absolvuje.

Okrem toho sa v pondelok začal dvojtýždňový výcvik údržby húfnic. Informuje o tom spravodajský web CNN.

19:18 „Priatelia demokracie,“ oslovil premiér ľudí na zhromaždení a pokračoval, že je hrdý na ľudí, ktorí prišli podporiť priateľov na Ukrajine.

zhromaždenie Čítajte viac Ukrajinu budeme podporovať do úplného víťazstva, povedal Heger

18:45 Rusko a Ukrajina by museli dospieť k vyrokovanému prímeriu tak, aby mierové úsilie neposlúžilo „poníženiu“ Ruska, povedal v Štrasburgu francúzsky prezident Emmanuel Macron.

„Zajtra budeme musieť budovať mier, nikdy na to nezabudnime,“ uviedol Macron reportérom. „Budeme to musieť urobiť s Ukrajinou a Ruskom pri rokovacom stole,“ zdôraznil.

„Podmienky diskusie a vyjednávania určia Ukrajina a Rusko, ale to sa nestane prostredníctvom… vzájomného vylúčenia ani ich ponížením,“ spresnil francúzsky prezident.

Macron v prejave na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu tiež vyhlásil, že bude trvať „desaťročia“, kým sa nejaký kandidát ako napríklad Ukrajina stane členom Európskej únie, a naznačil vytvorenie širšieho politického spoločenstva demokratických štátov okolo Únie.

Zdôraznil však, že udeliť Ukrajine a ďalším nádejným štátom ako Moldavsko a Gruzínsko miesto vo vnútri Európy je naliehavou záležitosťou, a vyzval na vytvorenie „európskeho politického spoločenstva“. Krátko pred týmto Macronovým prejavom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na Twitteri oznámila, že eurokomisia ako výkonný orgán EÚ vyjadrí svoj „názor“ na snahu Ukrajiny o členstvo v júni.

18:34 Postoj Fínov k vstupu do NATO sa výrazne po 24. februári 2022.

Romania NATO Chief Čítajte viac Podpora členstva v NATO stúpla medzi Fínmi trojnásobne

18:31 Keď reportér AFP navštívil dielňu spoločnosti na juhu Ukrajiny, čakala tam škatuľa s kovovými chráničmi na odoslanie do Číny. Za posledné dva mesiace sa ale priority zmenili, pretože Rusko napadlo Ukrajinu.

brnenie Čítajte viac Ukrajinec vyrábal repliky stredovekých brnení, teraz robí nepriestrelné vesty

18:27 Rada Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC) oznámila, že na štvrtok 12. mája zvoláva osobitné zasadnutie zamerané na údajné porušovanie ľudských práv zo strany Ruska počas konfliktu na Ukrajine.

Viac ako 50 krajín podporilo žiadosť Kyjeva o mimoriadne zasadnutie s cieľom preskúmať „zhoršujúcu sa situáciu v oblasti ľudských práv na Ukrajine vyplývajúcu z ruskej agresie“.

Žiadosť podporilo 16 členských krajín UNHRC vrátane Británie, Francúzska, Nemecka, Poľska či USA, ako aj 36 pozorovateľských krajín, medzi ktorými boli i Slovensko a Česká republika. Zasadnutie sa začne o 10.00 h SELČ, uvádza UNHRC vo vyhlásení.

Ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN v Ženeve Jevhenija Filipenková povedala, že toto (zasadnutie) bude silným znamením pre ruského prezidenta Vladimira Putina o medzinárodnej izolácii Ruska.

Ukrajina podľa jej slov od OSN žiada, aby táto organizácia podnikla kroky voči porušeniam ľudských práv a vojnovým zločinom zo strany Ruska na Ukrajine.

18:21 Valerij Gerasimov je považovaný za jedného z troch ľudí vrátane Putina a ministra obrany Šojgua, ktorí plánovali inváziu na Ukrajinu.

putin Čítajte viac Kde bol Gerasimov? Kľúčový generál chýbal na vojenskej prehliadke v Moskve

17:51 Rusko zvýšilo počet nosičov striel s plochou dráhou letu typu Kalibr v Čiernom mori, uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany. Teraz majú ruské vojská v Čiernom mori podľa ministerstva k dispozícii až 50 týchto rakiet, ktoré môžu použiť na zasiahnutie cieľov po celej Ukrajine.

„V Čiernom mori je k dnešnému dňu už sedem nosičov striel s plochou dráhou typu Kalibr odpaľovaných z mora,“ povedal podľa agentúry Unian hovorca ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk. Doplnil, že dohromady je na týchto nosičoch až 50 rakiet. Nie je pritom celkom jasné, či hovoril iba o Čiernom mori, alebo aj Azovskom mori.

V ďalšom výroku hovorca ministerstva podľa Unianu totiž upozornil, že zo siedmich lodí v Azovskom a Čiernom mori s raketami typu Kalibr môže Rusko „vykonávať raketové údery po celom území Ukrajiny“. Podotkol, že okrem toho sa na území Bieloruska, spojenca Ruska, nachádzajú raketové systémy typu Iskander.

Minulý týždeň sa podľa údajov ukrajinského ministerstva obrany nachádzali v Čiernom mori tri ruské nosiče striel s plochou dráhou letu a dokopy na nich bolo asi 20 rakiet, uviedol portál Ukrajinska pravda.

17:32 Proruské pochody sa pri príležitosti dňa osláv porážky nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne uskutočnili v Srbsku i bosnianskej Republike srbskej (RS), ktoré sú tradičnými spojencami Moskvy na Balkáne.

Srbsko v rámci osláv zorganizovalo prelety stíhačiek a miestni predstavitelia kládli vence. V hlavnom meste Belehrad sa konal aj pochod na podporu Moskvy, na ktorom sa popri desiatkach ľudí zúčastnili aj ruský veľvyslanec v Srbsku a minister srbskej vlády bez portfólia Nenad Popovič.

Účastníci pochodu niesli lepenkovú figurínu znázorňujúcu ruského prezidenta Vladimira Putina a veľké písmeno „Z“, symbolizujúce podporu pre ruskú inváziu na Ukrajinu, píše AP.

Proruské cítenie a podpora invázie na Ukrajinu zostávajú na vysokej úrovni v Srbsku i medzi bosnianskymi Srbmi, ktorých populistický líder Milorad Dodik udržiava blízke vzťahy s Putinom. V bosnianskosrbskom hlavnom meste Banja Luka sa na pochode otvorene podporujúcom ruskú inváziu na Ukrajine a „boj proti nacizmu na Ukrajine i vo svete“ zúčastnili ruský veľvyslanec v Bosne i tamojší vysokopostavení predstavitelia, uvádza AP.

Ukrajinské veľvyslanectvo v Belehrade kritizovalo Srbsko vo vyhlásení s tým, že predstavitelia ambasády oslávili Deň víťazstva v nedeľu – a bez prítomnosti srbských predstaviteľov.

Ambasáda „nemá morálne právo a ľudskú túžbu uctiť si obete druhej svetovej vojny spolu s predstaviteľmi Putinovho zločineckého režimu“, uviedlo ukrajinské veľvyslanectvo.

17:16 Ruské rakety zasiahli centrum mesta Slovjansk v Doneckej oblasti. Úrady skúmajú rozsah spôsobených škôd, uviedol na sociálnych sieťach starosta mesta Vadym Ľach. „Gratulácia k 9. máju od ‚bratov‘," napísal starosta v súvislosti s tým, že útok prišiel počas ruského sviatku Deň víťazstva, počas ktorého si pripomínajú obete druhej svetovej vojny.

Raketami ruská armáda v pondelok zaútočila aj na ukrajinské prístavné mesto Odesa a sirény varujúce pred leteckým útokom zneli aj v Kyjive. Informuje o tom web Sky News.

17:09 Desiatky krajín požiadali o mimoriadne zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), ktorého témou majú byť údajné porušenia ľudských práv zo strany Ruska počas konfliktu na Ukrajine. Oznámila to ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN v Ženeve Jevhenija Filipenková.

„Dnes sme požiadali o špeciálne zasadnutie UNHRC s cieľom posúdiť zhoršujúcu sa situáciu v oblasti ľudských práv na Ukrajine,“ uviedla Filipenková na Twitteri.

Súčasná situácia si podľa jej slov vyžaduje okamžitú pozornosť tejto rady. Pripomenula nedávne správy o vojnových zločinoch a prípadoch porušovania ľudských práv v meste Buča a ďalších oslobodených oblastiach, ako aj správy o množstvách obetí z mesta Mariupol na juhu Ukrajiny.

Hovorca UNHRC Rolando Gómez pre Reuters povedal, že toto zasadnutie by sa malo konať vo štvrtok. Hovorca ruskej misie pri tejto organizácii na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagoval.

Medzi najmenej 55 krajinami, ktoré sa pod žiadosť podpísali, sú i Británia, Nemecko, Turecko a USA, píše Reuters.

**16:51 Moskve sa nepodarí „popraviť slobodu“ Kyjeva, vyhlásil predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý neohlásene navštívil ukrajinské mesto Odesa.

Michel zároveň ubezpečil, že Brusel bude stáť pri Ukrajine „tak dlho, ako to bude potrebné“.

„Kremeľ chce popraviť vášho ducha slobody a demokracie,“ uviedol šéf Európskej rady vo videoposolstve na svojom účte na sociálnej sieti Twitter. „Som plne presvedčený, že sa im to nikdy nepodarí,“ dodal.

Michel súčasne prisľúbil, že Európska únia Ukrajine pomôže „vybudovať modernú, demokratickú krajinu“, cituje ho AFP.

Predseda Európskej rady v pondelok nečakane zavítal do prístavného mesta Odesa na juhu Ukrajiny. Návšteva sa uskutočnila pri príležitosti Dňa Európy. Michela v Odese sprevádzal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Svoje rokovanie boli nútení prerušiť a ukryť sa, keď bola Odeská oblasť opäť terčom ostreľovania.

16:21 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na okamžité otvorenie ukrajinských prístavov, ktoré blokujú ruské vojská. Upozornil, že súčasná situácia môže vyvolať potravinovú krízu vo svete. Napísal o tom na sociálnej sieti Telegram po rokovaní s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, ktorý pricestoval do ukrajinského prístavného mesta Odesa.

„Je dôležité predísť potravinovej kríze vo svete, ktorá hrozí kvôli agresívnemu konaniu Ruska. Musia byť prijaté okamžité opatrenia na odblokovanie ukrajinských prístavov, aby mohla byť pšenica vyvážaná,“ povedal Zelenskyj.

V piatok zástupca Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) podľa agentúry Reuters uviedol, že na Ukrajine uviazlo kvôli blokáde čiernomorských prístavov vrátane Mariupolu a problémom s infraštruktúrou takmer 25 miliónov ton obilia.

pole, pšenica, Čítajte viac Príčina zdražovania: 25 miliónov ton obilia zablokovaných na Ukrajine

Zelenskyj podľa agentúry AFP pri rokovaní s Michelom podčiarkol, že Ukrajina dodáva obilie 400 miliónom ľudí na planéte a že blokáda vývozu obilia už viedla vo svete k zvýšeniu cien potravín. Podľa nemenovaného európskeho činiteľa, na ktorého sa AFP odvoláva, Michel počas svojej návštevy Odesy konštatoval „vplyv ruskej vojny na globálne dodávateľské reťazce“ a podotkol, že kvôli blokáde Čierneho mora leží „veľa ton“ obilia v odeskom prístave.

16:04 Ukrajinskí predstavitelia upozorňujú na pontónový most, ktorý Rusi postavili pred niekoľkými dňami. Ako referuje spravodajský web CNN, tento most môže ohroziť ukrajinskú obranu a zásobovacie cesty v Luhanskej oblasti.

Regionálny vojenský správca Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že Rusi sa snažia zlikvidovať „cestu života“ spájajúcu frontové línie na východe okolo Severodonecka s mestom Bachmut, ktoré predstavuje dôležitú základňu. „Rusi pomocou pontónu prepravili vybavenie na druhý breh cez rieku Siverskyj Donec,“ povedal Hajdaj.

Most sa nachádza niekoľko kilometrov od obce Bilohorivka, ktorú v sobotu zbombardovali ruské lietadlá. „Ak sa skonsolidujú, budú môcť rozvinúť ofenzívu a priblížiť sa k ceste, čím odrežú Luhanskú oblasť. Bude to znamenať stratu jednotnej cesty k bezpečnosti a spojenia s inými regiónmi,“ upozorňuje Hajdaj.

CNN potvrdila nedeľňajšie satelitné snímky zobrazujúce pontónový most cez Siverskyj Donec, ktorý tam 3. mája ešte nebol.

15:50 Rusko vznieslo „rozhodný protest“ kvôli napadnutiu veľvyslanca „extrémistami“ a „neonacistickými výrastkami“ vo Varšave a zrušeniu ceremónie kladenia vencov „za úplnej nečinnosti polície“.

Andrejev Čítajte viac Ruského veľvyslanca vo Varšave obliali. K pomníku sa nedostal, veniec mu roztrhali

15:31 Nemecká vláda oznámila, že berlínska ikonická Brandenburská brána je jednou z mnohých významných budov po celej Európe, ktoré budú v pondelok nasvietené modrou a žltou farbou ukrajinskej vlajky. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Hovorca vlády Wolfgang Büchner novinárom v Berlíne povedal, že rozhodnutie urobiť toto gesto padlo už pred určitým časom a nesúvisí so zákazom vyvesiť 8. – 9. mája ruskú alebo ukrajinskú vlajku v blízkosti pamätníkov druhej svetovej vojny, ktorý zaviedla polícia v nemeckom hlavnom meste. Polícia argumentovala, že zákaz bol nutný, aby sa zabránilo prípadným verejným nepokojom. Podporovatelia Ukrajiny a jej veľvyslanec v Nemecku tento zákaz vo svetle napadnutia Ukrajiny Ruskom ostro kritizovali.

Büchner vysvetlil, že projekcia ukrajinskej vlajky na Brandenburskú bránu je „prejavom solidarity“, ktorý ukáže, že Európska únia stojí na strane Ukrajiny.

15:27 „Bielorusi nie sú agresori, zostávajú však spojencom a strategickým partnerom nášho bratského Ruska, budeme ho podporovať každou možnou cestou,“ vyhlásil bieloruský diktátor.

Lukašenko Čítajte viac Lukašenko: Západ podporuje nacistické myšlienky Kyjeva

15:05 Čína vyzvala na vynaloženie maximálneho úsilia o to, aby sa konflikt na Ukrajine nepremenil na „nezvládnuteľnú situáciu“. Uviedol to čínsky prezident Si Ťin-pching v telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Informuje agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na čínsky štátny rozhlas.

„Je potrebné vynaložiť maximálne úsilie o to, aby sa zabránilo zintenzívneniu a rozšíreniu ukrajinského konfliktu, ktoré by mohlo viesť k nezvládnuteľnej situácii,“ povedal čínsky prezident.

Čína, uhlie, ťažba, priemysel Čítajte viac Čína zvýšila produkciu uhlia a plynu na maximum

Si taktiež pozval Nemecko, aby sa zúčastnilo na jeho novej „Globálnej bezpečnostnej iniciatíve“, ktorú čínsky líder predstavil v apríli. Táto iniciatíva podporuje zásadu tzv. nedeliteľnej bezpečnosti, podľa ktorej nemožno vlastnú bezpečnosť riešiť na úkor bezpečnosti nikoho iného. Rusko sa na takúto koncepciu odvoláva pri ospravedlňovaní svojej vojenskej invázie na Ukrajine, napísal Reuters.

Peking opakovane odmietol odsúdiť ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, hoci vyzval na ukončenie bojov.

14:54 Predseda Európskej rady Charles Michel nečakane zavítal do prístavného mesta Odesa na juhu Ukrajiny. Návšteva sa uskutočnila pri príležitosti Dňa Európy.

Michela počas návštevy v Odese sprevádzal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Svoje rokovanie boli nútení prerušiť a ukryť sa, keď bola Odeská oblasť opäť terčom ostreľovania.

Ako uviedol hovorca šéfa Európskej rady, Michelova návšteva v Odese je „ďalším prejavom neochvejnej solidarity EÚ s ukrajinským ľudom v jeho boji proti ruskej agresii“.

Súčasťou návštevy bola aj prehliadka prístavu v Odese, kde sa Michel oboznámil s vplyvom vojenského konfliktu na globálne dodávateľské reťazce, informoval na svojom webe španielsky denník El Diario.

„Veľa ton obilia, ktoré uviazlo v prístave v dôsledku ruskej blokády Čierneho mora, nielenže poškodzuje ukrajinskú ekonomiku, ale bráni aj svetu v prístupe k životne dôležitým potravinám a ohrozuje potravinovú bezpečnosť na celom svete,“ uviedli diplomatické zdroje.

14:23 Na hlavnej stránke prokremeľského média Lenta.ru sa objavilo viac ako desať príspevkov kritizujúcich prezidenta Vladimira Putina.

putin Čítajte viac Putin je diktátor, čaká ho kriminál, písalo sa na prokremeľskom webe

14:05 Európska komisia plánuje odpovedať na žiadosť Ukrajiny týkajúcu sa prípadného členstva v EÚ v júni, oznámila to predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.

„Európska komisia sa bude usilovať predložiť svoj názor (na členstvo Ukrajiny v EÚ) v júni,“ uviedla šéfka eurokomisie na Twitteri.

Ďalej napísala, že sa v nedeľu s predstaviteľmi krajín G7 a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským zhovárala o podpore Kyjeva zo strany EÚ a o „európskej ceste Ukrajiny“.

Von der Leyenová sa podľa vlastných slov teší na to, keď dostane od ukrajinskej strany kompletne vyplnený dotazník pre vstup do EÚ, ktorý slúži na vyhodnotenie politických a hospodárskych prístupových kritérií, približuje agentúra DPA. Prvú polovicu vypracovaných otázok Kyjev doručil Bruselu už v polovici apríla.

Ak bude stanovisko EK kladné, mohla by Ukrajina oficiálne získať štatút kandidátskej krajiny, ak za tento krok zahlasujú všetky členské štáty EÚ. Ukrajina podala žiadosť o členstvo v EÚ v marci, po začiatku ruskej vojenskej agresie.

13:55 Členským štátom Európskej únie sa zrejme podarí prekonať rozpory okolo navrhovaného šiesteho balíka sankcií proti Rusku, ktorý obsahuje aj ropné embargo. Uviedol to námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jabloňski, podľa ktorého sú krajiny EÚ už pomerne blízko k dohode.

Na návrh sankčného balíka, ktorý minulú stredu predstavila Európska komisia, nereagovali členské štáty jednotne. Kritizoval ho maďarský premiér Viktor Orbán, podľa ktorého EÚ nevyvinula dostatočné úsilie na zmiernenie negatívnych ekonomických vplyvov navrhovaných sankcií na krajiny EÚ.

nemecko ropa rafinéria Čítajte viac Po Maďarsku sa vzoprela sankciám ďalšia krajina. Bulhari chcú výnimku, inak budú dohodu torpédovať

„Čo sa týka šiesteho balíka sankcií, budú v priebehu dnešného dňa prebiehať ešte ďalšie rokovania a uvidíme, čo prinesú. Sme celkom blízko k uzavretiu dohody,“ povedal Jabloňski pre súkromnú poľskú stanicu Radio Zet.

Ubezpečil pritom, že nijaká krajina – ani Maďarsko, Rakúsko či Nemecko – návrh sankčného balíka s najväčšou pravdepodobnosťou nezablokuje.

V poradí šiesty sankčný balík, ktorým EÚ reaguje na ruskú agresiu voči Ukrajine, obsahuje postupné zavedenie úplného zákazu dovozu ropy a rafinovaných ropných produktov z Ruska, a to do konca roku 2022. Zavádza aj ďalšie opatrenia voči ruským bankám.

Šéfka EK pripustila, že realizácia ropného embarga bude komplikovanou záležitosťou, keďže niektoré členské štáty sú silne závislé od ruskej ropy.

13:42 Pre ruskú inváziu na Ukrajinu neexistuje žiadny rozumný dôvod, je to len prejav bolestne imperiálnych ambícií Kremľa, uviedol v reakcii na príhovor ruského prezidenta Vladimira Putina poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak. Ďalší z poradcov Kyjeva Oleksij Arestovyč zase Putina podľa agentúry Unian nazval „starým, chorým a k smrti vydeseným mužíčkom“.

Putin v prejave na moskovskej prehliadke k výročiu konca druhej svetovej vojny ruský vpád na Ukrajinu označil za jediné správne rozhodnutie. NATO podľa neho pripravovalo pri ruských hraniciach vojenskú infraštruktúru a Rusku tým hrozila bezprostredná hrozba. Moskva vraj preto musela zasadiť preventívny úder.

„Znovu si to povedzme. Krajiny NATO nemali v úmysle na Rusko zaútočiť. Ukrajina neplánovala napadnúť Krym. Ruskí vojaci umierajú – nie pri obrane krajiny, ale pri pokuse o okupáciu iných. Pre túto vojnu neexistujú rozumné dôvody, len zvrátené ruské imperiálne ambície,“ napísal Podoljak na twitteri.

Arestovyč na facebooku uviedol, že pri počúvaní takého prejavu treba čítať medzi riadkami a Putinovi predpovedal skorý koniec.

13:21 Ruského veľvyslanca v Poľsku Sergeja Andrejeva demonštranti poliali červenou farbou, keď sa napoludnie pokúsil položiť veniec k pomníku sovietskych vojakov vo Varšave. Oznámila to spravodajská televízia TVN 24 na svojom webe. Rusko si dnes pripomína 77. výročie sovietskeho víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Vo Varšave je stredobodom týchto osláv cintorín sovietskych vojakov, pri ktorom sa dnes protestovalo proti vojne na Ukrajine. „Fašisti, banditi!“ skandoval dav na adresu ruskej delegácie.

„Ľudia z davu sa pokúšali fyzicky napadnúť veľvyslanca. Niekoľko ľudí sa po ňom naťahovalo, ale odstrkávali ich strážcovia chrániaci veľvyslanca. V jednej chvíli veľvyslancovi poliali tvár červenou farbou,“ opísala stanica.

Veniec sa ruskému diplomatovi položiť nepodarilo. Demonštranti ho roztrhali a jeho zvyšky hádzali po delegácii.

Predtým ktosi na cintoríne namaľoval modro-žltý nápis „Zabiť Putina“, teda vo farbách ukrajinskej vlajky. Nápis mohol vzniknúť ešte v noci, hoci cintorín strážila polícia. Ešte pred poludním ho upratovacia čata odstránila, podotkla televízia TVN 24.

„Som hrdý na svojho prezidenta (Vladimira Putina),“ vyhlásil veľvyslanec po incidente podľa televízie Polsat.

Polícia podľa agentúry TASS dorazila niekoľko minút po útoku, obklopila veľvyslanca s manželkou a niekoľkými diplomatmi a pomohla im dôjsť k autu s diplomatickou značkou a ruskou vlajkou. Kvôli agresívne naladenému davu s ukrajinskými vlajkami a protiruskými nápismi na transparentoch sa k pomníku nepodarilo dôjsť.

12:58 „Bez konkrétnych krokov na vybudovanie nových síl Rusko nemôže viesť dlhú vojnu a hodiny začínajú odpočítavať zlyhanie jeho armády na Ukrajine,“ povedal profesor O’Brien o Putinovi.

putin Čítajte viac Britský profesor: Putin úplne stratil o vojne na Ukrajine predstavy

12:37 Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny zasiahli štyri rakety, ktoré boli podľa vojenských zdrojov odpálené z Krymského polostrova anektovaného Ruskom. Informovala o tom britská stanica BBC, ktorá uviedla, že ide o potvrdenú informáciu.

Podľa ukrajinskej armády šlo o vysoko presné rakety Oniks (Onix). O raketovom útoku zatiaľ nie sú žiadne ďalšie podrobnosti.

Raketa Oniks je nadzvuková univerzálna protilodná strela stredného doletu, bola vyvinutá koncom 70. rokov. Môže byť odpaľovaná z hladinových lodí, ponoriek, lietadiel i mobilných pobrežných batérií. Je určená na boj proti námorným silám, ale aj proti pozemným cieľom, pričom dosah cieľa možno ešte niekoľkonásobne zvýšiť.

BBC dodala, že práve v čase, keď sa Moskva konala slávnostná vojenská prehliadka k Dňu víťazstva v druhej svetovej vojne, sa v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev znova rozozvučali sirény.

12:16 Avizovaná vojenská prehliadka v Mariupole na juhovýchode Ukrajiny, ktoré je okupované ruskými jednotkami, sa nekonala.

Na svojom konte na platforme Telegram to podľa spravodajskej televízie CNN oznámil poradca mariupolského primátora Petro Andriuščenko.

Dodal však, že ruskí vojaci položili kvety k pomníku „obetiam fašizmu“ na počesť starenky s červenou zástavou, ktorá sa nedávno stala novou hrdinkou ruskej propagandy. Pomník jej nedávno v meste vztýčili Ruskom podporovaní separatisti.

Podľa Andriuščenka na oslavu Dňa víťazstva bol vo vojnovom memoriálnom komplexe Savur-mohyla v proruskej Doneckej ľudovej republike (DĽR) zapálený večný oheň.

Oheň prepravili údajne z večného ohňa pri Hrobe neznámeho vojaka v Alexandrovskom sade nachádzajúcom sa pri hradbách Kremľa v centre Moskvy.

Savur-mohyla je strategická vyvýšenina v Doneckej oblasti. Počas Veľkej vlasteneckej vojny bola miestom intenzívnych bojov, keď sa ju sovietski vojaci snažili získať z rúk wehrmachtu. V roku 2014 bol pamätník poškodený v bojoch medzi proruskými silami a ukrajinskou armádou.

Mestská rada Mariupola vo svojom vyhlásení k Dňu víťazstva uviedla: „Okupanti oslavujú Deň víťazstva na kostiach obyvateľov Mariupola. Stovky občanov zabitých ruskou armádou naďalej odvážajú do masového hrobu pri obci Vynohradne.“

Ruskom dosadené vedenie mesta Mariupol malo pôvodne v pláne zorganizovať 9. mája v uliciach mesta slávnostnú vojenskú prehliadku svojich vojakov.

Na platforme Telegram je však len videozáznam pochodu ulicami Mariupol, ktorý vedie líder DĽR Denis Pušilin. Na záberoch vidno, ako skupina ľudí nesie ulicami mesta 300 metrov dlhú stuhu sv. Juraja, ktorá je na Ukrajine ako symbol zakázaná.

11:53 Ruský prezident Vladimir Putin sa svojou pondelňajšou vojenskou prehliadkou v Moskve na počesť Dňa víťazstva nad fašizmom snaží zastrašiť svet. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to britský minister obrany Ben Wallace.

Šéfa Kremľa tiež obvinil z toho, že hovorí „rozprávky“ vrátane tvrdení, že Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) sa pripravuje na útok na Rusko. „Prezident Putin už mesiace a roky uvádza množstvo rozprávkových tvrdení. Keby to nebolo také tragické, bolo by to zábavné, ale nie je,“ povedal Wallace.

Putin podľa neho mnohých ľudí uvádza do omylu tvrdením, že Rusko je obkľúčené. „Hranice s NATO tvoria 6 % pozemných hraníc Ruska. To nie je obkľúčenie,“ poznamenal Wallace.

„Myslím si, že verí tomu, čomu veriť chce. Je to mierny záblesk zúfalstva. Dovoľte mi však kategoricky uviesť, že NATO, Británia a východná Európa neplánujú inváziu do Ruska a nikdy tak neurobili,“ skonštatoval Wallace.

11:30 Rokovania medzi Moskvou a Kyjevom zamerané na ukončenie vojny na Ukrajinu sa nezastavili, ale pokračujú na diaľku. Uviedol to vedúci ruskej delegácie na rusko-ukrajinských rokovaniach Vladimir Medinskij, píše agentúra Interfax.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v apríli oznámil, že rokovania medzi Moskvou a Kyjevom sa zastavili. Medinskij však v ten istý deň uviedol, že hovoril so svojím ukrajinským náprotivkom.

Moskva obviňuje Kyjev z brzdenia rokovaní a podkopávania vzájomných rozhovorov správami o zverstvách ruskej armády na Ukrajine. Kremeľ opakovane poprel, že by počas svojej „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine útočil na civilistov.

Delegácie Ruska a Ukrajiny sa naposledy fyzicky stretli 29. marca na mierových rokovaniach v Istanbule. Požiadavky Kremľa doposiaľ zahŕňali neutralitu Ukrajiny, nezávislosť dvoch samozvaných republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky – a uznanie Krymu ako súčasti Ruskej federácie. Kyjev však odmieta vzdať sa častí svojho územia.

11:10 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba skritizoval rozhodnutie nemeckého hlavného mesta Berlín zakázať na podujatiach pripomínajúcich koniec druhej svetovej vojny ukrajinské vlajky.

„Berlín spravil chybu, keď zakázal (na týchto podujatiach) ukrajinské symboly,“ uviedol Kuleba. „Je hlboko nesprávne zaobchádzať s nimi rovnako ako s ruskými symbolmi. Odobratie ukrajinskej vlajky pokojným demonštrantom je útokom na každého, kto teraz s takouto vlajkou v ruke bráni Európu a Nemecko pred ruskou agresiou,“ dodal.

Jeho vyjadrenie je reakciou na obmedzenia zavedené berlínskymi úradmi na nedeľu a pondelok 8. a 9. mája, medzi ktorými je aj zákaz vyvesovania ruských a ukrajinských vlajok či nosenia obdobných symbolov a hrania vojenských piesní pri 15 tamojších pamätných miestach. Berlín chcel týmto spôsobom predísť možným potýčkam medzi prívržencami Ukrajiny a Ruska, vysvetľuje DPA.

Napriek tomuto zákazu však v Berlíne došlo k vyveseniu ako ukrajinských, tak aj sovietskych vlajok. Policajti voči demonštrantom, ktorí ich vyvesili, viackrát zasiahli, a to vrátane prípadu rozvinutia 25-metrovej ukrajinskej vlajky.

Berlínske úrady zavedené opatrenia obhajujú. Tvrdia, že ich cieľom bolo zabrániť „akejkoľvek konfrontácii“ na pamätných miestach, ktoré vyjadrujú poctu zároveň ruským i ukrajinským obetiam v druhej svetovej vojne.

10:48 Ruské vojská sústreďujú sily a chystajú sa útočiť v Doneckej oblasti na obce Siversk, Slovjansk, Lysyčansk a na Avdijivku pri Izjume v Charkovskej oblasti. Zostáva vysoká pravdepodobnosť raketových úderov po celej Ukrajine, uviedol ukrajinský generálny štáb. V Mariupole, kde sa zvyšní ukrajinskí vojaci bránia v oceliarňach Azovstaľ, sa podľa štábu intenzita bojov znížila.

„Nepriateľ zvýšil palebnú silu a snaží sa preraziť ukrajinskú obranu,“ upozornil štáb. Ruské jednotky podľa Kyjeva nepoľavujú v útokoch na východe krajiny s cieľom úplne ovládnuť územie Doneckej a Luhanskej oblasti a udržať pozemný most medzi okupovaným Donbasom a anektovaným polostrovom Krym. Pokračujú presuny síl a vojenské techniky s cieľom doplniť jednotky, ktoré v predchádzajúcich bojoch na Ukrajine utrpeli značné straty.

Rusko tiež sústreďuje svoje snahy na zničenie infraštruktúry letísk s cieľom zamedziť ďalšie činnosti ukrajinského letectva, vrátane bezpilotných strojov, a zabezpečiť podporu pozemných síl zo vzduchu. Stúpla intenzita nasadenia taktického letectva nad severozápadnou časťou Čierneho mora, upozornil ukrajinský generálny štáb.

10:28 Ruské sily začali bezdôvodne konfiškovať osobné dokumenty obyvateľov v Ruskom kontrolovaných častiach Zaporižžskej oblasti, tvrdí ukrajinská armáda. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v pondelok uviedol, že Rusi vzali dokumenty ľuďom, aby ich prinútili zúčastniť sa na oslavách Dňa víťazstva, ktorý pripomína triumf Sovietov nad nacistickým Nemeckom.

Ukrajina tiež uviedla, že Rusko umiestnilo približne 19 taktických práporových skupín v ruskej Belgorodskej oblasti. Tieto skupiny pravdepodobne pozostávajú z približne 15 200 vojakov s tankmi, raketovými batériami a inou výzbrojou. (SITA)

10:07 Bulharsko nepodporí nový balík sankcií Európskej únie proti Rusku, ak krajina nedostane výnimku z navrhovaného embarga na dovoz ruskej ropy. Uviedol to v nedeľu večer po rokovaniach EÚ podpredseda bulharskej vlády Asen Vasilev.

nemecko ropa rafinéria Čítajte viac Po Maďarsku sa vzoprela sankciám ďalšia krajina. Bulhari chcú výnimku, inak budú dohodu torpédovať

9:42 Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok počas prejavu na vojenskej prehliadke k výročiu konca druhej svetovej vojny v Moskve vyhlásil, že obrana vlasti je najposvätnejšou povinnosťou – a za vlasť teraz bojujú ruské vojská v Donbase. Inváziu na Ukrajinu označil za jediné správne rozhodnutie.

Vladimir Putin Čítajte viac Putin v prejave na Červenom námestí označil útok na Ukrajinu za správne rozhodnutie

9:33 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici v nedeľu prešlo 3414 osôb. Z toho bolo 868 mužov, 1722 žien a 824 detí. O dočasné útočisko požiadalo 91 žiadateľov. Zároveň na výstupe zo SR smerom na Ukrajinu prešlo 2287 osôb. Informovalo o tom Ministerstvo vnútra SR.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine vstúpilo na územie SR 408.359 utečencov. Opačným smerom išlo 148 155 ľudí. Dočasné útočisko v SR získalo od marca 74 519 žiadateľov.

9:10 Britské ministerstvo obrany varuje, že Rusku dochádza presne navádzaná munícia a bude na Ukrajine čoraz viac využívať nepresné rakety a bomby, ktoré môžu ešte viac šíriť deštrukciu. Hoci Rusko tvrdí, že „ukrajinské mestá budú v bezpečí pred bombardovaním“, neriadená munícia predstavuje čoraz väčšie riziko. Rezort to uviedol vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine, ktorú zverejňuje na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

„Keďže konflikt pokračuje nad rámec ruských predvojnových očakávaní, ruské zásoby presne navádzanej munície sa pravdepodobne značne vyčerpali. To si vynútilo použitie ľahko dostupnej, ale starnúcej munície, ktorá je menej spoľahlivá, menej presná a ľahšie zachytiteľná,“ tvrdí ministerstvo. Zároveň dodalo, že Rusko „bude mať pravdepodobne problém nahradiť presné zbrane, ktoré už minulo“. (SITA)

8:39 Ruské vojská sústreďujú sily a chystajú sa útočiť v Doneckej oblasti na obce Siversk, Slovjansk, Lysyčansk a Avdijivku pri Izjume v Charkovskej oblasti. Zostáva vysoká pravdepodobnosť raketových úderov po celej Ukrajine, uviedol ukrajinský generálny štáb.

„Nepriateľ zvýšil palebnú silu a snaží sa preraziť ukrajinskú obranu,“ upozornil štáb. Ruské jednotky podľa Kyjeva nepoľavujú v útokoch na východe krajiny s cieľom úplne ovládnuť územie Doneckej a Luhanskej oblasti a udržať pozemný most medzi okupovaným Donbasom a Krymom. Pokračujú presuny síl a vojenskej techniky s cieľom doplniť jednotky, ktoré v predchádzajúcich bojoch na Ukrajine utrpeli značné straty.

Rusko tiež sústreďuje svoje snahy na zničenie infraštruktúry letísk s cieľom zamedziť ďalšej činnosti ukrajinského letectva, vrátane bezpilotných strojov, a zabezpečiť podporu pozemných síl zo vzduchu. Stúpla intenzita nasadenia taktického letectva nad severozápadnou časťou Čierneho mora, upozornil ukrajinský generálny štáb. (ČTK)

8:16 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom apeloval na Moskvu, aby ukončila vojnu na Ukrajine. Šéf NATO v rozhovore pre denník Die Welt, ktorý bol zverejnený v pondelok, tiež zdôraznil, že Aliancia bude Kyjevu, čo sa týka obrany krajiny pred ruskými silami, pomáhať aj naďalej.

Jens Stoltenberg Čítajte viac Stoltenberg vyzval Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine

8:00 Japonsko bude pomaly postupne obmedzovať dovoz ruskej ropy v jednote so skupinou G7 v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu. Povedal to premiér Fumio Kišida, podľa ktorého to bolo mimoriadne náročné rozhodnutie, keďže jeho krajina je závislá prevažne na dodávke energií, ale „jednota G7 je teraz najdôležitejšia“. O podrobnostiach a harmonograme uvoľňovania závislosti na ruskej rope sa podľa predsedu japonskej vlády rozhodne neskôr, keďže si tento proces vyžaduje zabezpečenie alternatívnych zdrojov energie. Japonsko nezakáže dovoz z vlastných podielov na projektoch ropy a zemného plynu v Rusku vrátane projektov na Sachaline, povedal tiež Kišida.

Z Ruska pochádzajú zhruba 4 percentá japonského dovozu ropy. Japonsko tiež oznámilo ukončenie dodávok ruského uhlia. (SITA)

7:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu ocenil medailou aj psa, ktorý od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pomohol nájsť vyše 200 mín a ďalšie nevybuchnuté munície. Ocenenie dostal spoločne so svojím pánom, pyrotechnikom Mychajlom Iljevom. Informovala o tom agentúra Reuters.

Jack Russel teriér, ktorý dostal meno Patron, sa stal v posledných týždňoch zrejme najslávnejším psom na Ukrajine. Prezident Zelenskyj mu udelil medailu na tlačovej konferencii pri návšteve kanadského premiéra Justina Trudeaua. Patrón zaštekal a veselo vrtel chvostíkom, čím vyvolal smiech prítomných, popísala agentúra Reuters. Trudeau aj Zelenskyj pritom akoby hľadali po vreckách maškrty, ale žiadne nemali.

„Dnes chcem oceniť ukrajinských hrdinov, ktorí čistia našu zem od mín a spolu s nimi aj nášho malého sapéra – Patrona,“ citovala Zelenského agentúra Unian. (ČTK)

7:15 Len trinásť percent Slovákov by v prípade vojenského napadnutia krajiny zobralo zbraň do ruky a išlo by bojovať. Tretina by jednoducho z krajiny odišla.

patriot Čítajte viac Bránili by ste Slovensko? Voliči PS a SaS by zutekali, Smeru a Hlasu by nebojovali

6:50 Odvolací súd ostrovného štátu Fidži dočasne pozastavil platnosť amerického súdneho príkazu, na základe ktorého bola v utorok zadržaná superjachta Amadea v odhadovanej hodnote 300 miliónov dolárov. Informovala o tom v pondelok podľa agentúry AFP miestna prokuratúra.

Loď s dĺžkou 106 metrov, vybavená okrem iného kinom, helipadom, bazénom či vírivkou, podľa ministerstva spravodlivosti USA vlastní ruský oligarcha Sulejman Kerimov patriaci do skupiny osôb blízkych ruskej vláde, na ktorých Spojené štáty uvalili sankcie za inváziu na Ukrajinu. Podľa stránky superyachtfan.com kotví od polovice apríla v prístave Lautoka na Fidži.

USA požiadali o zadržanie jachty na fižijskom najvyššom súde. Zdôvodnili to porušením sankcií a údajnými väzbami na korupciu. Voči zadržaniu plavidla sa však odvolala spoločnosť Millemarin Investment, oficiálne zaregistrovaná ako jeho vlastník. Odvolací súd jej v piatok vyhovel a dočasne pozastavil platnosť rozhodnutia najvyššieho súdu.

Prípad by sa mal vrátiť na súd vo štvrtok. Americká žiadosť zatiaľ zostáva oficiálne zaregistrovaná na súdoch na Fidži, uviedla prokuratúra s tým, že jachta je stále pod kontrolou polície a nemôže opustiť fižijské vody. Kerimov je na sankčnom zozname mnohých krajín. (TASR)

5:47 Rusko zabudlo na všetko, čo bolo dôležité pre víťazov druhej svetovej vojny. Ale Ukrajina a celý slobodný svet mu to pripomenie, aby nikto nezabudol. Aby skutočne dôležité slová – „nikdy viac“ – ktoré sa každoročne opakujú v celom slobodnom svete v dňoch spomienky na obete druhej svetovej vojny, opäť získali na váhe. Vo svojom nedeľňajšom večernom príhovore, zverejnenom na svojej oficiálnej stránke, to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Odsúdil ďalšie útoky ruskej armády na východe Ukrajiny, pričom konkrétne spomenul útok na školu v obci Bilohorivka v Luhanskej oblasti, pri ktorom podľa neho zahynulo 60 ľudí.

„Civilisti, ktorí sa pred ostreľovaním jednoducho ukryli v škole. Išlo o cielený útok na školu. Ďalší zločin okupantov,“ konštatoval Zelenskyj.

Spomenul i raketový útok v Odeskej oblasti, ktorý opäť zasiahol obytnú budovu, ako aj ostreľovanie v oblasti mesta Sumy, v Donbase a Charkovskej oblasti.

„Ako keby dnes nebolo 8. mája. Ako keby zajtra nebolo 9. mája, keď by mal mať hlavné slovo mier. Pre všetkých normálnych ľudí,“ uviedol ukrajinský prezident.

„Som si istý, že tento deň (8. mája) na Ukrajine ukázal, že sme už plnohodnotnou súčasťou slobodného sveta a zjednotenej Európy. Je to v zjavnom protiklade k osamelosti Moskvy v zle a nenávisti, ktorý zajtra každý uvidí,“ uzatvoril Zelenskyj.

Ruské samohybné delostrelecké vozidlá, tanky a...
Nácvik vojenskej prehliadky ku Dňu víťazstva...
+14Ruský raketový protiletecký systém S-400....

5:45 Kanada poskytne Ukrajine dodatočnú vojenskú pomoc vo výške 50 miliónov kanadských dolárov a zavedie nové sankcie voči ruským oligarchom a osobám blízkym režimu ruského prezidenta Vladimira Putina. Oznámil to v nedeľu kanadský premiér Justin Trudeau na tlačovej konferencii po rozhovoroch s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, uviedla agentúra Reuters.

Nový balík vojenskej pomoci bude podľa webovej stránky kanadského premiéra pm.gc.ca obsahovať 18 kamier pre drony vrátane technickej podpory a opráv, muníciu do húfnice M777, strelné zbrane a muníciu, ako aj satelitné snímky s vysokým rozlíšením za 15 miliónov dolárov.

Kanada tiež uvoľní desať miliónov dolárov na podporu ľudských práv, občianskej spoločnosti a odmínovania na Ukrajine.

Trudeau tiež oznámil svoj zámer dočasne zrušiť obchodné clá na ukrajinský import na obdobie jedného roka a avizoval, že Kanada uvalí na Rusko nové sankcie.

Tieto sankcie sa budú týkať 21 jednotlivcov z Ruska vrátane oligarchov a osôb blízkych ruskej vláde. Ďalšie sankcie sa zamerajú na 19 osôb v ruskom obrannom sektore a päť organizácií za poskytovanie nepriamej alebo priamej podpory ruskej armáde.

Úrad predsedu kanadskej vlády pripomenul, že od februára 2022 poskytla Kanada Ukrajine humanitárnu pomoc za 245 miliónov dolárov a viac ako 131 miliónov dolárov na obranné vojenské vybavenie.

Trudeau pricestoval v nedeľu na vopred neohlásenú návštevu Ukrajiny. Navštívil aj mesto Irpiň pri Kyjeve a s ukrajinským prezidentom sa zúčastnil na virtuálnom summite lídrov skupiny G7.

5:40 Osem autobusov so 174 civilistami vrátane posledných 40 ľudí evakuovaných z oceliarní Azovstaľ v prístavom meste Mariupol dorazilo v nedeľu večer do Ukrajinou kontrolovaného Záporožia. Informoval o tom reportér agentúry AFP. Úspešnú evakuáciu potvrdila aj mariupolská mestská rada.

Konvoju autobusov trvala cesta dlhá niečo vyše 200 kilometrov dva dni, pretože ho niekoľko hodín zdržiavali na ruských kontrolných stanovištiach, kde hladných a unavených civilistov vypočúvali, napísal v reportáži denník The Guardian. „S úľavou potvrdzujem, že sa nám dnes (v nedeľu) podarilo dostať do bezpečia z pekla Mariupola ďalších 174 ľudí,“ napísala na Twitteri Osnat Lubraniová, humanitárna koordinátorka OSN na Ukrajine. „Naša práca ešte nie je dokončená. Nezabúdame na tých, ktorí tam zostali,“ dodala.

V podzemí areálu spustošených oceliarní sa ešte nachádzajú ukrajinskí vojaci, obkľúčení ruskými jednotkami, ktorí sa však odmietajú vzdať. Oceliarne Azovstaľ sú poslednou baštou ukrajinského odporu v Mariupole. Desiatky civilistov tam boli uväznené niekoľko týždňov s malým množstvom jedla, vody alebo liekov.

Ich evakuácia, ktorú sprostredkovali Organizácia Spojených národov a Medzinárodný výbor Červeného kríža, sa začala minulý víkend, no sťažili ju obnovené boje.

Lubraniová uviedla, že za uplynulých desať dní sa podarilo evakuovať z Mariupola viac ako 600 ľudí, no množstvo ďalších ľudí sa nedostalo do konvojov.

© Autorské práva vyhradené

561 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy