76. deň: Čo s vojnou? Putin podľa Bidena nemá riešenie

Prezident USA Joe Biden sa obáva, že šéf Kremľa Vladimír Putin nemá riešenie, čo ďalej s vojnou, ktorú rozpútal. "Snažím sa prísť na to, čo s tým urobíme," povedal Biden.

10.05.2022 05:45 , aktualizované: 22:04
Rusko, Putin, Doneck, Žoga Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) si podáva ruku s veliteľom bataliónu Sparta Doneckej ľudovej republiky Artjemom Žogom počas ich stretnutia v Kremli v Moskve 9. mája 2022.
debata (411)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 76. deň
  • V Donbase pokračuje ofenzíva ruskej armády
  • Rusi naďalej útočia na oceliareň Azovstaľ
  • Ukrajina odovzdala druhú časť dotazníka pre vstup do EÚ
  • Biden podpísal zákon, ktorý umožní rýchlejšie dodávky zbraní Ukrajine
mier-ukrajine-2

VIDEO: Vojenská paráda na Deň víťazstva v Moskve.

Video
Nesmrteľný pluk. V strede Vladimir Putin....
Nesmrteľný pluk. Pochod, na ktorom nesú ľudia...
+7Nesmrteľný pluk. Pochod, na ktorom nesú ľudia...

21:40 Pri ostreľovaní dediny Ševčenkovo v Kyjevskej oblasti zomrela ukrajinská novinárka Oksana Hajdarová, ktorá bola známa svojou kritikou ruského vedenia na sociálnych sieťach. Novinárka a blogerka zomrela 11. alebo 12. marca spoločne so svojou matkou, správa o jej úmrtí sa ale objavila až teraz, napísala ukrajinská agentúra Unian.

O úmrtí novinárky informoval na facebooku šéf ukrajinského zväzu novinárov Serhij Tomilenko a vyjadril úprimnú sústrasť jej blízkym.

Hajdarová písala o historických témach a na sociálnych sieťach publikovala pod pseudonymom. Podľa Tomilenka vo svojich textoch odsudzovala „imperiálne ambície ruského vedenia“ a jeho snahy ovládnuť Ukrajinu.

Publicistka sa narodila v Kyjeve, neskôr ale žila so svojím manželom a synom v Moskve. Po začiatku vojny sa vrátila na Ukrajinu, aby bola nablízku svojej matke.

21:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal v utorok v prejave maltským zákonodarcom, že Ukrajina napriek prosbám nedostala také množstvo zbraní, aké by potrebovala na odblokovanie obkľúčenia Mariupola a na oslobodenie tohto mesta od ruských síl, uviedla agentúra AP.

„Obrancovia stále kladú odpor v oceliarňach Azovstaľ (v Mariupole). Využívame všetky možné diplomatické nástroje na ich záchranu, ale Rusko nepripúšťa žiadne navrhované možnosti. Požiadali sme našich partnerov o poskytnutie zbraní, aby sme odblokovali Mariupol a zachránili civilistov a vojakov,“ povedal Zelenskyj, ktorý sa s maltskými zákonodarcami spojil prostredníctvom videokonferencie. Ukrajinský prezident dodal, že potrebné množstvo zbraní Ukrajine nebolo dodané.

Zelenskyj tiež informoval, že ukrajinské veľké a malé mestá boli počas dva a pol-mesačnej invázie zasiahnuté 2250 raketami. „Bombardovanie neprestáva, ani počas dňa, ani počas noci,“ povedal.

Prezident ďalej povedal, že ruská blokáda prístavov na pobreží Čierneho a Azovského mora znamená, že Ukrajina nemôže vyvážať obilie a slnečnice, čo vyvolá krízu na svetovom trhu s potravinami.

„Ak nebudeme môcť vyvážať pšenicu, jačmeň, slnečnice, slnečnicový olej, potom to znamená, že ľudia v severnej Afrike a v Ázii budú mať nedostatok potravín a ceny pôjdu hore,“ uviedol Zelenskyj. „Neskôr bude nasledovať nový chaos a nová migračná kríza a myslím si, že vy už pociťujete takúto krízu z oblastí susediacich s Maltou,“ upozornil ukrajinský prezident.

18:42 Bielorusko rozmiestnilo špeciálne operačné jednotky v troch oblastiach v blízkosti svojich hraníc s Ukrajinou. Oznámil to v utorok náčelník bieloruského generálneho štábu Viktor Gulevič.

Alexander Lukašenko Čítajte viac Bielorusko rozmiestnilo špeciálne jednotky na hraniciach v blízkosti Ukrajiny

18:14 Ruský prezident Vladimir Putin neukončí vojnu na Ukrajine iba ťažením v regióne Donbas, je odhodlaný vybudovať pozemný koridor do moldavského Podnesterska, vyhlásila riaditeľka amerických tajných služieb Avril Hainesová.

Putinove ciele sú však väčšie než kapacity ruskej armády, čo „pravdepodobne znamená, že v nasledujúcich mesiacoch by sme sa mohli pohybovať po nepredvídateľnejšej a potenciálne eskalujúcej trajektórii“, tvrdí Hainesová.

Vladimir Putin Čítajte viac Šéfka amerických tajných služieb: Putin rozpúta vojnu aj v Podnestersku

18:04 Starosta ukrajinskej metropoly Kyjev Vitalij Kličko zverejnil v utorok na sociálnej sieti Telegram informáciu, že výdavky na obnovu budov v hlavnom meste po ruských útokoch dosiahnu výšku 70 miliónov eur. Podľa Klička je dôsledkom ruskej vojenskej agresie to, že celkovo bolo v Kyjeve poškodených 390 budov, z nich 222 sú bytové budovy.

„Už máme určených 20 domov, kde by sa mali najprv začať rekonštrukčné práce. Takže ľudia sa budú môcť čoskoro vrátiť do svojich domovov. Ostreľovanie a bombardovanie mesta poškodilo 75 vzdelávacích inštitúcií, z nich 20 boli predškolské zariadenia, ďalej 17 zariadení zdravotnej starostlivosti, 11 kultúrnych zariadení,“ uviedol starosta. (theguardian.com, tas­r)

17:40 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v utorok počas návštevy Kyjeva povedala, že Nemecko sa chce v budúcnosti zaobísť úplne bez dodávok energie z Ruska. „Preto znižujeme svoju závislosť od ruskej energie na nulu, so všetkými následkami – a navždy,“ povedala Baerbocková na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom.

Nemecko je v súčasnosti závislé predovšetkým od ruských dodávok zemného plynu, pripomína DPA. Baerbocková Rusko označila za „agresora“, ktorý nerešpektuje žiadne pravidlá a dopúšťa sa vojnových zločinov. Šéfka nemeckej diplomacie takisto ocenila odvážny boj Ukrajincov za svoju slobodu. Kyjev je podľa jej slov oslobodené mesto, no vojna sa ešte neskončila. „Nemecko v tomto období stojí bez pochýb na strane Ukrajiny,“ zdôraznila.

Ministerka zahraničných vecí predtým v sprievode bezpečnostných zložiek a v ochrannej veste navštívila aj zničené mestá Buča a Irpiň v Kyjevskej oblasti. „Buča sa stala symbolom,“ napísala Baerbocková na Twitteri.

„Pre nepredstaviteľné zločiny, mučenie, znásilnenia, vraždy,“ pokračovala a dodala, že pre tieto nepredstaviteľné činy sa môže zdať, že toto miesto je veľmi vzdialené. „Potom tu stojíte a pochopíte: Buča je úplne normálne pokojné predmestie. Mohlo sa to stať komukoľvek,“ napísala. Baerbocková je prvým členom nemeckého vládneho kabinetu, ktorý navštívil Kyjev od začiatku ruskej invázie 24. februára. (dpa, tasr)

17:28 Ruský veľvyslanec v Poľsku Sergej Andrejev sa mohol vyhnúť obliatiu červenou farbou počas slávnosti pri sovietskom vojenskom pamätníku vo Varšave, keby sa držal rady poľského ministerstva zahraničných vecí, aby na podujatie nešiel. V utorok to povedal poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Andrejeva v pondelok 9. mája obkľúčili demonštranti, keď sa snažil položiť veniec k sovietskemu vojnovému pamätníku pri príležitosti 77. výročia víťazstva sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. (pap, tasr)

Andrejev Čítajte viac Ruského veľvyslanca vo Varšave obliali. K pomníku sa nedostal, veniec mu roztrhali

17:22 Valné zhromaždenie OSN v utorok zvolilo Českú republiku do Rady OSN pre ľudské práva. V nej nahradí Rusko, ktorému bolo členstvo pozastavené kvôli jeho invázii na Ukrajinu.

OSN / Organizácia spojených národov / Čítajte viac Valné zhromaždenie OSN zvolilo Česko do Rady OSN pre ľudské práva

16:33 Vyšší počet uhynutých delfínov a ďalších druhov veľrýb v Čiernom mori pravdepodobne súvisí s vojnou na Ukrajine. Hluk vojnových lodí i častejšie používanie sonarov môže totiž narušiť orientáciu a komunikáciu delfínov. Výrazne vyšší úhyn morských cicavcov zaznamenalo v posledných týždňoch napríklad Turecko či Bulharsko.

Turecký ústav pre morský výskum (Tudav) informoval, že od začiatku vojny na Ukrajine zaznamenal „mimoriadny nárast“ počtu uhynutých delfínov. Len v marci evidovali úrady stovku tiel delfínov vyplavených na pobreží. Morské cicavce sa buď zamotali do rybárskych sietí, alebo sa dostali na plytčinu z iných „nevysvetlených dôvodov“. Delfíny sa pritom zvyčajne držia ďaleko od pobrežia.

Podľa šéfa tureckého ústavu Bayrama Öztürka je jednou z hypotéz, že za zvýšený úhyn môže „akustická trauma“ spôsobená vojnovými loďami a vojenskými technológiami. „Nemáme dôkazy, čo sonary pracujúce na nízkych frekvenciách môžu spôsobiť v Čiernom mori, pretože sme tu pred tým nemali toľko lodí, taký veľký hluk po také dlhé obdobie,“ uviedol Öztürk.

Väčší úhyn veľrýb je viditeľný aj v Bulharsku, povedal denníku Dimitar Popov z ekologickej organizácie Green Balkans. V prípade tejto krajiny ide predovšetkým o sviňuchy obyčajné. Vojenské lode používajú sonary na zistenie polohy nepriateľských ponoriek. Podobné systémy echolokácie používajú delfíny pre svoju orientáciu a komunikáciu.

Aj ďalší vedci oslovení britským denníkom súhlasia s domnienkou, že väčší hluk pod hladinou mora súvisiacou s vojnou má vplyv na vyšší počet uhynutých druhov veľrýb v Čiernom mori. Poukazujú pritom na to, že dnes neexistujú postupy, ako morských cicavcov chrániť pred zhubnými dopadmi vojnových operácií. (theguardian.com, čtk)

16:15 Za masívnym kybernetickým útokom, ktorý na začiatku vojny vyradil z prevádzky weby ukrajinskej vlády, parlamentu, ministerstva zahraničných vecí aj niektorých bánk, stojí Rusko. Vyplýva to z vyhlásení Rady Európskej únie a britského ministerstva zahraničných vecí.

Rozsiahle kybernetické útoky na satelitnú internetovú sieť, ktoré vyradili v Kyjeve z prevádzky tisíce modemov, sa odohrávali práve vo chvíli, keď na Ukrajinu vtrhla ruská armáda. Pomohli tak ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi uľahčiť inváziu do krajiny, uviedla Rada EÚ vo svojom vyhlásení.

Britské ministerstvo zahraničia vo svojom vyhlásení citovalo ministerku zahraničia Liz Trussovú, ktorá uviedla, že kybernetický útok bol „úmyselným a zákerným útokom Ruska proti Ukrajine“.

Hlavným cieľom ruského útoku bola ukrajinská armáda, ale útok narušil aj chod veterných elektrární a dotkol sa používateľov internetu v strednej Európe, uvádza sa vo vyhlásení s odvolaním sa na britské Národné stredisko kybernetickej bezpečnosti.

Diaľková sabotáž spôsobila „obrovské straty v komunikácii na samom začiatku vojny“, uviedol v marci ukrajinský predstaviteľ pre kybernetickú bezpečnosť. Kyjev už v týždňoch pred 24. februárom čelil sérii kybernetických útokov. Vinil z nich Rusko, ktoré ale akékoľvek zapojenie odmietalo. (reuters, čtk, consilium.euro­pa.eu, gov.uk)

16:03 Holandsko hlási prvú obeť ruskej invázie na Ukrajine. Ron Vogelaar, 55-ročný dobrovoľník z Holandska podľa všetkého zomrel počas ruskej delostreleckej paľby. Vogelaar údajne zomrel okamžite, keď sa 4. mája dostal do ruskej delostreleckej paľby. Holandské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že ešte stále čaká na potvrdenie úmrtia svojho občana zo strany ukrajinských predstaviteľov.

Ak by sa táto správa potvrdila, Vogelaar by bol prvým holandským občanom, ktorý zomrel vo vojne, ktorú 24. februára rozpútalo Rusko voči Ukrajine. Noviny Telegraaf spresnili, že úmrtie Vogelaara potvrdila jeho rodina a svedčia o tom aj príspevky na sociálnej sieti jeho dcéry Marte.

Tá napísala, že jej otec rozhodnutie odísť bojovať na Ukrajinu nikdy neoľutoval. „Bol šťastný a mal pocit, že je na správnom mieste. Ron zažil veľa dobrodružstiev a viedol plnohodnotný život. A ako povedal jeho veliteľ, zomrel ako hrdina,“ cituje jeho dcéru denník Telegraaf. Podľa údajov DutchNews.nl na Ukrajine v súčasnosti bojuje okolo 70 dobrovoľníkov z Holandska. (dutchNews.nl, tas­r)

15:57 V rozľahlom areáli oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol je viac ako tisíc ukrajinských ozbrojencov, pričom mnohí z nich sú zranení. Pre agentúru AFP to v utorok uviedla podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková.

Oceliarne Azovstaľ sú poslednou baštou ukrajinského odporu v bojmi zničenom prístavnom meste a stali sa symbolom boja proti ruskej invázii. Vereščuková počas uplynulého víkendu uviedla, že z areálu Azovstaľu v rámci humanitárnej misie koordinovanej Organizáciou Spojených národov a Červeným krížom evakuovali všetky ženy, deti a starších ľudí.

Vo vyjadrení pre AFP Vereščuková v utorok odmietla tvrdenia dvoch predstaviteľov mesta Mariupol, podľa ktorých v sieti tunelov vybudovaných pod komplexom ešte za sovietskych čias zostáva naďalej približne 100 civilistov.

Informovala súčasne, že Ukrajina sa obrátila na medzinárodné organizácie a žiada ich vyvinúť tlak na Rusko, aby v súlade so Ženevským dohovorom umožnilo z Azovstaľu evakuáciu vážne zranených, vojenského zdravotníckeho personálu a iných osôb nezúčastňujúcich sa na bojoch.

Vereščuková podľa vlastných slov dostala ubezpečenie, že „Turecko je pripravené“ pomôcť pri evakuácii ľudí z Azovstaľu. Uskutočnila by sa po mori a podľa Vereščukovej by vzhľadom na počet ľudí, ktorí v komplexe zostávajú, mohla trvať asi týždeň. (afp, tasr)

15:54 Počet vnútorne vysídlených obyvateľov Ukrajiny v dôsledku vojny už prekročil hranicu osem miliónov, čo predstavuje v porovnaní s údajmi z marca 24-percentný nárast. V utorok to uviedla Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

Z prieskumu, ktorý IOM realizovala medzi 17. aprílom a 3. májom, vyplynulo, že až šesť z desiatich opýtaných potrebuje finančnú pomoc, pričom na začiatku vojny ju potrebovala len približne polovica vysídlených Ukrajincov. Väčšina z nich by peniaze použila na zaplatenie potravín či zdravotnej starostlivosti.

Problémom vnútorne vysídlených obyvateľov Ukrajiny je aj bývanie. Zničené či poškodené príbytky hlási až 27 percent z nich. „Potreby tých, ktorí sú vnútorne vysídlení a všetci zasiahnutí vojnou na Ukrajine, z hodiny na hodinu rastú,“ uviedol generálny riaditeľ IOM António Vitorino.

„Prístup k obyvateľom, ktorí potrebujú pomoc, je počas aktívneho vojnového stavu zložitý, ale naše tímy sú odhodlané pokračovať v poskytovaní naliehavej pomoci na Ukrajine a v susedných krajinách,“ dodal. V dôsledku zhoršujúcej sa humanitárnej krízy však 44 percent vnútorne vysídlených Ukrajincov zvažuje ďalší presun. (tasr)

15:42 Do ukrajinskej metropoly Kyjev sa vrátili už dve tretiny obyvateľov, uviedol v utorok tamojší starosta Vitalij Kličko. Značná časť obyvateľov z mesta ušla v dôsledku ruskej invázie, ktorá začala koncom februára.

„Pred vojnou žilo v Kyjeve 3,5 milióna ľudí. Takmer dve tretiny obyvateľov hlavného mesta sa vrátili,“ povedal Kličko na tlačovom brífingu. Do mesta sa po stiahnutí sa ruských vojsk začali postupne vracať aj diplomati.

Americká charge d'affaires na Ukrajine Kristina Kvienová sa so svojím tímom vrátila do Kyjeva v nedeľu. Niektoré západné krajiny už opätovne otvorili svoje veľvyslanectvá v Kyjeve po tom, ako sa hlavné boje presunuli z okolia ukrajinskej metropoly na východ a juh krajiny. (afp, tasr)

15:33 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu preukázateľne prišlo o život 3 381 civilistov. Približne tisíc z nich zahynulo v obliehanom prístavnom meste Mariupol. V utorok o tom informovala ukrajinská pobočka Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva.

Bezpečnostná situácia v krajine však zatiaľ nedovoľuje vyšetrovať každé úmrtie individuálne. Skutočný počet obetí však môže byť omnoho vyšší. „Snažíme sa potvrdiť každý jeden prípad,“ uviedla Matilda Bognerová, ktorá od roku 2014 na Ukrajine vedie misiu zameranú na vyšetrovanie dodržiavania ľudských práv.

Jej tím, v ktorom pracuje 60 odborníkov, od začiatku ruskej invázie už zdokumentoval viacero zločinov proti ľudskosti. Bognerová dodala, že mnohé z nich by sa dali klasifikovať aj ako vojnové zločiny. Podľa Bognerovej na Ukrajine tiež uniesli 204 osôb, z toho 169 mužov, 34 žien a jedného chlapca. Páchateľmi boli takmer vždy ruskí vojaci a k nim pridružené ozbrojené skupiny. (tasr, dpa)

15:12 Česká polícia bude prísnejšie kontrolovať, či utečenci tvrdiaci o sebe, že sú utečenci z Ukrajiny, majú v pasoch pečiatku o prekročení hraníc Európskej únie. Oznámil to v utorok český minister vnútra Vít Rakušan. „Problém sa nedá vyriešiť tak, že prijmeme každého,“ cituje ministra portál iDNES.cz. Rakušan upozornil, že rómski utečenci z Ukrajiny majú často aj maďarské občianstvo, a teda nemajú v skutočnosti nárok na pomoc v ČR.

V tejto súvislosti chce Rakušan osloviť maďarského ministra vnútra a vyzvať ho, aby kontroly utečencov na maďarskej strane prebiehali nielen formálne, ale aj skutočne. Rakušan zároveň uviedol, že požiada ukrajinského ministra vnútra, aby polícia v Zakarpatskej oblasti venovala pozornosť tomu, či tam niekto nevyvíja trestnú činnosť organizovaním ciest tamojších obyvateľov do ČR, pričom im sľubuje nesplniteľné. (idnes.cz, novinky.cz, tasr)

15:07 Holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra v utorok pricestoval na vopred neohlásenú návštevu Ukrajiny. Ide o prvú návštevu holandského ministra od ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára. Holandsko patrí k tým krajinám sveta, ktoré Ukrajine pomáhajú dodávkami zbraní na obranu pred útokmi Ruska.

Hoekstra sa má stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, svojím rezortným kolegom Dmytrom Kulebom, ako aj s poslancami ukrajinského parlamentu. Prvým bodom návštevy bolo mesto Irpiň v Kyjevskej oblasti, kde sa po odsune ruských jednotiek našlo mnoho tiel zastrelených civilistov so známkami mučenia.

Hoekstra vyhlásil: „To nemôže zostať nepotrestané“ a uistil Ukrajinu o podpore svojej krajiny pri vyšetrovaní a stíhanie vojnových zločinov. Informoval, že Holandsko pomáhalo finančnými príspevkami na vyšetrovania Medzinárodného trestného súdu a vyšetrovacej komisie OSN i vyslaním tímu forenzných expertov na Ukrajinu. Holandského ministra počas návštevy v meste Irpiň sprevádzal šéf Kyjevskej regionálnej vojenskej správy Oleksandr Pavľuk. (afp, tasr)

14:14 Výbor fínskeho parlamentu pre obranu v utorok odporučil, aby Fínsko požiadalo o prijatie do Severoatlantickej aliancie (NATO). Výbor svoje odporúčanie zdôvodnil slovami, že vstup do NATO je tou najlepšou možnosťou ako zaistiť bezpečnosť štátu, ktorý zdieľa s Ruskom 1300-kilometrovú hranicu. Členstvo Fínska v NATO by podľa výboru totiž výrazne prispelo k tomu, aby sa krajina nestala cieľom agresie zo strany Ruska.

NATO / Pekka Haavisto / Jens Stoltenberg / Ann Lindeová / Čítajte viac Výbor fínskeho parlamentu pre obranu odporučil, aby krajina požiadala o prijatie do NATO

13:41 Ukrajina počas vojny s Ruskom zmenila svoje vojnové ciele: Zatiaľ čo predtým by za víťazstvo pokladala zatlačenie ruských vojsk späť do pozícií pred útokom z 24. februára, teraz – ak zvíťazí v bitke o Donbas – bude dosť silná, aby si kládla za cieľ oslobodenie celej krajiny. Uviedol to ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v rozhovore s britským denníkom Financial Times.

Dmytro Kuleba Čítajte viac Kuleba: Ukrajina zmenila svoje vojnové ciele, chce oslobodiť celú krajinu

13:24 Rada Európy bude pomáhať ukrajinskej prokuratúre pri vyšetrovaní vojnových zločinov spáchaných príslušníkmi ruských inváznych síl. Uviedla to v utorok generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová.

Šéfka RE sa tak vyjadrila vo vyhlásení pre médiá, v ktorom zosumarizovala svoju pondelkovú návštevu Kyjeva, kde sa stretla s prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími ukrajinskými predstavitreľmi. Okrem Kyjeva navštívila aj mestá Irpiň a Boroďanka, v ktorých došlo podľa ukrajinských úradov k vraždeniu civilistov ruskými okupantmi. (tasr)

13:18 Litovský parlament v utorok jednomyseľne prijal rezolúciu označujúcu Rusko za teroristický štát. Kremeľský režim sa podľa nej snaží zničiť ukrajinský národ, a preto by takéto počínanie malo byť uznané za genocídu.

Ruské ozbrojené sily a žoldnieri sa podľa dokumentu na Ukrajine dopustili vojnových zločinov. Cieľom je úplné či čiastočné zničenie ukrajinského národa a jeho ducha cestou vyvražďovania celých rodín, vrátane detí, únosov, mučenia, znásilňovania, a to aj maloletých osôb, a posmechu nad telami zabitých a umučených, stojí v texte rezolúcie.

Vladimir Putin Čítajte viac Litovský parlament označil Rusko za teroristický štát

12:19 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v utorok pricestovala do Kyjeva. Ide o vôbec prvého predstaviteľa nemeckého vládneho kabinetu, ktorý od začiatku ruskej invázie navštívil Ukrajinu.

Šéfka nemeckej diplomacie navštívila aj kyjevské predmestie Buča, kde sa po stiahnutí ruských síl našlo viac ako 400 tiel zabitých civilistov. V zničenom meste sa ministerka, ktorú sprevádzala ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová, stretla a zhovárala s miestnymi obyvateľmi. Buča je jedným z miest a obcí v Kyjevskej oblasti, kde ruská armáda podľa ukrajinských predstaviteľov spáchala vojnové zločiny.

Baerbocková sa má počas dňa stretnúť s ukrajinským rezortným kolegom Dmytrom Kulebom. V pláne má tiež opätovne otvoriť nemecké veľvyslanectvo v Kyjeve, ktoré je zatvorené od polovice februára. Poslední vyslaní zamestnanci nemeckej ambasády odcestovali bezprostredne po vypuknutí vojny na Ukrajine do Poľska.

Nemecký kancelár Olaf Scholz poveril Baerbockovú cestou na Ukrajinu v rámci prejavu solidarity Nemecka. Návštevu Ukrajiny plánuje údajne aj samotný Scholz po tom, čo ho spoločne s prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom pozval ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj.

Stalo sa tak po niekoľkotýždňových diskusiách, keďže Kyjev najprv v apríli odmietol prijať Steinmeiera pre jeho blízke väzby na Rusko. Zelenskyj neskôr apeloval na Scholza, aby Kyjev navštívil v pondelok 9. mája, keď Rusko slávi Deň víťazstva na nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Podľa Zelenského by išlo o „veľmi silný politický krok“. Scholz však napokon na túto výzvu nezareagoval.

V nedeľu navštívila ukrajinskú metropolu predsedníčka nemeckého Spolkového snemu (Bundestagu) Bärbel Basová ako druhá najvyššia štátna predstaviteľka. Ešte predtým – minulý štvrtok – absolvoval cestu na Ukrajinu predseda opozičnej Kresťanskodemo­kratickej únie Friedrich Merz. (dpa, tasr, zeit.de)

12:14 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) potvrdila, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa uskutočnilo 200 útokov na zdravotnícke zariadenia. V utorok to oznámil generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Ghebreyesus strávil na Ukrajine dva dni. To, čo tam videl a počul, ho podľa jeho vlastných slov „hlboko zasiahlo“, pričom vyhlásil, že útoky na zdravotnícke zariadenia musia prestať. „Existuje liek, ktorý Ukrajina potrebuje najviac a WHO ho nedokáže zabezpečiť. Tým liekom je mier,“ uviedol Ghebreyesus. Zároveň vyzval Rusko na ukončenie vojny.

Šéf WHO situáciu v krajine prediskutoval aj s ukrajinskými predstaviteľmi a prisľúbil, že WHO bude ukrajinské zdravotníctvo naďalej podporovať. „Sám som vyrastal vo vojnovej zóne a veľmi dobre chápem, ako sa Ukrajinci cítia,“ povedal Ghebreyesus. Dodal, že WHO bude pri obyvateľoch Ukrajiny vždy stáť. (tasr, cnn.com)

11:39 Český prezident Miloš Zeman v utorok privítal na Pražskom hrade svojho bulharského náprotivka Rumama Radeva. Rokovať majú o vojne na Ukrajine aj energetickej kríze. Ďalšou témou rozhovorov bude nadchádzajúce české predsedníctvo v Rade EÚ, ale aj obchodné vzťahy, postavenie bulharskej menšiny v ČR či cestovný ruch. (novinky.cz, tasr)

10:58 Na slovenských školách sa vzdeláva 9732 žiakov z Ukrajiny. Najviac z nich navštevuje základné školy v Bratislavskom a najmenej v Banskobystrickom kraji. Z Ukrajincov najviac našlo uplatnenie v regionálnom školstve, v ktorom je zamestnaných 230 ľudí.

Údaje sú platné k 6. máju, informovalo ministerstvo školstva.

Z vyše 9700 žiakov z Ukrajiny, ktorí sa vzdelávajú na Slovensku, je 1581 v materských školách, 7287 na základných školách a na stredných školách sa vzdeláva 864 žiakov. „Najviac z nich chodí do škôl v Bratislavskom kraji, a to 1846 žiakov, najmenej je ich v Banskobystrickom kraji, kde sa vzdeláva 573 ukrajinských žiakov,“ uviedol rezort školstva. V priemere na každej základnej škole pribudlo na celom Slovensku 800 žiakov, na každý ročník v každom kraji to vychádza na 60 – 100 žiakov z Ukrajiny. Výnimkou je podľa ministerstva školstva Bratislavský kraj, kde je to 200 žiakov na ročník.

V školách sa zamestnalo 230 zamestnancov, z toho 117 začalo pracovať hneď po začatí vojenského konfliktu. „Najčastejšie pracujú ako prevádzkoví a pedagogickí zamestnanci. Z nich 57 najčastejšie našlo prácu v školstve v Bratislavskom kraji,“ spresnili z ministerstva školstva.

"Od začiatku, keď vypukla vojna na Ukrajine, sa snažíme byť čo najsúčinnejší a pripraviť školy na zvládnutie tejto situácie,“ priblížil minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Rezort školstva preto zriadil špeciálnu záložku na svojom webovom sídle, ktorá obsahuje podporné materiály, metodické materiály a usmernenia. Nachádzajú sa tam aj informácie pre rodičov z Ukrajiny, ktoré sú v ukrajinskom jazyku.

10:27 Japonsko v utorok rozšírilo sankcie voči Rusku, pričom zmrazilo aktíva viac ako 130 osobám vrátane ruského premiéra Michaila Mišustina. Nové sankcie sú zamerané na osem ruských občanov a 133 predstaviteľov samozvaných ľudových republík na východe Ukrajiny, priblížilo vo vyhlásení japonské ministerstvo zahraničných vecí.

Na sankčnom zozname sa nachádzajú okrem predsedu vlády Ruskej federácie aj oligarcha Vladimir Bogdanov a rodinní príslušníci oligarchu Gennadija Timčenka, uvádza rezort diplomacie v Tokiu. Nie je pritom známe, či majú tieto osoby majetok v Japonsku, konštatuje CNN.

Japonsko tiež rozšírilo zákaz vývozu na 71 ďalších ruských organizácií vrátane priemyselných podnikov a výskumných inštitútov. (TASR/CNN)

10:24 V troskách domu v ukrajinskom meste Izjum boli nájdené telá 44 civilistov, uviedol v utorok gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

ukrajina vojna charkov ruiny Čítajte viac V dome zničenom ruskými vojakmi našli telá 44 civilistov

10:16 Najmenej 100 civilistov sa naďalej nachádza v podzemí metalurgického kombinátu Azovstaľ v ukrajinskom Mariupole, na ktorý pokračujú útoky ruskej armády. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na utorkový príspevok poradcu starostu Mariupola Petra Andriuščenka na sociálnej sieti Telegram.

„Okrem armády sa v krytoch nachádza najmenej 100 civilistov. To však neznížilo intenzitu útokov zo strany okupantov. Ťažké delostrelectvo celý deň pokračovalo v ostreľovaní závodu. Pokusy o pozemný útok sú však naďalej neúspešné. V meste sa preto znovu ozýva kanonáda,“ napísal Andriuščenko.

V podzemí areálu spustošenej továrne sa nachádza údajne 2000 ukrajinských vojakov, ktorí sa však odmietajú vzdať.

9:47 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici v pondelok prešlo 2192 osôb. Z toho bolo 698 mužov, 1165 žien a 329 detí. O dočasné útočisko požiadalo 327 žiadateľov. Zároveň na výstupe zo SR smerom na Ukrajinu prešlo 2085 osôb. Informovalo o tom Ministerstvo vnútra SR.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine vstúpilo na územie SR 410 551 utečencov. Dočasné útočisko v SR získalo od marca 74 851 žiadateľov.

9:34 Rusko pri plánovaní invázie na Ukrajinu podcenilo intenzitu ukrajinského odporu. Uviedlo to v utorok britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej správe o vývoji vojny na Ukrajine. „Ruský plán invázie bol s vysokou pravdepodobnosťou založený na mylnom predpoklade, že narazí len na limitovaný odpor a ruskí vojaci budú schopní rýchlo obkľúčiť a obísť populačné centrá,“ uviedlo ministerstvo vo svojom najnovšom spravodajskom brífingu.

Tento chybný predpoklad bol dôvodom, prečo ruské sily v úvodnej fáze invázie kládli dôraz na rýchly postup, aby „dosiahli rýchle víťazstvo s minimálnymi nákladmi.“ Tento prístup viedol podľa britského ministerstva k neudržateľným stratám a následnému prehodnoteniu rozsahu ruských vojenských operácií na Ukrajine.

Zlyhanie pôvodného plánu spôsobilo, že šéf Kremľa Putin nemohol počas pondelkového slávnostného prejavu na moskovskom Červenom námestí deklarovať nijaký výrazný úspech vojenského ťaženia na Ukrajine. (TASR/The Guardian)

8:58 Biely dom kritizoval šéfa Kremľa Putina za prepisovanie dejín a šírenie dezinformácií počas prejavu, ktorý predniesol v pondelok na slávnostnej vojenskej prehliadke v Moskve.

Hovorkyňa Bieleho domu zároveň odmietla Putinovo „absurdné“ tvrdenie, že vojnu na Ukrajine vyvolala agresia zo strany Západu. „To, čo sme počuli hovoriť Putina, je revizionistická verzia dejín, ktorá nadobudla formu dezinformácie,“ uviedla v pondelok večer hovorkyňa Jen Psakiová.

Zdôraznila, že 9. máj, by mal byť v prvom rade o oslave mieru a európskej jednoty a zároveň o pripomínaní si porážky nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne. Putin podľa nej namiesto toho vo svojom prejave „prekrucoval dejiny“, aby odôvodnil svoj ničím neoprávnený útok voči Ukrajine. „Tvrdenie, že táto vojna bola vyvolaná agresiou alebo plánmi Západu, je očividne nepravdivé a absurdné,“ dodala hovorkyňa Bieleho domu. (TASR/Reuters)

8:42 V Donbase pokračuje ofenzíva ruskej armády, uviedol generálny štáb v Kyjeve. Sirény leteckého poplachu v utorok skoro ráno zneli v Luhanskej, Charkovskej a Dnepropetrovskej oblasti.

Ukrajinský generálny štáb vo svojom pravidelnom rannom hlásení uviedol, že ruská armáda naďalej útočí na východe krajiny v snahe získať plnú kontrolu nad Doneckou a Luhanskou oblasťou. Pokračujú boje o obce Vojevodivka, Toškivka, Nyžne а Kamjanka. V Mariupole ruské vojská pokračovali v delostreleckých a leteckých úderoch na areál oceliarní Azovstaľ, ktorý je posledným útočiskom ukrajinských obrancov tohto mesta.

Za predchádzajúci deň ukrajinskí vojaci odrazili 15 nepriateľských útokov a zničili jeden systém protivzdušnej obrany, deväť tankov, tri delostrelecké systémy, 25 obrnených bojových vozidiel a tri špeciálne ženijné vozidlá. V dôsledku ruského ostreľovania zomrelo v Ukrajinou kontrolovanej časti Donbasu šesť civilistov, uviedol generálny štáb. Údaje nebolo možné nezávisle overiť. Velenie armády súčasne varovalo pred možnosťou ruských sabotáží v závodoch ukrajinského chemického priemyslu. (ČTK)

8:34 Podľa agentúry AP sa medzičasom ruská armáda priblížila k víťazstvu v prístavnom meste Mariupol. S odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Pentagónu agentúra napísala, že v oblasti sa nachádza približne 2000 ruských vojakov oproti 2000 ukrajinským obrancom ukrytým v podzemí metalurgického kombinátu Azovstaľ, ktorý je terčom pokračujúcich ruských útokov. Pádom Mariupola by Ukrajina prišla o dôležitý prístav a ruská armáda by mohla svoje zdroje presunúť do iných oblastí Donbasu, poznamenáva AP. (TASR)

8:27 Tri ruské hypersonické rakety Kinžal odpálené z lietadla zasiahli v pondelok dva hotely v oblasti mesta Odesa. Informuje o tom TASR podľa utorkovej správy americkej televízie CNN, ktorá sa odvoláva na oblastnú vojenskú správu v Odese.

Pri útoku na hotely údajne utrpeli zranenia dve osoby, avšak CNN poznamenala, že túto informáciu nedokázala nezávisle potvrdiť. Americká televízia preverila autenticitu dvoch videí kolujúcich na sociálnych sieťach, podľa ktorých útok značne poškodil hotel v prímorskom letovisku Zatoka, nachádzajúcom sa blízko Odesy. Jedno z týchto videí zverejnila aj mestská samospráva v Odese.

8:13 Ruské ozbrojené sily v pondelok v noci vypálili zo vzduchu sedem rakiet na ukrajinské prístavné mesto Odesa, pričom zasiahli nákupné centrum a sklad. Informovala o tom ukrajinská armáda a dodala, že jeden človek zomrel a piati boli zranení. „Zastarané rakety, hoci mali namierené na strategické ciele, zasiahli nákupné centrum a sklad spotrebiteľských tovarov," uviedla na Facebooku hovorkyňa ukrajinskej armády Natalia Gumenjuková. (SITA)

Útok sa odohral v čase návštevy predsedu Európskej rady Cherlesa Michela, ktorý sa musel spolu s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhalom uchýliť do krytu.

8:08 Rusko neplánuje zatvárať svoje veľvyslanectvá v Európe v reakcii na „nepriateľské“ kroky Západu a rozširovanie sankcií voči Moskve. Uviedol to námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško, ktorého citovala agentúry Reuters.

„Toto (zatváranie ambasád) nemáme vo zvyku,“ povedal Gruško. „Sme presvedčení, že činnosť diplomatických zastúpení je dôležitá,“ povedal Gruško pre ruskú štátnu agentúru RIA Novosti.

Reuters pripomína, že v pondelok ruského veľvyslanca v Poľsku Sergeja Andrejeva obliali proukrajinskí demonštranti červenou farbou. K incidentu došlo, keď chcel – pri príležitosti osláv ruského Dňa víťazstva – na varšavskom cintoríne položiť kvety na pamiatku sovietskych vojakov, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny. (TASR)

8:02 V oceliarňach Azovstaľ v Mariupole je asi 600 zranených ukrajinských vojakov, povedal kapitán pluku Azov Svjatoslav Palamar pre BBC.

7:50 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok povedal, že ešte nezaznamenal pokrok v úsilí ukončiť vojnu na Ukrajine. „To, čo chceme dosiahnuť, je prímerie, a to hneď, ako to je možné,“ povedal Macron v Berlíne, kde sa v pondelok stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Prímerie je podľa jeho slov jediný spôsob, ako dosiahnuť pokrok v rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom a následne aj stiahnutie ruských vojsk.

Francúzsky prezident zdôraznil, že Ukrajinu by ďalšie krajiny mali podporiť v mierových rokovaniach. O podmienkach týchto rokovaní by pritom mala podľa Macrona rozhodnúť samotná Ukrajina. „Stojíme na strane zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, nič viac, nič menej,“ povedal.

Scholz povedal, že je dôležité pokračovať aj naďalej v úsilí k deeskalácii napätia. (TASR/DPA)

7:25 Kancelária ukrajinského prezidenta tiež uviedla, že prezident Zelenskyj poďakoval aj predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi za to, že podporil Ukrajinu na jej ceste k európskej integrácii. „Chcem vám poďakovať za politickú podporu… za to, že v blízkej budúcnosti vidíte Ukrajinu ako rovnocennú medzi ostatnými členmi európskej rodiny,“ uviedol Zelenskyj.

Michel, ktorý v pondelok neohlásene navštívil prístavné mesto Odesa ležiace na juhu Ukrajiny, taktiež potvrdil, že Európska rada posúdi žiadosť Ukrajiny o udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ v júni. (TASR/The Guardian)

7:21 Ukrajinský prezident Zelenskyj v pondelok potvrdil, že Ukrajina odovzdala druhú časť dotazníka pre vstup do Európskej únie. Zelenskyj tak spravil počas videohovoru s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian, ktorý o tom informoval v noci na utorok.

Podľa vyhlásenia kancelárie ukrajinského prezidenta bola druhá časť dotazníka odovzdaná šéfovi delegácie EÚ na Ukrajine Mattimu Maasikasovi. „Čakáme na zváženie a závery Európskej komisie. Bol by som rád, keby tieto závery boli pozitívne a chcel by som, aby boli vďaka vám (Ursule von der Leyenovej) poskytnuté rýchlejšie,“ cituje slová Zelenského jeho kancelária.

Predsedníčka EK podľa prezidentovej kancelárie uviedla, že Európska komisia bude usilovne pracovať na posúdení kompletného dotazníka, ktorý Ukrajina odovzdala, pričom prisľúbila, že EK príjme v tejto súvislosti rozhodnutie v júni tohto roka. „Som veľmi prekvapená rýchlosťou, s ktorou ste pripravili odpovede do nášho dotazníka. Toto povzbudí Európsku komisiu, aby pracovala rýchlejšie,“ uviedla Leyenová.

6:38 Z náznakov, ktoré zaznamenalo americké ministerstvo obrany, vyplýva, že Ukrajinci sú počas ruskej vojenskej invázie na Ukrajine násilne odvádzaní zo svojej vlasti a posielaní do Ruska. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvolala na hovorcu Pentagónu Johna Kirbyho.

„Neviem povedať, koľko je táborov, alebo ako vyzerajú,“ uviedol pre novinárov v pondelok Kirby. „Máme však náznaky, že Ukrajinci sú proti svojej vôli odvádzaní do Ruska,“ dodal hovorca Pentagónu. Zároveň uviedol, že takéto konanie je hanebné a nezodpovedá správaniu zodpovednej veľmoci.

O podozreniach súvisiacich s násilným odvádzaním civilného obyvateľstva Ukrajiny z obsadených území do Ruska predtým informoval aj samotný Kyjev. Podľa ukrajinskej ombudsmanky Ľudmyly Denisovovej bolo do Ruska doposiaľ odvedených z Ukrajiny už takmer 1,2 milióna ľudí vrátane asi 200 000 detí.

6:20 Biden v pondelok podpísal zákon, ktorý umožní urýchliť dodávky zbraní na Ukrajinu. Tento zákon je pritom založený na opatrení z čias druhej svetovej vojny, ktoré pomohlo Spojeným štátom a ich spojencom poraziť nacistické Nemecko. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá o tom informovala v noci na utorok.

Biden podpísal zákon, ktorým obnovil tzv. Zákon o pôžičke a prenájme (Lend-Lease Act) z čias druhej svetovej vojny, vo svojej Oválnej pracovni za prítomnosti novinárov, pričom uviedol, že Spojené štáty podporujú Ukrajincov bojujúcich za svoju vlasť a demokraciu v brutálnej vojne ruského prezidenta.

5:47 Americký prezident Joe Biden sa obáva, že jeho ruský náprotivok Vladimir Putin nemá riešenie pre vojnu na Ukrajine, uviedla agentúra Reuters.

Biden na benefičnom podujatí vo Washingtone povedal, že Putin sa podľa neho mylne domnieval, že invázia na Ukrajinu rozdelí Severoatlantickú alianciu a Európsku úniu. „Som presvedčený, že Putin veril, že dokáže zlomiť NATO, že veril, že rozbije Európsku úniu,“ uviedol Biden, podľa ktorého sa Západ namiesto toho spoločne postavil na stranu Ukrajiny.

Šéf Bieleho domu zároveň uviedol, že si o Putinovi myslí, že je vypočítavý, pričom Biden vyjadril obavy, že Putin nemá v súčasnosti riešenie pre vojnu na Ukrajine. „Snažím sa prísť na to, čo s tým urobíme,“ uviedol Biden.

Ruské sily sa totiž stiahli zo severu Ukrajiny a z okolia Kyjeva po tom, ako narazili na silný odpor Ukrajincov. Rusko, ktoré nazýva inváziu špeciálnou vojenskou operáciou, následne vyslalo na Ukrajinu ešte viac vojakov a minulý mesiac spustilo rozsiahly útok na východe Ukrajiny, pripomína agentúra Reuters. Tá tiež upozorňuje na to, že ruským jednotkám sa napriek tomu na východe Ukrajiny darí postupovať iba pomaly.

5:45 Americký prezident Joe Biden povedal predstaviteľom národnej bezpečnosti, že úniky informácií o zdieľaní dôverných poznatkov amerických tajných služieb s Ukrajinou musia prestať. S odvolaním sa na zdroje blízke Bidenovmu rokovaniu so šéfmi bezpečnosti o tom informovala spravodajská stanica CNN. Hovorkyňa Bieleho domu Len Psakiová potom vyhlásila, že Biden bol s únikom týchto informácií nespokojný.

Biely dom minulý týždeň vyvracal správu, podľa ktorej USA poskytli Ukrajincom spravodajské informácie, ktoré mali pomôcť k likvidácii ruských generálov a bojových lodí.

Biden podľa CNN rokoval s ministrom obrany Lloydom Austinom, riaditeľom americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williamom Burnsom a riaditeľkou úradu amerických výzvedných služieb (DNI) Avril Hainesovou. Povedal im, že zverejňovanie toho, aké informácie USA poskytujú Ukrajincom, ničomu nepomáha, a nariadil, že tieto úniky musia prestať. Stanica NBC uviedla, že DNI, Pentagon ani CIA správu nekomentovali.

„S tými únikmi bol nespokojný,“ povedala v pondelok hovorkyňa Bieleho domu Len Psakiová novinárom. „Podľa jeho názoru išlo o precenenie našej úlohy, nepresné vyjadrenie a tiež podcenenie role Ukrajincov a ich vedenia, čo podľa neho nebolo príliš konštruktívne,“ dodala.

Americké médiá tvrdia, že sa Ukrajincom podarilo v apríli potopiť ruský krížnik Moskva práve vďaka poznatkom amerických rozviedok. Pentagon však upozornil, že žiadne z poskytnutých dát nemohli byť použité na zacielenie plavidla. USA tiež uvádzajú, že o pripravovanej operácii proti ruskej lodi vopred nevedeli a nijako sa na nej nepodieľali. Rovnako americkí predstavitelia popierajú, že by USA poskytovali informácie použiteľné na likvidáciu ruských generálov. Hovorca Národnej bezpečnostnej rady povedal, že USA poskytujú Ukrajine tajné informácie, aby Ukrajincom pomohli brániť ich krajinu.

Časť členov administratívy je podľa NBC toho názoru, že zverejňovanie zdieľaných informácií môže konflikt na Ukrajine vystupňovať a provokovať ruského prezidenta Vladimira Putina. V konečnom dôsledku to potom môže zdieľanie tajných informácií s Ukrajinou znehodnotiť.

© Autorské práva vyhradené

411 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine