„Zhodli sme sa, že musíme pokračovať v podpore Ukrajiny a vyvíjať tlak na Moskvu, ale zároveň sa začať pýtať, ako dosiahnuť mier,“ povedal Draghi o stretnutí s Bidenom.
Dodal, že považuje za zásadné, aby Spojené štáty rokovali priamo s Ruskom. Nikto by sa podľa neho však nemal snažiť Ukrajinu tlačiť do prijatia mierového riešenia. „To by bol recept na katastrofu,“ povedal.
Vzhľadom na množstvo neúspechov ruskej armády na bojisku podľa Draghiho tiež padla predstava Ruska ako jednej z popredných svetových vojenských mocností.
„Zo začiatku to bola vojna, v ktorej sme sa domnievali, že je Goliáš a David. Teraz tu už rozhodne nie je Goliáš,“ povedal Draghi. „To, čo sa zdalo byť neporaziteľnou mocnosťou na bojisku, sa ukázalo ako mocnosť poraziteľná,“ dodal.
Draghiho volanie pre dialóg Washingtonu a Moskvy zatiaľ v USA príliš nerezonuje. Hovorkyňa Bieleho domu Len Psakiová v utorok povedala, že Rusko zatiaľ rokovať nechce. „Máme dojem, že najkonštruktívnejšou rolou je pokračovať v podpore Ukrajiny pri rokovacom stole a podporovať ich vojensky,“ povedala.
Spojené štáty v tomto roku na humanitárnu a vojenskú pomoc vyčlenili už 54 miliárd dolárov. Podľa agentúry AP je to o šesť miliárd dolárov vyššia, než USA dali na celú zahraničnú a vojenskú pomoc v roku 2019.
Taliansko zaslalo Ukrajine určitý počet zbraní, Draghi však čelí tlaku svojich koaličných partnerov, aby dodávky zastavil a namiesto nich sa sústredil na pokusy o zastavenie bojov, poznamenáva agentúra Reuters.
Šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell vehementne obhajoval dodávky zbraní na Ruskom napadnutú Ukrajinu. Pre stredajšie vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeinen Zeitung (FAZ) uviedol, že nerozumie ľuďom, ktorí v týchto dodávkach vidia predovšetkým predĺženie vojny. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
„Pýtam sa týchto ľudí: To, ako sa táto vojna skončí, nehrá žiadnu rolu? Majú Ukrajinci padnúť na kolená, roztrhaní na kusy Rusmi? To je to, čo chcete?“ uviedol Borrell.
„Vojny končia rokovaním. K rokovaciemu stolu sa však musí prísť z pozície sily, a teraz ide o to, aby sa Ukrajinci do tejto pozície dostali,“ dodal.
Šéf európskej diplomacie zároveň vylúčil, že by EÚ mohla pri takýchto rokovaniach vystupovať v úlohe sprostredkovateľa. „Rusi to nebudú akceptovať, rovnako ako by sme my v úlohe sprostredkovateľa neakceptovali Rusko,“ podotkol.