Fínsko na ceste do NATO zastaví len tretia svetová vojna, tvrdí expert

Fínsko má záujem vstúpiť do NATO. Včera to v spoločnom vyhlásení oznámili prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová. Podobný krok sa očakáva od Švédska. Obe krajiny pôsobili doteraz mimo vojenských blokov, no všetko zmenila ruská vojna proti Ukrajine. „Členstvo v Severoatlantickej aliancii by posilnilo bezpečnosť Fínska. A ako člen NATO by Fínsko posilnilo celú túto obrannú alianciu. Fínsko musí bezodkladne požiadať o členstvo v NATO,“ uviedli Niinistö a Marinová.

13.05.2022 06:00
Nato Finland Sweden Explainer Foto: ,
Fínske vojenské cvičenie Arrow 22.
debata (155)

Rusko už reagovalo, že vstup Fínska do aliancie pokladá za hrozbu. "Neviem, čo Moskva spraví, ale som si istý, že sa niečo stane,“ reagoval pre Pravdu Charly Salonius-Pasternak z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy. Podľa experta sa však už rozhodnutie Helsínk nezmení. Ani keby sa Rusko rozhodlo vytvoriť na území Fínska nejaký zmrazený konflikt. Ako bude teraz vyzerať ďalší proces? Salonius-Pasternak si myslí, že Fínsko a Švédsko budú v aliancii najneskôr do konca roku. Ich vstup musia schváliť všetky členské krajiny NATO vrátane Slovenska.

O možnom vstupe Fínska do NATO sme sa rozprávali začiatkom februára, potom sa 24. februára začala veľká invázia Ruska proti Ukrajine. Včera Helsinki vyhlásili, že chcú vstúpiť do aliancie a 76 percent Fínov je za. Za tri mesiace sa všetko zmenilo. Čo sa stalo?

Na začiatku januára sme videli prvý náznak toho, kam krajina smeruje. Prieskumy začali ukazovať, že proti členstvu v NATO už nie je väčšina ľudí. Fínsko bolo v tom čase súčasťou snahy nájsť diplomatické riešenie týkajúce sa Ukrajiny, ale bolo očividné, že Rusko o to nemá záujem. Fíni tiež videli, že Moskva zhromažďuje svoje vojská a väčšina ľudí začala tvrdiť, že Kremeľ sa môže rozhodnúť pre inváziu. Obyvatelia Fínska to vnímali ako problém, čo má, samozrejme, korene aj v dejinách. Koncom februára už po prvý raz v histórii výskumy potvrdili, že za vstup do aliancie je väčšina verejnosti. Myslím si však, že politikov to prekvapilo. A v prvom momente ani veľmi nevedeli, ako by na to mali reagovať. Začala sa debata, či sa názory verejnosti zmenili len dočasne, alebo je to nejaký trend. Podpora pre NATO však stúpala. Fíni odkázali politikom, že vedia, že obrana ich krajiny je dobrá, ale to nestačí a prípadnej vojne je potrebné aj zabrániť. Naše ozbrojené sily sú asi o niečo silnejšie, ako boli ukrajinské pred vojnou. Ale Fíni to nevnímali tak, že ide o to, aby prípadný ruský útok prežili, ale o to, aby k nemu vôbec nedošlo. Preto sa na Ukrajinu dívali s tým, že potrebujú väčšiu podporu od partnerov a spojencov. Fíni si povedali, že ich krajina je síce silná, ale Rusko sa správa príliš šialene. Samozrejme, budeme ešte dlho debatovať o tom, ako sme sa dostali do tohto momentu. Určite vám niektorí ľudia povedia, že aj tak sme s NATO výrazným spôsobom spolupracovali, a že v rámci Európskej únie sme už boli súčasťou politického a ekonomického spoločenstva, no chýbalo nám obranné spojenectvo.

Kedy by sa Fínsko mohlo stať plnoprávnym členom Severoatlantickej aliancie?

Do konca roka či možno už na jeseň. Naozaj to bude závisieť len od toho, ako rýchlo budú jednotlivé členské štáty schopné ratifikovať dohodu o vstupe.

Už koncom júna bude mať NATO summit v Madride. V akej pozícii tam budú Fínsko a Švédsko?

Dá sa povedať, že už budú súčasťou práce aliancie. Mali by byť pozícii členov pozorovateľov. Teda sa zúčastnia, ale ešte nebudú mať právo byť súčasťou prijatých rozhodnutí. NATO sa určite bude usilovať dokončiť prístupový proces čo najrýchlejšie. Fínske ministerstvo zahraničných vecí komunikuje so všetkými členskými krajinami o ratifikácii, o tom, kedy zasadajú ich parlamenty, či majú letnú prestávku, kedy sa začína a ako dlho trvá, prípadne či sa poslanci môžu mimoriadne zísť len preto, aby odobrili vstup Fínska do NATO. V každom štáte je to však iné, preto je prakticky nemožné povedať, kedy sa celý proces skončí. Určite to však bude do konca roka a je celkom možné, že to bude aj skôr.

Čaká sa na to, že aj Švédsko povie, že má záujem vstúpiť do NATO. Štokholm je však trochu pomalší. Prečo?

Vždy sa skôr rátalo s tým, že záujem o alianciu najprv prejaví Švédsko a potom budú musieť fínski politici presviedčať svojich občanov. Ale nakoniec je všetko inak. Fíni vyslali politikom signál, že chcú, aby ich krajina vstúpila do NATO. Helsinki sa rozhodli, že to teda urobia, ale Štokholm tomu spočiatku v podstate nemohol uveriť. Švédsky politický establišment chcel celý proces zdržať či dokonca presvedčiť Fínsko, že by sa o vstup do NATO nemalo usilovať, lebo to povedie k destabilizácii situácie. No Štokholm musel v istom momente akceptovať, že Helsinki to urobia. A Fínsko povedalo Švédsku, že to má byť rýchly proces. Štokholm to prinútilo, aby pridal. Vládnuci švédski sociálni demokrati však z toho neboli úplne nadšení. No rozumiem tomu. Doma sú v oveľa zložitejšej politickej situácii ako fínska vláda.

Londýn oznámil, že Helsinkám a Štokholmu poskytne bezpečnostné záruky. S podobným postupom sa asi dalo rátať, však?

Áno. Viem, že v NATO sa o situácii, ktorá nastala, diskutovalo roky. Takže krok, ktorý urobila Británia, sa dal očakávať. Všetky fínske politické strany sa k takému postupu prihlásili v tom zmysle, že krajina musí byť pripravená na každý scenár, ale je dobré, keď dostane podporu zvonku. To sa stalo. A správne je, že je to vzájomná dohoda. Británia povedala, že pomôže Fínsku, a zároveň Fínsko povedalo, že pomôže Británii, ak to bude potrebné. Nie je to len symbolický krok. Dohoda má skutočne dôležitú hodnotu, keby sme diskutovali o odstrašení Ruska. Čo podľa vás urobí Moskva, ak sa teda k niečomu odhodlá? Obávate sa jej reakcie? Neviem, čo Moskva spraví, ale som si istý, že sa niečo stane. Uvidíme, čo to bude. Možno len niečo, čoho sme svedkami aj doteraz, len to bude rozsiahlejšie. Teda častejšie narúšanie fínskeho vzdušného priestoru Ruskom či viac kybernetických útokov. Azda sa Moskva rozhodne zneužiť ako zbraň utečencov ako v rokoch 2015 až 2016 a ako to urobilo Bielorusko minulé leto. Ale nič z toho nezmení fínsku politiku. Áno, ak sa tieto veci budú diať, budú nepríjemné, možno spôsobia aj nejaké škody. Ale nebudú mať vplyv na rozhodnutia v Helsinkách. Samozrejme, môžeme diskutovať o tom, či v Kremli budú uvažovať nad scenárom, že by Rusko vytvorilo zmrazený konflikt. Napríklad by mohlo obsadiť nejaký fínsky ostrov alebo niečo podobné. Moskva nad tým môže rozmýšľať. Ale ani to nezmení fínske rozhodnutia.

Dá sa však odhadnúť, nakoľko pravdepodobný by mohol byť takýto vojenský zásah Ruska?

Nie, myslím si, že sa to nedá povedať. Viete, pokojne sa môže stať, že Rusko neurobí nič zásadnejšie, lebo aj tak nemá čas, energiu ani zdroje na to, aby riešilo Fínsko, keď sa musí zaoberať Ukrajinou. Ale pravdepodobne to závisí len od toho, ako sa k tomu postaví ruský prezident Vladimir Putin.

Takže už nič nemôže zmeniť rozhodnutie Fínska, že sa chce uchádzať o členstvo v NATO?

Nemyslím si, že niečo také existuje. Samozrejme, Rusko sa stále môže pokúsiť vytvoriť tlak na niektoré členské krajiny aliancie, aby sa s prijatím Fínska a Švédska do NATO neponáhľali. Moskva možno začne zase hovoriť o jadrových zbraniach, ale neverím, že by vážne rozmýšľala nad tým, že na území NATO použije atómové zbrane len preto, aby sa Helsinki a Štokholm nedostali do aliancie. O členstve Fínska a Švédska je rozhodnuté. Iba keby sa naozaj začala tretia svetová vojna. Ale to by sme už skutočne riešili úplne iné problémy.

© Autorské práva vyhradené

155 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Fínsko #Švédsko #vojna na Ukrajine #Putinova vojna