Po finlandizácii sa na sever Európy vracia duch zimnej vojny

S veľkým východným susedom mali Fíni vždy osobitné vzťahy. Keď s Rusmi bojovali, vymysleli výraz Molotovov koktail. Keď s nimi pestovali model mierového spolunažívania, obohatili politický slovník o pojem finlandizácia. Rozhodnutím vstúpiť do NATO sa päťapolmiliónový severský národ znova rázne odvracia od Moskvy.

, 12.05.2022 18:29
Raatteentie
Rozstrieľaná sovietska kolóna vo Fínsku počas zimnej vojny v januári 1940. FOTO: Finnish Wartime Photograph Archive
debata (15)

Krajina tisícich jazier, ktorá sa desaťročia pokúšala hrať rolu mosta medzi Východom a Západom, sa rozhodla opustiť svoju politiku vojenskej neutrality pod dojmom ruskej agresie na Ukrajine. Fínsky prezident Sauli Niinistö, ktorý ešte donedávna udržiaval korektné a veľmi intenzívne styky so šéfom Kremľa, vo štvrtok odkázal, že Vladimir Putin si za to môže sám: „Vy ste to spôsobili. Pozrite sa do zrkadla!“

Stalin Fínov spojil

Fíni prežili vyše storočia pod ruskou nadvládou. V období rokov 1809 – 1917 pritom paradoxne zažili miernejší národnostný útlak ako predtým pod švédskou korunou. Po vyhlásení nezávislosti sa vzťahy medzi Helsinkami a Moskvou vyostrili. Nová sovietska vláda totiž v krvavej občianskej vojne stála na strane červených Fínov proti bielym.

To, čo občianska vojna vo Fínsku rozdelila, o dve desaťročia neskôr Moskva nechtiac pomohla spojiť takzvanou zimnou vojnou. Vpád Stalinových vojsk v novembri 1939 vyvolal vo Fínsku podobný efekt ako terajšia Putinova invázia na Ukrajine.

„Zrodil sa vtedy duch zimnej vojny,“ povedala pre Pravdu historička Laura Kolbeová. Tento pojem, ktorý dodnes pretrval, podľa nej znamená odstránenie spoločenských, politických a jazykových konfliktov v situácii spoločného ohrozenia vlasti.

„Zomknutie všetkých obyvateľov Fínska v čase zimnej vojny bez ohľadu na národnosť, vierovyznanie či materinský jazyk umožnil Fínsku ubrániť sa a dokonca si zachovať nezávislosť. Prispelo k zastaveniu invázie Červenej armády, ktorá bola vo výraznej početnej prevahe, na Karelskej šiji. Fíni dokázali, že Stalinova armáda je poraziteľná,“ hovorí fínska historička.

V tomto období vznikol aj dodnes celosvetovo používaný výraz pre zápalnú fľašu. Fínski domobranci tento najjednoduchší bojový prostriedok ironicky pomenovali po Stalinovom šéfovi diplomacie Viačeslavovi Molotovovi. Molotovov koktail sa zrodil v reakcii na vyhlásenie sovietskeho ministra, že jeho krajina nebombarduje Fínsko, iba z lietadiel zhadzuje potravinové balíčky. Fíni kazetové bomby najskôr nazývali Molotovovými košíkmi s chlebom, ku ktorým sa vraj hodí Molotovov koktail…

Ubránili suverenitu

Hoci v pol roka trvajúcich bojoch Fínsko prišlo asi o desatinu svojho predvojnového územia, na rozdiel od Moskvou anektovaných pobaltských republík zostalo suverénnym štátom.

Napätie medzi oboma krajinami vyústilo v rokoch 1941 až 1944 v ďalší ozbrojený konflikt, takzvanú pokračovaciu vojnu. V nej Fíni bojovali na strane Hitlera. V rámci zmluvy podpísanej po druhej svetovej vojne Fínsko pod tlakom Moskvy súhlasilo, že sa nepripojí k žiadnemu z politických a ekonomických blokov. Pre tento fínsky postoj sa vžil termín finlandizácia. V súlade s ním Fínsko odmietlo Marshallov plán, ktorým Američania podporili povojnovú obnovu Európy, a zostalo aj mimo NATO. Krajina sa tak síce nestala satelitným štátom Sovietskeho zväzu, ale jej zahraničná a obranná politika zostala pod dohľadom Moskvy.

Návrat do Európy

Po rozpade Sovietskeho zväzu Fínsko v roku 1994 vstúpilo do programu NATO Partnerstvo za mier a v integrácii išlo ďalej. „Keď sa Fínsko roku 1995 uchádzalo o členstvo v EÚ, v pozadí pôsobila vo veľkej miere túžba ,vrátiť sa do Európy', opäť sa pripojiť k hlavnému západnému prúdu,“ vysvetľuje Kolbeová. „Zdalo sa to ako čerstvá a bezpečná alternatíva po napätých rokoch studenej vojny,“ dodala historička. V roku 1997 sa Helsinki pripojili k Euroatlantickej rade partnerstva, ktorá združuje všetkých spojencov a partnerské krajiny NATO v euroatlantickom priestore. Fíni sa tak stali jednými z najaktívnejších partnerov NATO; zapojili sa do všetkých kľúčových misií vedených alianciou na Balkáne, v Afganistane i v Iraku.

Dôvodom, prečo Fínsko nepožiadalo o prijatie do aliancie pred ukrajinskou krízou bol podľa expremiéra Alexandra Stubba prostý pragmatizmus. „Fínska bezpečnosť bola vždy založená na dvoch konceptoch: po prvé na geografii a histórii, po druhé na idealizme a realizme,“ povedal Stubb pre CNN.

„V ideálnom svete chceme spolupracovať s Ruskom, ktorému sa ako nášmu geografickému susedovi nemôžeme vyhnúť,“ pripomenul bývalý predseda vlády 1340 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. „Z histórie však tiež vieme, že najväčšou reálnou hrozbou pre našu národnú bezpečnosť je práve Rusko. Postupom času sa realita, že Rusko je pripravené v našom regióne vytvoriť väčší chaos, stala ešte jasnejšou, takže vstup do NATO sa stal pragmatickou potrebou,“ dodal Stubb.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #NATO #vojna #Fínsko #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy