79. deň: Ako dostať bojovníkov z Azovstaľu? Príbuzní žiadajú záchranu

Vojensky podľa Kyjeva nie je možné pomôcť bojovníkom obkľúčeným v Azovstale, snaží sa vyrokovať ich výmenu. Príbuzní sa stretávajú na demonštráciách za ich záchranu.

, , , 13.05.2022 05:45, aktualizované: 22:43
Nemecko, Poľsko, Ukrajina, Rusko, vojna Foto: ,
Vrtuľník záchrannej služby pristáva neďaleko sanitiek, ktoré parkujú pri nemeckom armádnom lietadle na letisku vo Frankfurte vo štvrtok 12. mája 2022. Lietadlo transportovalo približne 30 zranených ukrajinských vojakov z Poľska.
debata (630)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 79. deň
  • Vôbec prvý súd s Rusom obvineným z vojnových zločinov odročili
  • EÚ poskytne Ukrajine ďalších 500 miliónov eur na vojenskú pomoc
  • Ukrajinský generálny štáb očakáva zosilnenie útokov v oceliarňach Azovstaľ
  • Ukrajina sa snaží aj diplomatickou cestou zachrániť vojakov v Azovstale
  • Rusi z Ukrajiny násilne deportovali 210-tisíc detí
  • Ruské sily poškodili už 570 zdravotníckych zariadení, úplne zničili 101 nemocníc
  • Čaputová prijala pozvanie Zelenského na návštevu Ukrajiny
mier-ukrajine-2

VIDEO: Tank zošrotoval auto. ‚Zábava‘ vojakov v obsadenom Mariupole.

22:43 Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) od začiatku vojny zakázala vstup na územie Ukrajiny 13 zahraničným novinárom z dôvodu výroby „materiálu na objednávku pre kremeľských propagandistov“. TASR správu prevzala od agentúry DPA, ktorá o tom informovala v piatok.

SBU vo vyhlásení uviedla, že novinári „vo svojich provokatívnych ‚článkoch‘ uvádzali dezinformácie o situácii na fronte a zdiskreditovali ukrajinskú armádu“. Zakázaný vstup na Ukrajinu majú spočiatku na tri roky.

V jednom prípade úrady deportovali z krajiny holandského novinára po tom, ako zverejnil fotografie skladu s pohonnými látkami v prístavnom meste Odesa, ktorý zasiahli rakety. Zákaz vstupu novinárovi predĺžili na desať rokov po tom, čo sa pokúsil znova vstúpiť do krajiny.

21:15 Spojené štáty v piatok znova obvinili Rusko z toho, že využíva Bezpečnostnú radu OSN na šírenie dezinformácií a konšpiračných teórií o biologických zbraniach na Ukrajine, aby odvrátilo pozornosť od svojej brutálnej vojny proti menšiemu susedovi. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Zástupca veľvyslankyne USA pri OSN Richard Mills označil v piatok ruské tvrdenia o údajnom zapojení Spojených štátov do ukrajinského programu na vývoj biologických zbraní za „výslovne falošné a nezmyselné“.

Mills Bezpečnostnú radu OSN varoval, že toto správanie Moskvy len opakuje jej známy štýl obviňovania druhých z porušovania dohôd, ktorého sa sama dopustila alebo sa chystá dopustiť. Podľa diplomata treba Rusko pozorne sledovať, „lebo je možnosť, že ruské sily spáchajú chemický alebo biologický útok pod falošnou vlajkou“.

20:10 Južné Osetsko usporiada referendum o pripojení sa k Rusku 17. júla. Juhoosetský proruský líder Anatolij Bibilov v piatok podpísal príslušný výnos. Informovala o tom jeho kancelária prostredníctvom vyhlásenia. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters.

19:22 Lotyšské úrady zakázali vstup ďalším 102 Rusom za podporu vojny Ruska na Ukrajine.

Ľudia zaradení na čiernu listinu nemôžu vstúpiť do Lotyšska na neurčitý čas, oznámilo ministerstvo zahraničných vecí. Väčšina Rusov na tejto listine pracuje v kultúrnej oblasti.

„Dotknuté osoby, prevažne predstavitelia ruskej kultúry, vyjadrujú aktívnu podporu rozhodnutiu ruského prezidenta podniknúť inváziu na Ukrajine. Jednotlivci zaradení na zoznam nežiadúcich osôb (persona non grata) ospravedlňujú inváziu a vojnu Ruska na Ukrajine,“ napísalo lotyšské ministerstvo vo vyhlásení.

Riga už po začatí ruskej invázie zakázala vstup do Lotyšska vyše 30 ľuďom pracujúcich v kultúrnej oblasti a „pokračuje vo vydávaní zákazov vstupu osobám, ktoré podporujú režim v Kremli – a bude to robiť aj v budúcnosti“, dodalo ministerstvo vo vyhlásení.

19:02 Ženy, ktoré utiekli pred vojnou do Poľska, musia mať prístup k službám v oblasti reprodukčného zdravia a práv, ktoré spĺňajú medzinárodné právne normy, vrátane práva na umelé prerušenie tehotenstva. V piatok to uviedla predstaviteľka Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Gillian Triggsová, ktorá má na starosti ochranu utečencov.

Poľsko má jedny z najprísnejších zákonov o interrupciách v Európe. Ľudskoprávni aktivisti sa preto obávajú ťažkostí, ktorým môžu čeliť obete znásilnenia utekajúce do tejto krajiny z Ukrajiny, ak potrebujú umelé prerušenie tehotenstva, pripomenula agentúra Reuters.

„Existujú konkrétne politiky (týkajúce sa služieb v oblasti reprodukčných práv v Poľsku), ktoré podľa nás nespĺňajú medzinárodné normy,“ povedala Triggsová.

„(Obete sexuálneho násilia) potrebujú poradenstvo a pomoc. V niektorých prípadoch budú potrebovať interrupcie. Budeme to riešiť… s tamojšou vládou,“ povedala s tým, že UNHCR bude v kontakte so ženami, ktoré umelé prerušenie tehotenstva potrebujú, s cieľom zaistiť, že ho dostanú v Poľsku alebo v inej krajine.

Hovorca poľskej vlády sa k tomu bezprostredne nevyjadril.

V Poľsku vstúpil pred rokom – na základe kontroverzne vnímaného rozhodnutia ústavného súdu – do platnosti sprísnený zákon o interrupciách. Takéto zákroky sú už v krajine prípustné len v prípade znásilnenia, incestu alebo ohrozenia života či zdravia matky.

18:44 Rakúska vláda pohrozila, že prijme opatrenia, ak ruský koncern Gazprom nebude plniť zásobník Haidach v blízkosti bavorských hraníc. V takom prípade umožní iným firmám, aby ho naplnili, uviedlo rakúske ministerstvo životného prostredia a energetiky. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Zásobník Haidach je tiež dôležitý na zabezpečenie plynu pre Nemecko. Zabezpečenie naplnenia zásobníkov plynu sa dostalo do centra pozornosti pre vojnu na Ukrajine a obavy z nedostatku energií, keď sa európske krajiny na čele s Nemeckom snažia znížiť svoju závislosť od dodávok z Ruska.

„Teraz pripravujeme legislatívny rámec,“ uviedol rakúsky kancelár Karl Nehammer k pripravovaným opatreniam, ktoré majú zabezpečiť naplnenie zásobníka Haidach. Dodal, že buď ho Gazprom bude využívať, alebo o neho príde. V takom prípade bude sprístupnený iným firmám.

Haidach je jedným z najväčších podzemných európskych zásobníkov plynu a je dôležitý pre zabezpečenie plynu pre Rakúsko aj Nemecko. Zásobník patrí koncernu Gazprom a používajú ho jeho dcérske firmy. Na to, aby ho mohli použiť iní dodávatelia, je potrebná zmena zákona.

18:20 Medzi 1,2 miliónmi Ukrajincov, ktorých od začiatku vojny na Ukrajine nútene deportovali, bolo 210-tisíc detí. Povedala to ukrajinská verejná ochrankyňa ľudských práv Ľudmyla Denisovová, ktorá v štátnej televízii obvinila Moskvu z toho, že chce z detí robiť ruských občanov. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

„Keď nám berú deti, ničia národnú identitu, pripravujú našu krajinu o budúcnosť. Učia tam naše deti v ruštine históriu, ktorú Putin každému povedal,“ vyhlásila Denisovová.

BBC upozorňuje, že ombudsmanka neposkytla pre svoje tvrdenia dôkazy a oni ich nevedeli nezávisle overiť.

Moskva popiera, že by sa počas konfliktu úmyselne zameriavala na deti. Tvrdí, že ponúka humanitárnu pomoc utečencom, ktorí chcú opustiť krajinu.

18:12 Ruská energetická spoločnosť Inter RAO prestane dodávať elektrickú energiu do Fínska.

Sanna Marinová Čítajte viac Rusko stopne dodávky energie do Fínska, Helsinki si poradia

17:57 Americký minister obrany Lloyd Austin vyzval ruského rezortného partnera Sergeja Šojgua, aby okamžite pristúpil k zavedeniu prímeria na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na vyhlásenie Pentagónu. Išlo o prvý telefonický rozhovor medzi šéfmi silových rezortov USA a Ruska od 18. februára.

„Lloyd Austin naliehal na okamžité prímerie na Ukrajine a zdôraznil dôležitosť udržiavania komunikačných liniek,“ uviedol Pentagón vo zverejnenom vyhlásení. Washington viac informácií o telefonáte bezprostredne neposkytol.

17:42 V ukrajinskej metropole Kyjev sa život vo viacerých aspektoch postupne vracia do normálnych koľají. Ako informuje spravodajský web BBC, svedčí o tom i najnovšie zmiernenie nočného zákazu vychádzania.

Ako uviedol kyjevský starosta Vitalij Kličko, po novom sa bude zákaz vychádzania začínať o hodinu neskôr – o 23:00 a potrvá do 5:00 ráno. Od pondelka bude dlhšie premávať mestská verejná doprava.

Kličko však vyzval civilistov, aby pokračovali v dodržiavaní pravidiel zákazu vychádzania, keďže hrozba raketových útokov zo strany Rusov naďalej pretrváva.

17:15 Ruský súd uložil rozhlasovej stanici Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) pokutu vo výške 12,8 milióna rubľov (asi 190-tisíc eur) za to, že odmietla odstrániť zo svojho webu správy, ktoré sú v Rusku zakázané. Informovala o tom agentúra TASS. Medzi správy neprípustné v Rusku patria informácie o ruskej agresii na Ukrajine, ktoré Moskva označuje za klamlivé.

Ruský cenzúrny úrad Roskomnadzor už začiatkom marca zablokoval prístup na stránky RFE/RL. Stanica podľa neho šírila „spoločensky významné falošné informácie o údajnom ruskom útoku na ukrajinskom území“.

Rovnaký krok úrad súčasne urobil proti ďalším médiám – ruskojazyčnej službe BBC News, informačnému portálu Meduza sídliacemu v Rige a staniciam Deutsche Welle a Voice of America. „Potrestal“ je za „výzvy k masovým nepokojom, k extrémizmu a k účasti na nezákonných hromadných akciách“.

Moskva dlhodobo obviňuje západné médiá, že ich spravodajstvo je zamerané proti Rusku. Zároveň ale podľa nej nedostatočne upozorňujú na previnenie vedúcich predstaviteľov svojich krajín v súvislosti s korupciou alebo s ničivými vojnami, ako bola tá v Iraku. Od začiatku invázie na Ukrajinu ruské úrady zakročili proti médiám, ktoré ruskú agresiu nazývajú inak ako „špeciálna vojenská operácia“.

17:02 Rusko vyhostilo z krajiny desať rumunských diplomatov. Tento krok je odpoveďou na vyhostenie desiatich ruských diplomatov z Bukurešti 5. apríla. V piatok o tom informovala agentúra AFP.

„Ruská federácia vyhlásila desať zamestnancov rumunského veľvyslanectva v Moskve za nežiaduce osoby (persona non grata),“ uviedlo vo vyhlásení rumunské ministerstvo zahraničných vecí.

Správu potvrdila aj Moskva. Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že „odmieta neopodstatnené pokusy rumunskej strany obviňovať Rusko z vojnových zločinov na Ukrajine“.

AFP pripomína, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu západné krajiny vyhostili množstvo ruských diplomatov. Moskva prisľúbila reagovať na každé z týchto opatrení a medzičasom už vyhostila desiatky zahraničných diplomatov z Moskvy.

16:25 Ukrajina už mohla používať prostriedky z novej várky americkej pomoci na záchranu životov svojich obyvateľov, keby vyčlenenie necelých 40 miliárd dolárov neoddialil senátor Rand Paul. Napísal to na twitteri ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba po tom, čo republikánsky zákonodarca vo štvrtok zablokoval schválenie balíka v zrýchlenom režime. Konečné hlasovanie o návrhu o vojenskej a humanitárnej pomoci, ktorého prijatie je takmer isté, tak odsunul na budúci týždeň.

Do Senátu USA návrh dorazil po tom, čo ho pomerom 368 hlasov ku 57 v noci na stredu odsúhlasila Snemovňa reprezentantov. Okrem všetkých hlasujúcich demokratov ho podporila aj väčšina hlasujúcich republikánov. V Senáte sa potom plánovalo jeho zrýchlené prerokovanie, na preskočenie procedurálnych prekážok je však potrebný súhlas všetkých členov.

„Už sme mohli začať využívať nový americký asistenčný balík na efektívnejšiu záchranu životov Ukrajincov, ktorí bránia demokratický svet. Prezident Spojených štátov (Joe Biden), minister (zahraničie Antony) Blinken, republikáni v Senáte, demokratickí senátori a americký ľud ju silne podporovali a Rand Paul tak potrebnú podporu oddialil,“ napísal šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba.

Senátor Paul uviedol, že súcití s ​​Ukrajincami, Washington však podľa neho nemôže „ďalej míňať peniaze, ktoré nemáme“. Pri vystúpení v rokovacej sále vyčlenenie desiatok miliárd na pomoc Ukrajine spájal s rastom cien energií a infláciou všeobecne. „Nemôžeme zachrániť Ukrajinu potopením ekonomiky Spojených štátov,“ vyhlásil.

Teraz sa očakáva, že návrh bude schválený budúci týždeň. „Jediné, čo tu (Paul) svojimi dnešnými krokmi dosiahne, je, že tú pomoc oddiali,“ povedal líder senátorov Demokratickej strany Chuck Schumer.

15:35 Ruský prezident Vladimír Putin telefonicky hovoril s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o evakuácii civilistov z oceliarní Azovstaľ, poslednej ukrajinskej bašty v prístavnom meste Mariupol pri Azovskom mori. S odvolaním sa na Kremeľ to napísala ruská agentúra TASS.

Putin podľa nej upozorňoval Scholza, že rusko-ukrajinské rokovania zablokovala ukrajinská strana a spomínal „neľudské metódy ukrajinských neonacistov“.

„Vladimir Putin podrobne vysvetlil logiku a hlavné úlohy špeciálnej vojenskej operácie na obranu (separatistických) republík Donbasu, hovoril o podnikaných opatreniach na zaistenie bezpečnosti civilného obyvateľstva,“ citoval TASS z komuniké Kremľa.

Ruský prezident tiež kancelári poskytol „principiálne hodnotenie stavu rusko-ukrajinských rokovaní, ktoré v podstate zablokoval Kyjev“. Upozornil podľa komuniké na „pokračujúce hrubé porušovanie noriem medzinárodného humanitárneho práva“ a „používanie neľudských teroristických metód“ ukrajinskými „bojovníkmi vyznávajúcimi nacistickú ideológiu“.

Putin a ďalší členovia ruského vedenia tvrdia, že v Kyjeve vládnu neonacisti, hoci Ukrajinci si zvolili na čele krajiny prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý je židovského pôvodu, a krajná pravica podľa volebných výsledkov zohráva v ukrajinskej politike úplne marginálnu úlohu.

15:18 Minister Kuleba tiež vyzval Európsku úniu, aby na Rusko uvalila ropné embargo.

ukrajina Čítajte viac Kyjev žiada G7: Zabavte ruský majetok a dajte ho na obnovu Ukrajiny

15:02 Dodávať zbrane na obranu Ukrajiny je za dodržania niektorých podmienok morálne ospravedlniteľné. Uviedol to druhý najvyššie postavený muž vo Vatikáne, šéf diplomacie kardinál Pietro Parolin. Podľa neho ale musí byť obrana primeraná a nesmie priniesť väčšiu škodu ako samotná agresia, uviedla agentúra AP. V minulosti dodávky zbraní kritizoval pápež František.

Podľa Parolina katolícka náuka počíta s „právom na ozbrojenú obranu v prípade agresie“. Nutné je však dodržať niektoré podmienky, napríklad primeranosť. Samotná odozva by tak nemala vyvolať väčšie škody ako útok. „Otázka dodávok zbraní je zasadená do tohto rámca,“ uviedol Parolin. Podľa neho nie je vždy jednoduché určiť parametre, kedy je ozbrojená obrana ešte ospravedlniteľná.

V podobnom duchu sa vyjadril vo štvrtok večer v rozhovore s talianskou verejnoprávnou stanicou Rai 2 aj šéf vatikánskeho oddelenia pre vzťahy so štátmi kardinál Richard Gallagher. „Ukrajina má právo sa brániť, ak tomu potrebuje zbrane,“ uviedol kardinál s tým, že je nutné postupovať „veľmi opatrne“. Podľa Gallaghera, ktorý budúci týždeň odíde do Kyjeva, je nutné sa vyhnúť tomu, aby vznikli nové preteky v zbrojení. Gallagher si tiež myslí, že súčasný konflikt má aj náboženský rozmer kvôli rozkolu medzi pravoslávnymi cirkvami a neochote ruskej pravoslávnej cirkvi sa vyjadrovať spôsobom, ktorý by bol viac nezávislý od stanovísk Kremľa.

Proti poskytovaniu zbraní sa opakovane vyjadril pápež František, podľa ktorého vojenské dodávky „nikdy nepriniesli mier“. V rozhovore, ktorý zverejnil denník Corriere della Sera na začiatku mája, potom pápež uviedol, že nevie, či je správne posielať zbrane Ukrajine.

14:49 Ukrajinský súd odročil proces s ruským vojakom obvineným z vojnových zločinov na Ukrajine. Vôbec prvý proces tohto druhu sa začal v piatok v Kyjeve a po krátkom procedurálnom pojednávaní bol odročený na 18. mája, keď sa bude konať už riadne súdne pojednávanie.

Pred kyjevský súd predstúpil 21-ročný ruský vojak Vadim Šišimarin, čeliaci obžalobe zo zabitia 62-ročného neozbrojeného ukrajinského civilistu, ktorého strelil kalašnikovom do hlavy.

Obžalovaný ruský seržant v piatok prehovoril len raz, aby potvrdil svoje osobné údaje. Podľa novinárov, ktorí proces sledovali, pôsobil vystrašene.

Súdna sieň v kyjevskom obvode Solomianskyj bola plná novinárov a obžalovaný bol počas rokovania súdu zavretý v malej sklenenej klietke.

Sky News tiež informovala, že Šišimarin súhlasil s tým, že pristúpi k dohode o vine a treste, v rámci ktorej sa prizná k porušeniu vojnového práva a zvyklostí.

Obvinený Vadim Šišimarin podľa obžaloby koncom februára usmrtil civilistu v obci Čupachivka ležiacej v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Stalo sa tak v situácii, keď spoločne s ďalšími príslušníkmi ruskej tankovej jednotky, porazenej ukrajinskou armádou, utiekol na ukradnutom aute.

V Čupachivke zbadal muža s mobilným telefónom a dostal rozkaz ho zastreliť, aby skupinu Rusov na úteku nenahlásil ukrajinským úradom. Muž postrelený do hlavy zomrel na mieste, len niekoľko desiatok metrov od svojho domu.

14:26 „Riaditelia boli inštruovaní, aby vyvracali fámy takéhoto druhu, ktoré by sa mohli šíriť v regionálnych pobočkách FSB,“ uvádza Grozev, šéf investigatívneho oddelenia Bellingcatu.

putin Čítajte viac FSB v tajnom obežníku vyvracia Putinovu smrteľnú chorobu, dosiahla presný opak

14:15 Ruský prezident Vladimír Putin dnes s členmi svojej bezpečnostnej rady posudzoval priebeh ruského ťaženia na Ukrajine a tiež možné hrozby prameniace z rozhodnutia Fínska a Švédska vstúpiť do Severoatlantickej aliancie, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu podľa hovorcu informoval účastníkov porady o priebehu „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine, ako Moskva oficiálne nazýva vojnu proti susednej krajine. Nasledovala diskusia na tému vstupu Fínska a Švédska do NATO a z toho prameniacich potenciálnych hrozieb pre bezpečnosť Ruska.

„Navrhujem, aby sme sa dnes podelili o operatívne informácie o aktuálnych otázkach, každý po svojej línii,“ vyzval účastníkov porady Putin. „Pohovoríme, vyhodnotíme situáciu a okolnosti,“ navrhol. Putin poznamenal, že obvykle sa takáto debata koná mimo rámca stanoveného programu, ale „dnes uskutočníme naše stretnutie vôbec bez predbežného programu“.

TASS dodal, že okrem ministra obrany sa na porade zúčastnil aj premiér Michail Mišustin, podpredseda bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev, šéf prezidentskej kancelárie Anton Vajno, minister vnútra Vladimir Kolokolcev, riaditeľ tajnej služby FSB Sergej Naryškin a zvláštny prezidentov splnomocnenec Sergej Ivan.

13:54 Minister poľnohospodárstva Mykola Solskyj na stretnutí sedmičky najvyspelejších ekonomík sveta uviedol, že Ukrajina má k dispozícii približne 20 miliónov ton obilia z predchádzajúcej úrody a apeloval na medzinárodných partnerov, aby ho pomohli vyviezť.

obilie Čítajte viac Ukrajina žiada o pomoc, čiernomorské prístavy sú zablokované. Potrebuje vyviesť milióny ton obilia

13:32 Rozšíriť Severoatlantickú alianciu o Fínsko a Švédsko by bola „chyba“, povedal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. TASR informáciu prevzala od agentúry AFP.

„Nemáme (na to) pozitívny názor,“ uviedol Erdogan v reakcii na správy, že Fínsko a Švédsko zvažujú vstup do NATO. Tieto štáty totiž podľa Erdogana slúžia ako útočiská pre členov Revolučného frontu ľudového oslobodenia (DHKP-C) či Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktoré sú v Turecku zakázané.

„Škandinávske krajiny sú ako penzióny pre teroristické organizácie,“ povedal Erdogan novinárom v Istanbule.

Nato Finland Sweden Explainer Čítajte viac Fínsko na ceste do NATO zastaví len tretia svetová vojna, tvrdí expert

Turecký prezident ďalej poznamenal, že predchádzajúci lídri jeho krajiny „spravili chybu“, keď v roku 1952 súhlasili so vstupom Grécka do NATO. „My, ako Turecko, nechceme v tejto otázke urobiť ďalšiu takúto chybu,“ zdôraznil.

Fínsky prezident Sauli Niinistö a tamojšia premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej vlasti do NATO.

Úsilie Fínska stať sa členskou krajinou NATO podporili viaceré krajiny vrátane Francúzska, Nemecka či Slovenska, ako aj generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg. Rozšírenie Aliancie však musia jednomyseľne schváliť všetky členské krajiny, medzi ktoré patrí aj Turecko.

13:03 Británia rozšírila svoj sankčný zoznam o 12 ľudí z najbližšieho okruhu ruského prezidenta Vladimíra Putina. Je medzi nimi aj bývalá manželka šéfa Kremľa, jeho údajná priateľka a niekoľko bratrancov. S odvolaním sa na britské ministerstvo zahraničia to uviedla agentúra Reuters.

„Odhaľujeme a zameriavame sa na pochybnú sieť, ktorá podporuje Putinov luxusný životný štýl, a uťahujeme kazajku jeho najbližšieho okolia,“ uviedla vo vyhlásení šéfka britskej diplomacie Liz Trussová. „Budeme pokračovať v sankciách voči všetkým, ktorí napomáhajú Putinovej agresii, kým Ukrajina nezvíťazí,“ povedala.

Na sankčnom zozname novo pribudla niekdajšia ruská gymnastka Alina Kabajevová, ktorá je podľa médií Putinovou priateľkou a stojí na čele veľkej mediálnej skupiny NMG. Kremeľ opakovane poprel správy, že Putin má s Kabajevovou milostný vzťah alebo deti. Zákaz cestovania a zmrazenia majetku sa dotkne aj babičky Kabajevovej, ktorá je blízkou spolupracovníčkou oligarchu Gennadija Timčenka.

Británia uvalila sankcie aj na bývalú Putinovu manželku Ljudmilu, s ktorou strávil v manželstve 30 rokov. Pár sa rozviedol v roku 2013. Ich spoločné dcéry Jekaterina Tichonovová (35) a Marija Voroncovová (36) sa na britský sankčný zoznam dostali už skôr. Odvetné opatrenia za inváziu na Ukrajinu sa dotknú aj najmenej troch Putinových bratrancov a niekoľkých ďalších príbuzných či dôverníkov.

12:41 Nemecký minister poľnohospodárstva Cem Özdemir odsúdil krádež obilia, ktorej sa Rusko dopustilo na východe Ukrajiny.

Narážal na medializovaný prípad ruskej lode Matros Pozynich (Matros Pozynič), ktorá do Stredomoria prepravila obilie ukradnuté na Ukrajine. Ukrajinské úrady na to upozornili viaceré stredomorské krajiny, a tak túto zásielku odmietli v Egypte a údajne aj v Libanone. Podľa spravodajskej televízie CNN sa táto loď momentálne nachádza v sýrskom prístave Lázijkíja.

obilie, loď Čítajte viac Po chladničkách či práčkach Rusi z Ukrajiny ukradli loď naloženú obilím

„Toto je obzvlášť odporná forma vojny, ktorú vedie Rusko, keďže kradne, rabuje, berie si pre seba obilie z východnej Ukrajiny,“ povedal Özdemir na úvod stretnutia s kolegami z krajín G7 a Ukrajiny.

Ministri zahraničných vecí a poľnohospodárstva krajín G7 majú na zasadnutí v Nemecku rokovať o naliehavých opatreniach na prelomenie ruskej blokády vývozu obilia z ukrajinských prístavov vrátane pokusu o otvorenie alternatívnych trás cez rumunské a pobaltské prístavy.

Kým šéfovia diplomacií krajín G7 sa stretli v pobaltskom letovisku Weissenhaus severovýchodne od Hamburgu, ministri poľnohospodárstva rokujú v Stuttgarte.

Britský denník The Guardian vo svojom vydaní zo štvrtka napísal, že minister Özdemir, člen strany Zelených, už niekoľko mesiacov spolu s EÚ hľadá na vývoz obilia z Ukrajiny alternatívne železničné trasy – cez Poľsko a Bielorusko do pobaltských prístavov.

Proti tejto možnosti však hovorí rozdielny rozchod koľají medzi Ukrajinou a Poľskom, už existujúce meškanie dopravy a nedostatok vhodných železničných vagónov.

12:15 V Kyjeve sa začal súd s ruským vojakom obvineným zo zabitia 62-ročného civilistu. Ide o prvý takýto proces od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Dvadsaťjedenročný zajatý príslušník tankovej jednotky Vadim Šišimarin čelí obvineniu, že v prvom týždni vojny zabil výstrelom do hlavy muža v dedine Čupachivka na severovýchode krajiny.

Ruský vojak s oholenými vlasmi a oblečený v šedomodrej kombinéze je v súdnej miestnosti umiestnený v presklenej bunke. Proces, ktorý sleduje mnoho novinárov, má pre Ukrajinu obrovský symbolický význam, píše agentúra Reuters. Vláda v Kyjeve obviňuje Rusko, že sa k ukrajinským civilistom správa brutálne. Eviduje viac ako 10-tisíc možných vojnových zločinov, ktorých sa ruskí vojaci od 24. februára podľa nej dopustili.

Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry Šišimarin porušil „vojnové pravidlá“ a hrozí mu doživotie. Ide o člena kantemirovskej tankovej divízie z Moskovskej oblasti. Posledný deň februára údajne ukradol auto, aby spoločne s ďalšími štyrmi ruskými vojakmi utiekol po tom, čo na ich kolónu zaútočili ukrajinské sily. Došli do Čupachivky, kde uvideli neozbrojeného civilistu, ktorý išiel na bicykli a telefonoval. Prokuratúra uvádza, že Šišimarin dostal príkaz civilistu zabiť, aby ukrajinskú armádu neinformoval o prítomnosti Rusov. Niekoľkokrát na muža vystrelil z okienka automobilu, muž zomrel na mieste. Okolnosti toho, ako sa Šišimarin dostal do zajatia, prokuratúra nezverejnila, neuviedla ani podrobnosti o dôkazoch, ktoré viedli k jeho obvineniu zo spáchania vojnových zločinov, píše Reuters. Prípad vyšetrovala ukrajinská rozviedka SBU.

11:37 Ukrajina bude s Ruskom bojovať o Hadí ostrov v Čiernom mori tak dlho, ako to bude potrebné. Dnes to vyhlásil šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. Podľa niektorých vojenských činiteľov môžu byť boje z posledných dní pri Haďom ostrove predzvesťou bitky o nadvládu nad západom čiernomorského pobrežia, píše agentúra Reuters.

Podľa Budanova má Hadí ostrov strategický význam pre Ukrajinu aj ruskú armádu, pretože ten, kto ho ovláda, kontroluje nielen situáciu na mori, ale aj do istej miery vo vzduchu na juhu Ukrajiny. Uviedol tiež, že z ostrova je možné zablokovať pohyb civilných lodí na juhu Ukrajiny. „Je to strategicky dôležitý bod, aby sme otvorili námorné obchodné cesty… a prekazili možné vojenské operácie Ruska v Podnestersku, odkiaľ môže útočiť na západnú časť Ukrajiny,“ vysvetlil Budanov.

Ukrajinské sily poškodili u Hadieho ostrova ruskú podpornú loď Vsevolod Bobrov, ktorá tam viezla systém protileteckej obrany, uviedol vo štvrtok večer poradca ukrajinského prezidenta Oleksyj Arestovyč. Plavidlo bolo podľa neho vážne poškodené, ale zrejme sa nepotopilo. Podľa hovorcu vojenskej správy Odesskej oblasti loď po zásahu začala horieť. Ruská strana informácie nepotvrdila a ani nie sú k dispozícii žiadne správy o prípadných obetiach, píše agentúra AP. Britské ministerstvo obrany tento týždeň uviedlo, že ukrajinská armáda útočí na ruskú protileteckú obranu na Haďom ostrove a na podporné plavidlá, aby prekazili snahy Moskvy rozšíriť nadvládu nad ďalšou časťou čiernomorského pobrežia. Ruská strana naopak v minulých dňoch uvádzala, že sa jej podarilo zmariť ukrajinský pokus o výsadok na ostrove.

11:07 Rusko radšej používa strely s plochou dráhou letu na ostreľovanie ukrajinských cieľov, než aby nasadilo letectvo. Jedným z dôvodov tejto taktiky môžu byť vysoké straty, ktoré ruské letectvo utrpelo, upozornil náčelník ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj v telefonickom rozhovore so svojím americkým náprotivkom, šéfom zboru náčelníkov štábov Markom Milleym.

Zalužnyj dnes na facebooku uviedol, že amerického generála informoval, že Rusko proti Ukrajine každý deň odpaľuje 10 až 14 striel s plochou dráhou letu proti civilnej infraštruktúre, napríklad rafinérii v Kremenčuku.

Ukrajinský generálny štáb dnes tiež odhadol, že Rusko za 79 dní bojov prišlo o dve stovky lietadiel, 162 vrtuľníkov a 405 dronov. Za posledných 24 hodín ukrajinskí vojaci zostrelili jedno lietadlo a jeden vrtuľník a sedem dronov.

Situácia podľa Zalužného zostáva ťažká, ale Ukrajinci sú odhodlaní bojovať a dosiahnuť víťazstvo v podobe oslobodenia všetkých okupovaných území.

Ukrajinský veliteľ tiež poďakoval Spojeným štátom za poskytovanú vojenskú pomoc.

10:22 Európska únia poskytne Ukrajine ďalších 500 miliónov eur na dodávky zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia. Oznámil to v piatok šéf diplomacie EÚ Joseph Borrell, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutí ministrov zahraničných vecí skupiny G7 v Nemecku. Celková výška vojenskej pomoci EÚ pre Ukrajinu by sa tak zvýšila na dve miliardy eur.

Borrell zároveň vyjadril presvedčenie, že krajinám Európskej únie sa už v najbližších dňoch podarí dohodnúť na šiestom balíku sankcií voči Rusku, ktorý by postupne zaviedol embargo na dovoz ruskej ropy.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v piatok vyhlásil, že medzi štátmi G7 panuje „veľmi silná jednota“ v tom, že budú poskytovať Kyjevu dlhodobú pomoc pri obrane suverenity Ukrajiny. Táto podpora bude podľa neho pokračovať, až kým Ukrajina v tomto boji nezvíťazí, píše AFP. (TASR/DPA,Reuters)

9:44 Slovensko-ukrajinské hranice vo štvrtok 12. mája prekročilo na vstupe do SR 2901 osôb. Z toho bolo 772 mužov, 1 635 žien a 494 detí. O dočasné útočisko požiadalo 219 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi vo štvrtok 2 877 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 69 policajtov, 73 hasičov, 42 colníkov, 151 vojakov, 112 dobrovoľníkov, 87 príslušníkov zahraničných zložiek a 15 zamestnancov migračného úradu. Zároveň bolo vypravených 14 autobusov, ktoré prepravili 303 osôb. Vlakovou dopravou bolo prepravených 338 osôb.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice od začiatku konfliktu na vstupe do SR prekročilo takmer 418 700 osôb, z ktorých takmer 76-tisíc požiadalo o dočasné útočisko. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali takmer 159-tisíc osôb.

9:25 Putin si vymyslel nezmyselnú obštrukciu o rubľových platbách za plyn a už odpojil od dodávok Poľsko a Bulharsko. Na sociálnej sieti to pripomenul predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) s tým, že len slovenská dezinformačná scéna, skorumpovaná ruskými agentmi, v tejto súvislosti odmieta vidieť, že Rusko už nie je spoľahlivý dodávateľ energií. Podľa premiéra v tejto súvislosti dezinformátori vymýšľajú nezmysly ako napríklad ten, že Ukrajina vydiera Slovensko vypnutím ropy a zemného plynu.

„Pritom je to presne naopak. To Putin vydiera nás," vyhlásil Heger. Pre Slovensko podľa neho existuje len jediná cesta, ako sa vymaniť z tejto ruskej energetickej pasce, a to, že prestaneme byť na dodávkach sibírskeho plynu a ropy závislí. „Bude to stáť zdroje aj zvýšené úsilie. Ale aj túto prekážku prekonáme rovnako, ako sme ju prekonali v roku 2009," skonštatoval Heger. Zároveň pripomenul, že počas zimy v roku 2009 Rusko zastavilo dodávky plynu cez Ukrajinu a „odpojilo“ tak časť Európy. „Zareagovali sme správne. Naši technici dokázali niečo, čo bolo dovtedy považované za nemožné: za niekoľko krátkych týždňov prestavali plynovod Bratstvo na obojsmerný," povedal premiér. (SITA)

9:10 Prezidentka Čaputová prijala pozvanie ukrajinského prezidenta Zelenského na návštevu Ukrajiny. Vo štvrtok spolu telefonovali o potrebe pomoci Ukrajine a jej európskej perspektíve.

Ukrajina SR Kyjev prezidentka Čaputová návšteva Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj pozval Čaputovú na návštevu Ukrajiny, prezidentka pozvanie prijala

8:59 Medzinárodné sankcie voči Rusku by sa mali zrušiť až vtedy, keď všetci ruskí vojaci odídu z Ukrajiny, vyhlásila britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. Na stretnutí ministrov zahraničia organizácie G7 v Nemecku šéfka britskej diplomacie uviedla, že ruský prezident Putin musí čeliť porážke, ktorá zabráni ďalšej agresii. Zároveň vyzvala, aby sa Ukrajine viac sprístupnilo vojenské vybavenie Severoatlantickej aliancie. Šéfovia rezortov diplomacie krajín G7 sa stretnú opäť v piatok a rokovať budú so svojimi partnermi z Ukrajiny a Moldavska. (SITA/bbc.com)

8:45 Predseda Európskej rady Charles Michel vyhlásil, že globálnu bezpečnosť ohrozuje ruská invázia na Ukrajinu a nedávne raketové testy vykonané Severnou Kóreou. Michel uviedol v príhovore prednesenom v piatok počas návštevy v japonskom meste Hirošima, ktoré ako prvé mesto na svete zažilo jadrový útok.

Charles Michel Čítajte viac Predseda Európskej rady upozornil na ohrozenie globálnej bezpečnosti Ruskom a Severnou Kóreou

8:26 Štyria poprední členovia amerického Kongresu z Demokratickej strany vo štvrtok požiadali šéfov technologických spoločností YouTube, TikTok, Twitter a Facebook, aby archivovali obsahy na svojich online platformách, ktoré by mohli byť použité ako dôkazy o tom, že ruskí vojaci páchajú na Ukrajine vojnové zločiny. TASR prevzala správu z agentúry Reuters a stanice Sky News.

Materiály zverejnené na sociálnych sieťach a webstránkach by podľa kongresmanov mohli byť použité v rámci „vyšetrovania ruských vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a iných zverstiev (spáchaných) na Ukrajine“. Spoločný list podpísali predsedníčka výboru Snemovne pre dohľad a vládne reformy Carolyn Maloneyová, šéf výboru Snemovne pre zahraničné veci Gregory Meeks, ako aj ďalší dvaja demokratickí členovia Snemovne William Keating a Stephen Lynch.

7:54 Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že ich ozbrojené sily poškodili v Čiernom mori ďalšiu ruskú loď. Poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč vo štvrtok večer povedal, že ukrajinskí vojaci zasiahli logistickú loď Vsevolod Bobrov, keď sa snažila dopraviť protiletecký systém na Hadí ostrov. Loď bola podľa jeho slov vážne poškodená, ale pravdepodobne sa nepotopila.

Hovorca regionálnej vojenskej správy v Odese uviedol, že na lodi po zásahu vypukol požiar. Ruská strana to však nepotvrdila. Britské ministerstvo obrany tento týždeň konštatovalo, že Ukrajina útočí na ruské systémy protivzdušnej obrany a zásobovacie lode na Haďom ostrove s cieľom narušiť snahu Ruska rozšíriť kontrolu nad pobrežím Čierneho mora. (SITA)

7:30 Ruské jednotky pokračujú v útokoch na Donbase a v smere na Záporoží, na severovýchode krajiny sa snažia posilniť ochranu hranice s Ukrajinou, uviedol dnes ukrajinský generálny štáb. Pokračuje tiež ostreľovanie mariupoľských oceliarní Azovstaľ, kde sa z dôvodu dokončenej evakuácie civilistov dá v blízkej budúcnosti očakávať zosilnenie útoku, píše generálny štáb.

Podľa pravidelného hlásenia ukrajinskej armády z dnešného rána, sa zdá, že sa situácia na bojisku nezmenila, napísal ruskojazyčný server BBC. „Rusi útočia na Donbase, pri Charkove sa bránia a ustupujú a v ďalších miestach pokračuje ostreľovanie,“ píše spravodajský server.

V Luhanskej oblasti sa ruské jednotky ďalej snažia získať plnú kontrolu nad mestom Rubižne, útočili aj na obce v Doneckej oblasti vrátane Marjinky, ktorú získali v apríli pod kontrolu opäť ukrajinské sily.

Ruská armáda tiež posilňuje ochranu hraníc s Ukrajinou v Kurskej a Brjanskej oblasti. Ukrajinská armáda s odvolaním sa na dostupné informácie uviedla, že Moskva k hraniciam presúva delostrelecké jednotky, aby ostreľovala obce v ukrajinskej Černihivskej oblasti. (ČTK)

7:19 Najmenej dvaja civilisti zomreli pri štvrtkovom bombardovaní predmestí Charkiva, ktorý je druhým najväčším ukrajinským mestom. Informovali o tom miestne úrady. „V dôsledku bombardovania dvaja ľudia zomreli a ďalší štyria boli zranení, pričom dvaja z nich sú lekári. Všetci títo ľudia sú civilisti," napísal na komunikačnej platforme Telegram starosta mestečka Derhači Vjačeslav Zadorenko.

Starosta dodal, že útok poškodil budovu, v ktorej pôsobí humanitárna organizácia, a zasiahol aj kancelárie miestnej samosprávy a zariadenia nemocnice. „Nijaké zo zbombardovaných miest, nehovoriac už o súkromných domoch, ktoré sú zničené, nemali nič spoločné s vojenskou infraštruktúrou," povedal Zadorenko. (SITA)

6:58 Ukrajinský prezident Zelenskyj vo štvrtok večer v pravidelnom videoprejave k národu vyhlásil, že ruské sily od začiatku vojenskej ofenzívy na Ukrajine poškodili 570 zdravotníckych zariadení, pričom úplne zničili 101 nemocníc. Toto konanie nazval barbarstvom a hlúposťou.

Zelenskyj tiež uviedol, že ruské sily vo štvrtok pri ostreľovaní Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny zasiahli dve školy. Stanica Sky News predtým informovala, že tento útok v meste Novhorod-Siverskyj si vyžiadal tri obete na životoch.

„Samozrejme, ruský štát je v takom stave, že akékoľvek vzdelávanie mu len prekáža. Čo je však možné dosiahnuť ničením ukrajinských škôl? Všetci ruskí velitelia, ktorí vydávajú takéto rozkazy, sú jednoducho chorí, nevyliečiteľní,“ povedal Zelenskyj.

Strategická porážka Ruska na Ukrajine je po už dva a pol mesiaca trvajúcej invázii podľa slov Zelenského zjavná, no Moskva nemá odvahu si to priznať. „Sú to zbabelci a snažia sa skryť pravdu za rakety, letecké útoky a delostrelecké ostreľovanie,“ povedal Zelenskyj na margo ruských inváznych síl. „Preto je našou úlohou bojovať dovtedy, kým v tejto vojne nedosiahneme naše ciele: oslobodenie našej krajiny, našich ľudí a zaistenie našej bezpečnosti,“ zdôraznil ukrajinský líder. (TASR/AP)

6:27 Ukrajinské sily ďalej bránia ruskému postupu pri rieke Severský Donec neďaleko obce Bilohorivka na východe Ukrajiny. Vyplýva to zo satelitných snímok spoločnosti BlackSky, napísal server CNN, podľa ktorého intenzívne boje pokračujú v rovnakom ohybe rieky, kde Rusko vystavalo dva pontónové mosty. Tie sily Kyjeva následne zničili.

Satelitné snímky zhotovené vo štvrtok popoludní zobrazujú dym stúpajúci z hustého lesa západne od rieky. Zrejme sa podľa nich bojuje aj v oblasti, kde boli umiestnené ruské mosty.

Aj napriek silnej dymovej clone možno vidieť objekt – podľa všetkého tretí most ruských jednotiek – ktorý preklenuje celú rieku. Snímky zhotovené bezpilotnými lietadlami ukazujú, že dva predchádzajúce mosty už cez Severský Donec nevedú.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v stredu uviedol, že sa ruskí vojaci ďalej snažia vybudovať mosty cez rieku. Uviedol tiež, že ich Ukrajinci opakovane vyhadzujú do povetria. Ukrajinský generálny štáb vo štvrtok v pravidelnom hlásení oznámil, že sa ruským silám podarilo prekročiť Severský Donec pri meste Lyman, teda vyššie proti prúdu rieky.

5:45 Príbuzní a podporovatelia ukrajinských obrancov v mariupolských oceliarňach Azovstaľ na demonštrácii v Kyjeve vyzvali na záchranu uväznených vojakov. Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková uviedla, že Ukrajina ohľadom možnej záchrany zranených a vyčerpaných vojakov začala nové rokovania s Moskvou, napísala agentúra Reuters.

Metalurgický komplex v Mariupole ruské sily podľa Kyjeva naďalej ostreľujú. Oceliarne sú poslednou baštou ukrajinských jednotiek v tomto juhoukrajinskom prístave, ktorý je po viac ako dvoch mesiacoch obliehania takmer pod kontrolou ruských síl. Civilisti boli z Azovstaľu už evakuovaní, uvádza ukrajinské úrady, zostávajú tam však stovky obrancov, z ktorých sú niektorí zranení.

„Začali sme nové kolo rokovaní okolo plánu (evakuačnej) operácie. A začneme s tými, ktorí sú ťažko zranení,“ povedala Vereščuková, podľa ktorej ukrajinské úrady na evakuácii spolupracujú s Červeným krížom a OSN.

Ukrajina, Azovstaľ Čítajte viac Bojovníkom v Azovstale ukrajinská armáda nemá ako pomôcť

V centre Kyjeva vo štvrtok na podporu záchrany ukrajinských vojakov pochodovali demonštranti, väčšinou ženy. „Zachráňte obrancu Mariupolu, zachráňte Azovstaľ. Sláva hrdinom Mariupolu,“ skandovali.

„Chcem, aby sa všetci obrancovia, ktorí tam sú, vrátili domov, aby mohli so svojimi deťmi a príbuznými ďalej žiť normálny život,“ povedala so slzami v očiach Marija Zimarevová, ktorej príbuzný bojuje za ukrajinský pluk Azov, ktorý Mariupol bráni.

Ľudia ukrytí v oceliarňach umierali na zranenia, ktoré by sa dali normálne ošetriť, povedala ďalšia z demonštrantok Tetjana Pohorlovová. „Nikto sa ich nepokúša zachrániť. Nemôžeme robiť nič iné ako sa schádzať na demonštráciách, ako je táto, a úradom klásť požiadavky,“ dodala.

Ukrajina Azovstaľ Azov bojovníci mariupol Čítajte viac Veliteľ brigády námornej pechoty v Azovstali žiada o pomoc Elona Muska

Predstavitelia pluku Azov predtým uviedli, že ukrajinská armáda má možnosť prelomiť blokádu Azovstalu a zachrániť odtiaľ vyčerpaných a zranených obrancov. Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová, naopak, v stredu zopakovala skoršie tvrdenia Kyjeva, že prelomenie ruskej blokády Mariupolu vojenskými prostriedkami nie je v súčasnej dobe možné.

„Podmienky, v ktorých sa nachádzajú, sú hrozné,“ uviedla na demonštrácii v ukrajinskej metropole Alina Nesterenková, ktorá predtým žila v Mariupole. „Nemám slov, nemôžem to popísať. Preto sme tu. Úpenlivo prosíme, všetkými možnými spôsobmi žiadame o záchranu našich blízkych,“ povedala Reuters.

630 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy