Ponuka je menšia, dopyt však stále vysoký, ceny výrazne stúpajú. Tromi najväčšími dovozcami ukrajinského obilia sú Egypt, Indonézia a Bangladéš, za nimi nasleduje veľa ďalších afrických a ázijských štátov. Drahé obilie, prípadne jeho nedostatok ohrozujú životy najchudobnejších ľudí v mnohých krajinách.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj apeluje na otvorenie prístavov. „Je dôležité predísť potravinovej kríze vo svete. Musia sa prijať okamžité opatrenia na odblokovanie ukrajinských prístavov, aby sa mohla vyvážať pšenica," napísal na sociálnej sieti Telegram.
Nefungujúca Odesa
Vojna zastavila aj prevádzku v najväčšom prístave v oblasti Čierneho mora. Je ním ten, ktorý sa nachádza v Odese. Mesto je navyše terčom ruského ostreľovania. Najnovšie ho zasiahlo sedem rakiet, ktoré zasiahli aj obchodné centrum a sklad spotrebného tovaru.
Odkedy je Ukrajina odrezaná od prístupu k moru, každý deň prichádza v prepočte zhruba o 150 miliónov eur. Jej možnosti exportu sa znížili o polovicu. „Blokovaných je 90 miliónov ton plodín, ktoré Ukrajina plánovala vyviezť do štátov Ázie, Afriky a Európy,“ citovala agentúra ČTK ukrajinského premiéra Denysa Šmyhala. Čo sa týka pšenice, k adresátom sa nemá ako dostať 25 miliónov ton.
Na ilustráciu: uvedený objem pšenice predstavuje približne tri pätiny celého ročného importu ukrajinského obilia do jeho desiatich hlavných odberateľských krajín. Ukrajina je tiež významný exportér slnečnicových plodín. Podobne to platí o kukurici. „Počas minulej sezóny bola jej štvrtý najväčší svetový vývozca. V exporte pšenice jej patrilo šieste miesto,“ upozornila agentúra Reuters.
Veľmi zlé následky vojny sa prejavia v potravinovej oblasti aj v ďalšej sezóne. Ukrajinci totiž na jar obsiali o štvrtinu menej poľnohospodárskej pôdy v porovnaní s minulým rokom.
Väčšina obilia určeného na vývoz sa nachádza v odeskom prístave. Priamo na mieste sa o tom presvedčil predseda Európskej rady Charles Michel. „Potrebujeme globálnu odpoveď. Potrebné potraviny uviazli v prístavoch, čo vedie k dramatickým následkom pre zraniteľné štáty,“ citoval ho denník Guardian.
VIDEO: Takto štartuje ruská hypersonická raketa Zirkón (video Ministerstva obrany Ruskej federácie z minulého roka).
Rusi nasadili špičkové rakety
Ukrajinská protivzdušná obrana v podstate nemala nijakú šancu zneškodniť strely namierené na Odesu. Rusi totiž nasadili hypersonické balistické rakety značky Kinžal. „Je takmer nemožné zastaviť ich. Preto ich používajú,“ pripomenula stanica CNN výrok šéfa Bieleho domu Joea Bidena z marca tohto roku.
Raketa Kinžal má niekoľkonásobne vyššiu rýchlosť ako zvuk. Vzdialenosť 4,1 kilometra preletí dokonca len za jednu sekundu. Rusi ukázali tieto rakety počas vojenskej prehliadky na moskovskom Červenom námestí pri príležitosti osláv 77. výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom. Armáda ich má v arzenáli od roku 2017.
Kinžal sa dá odpaľovať zo vzduchu: raketa je umiestnená pod vojenským lietadlom (na oslavách konca druhej svetovej vojny bola podvesená na nadzvukovej stíhačke MiG-31. Kinžal sa dá vystreliť aj z ruských strategických bombardérov Tu-22M3. Dolet rakety je viac ako 2-tisíc kilometrov. Bojová hlavica má hmotnosť okolo 500 kilogramov.
Americká strela Tomahawk je trojnásobne ľahšia ako Kinžal a zároveň dvanásťkrát pomalšia. Výhody, ktoré hovoria v prospech ruskej rakety, znamenajú, že má až 432-krát väčšiu kinetickú energiu, čo zodpovedá energii výbušniny 4 100 kilogramov trinitrotoluénu.