Najdôležitejšie udalosti
- Invázia ruských vojsk pokračuje už 80. deň
- Fínsko informovalo Rusko o plánoch vstúpiť do NATO
- Ukrajina ráta s dlhou vojnou, ale verí, že nastal bod obratu
- Skupina G7 nikdy neuzná hranice, ktoré Rusko zmení silou
- V oceliarňach Azovstaľ je v nehygienických podmienkach 600 ranených
- Donecká oblasť v Donbase je za uplynulé týždne dejiskom najťažších bojov
VIDEO: Tank zošrotoval auto. ‚Zábava‘ vojakov v obsadenom Mariupole.
22:00 Turecko vyjadrilo v sobotu ochotu diskutovať o možnom vstupe Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie napriek svojím tvrdeniam, že tieto severské krajiny poskytujú útočisko teroristickým organizáciám.
Očakáva sa, že Fínsko v nedeľu oficiálne oznámi, že podá žiadosť o vstup do aliancie. V nedeľu by malo o svojom prípadnom členstve v NATO rozhodnúť aj susedné Švédsko, ktoré k úvahám o opustení tradičnej vojenskej neutrality taktiež podnietila ruská vojenská agresia voči Ukrajine.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg opakovane vyhlásil, že Fínsko aj Švédsko budú v aliancii privítané „s otvorenou náručou“, ak sa o členstvo v nej rozhodnú požiadať. Rozšírenie však musia jednomyseľne schváliť všetky členské krajiny, medzi ktoré patrí aj Turecko.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok vyhlásil, že rozšíriť Severoatlantickú alianciu o Fínsko a Švédsko by bola „chyba“. Tieto krajiny totiž podľa neho poskytujú útočisko v Turecku zakázaným organizáciám, ktoré Ankara považuje za teroristické: ľavicovému frontu ľudového oslobodenia (DHKP-C) a Strane kurdských pracujúcich (PKK). (TASR)
21:45 V mariupolských oceliarňach Azovstaľ je v nehygienických podmienkach, bez dostatku liekov, pitnej vody a jedla približne 600 ranených. Vo vysielaní ukrajinskej televízie to podľa webu Ukrajinska pravda povedal predstaviteľ generálneho riaditeľstva polície Doneckej oblasti, ktorý sa nachádza priamo v oceliarňach a vystupuje pod krycím menom Polícia.
„Ranených je asi 600. Podmienky sú jednoducho strašné… Tú depresívnu situáciu, ktorá je v poľnej nemocnici, nemožno vykresliť,“ povedal policajný predstaviteľ. „Zjednodušene povedané (sú) v obrovskej telocvični, kde je niekoľko desiatok páland. Ostatné sú priamo na zemi. Na továrenských uniformách ležia vojaci bez končatín – niekto nemá ruky, niekto nohy, niekto má iné zranenia,“ opísal policajt. „Úplný opak hygieny. Už sa oteplilo a sú tu muchy, hrozný zápach. Ozýva sa stonanie,“ dodal.
V nemocnici podľa jeho slov nie sú prakticky žiadne lieky ani zdravotnícke nástroje. Namiesto operačnej sály sa po bombardovaní používa jednoducho stôl prisunutý k stene. Policajt vo vysielaní opísal, akým spôsobom tam prebiehala dnešná operácia bez anestézie. Ranený vojak zvieral v zuboch opasok a kričal, zatiaľ čo mu zdravotníci čistili v nohe „dieru veľkú ako tenisovú loptu“. Mnohí ťažko zranený kvôli nedostatku zodpovedajúcej zdravotníckej pomoci umierajú, dodal policajný predstaviteľ.
21:16 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyjadrila podporu vstupu Fínska a Švédska do NATO. „Každá krajina sa môže slobodne rozhodnúť o svojom členstve v aliancii. To platí aj pre Švédsko a Fínsko," povedala šéfka nemeckej diplomacie na záverečnej tlačovej konferencii po samite ministrov zahraničia organizácie G7 v Nemecku. „Nie je to NATO, kto tlačí Švédsko a Fínsko k pripojeniu sa, ale činy ruského prezidenta," povedala Baerbocková. (SITA/BBC)
20:51 Turecko navrhlo, že zabezpečí námornú evakuáciu stoviek zranených ukrajinských vojakov, ktorí sa nachádzajú v komplexe oceliarní Azovstaľ v Mariupole. Oznámil to v sobotu hovorca a hlavný zahraničnopolitický poradca tureckého prezidenta Ibrahim Kalin. „My sme pripravení. Naša loď je pripravená vyplávať a priviesť zranených vojakov a ďalších civilistov do Turecka,“ povedal pre agentúru Reuters hovorca prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Kalin podľa vlastných slov osobne prediskutoval turecký evakuačný plán s ukrajinským prezidentom Zelenským približne pred dvoma týždňami. Návrh podľa neho stále zostáva aktuálny, hoci Rusko s ním zatiaľ nesúhlasilo. Pozícia Kremľa v tejto otázke podľa neho mení „každý deň“. Turecký plán počíta s prevozom zranených vojakov z Mariupolu po súši do približne 60 kilometrov vzdialeného prístavného mesta Berďansk na pobreží Azovského mora. Odtiaľ by ich tureckou loďou previezli cez Čierne more do Istanbulu.
Kyjev ani Moskva zatiaľ turecký návrh verejne nekomentovali. „Loď je stále v Istanbule. Je pripravená na plavbu, ale čaká sa na definitívny súhlas z ruskej a ukrajinskej strany,“ uviedol Ibrahim Kalin, ktorý verí, že sa celý plán poradí zrealizovať. (TASR)
20:20 Mestská rada podľa ukrajinského starostu Klička schválila tiež zoznam viac ako 40 pamätníkov a pamätných tabúľ, ktoré budú odstránené z ulíc a budov hlavného mesta a prevezené do Múzea totality. Prebieha aj proces premenovania miest v Kyjeve spojených s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom, do ktorého boli zapojení odborníci z ústavov Akadémie vied Ukrajiny, Ústavu pamäti národa a ďalších inštitúcií, „aby sa neurobili unáhlené rozhodnutia“.
Prevádzkovateľ kyjevského metra uskutočnil on-line prieskum o premenovaní niektorých staníc. Doterajšia stanica Minsk sa premenovala na Varšavu a zastávka Námestie Leva Tolstého nesie meno Vasyľa Stusa, ukrajinského disidenta, ktorý zomrel v roku 1985 v sovietskom tábore nútených prác. (TASR)
20:16 Mestská rada ukrajinskej metropoly Kyjev rozhodla v sobotu o „dekomunizácii“ Oblúku priateľstva národov zo sovietskej éry a jeho premenovaní na Oblúk slobody ukrajinského ľudu. Na svojom účte v aplikácii Telegram to podľa agentúry AFP oznámil kyjevský starosta Vitalij Kličko.
K symbolickému kroku došlo po tom, čo mestská rada rozhodla v apríli o odstránení sôch ruského a ukrajinského robotníka, ktoré sa nachádzali pod oblúkom.
Impozantný 35 metrov vysoký monument z titánu sa týči v centre Kyjeva od roku 1982. Bol odhalený v rámci osláv 1500. výročia založenia Kyjeva a 60. výročia vzniku ZSSR na pamiatku znovuzjednotenia Ukrajiny s Ruskom. (TASR)
18:43 Ukrajinský prezident Zelenskyj v Kyjive privítal delegáciu amerického Kongresu na čele s lídrom republikánskej menšiny v Senáte Mitchom McConnellom. Zelenskyj na Instagrame uviedol, že táto návšteva „je silným signálom nadstraníckej podpory Ukrajiny zo strany Kongresu USA a amerického ľudu". Ukrajinský prezident dodal: „Vďaka za vaše líderstvo v pomoci nášmu boju nielen za našu krajinu ale aj za demokratické hodnoty a slobody. Naozaj si to ceníme." Nebolo však jasné, či sa stretnutie uskutočnilo v sobotu a či delegácia je stále v Kyjive. (SITA)
Okrem Mitcha McConnela delegáciu tvorili aj ďalší republikáni: Susan Collinsová, John Barraso a John Cornyn. Agentúra AP si všíma skutočnosť, že do Kyjeva pricestovali deň po tom, ako iný republikánsky senátor dočasne zablokoval schválenie ďalšej americkej vojenskej a ekonomickej pomoci pre Ukrajinu vo výške 40 miliárd dolárov. (TASR)
18:14 Rusko chcelo inváziou na Ukrajinu dostať natrvalo pod kontrolu väčšinu územia tejto krajiny. Konštatuje sa to v príspevku zverejnenom v sobotu na twitterovom účte britského ministerstva obrany. Tomuto cieľu mali s veľkou pravdepodobnosťou poslúžiť zmanipulované referendá o pričlenení jednotlivých ukrajinských regiónov k Ruskej federácii.
Proruskú administratívu však zatiaľ dosadila Moskva len v juhoukrajinskom prístavnom meste Cherson. Podľa britských tajných služieb to poukazuje na skutočnosť, ako invázia nedokázala naplniť politické ciele Moskvy. Vedenie v Chersone oznámilo, že bude napredovať v úsilí o pričlenenie sa k Rusku. (TASR/DPA)
17:35 Spoločnosť Gunvor, jeden z najväčších svetových obchodníkov s plynom a ropou, má i dva mesiace po tom, ako Rusko začalo vojenskú inváziu na Ukrajine, stále svoju pobočku v Česku. Firmu vybudoval ruský oligarcha Gennadij Timčenko, na ktorého boli uvalené sankcie.
Čítajte viac České tajné služby preverujú ďalšiu firmu napojenú na Rusko
17:01 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvrdí, že Západ jeho krajine vyhlásil „totálnu hybridnú vojnu". Lavrov dodal, že je ťažké predpovedať, ako dlho bude tento konflikt so Západom trvať. Poznamenal pritom, že snaha o izoláciu Ruska bude neúspešná. „Západní politici by mali pochopiť, že ich snaha izolovať našu krajinu je márna", povedal Lavrov. Informuje o tom portál news.sky.com. (SITA)
16:34 Snaha Fínska o vstup do Severoatlantickej aliancie „je jedným z dôsledkov" toho, že ruský prezident Putin napadol Ukrajinu. Povedala to pre televíziu Sky News fínska ministerka pre európske záležitosti Tytti Tuppurainenová. V súvislosti s tým, že podľa Putina je prihláška Fínska za člena NATO chybou, Tuppurainenová odpovedala, že hrozby zo strany ruského prezidenta nie sú ničím novým. Na otázku, či na fínsko-ruských hraniciach budú umiestnené prostriedky NATO, ministerka odpovedala, že Fínsko nechce nikoho provokovať. (SITA)
16:05 Fínsky prezident Sauli Niinistö v sobotu telefonoval so svojim ruským partnerom Putinom, aby mu povedal, že jeho krajina v najbližších dňoch podá prihlášku za člena NATO. Vo vyhlásení, ktoré zverejnil po telefonáte, fínsky prezident uviedol, že Putinovi povedal, ako nedávne kroky Ruska „zmenili bezpečnostné prostredie Fínska". „Konverzácia bola priama a otvorená a prebiehala bez hnevu. Vyhnutie sa napätiu bolo považované za dôležité," konštatoval Niinistö.
Ruské médiá podľa portálu bbc.com uviedli, že Putin fínskemu prezidentovi povedal, že bezpečnosť Fínska v súčasnosti nič neohrozuje a vzdanie sa dlhodobej neutrality by bolo chybou. Podľa Putina táto zmena poškodí vzťahy oboch krajín, „ktoré boli roky budované v duchu dobrého susedstva a partnerskej spolupráce a boli obojstranne prospešné". (SITA/BBC)
15:30 Ruskí okupanti pokračujú v ostreľovaní oceliarní Azovstaľ.
14:52 Starosta Charkova Ihor Terechov pre BBC potvrdil, že ruskí vojaci sa z územia mesta stiahli smerom k ruským hraniciam. Spresnil, že ruským jednotkám sa podarilo vstúpiť do malej časti kľúčového mesta len raz, no dlho tam nezostali.
„Teraz je v Charkove pokoj a ľudia sa do mesta postupne vracajú. Všetkým občanom zabezpečujeme dodávky vody, plynu a elektriny. Veľa obytných budov je žiaľ zničených alebo poškodených. V budúcnosti tak budeme musieť urobiť veľkú obnovu,“ uviedol Terechov. (TASR)
14:50 Ruské jednotky sa po niekoľkých týždňoch intenzívneho bombardovania stiahli z druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov, oznámila v sobotu ukrajinská armáda. TASR správu prevzala z agentúry AP a televízie BBC. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl spresnil, že ruské jednotky sa sťahujú z Charkova a zameriavajú sa na ochranu zásobovacích trás. Okrem toho podnikajú granátové a delostrelecké útoky i nálety na Doneckú oblasť s cieľom „vyčerpať ukrajinské sily a zničiť obranné línie“.
Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov na margo tohto vývoja uviedol, že Ukrajina „vstupuje do novej – dlhodobej – fázy vojny“.
O vytlačení ruských jednotiek z Charkova informovali aj západní predstavitelia. „Ukrajinci pokračujú v protiútokoch, najmä v okolí Chersonu a Charkova. Očakávame, že sa to zmení na dlhú opotrebovaciu bitku,“ cituje agentúra AP nemenovaný západný zdroj.
13:48 Vojna na Ukrajine by mohla dosiahnuť svoj „bod zlomu“ v auguste a skončiť sa porážkou Ruska pred koncom tohto roka. Pre stanicu Sky News to v sobotu povedal šéf ukrajinskej rozviedky, generálmajor Kyrylo Budanov. Budanov v súvislosti so súčasným smerovaním konfliktu vyjadril optimizums. „Bod zlomu príde v druhej polovici augusta,“ uviedol. „Väčšina aktívnych bojových akcií sa skončí koncom tohto roka,“ dodal.
„Výsledkom bude, že obnovíme ukrajinskú moc na všetkých našich územiach, kde sme ju stratili, vrátane Donbasu a Krymu,“ vyhlásil Budanov. Intenzívne boje v súčasnosti prebiehajú v regióne Donbas na východe Ukrajiny, kde Rusko nedávno zhromaždilo svoje jednotky bez toho, že by dosiahlo výraznejší postup, píše AFP. „Vieme všetko o našich nepriateľoch. Vieme o ich plánoch takmer od chvíle, keď vznikajú,“ podotkol šéf ukrajinskej rozviedky.
Budanov zároveň vyslovil neoverené tvrdenia, že v Moskve sa aktuálne pripravuje prevrat s cieľom zvrhnutia ruského prezidenta Vladimira Putina. Ruský vodca je tiež podľa neho „veľmi chorý“ na rakovinu, cituje AFP. (TASR)
13:29 „Snažia sa ventilovať svoju bezmocnosť, pretože nevedia poraziť Ukrajinu,“ napísal na facebooku ukrajinský prezident Zelenskyj a zverejnil niekoľko fotografií. Rusi sa útokmi podľa neho vzďaľujú od civilizovanosti.
13:06 Priemyselne najrozvinutejšie krajiny skupiny G7 prisľúbili rozšírenie sankcií na sektory, od ktorých je Rusko závislé. Zároveň varovali Čínu v súvislosti s marením sankčných opatrení voči Moskve za ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu.
Čítajte viac Skupina G7 nikdy neuzná hranice, ktoré Rusko zmení vojnou
12:30 Rusko v noci na sobotu pozastavilo dodávky elektriny do Fínska po tom, čo jeho energetická spoločnosť RAO Nordic pohrozila prerušením dodávok pre nedoplatky. (TASR)
Čítajte viac Rusko prerušilo dodávky elektriny do Fínska
11:45 Nemecký kancelár Olaf Scholz ani dva a pol mesiaca od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine nezaznamenal zmenu v postoji ruského prezidenta Vladimira Putina. Pritom je podľa nemeckého kancelára jasné, že Rusko nedosiahlo žiaden zo svojich počiatočne určených vojenských cieľov.
Čítajte viac Putinov postoj sa nezmenil, myslí si kancelár Scholz
11:27 Moskva podnikne zodpovedajúce preventívne opatrenia, ak NATO rozmiestni jadrové sily a infraštruktúru bližšie ruským hraniciam. Varoval pred tým v sobotu podľa ruských tlačových agentúr námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško v súvislosti s možným vstupom Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie.
Čítajte viac Rusko za rozšírenie NATO hrozí odvetnými opatreniami
11:12 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici v piatok prešlo 3143 osôb. Z toho bolo 745 mužov, 1771 žien a 627 detí. O dočasné útočisko požiadalo 199 žiadateľov. Zároveň na výstupe zo SR smerom na Ukrajinu prešlo 3095 osôb. Informovalo o tom Ministerstvo vnútra SR.
„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 60 policajtov, 50 hasičov, 37 colníkov, 150 vojakov, 121 dobrovoľníkov, 87 príslušníkov zahraničných zložiek a 18 zamestnancov migračného úradu,“ priblížila hovorkyňa. Zároveň vypravili 12 autobusov, ktoré prepravili 193 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky. Vlakmi prepravili 47 ľudí.
Od vypuknutia vojny na Ukrajine vstúpilo na územie SR 421.824 utečencov. Dočasné útočisko v SR získalo od marca 75.790 žiadateľov.
10:40 Telá mŕtvych ruských vojakov zabitých na Ukrajine prevážali na koľajisko pri Kyjeve a spolu so stovkami ďalších umiestnili do chladiarenského vlaku, kde čakajú na čas, kedy budú môcť byť vrátené späť svojim rodinám. TASR správu prevzala od agentúry Reuters, ktorá o tom informovala v sobotu.
„Väčšina z nich bola privezená z Kyjevskej oblasti; sú tu aj niekoľkí z Černihivskej oblasti i z niektorých ďalších oblastí,“ uviedol hlavný civilno-vojenský styčný dôstojník Volodymyr Ljamzin, kým ľudia oblečení v bielom ochrannom odeve nakladali vaky s telami do skriňových vagónov. Ako dodal, chladiarenské vlaky umiestnené v iných regiónoch na Ukrajine sa používajú na rovnaký pochmúrny účel.
Hoci neexistujú žiadne spoľahlivé odhady rozsahu ruských strát, scéna znázornila trpkú príchuť ceny, ktorú prezident Putin platí od nariadenia invázie na Ukrajinu z 24. februára, konštatuje agentúra Reuters.
10:00 To, že sa Rusku podarili ustanoviť proruské vedenie len v jenom veľkom ukrajinskom meste, a to v Chersone, poukazuje na zlyhanie ruskej invázie v oblasti politických cieľov. Uviedlo to britské ministerstvo obrany v aktualizácii správy o situácii na Ukrajine. Rusmi ustanovená vojensko-civilná správa v Chersone oznámila, že požiada o pripojenie regiónu k Rusku prostredníctvom konania referenda. Podľa britského rezortu obrany, ak sa takéto referendum uskutoční, Rusko bude „takmer určite manipulovať výsledky, aby ukázalo jasnú väčšinu za odchod regiónu z Ukrajiny".
Avšak to, že sa Rusku podarilo ustanoviť proruské miestne vedenie len v jednom ukrajinskom veľkom meste, ukazuje zlyhanie pôvodného plánu dostať „väčšinu regiónov Ukrajiny pod dlhodobú proruskú správu," dodalo britské ministerstvo obrany. (SITA/BBC)
09:33 Nočný nálet na mesto Odesa.
9:07 Život jedného civilistu si vyžiadalo ruské ostreľovanie v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, kým 12 ďalších ľudí utrpelo zranenia, uviedol v piatok tamojší gubernátor Pavlo Kyrylenko. TASR správu prevzala od agentúry AP. „Rusi 13. mája zabili ďalšieho civilistu v Donbase – v meste Avdiivka. Výsledkom ruského ostreľovania bolo dnes zranených ďalších 12 ľudí,“ napísal Kyrylenko na platforme Telegram. Donecká oblasť v Donbase je za uplynulé týždne dejiskom najťažších bojov vo vojne na Ukrajine.
8:25 Ukrajinskí vojaci v zničenom obliehanom prístavnom meste Mariupol budú vzdorovať ruským jednotkám napriek nedostatku munície, jedla, vody a liekov „tak dlho, ako budú môcť“, uviedol v piatok zástupca veliteľa pluku Azov Sviatoslav Palamar podľa agentúry AP. Palamar počas online zasadania kyjevského bezpečnostného fóra povedal, že ruské jednotky pokračujú v útokoch na areál oceliarní Azovstaľ – poslednej bašty ukrajinského odporu v Mariupole – kde sa nachádzajú ukrajinskí obrancovia. „Pokračujeme v kladení odporu a dodržiavame rozkaz našich vysokopostavených politických lídrov udržiavať obranu. Udržiavame obranu a pokračujeme v boji napriek všetkému,“ uviedol Palamar.
V rozhovore s panelom, v ktorom boli okrem iných aj americkí generáli Philip M. Breedlove a Wesley K. Clark, Palamar apeloval na USA, aby pomohli evakuovať približne 600 zranených ukrajinských vojakov z oceliarní Azovstaľ a pomohli z areálu dostať zvyšok ukrajinských síl. Členovia pluku Azov, ktorí sa naďalej nachádzajú v areáli Azovstaľu, sa opakovanie odmietli vzdať ruským jednotkám pre obavy, že by mohli byť zavraždení alebo mučení, pripomína AP.
„V tejto chvíli prebiehajú veľmi zložité rokovania o ďalšej fáze evakuačnej misie – odsun ťažko ranených, zdravotníkov. Hovoríme o veľkom počte ľudí,“ povedal Zelenskyj k situácii v Azovstale.
„Samozrejme robíme všetko pre to, aby sme evakuovali všetkých ostatných, každého z našich obrancov. Už sme zapojili všetkých po celom svete, ktorí by mohli byť najvplyvnejšími prostredníkmi,“ dodal bez toho, aby uviedol podrobnosti. Rusko, ktoré pôvodne naliehalo, aby sa obrancovia vzdali, rozhovory verejne komentuje len málo.
7:30 Vojna zastavila aj prevádzku v Odese, najväčšom prístave v oblasti Čierneho mora. Mesto je navyše terčom ruského ostreľovania. Odkedy je Ukrajina odrezaná od prístupu k moru, každý deň prichádza v prepočte zhruba o 150 miliónov eur. Jej možnosti exportu sa znížili o polovicu.
Čítajte viac Zatvorené prístavy v Čiernom mori podporujú hladomor
6:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požaduje ešte väčší tlak medzinárodného spoločenstva na Rusko. Zelenskyj to podľa agentúr Reuters a DPA uviedol vo svojom každodennom prejave v piatok večer.
„S každým dňom vojny globálne hrozby narastajú, je tu nová príležitosť pre Rusko vyvolať nestabilitu v iných častiach sveta, nielen tu v Európe,“ povedal Zelenskyj. Medzitým však na Ukrajine umierajú muži a ženy, „ktorí robia všetko pre to, aby každý mohol žiť slobodne,“ pokračoval. „Je potrebný oveľa väčší tlak na Rusko,“ dodal.
„V skutočnosti dnes nikto nemôže predpovedať, ako dlho táto vojna potrvá,“ povedal Zelenskyj. „Ale robíme všetko pre rýchle oslobodenie našej krajiny. To je naša priorita – pracovať každý deň na skrátení vojny.“ K tomu však Ukrajina podľa neho potrebuje pomoc svojich partnerov, „z európskych krajín, z krajín celého slobodného sveta“.
5:00 Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov v piatok pripustil, že rýchly koniec vojny s Ruskom nie je v dohľade. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Reznikov na sociálnych sieťach napísal, že bude trvať určitý čas, kým západné zbrane prinesú celkový obrat v prospech Ukrajiny.
„Vstupujeme do novej – dlhodobej – fázy tejto vojny,“ uviedol Reznikov na svojom účte na Facebooku. „Čakajú nás extrémne ťažké týždne. Koľko ich bude, to nevie nikto naisto povedať,“ dodal.
Minister obrany tiež uviedol, že ruské sily nie sú schopné prehnať sa cez Ukrajinu a dobyť jej hlavné mesto Kyjev a sú teraz „nútené zmenšiť škálu svojich cieľov“.
„Sme svedkami strategického bodu obratu v prospech Ukrajiny. Tento proces však bude určitý čas trvať,“ napísal.
Reznikov informoval, že Ukrajina „pomaly, ale predsa“ dostáva dodávky ťažkých zbraní od západných partnerov. Kyjev očakáva aj ďalšie zbrane po minulomesačnom stretnutí ministrov obrany z vyše 40 krajín na americkej základni Ramstein v Nemecku – Reznikov ho označil za „historické stretnutie“.
V zaobchádzaní so západnými zbraňami sa už cvičí alebo sa chystá v najbližších dňoch cvičiť vyše 1 500 ukrajinských vojakov.