Keď na Ukrajinu dopadli prvé ruské bomby, pracovala Myroslava Marčenková ako gynekologička na súkromnej klinike v Kyjeve. Jedna z jej pacientok mala druhý deň podstúpiť interrupciu, pretože testy ukázali, že v prípade plodu existuje vysoká pravdepodobnosť Downovho syndrómu. Namiesto toho však lekárka aj jej pacientka, utiekli do bezpečia do Poľska. Tam sú ale potraty kvôli vývojovým vadám plodu, alebo „z eugenických dôvodov“ – ako to nazýva poľský ústavný súd – zakázané. Napísal o tom britský denník The Guardian.
„Volala mi a hovorila: "Preboha, neviem, čo mám robiť, pretože čas beží, tehotenstvo postupuje a ja nechcem vychovávať toto dieťa, pretože je vojna a nezvládnem to“," spomína Marčenková. Vtedy si vraj prvýkrát plne uvedomila, aký vplyv majú poľské protipotratové predpisy a aké následky môžu mať prekážky, ktorým čelia ženy, ktoré chcú získať núdzovú antikoncepciu.
Marčenková odporučila svojej pacientke, aby odišla z Poľska do Česka a bezpečný potrat podstúpila tam.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v Poľsku našli útočisko viac ako dva milióny Ukrajincov, vo veľkej väčšine ide o ženy s deťmi. Aj keď obe krajiny majú spoločné dejiny, kultúru a hranicu, ohľadom reprodukčných práv žien sa v mnohom líšia.
Na Ukrajine ženy môžu v prvých dvanástich týždňoch tehotenstva podstúpiť interrupciu na vlastnú žiadosť, antikoncepcia sa predáva bez lekárskeho predpisu a núdzová antikoncepcia je široko dostupná. V Poľsku sú interrupcie prakticky zakázané a tamojší prístup k antikoncepcii Európske parlamentné fórum pre sexuálne a reprodukčné práva hodnotí ako najhoršie v Európe. Mnoho gynekológov odmieta núdzovú antikoncepciu alebo dokonca aj vnútromaternicové telieska predpisovať z etických dôvodov, pretože sa podľa nich podobajú potratu.
Oksana Lytvynenková, aktivistka za reprodukčné práva, ktorá 16 rokov žije v Poľsku, a pomáha utečencom v prijímacích centrách, hovorí, že ženy netušia, že v okamihu prechodu ukrajinsko-poľskej hranice prichádzajú o práva, ktoré berú ako samozrejmé.
„Sú úplne nepripravené na situáciu tu, o zákonoch nič nevedia. Aj keď čítali nejaký článok o potratoch v Poľsku, mnoho z nich si stále myslí, že keď pre to existuje závažný dôvod, lekári interrupciu na požiadanie vykonajú,“ vysvetľuje.
„Je to ťažké, pretože im nechcete spôsobovať novú traumu v okamihu, keď sú radi, že sa dostali do bezpečia. Nie je to asi tá pravá chvíľa hovoriť im pravdu,“ dodáva Lytvynenková.
Na hranici sa stretla so ženami, ktoré ju prosili, aby im pomohla zohnať lieky na ukončenie tehotenstva. „Ak žena, ktorá potrebuje potratovú pilulku, prejde hranicu, naozaj záleží na tom, na koho narazí,“ hovorí. „Ak je to niekto progresívny, feministka, zoženie jej kontakt na tých správnych ľudí. Ale ak to bude muž alebo niekto nábožensky založený, bude mu to buď jedno, alebo povie, že je to (embryo) boží anjel a že si to má ponechať,“ hovorí aktivistka.
Na hranici pôsobia aj stúpenci poľského protipotratového hnutia. V prvých týždňoch vojny členovia nadácie Život a rodiny rozdávali v prijímacích centrách letáčiky s fotografiami rozorvaných plodov a textami označujúcimi potraty za najväčšiu hrozbu pre mier. Na letákoch boli tiež rady, aby tehotné ženy udávali na polícii kohokoľvek, kto by im ponúkal potrat.
Marčenková čaká, až v Poľsku dostane licenciu na výkon profesie gynekologičky. Medzitým v spolupráci s Federou, poľskou organizáciou na podporu ženských práv, zriadila telefónnu linku pomoci v ukrajinčine pre ženy hľadajúce rady ohľadom prístupu k antikoncepcii alebo potratom. Hovorí, že prijímajú asi desať telefonátov denne a aspoň jeden sa obvykle týka možností interrupcie. Na linku volajú ženy, ktoré tehotenstvo plánovali, ale nedokážu si predstaviť, že majú priviesť deti na svet ako utečencov.
Obracajú sa na ňu aj ženy, ktoré otehotneli až potom, keď sa vybrali za svojimi manželmi, ktorí v Poľsku pracovali ešte pred začiatkom vojny. „Aj keď je tu vojna, otázka reprodukcie nezmizla, najmä preto, že mnohým ženám sa ešte nepodarilo zaobstarať si antikoncepciu,“ hovorí Marčenková.
Aborcyjny (Potratový) Dream Team, skupina, ktorá zaisťuje núdzovú antikoncepciu zo zahraničia, hovorí, že sa na ňu od začiatku vojny obrátilo 158 žien z Ukrajiny.
S tým, ako sa objavujú ďalšie správy o znásilňovaní a sexuálnom násilí voči ženám na Ukrajine, aktivisti a politici v Poľsku si lámu hlavu nad tým, ako budú môcť obete utekajúce do Poľska v prípade potreby podstúpiť potrat. V rokoch 2010 až 2020 bolo v Poľsku vykonaných menej ako päť potratov ročne kvôli znásilneniu a ženy na to potrebovali súhlas prokurátora. Ľavicoví politici nedávno navrhli, aby súčasťou zákona o pomoci ukrajinským utečencom bolo aj ustanovenie, podľa ktorého by prokurátori museli vystaviť potrebnú dokumentáciu počas siedmich dní. Návrh však Sejm, dolná komora parlamentu, odmietol.
„Mojou jedinou nádejou je, že žiadna z tých Ukrajiniek, ktoré potrebujú na potrat, sa nebudú snažiť zariadiť ai ho v Poľsku,“ hovorí aktivistka Lytvynenková. „Dúfam len, že idú ďalej na západ do Nemecka. Pretože akonáhle tehotenstvo oznámi tunajšiemu lekárovi, všetko sa pre nich končí,“ dodáva.
