„Nepovieme ‚áno‘ tomu, aby sa (krajiny), ktoré uplatňujú sankcie voči Turecku, pripojili k bezpečnostnej organizácii NATO,“ povedal turecký prezident, pričom oba severské štáty opäť obvinil, že nezaujali dostatočne jasný postoj proti terorizmu.
Švédsko v roku 2019 prestalo dodávať zbrane do Turecka pre jeho vojenské operácie v susednej Sýrii. Štokholmu aj Helsinkám Erdogan navyše odkázal, že ich delegácie sa nemusia obťažovať cestovať do Ankary v snahe zmeniť jej postoj.
Erdogan ďalej označil Švédsko za „liaheň“ teroristických organizácií. Teroristi sú podľa Erdogana aj medzi poslancami v švédskom parlamente.
Turecko predtým v pondelok obvinilo Švédsko a Fínsko, že odmietli vydať desiatky podozrivých „teroristov“. Helsinki a Štokholm za posledných päť rokov odmietli 33 žiadostí Ankary o vydanie, uviedli zdroje z tureckého ministerstva spravodlivosti pre tlačovú agentúru Anadola.
Ankara žiada severské krajiny o vydanie jednotlivcov, ktorí sú obvinení z väzieb na kurdských militantov alebo z príslušnosti k hnutiu spájanému v Turecku s pokusom o zvrhnutie prezidenta Erdogana v roku 2016.
Turecký prezident minulý piatok povedal, že Fínsko a Švédsko sú „ako penzión pre teroristické organizácie“. Zároveň vyjadril nesúhlas s ich členstvom v NATO. Podľa analytikov ide o taktiku Ankary na získanie ústupkov od členských štátov Aliancie.
Turecko kritizuje Fínsko a najmä Švédsko za prejavy zhovievavosti voči Strane kurdských pracujúcich, ktorá je na zozname teroristických organizácií Európskej únie. Táto strana bojuje proti tureckému štátu od roku 1984.
Čítajte viac Švédsko požiada o vstup do NATO. Putin v tom problém nevidí