30-ročné harmonické spolužitie sa skončilo. Nórsky Kirkenes doplatil na vojnu

Kirkenes, nórske mesto ležiace čo by kameňom dohodil od Ruska, bol po viac ako tri desaťročia symbolom harmonického pohraničného spolužitia v oblasti Arktídy. Invázia Ruska na Ukrajinu túto éru ukončila a miestni ľudia sa teraz snažia zvyknúť si na novú realitu, píše agentúra Reuters.

17.05.2022 09:06
Kirkenes Foto:
Nórski vojaci hliadkujú na hranici s Ruskom, neďaleko mesta Kirkenes.
debata (22)

Firmy, ktoré v Kirkenese pôsobia, sa pokúšajú znížiť svoju závislosť na Rusku, hoci Nórsko stanovilo určité výnimky z medzinárodných sankcií. Obyvatelia Kirkenesu majú dovolené prekračovať hranicu do Ruska bez vízovej povinnosti a Rusi môžu do oblasti Kirkenesu prichádzať za prácou. Z 3 500 obyvateľov mesta je 400 Rusov. Žije tu aj asi 30 Ukrajincov.

Po ruskej invázii na Ukrajinu z 24. februára „mnohí ľudia cítili smútok, zlosť a zmar“, uviedla starostka okresu Sör-Varanger, ktorá zahŕňa aj Kirkenes, Lena Norumová Bergengová.

Názvy v ruštine

„Žili sme mnoho rokov v mieri a teraz náš sused bojuje s inou krajinou. Všetkých nás to zasiahlo,“ dodala Bergengová vo svojej kancelárii, ktorá sa nachádza na rovnakom námestí ako ruský konzulát.

Z Kirkenesu je ruská hranica vzdialená 15 minút jazdy; 50 minút cesty je vzdialená hranica Fínska, ktoré teraz zvažuje členstvo v Severoatlantickej aliancii. „Je na Fínsku, či sa bude k NATO chcieť pripojiť. Keď budú chcieť, mali by sme to podporiť. Som veľmi rada, že Nórsko je súčasťou NATO,“ podotýka Bergengová.

Ulice v Kirkenese sú už niekoľko desaťročí označené v nórčine aj v ruštine ako ústretové gesto voči Rusom. Nedávno začala kolovať petície vyzývajúce na odstránenie týchto názvov, zatiaľ ale jej iniciátori nezohnali dostatok podpisov, aby na túto tému mestská rada začala diskusiu, uviedla starostka.

Ruskí obyvatelia Kirkenesu, s ktorými agentúra Reuters hovorila, uviedli, že sa v meste cítia rovnako vítaní ako pred inváziou. „Nestretol som sa so žiadnymi problémami, nikto na mňa nekričal preto, že som Rus,“ vyhlásil 43-ročný zvárač Gleb Karionov pri pracovnej prestávke v lodeniciach Ki­mek.

Šéf lodeníc má starosti

Ukrajinská utečenkyňa, ktorá dorazila do Kirkenesu v apríli, obdobne uviedla, že Rusi, s ktorými sa v meste stretla, k nej boli „veľmi vľúdni“. „Nie sú agresívni. A my sa snažíme nehovoriť o politike a ďalších provokatívnych témach,“ vyhlásila 27-ročná Kateryna Bezruková, ktorá prišla so svojou dvojročnou dcérou Arenou z Luhanskej oblasti a teraz žije u svojej tety.

V lodeniciach Kimek, ktoré vlani generovali 70 percent svojich príjmov z opráv ruských lodí, si generálny riaditeľ Greger Mannsverk robí starosti, ako podnik reštrukturalizovať, aby neprišiel o svojich 80 zamestnancov, z ktorých 15 je Rusov.

Ukrajina Rusko Mariupol Azovstaľ bojovníci Čítajte viac 83. deň: Mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou nepokračujú. Bojovníkov z Azovstaľu evakuovali

Nórsko, ktoré nie je členskou krajinou Európskej únie, sa pripojilo k väčšine medzinárodných sankcií voči Rusku, neuzavrelo ale svoje prístavy pre ruské rybárske lode, ktoré sú pre pobrežné mestá nachádzajúce sa ako Kirkenes v arktickej časti krajiny životne dôležité.

Mannsverk hovorí, že ak by Nórsko prijalo aj toto sankčné opatrenie, musel by polovicu pracovníkov lodenice prepustiť. Zariadenie firmy Kimek v ruskom Murmansku pokračuje v prevádzke, nezávisle od hlavného podniku v Kirkenese.

„Do budúcnosti plánujem, že naši hlavní klienti nebudú z Ruska. Dnes predstavujú 70 percent zákazníkov, v budúcnosti by to malo byť asi 20 percent,“ hovorí Mannsverk v rozsiahlej lodenici, kde je na návrat na more pripravovaný ruský trauler.

Bude cezhraničná spolupráca niekedy v budúcnosti úplne obnovená? Nórsky premiér Jonas Gahr Störe dúfa, že áno. „Ľudia žijúci v tejto oblasti sa domnievajú, že hranice musia byť rešpektované, ale mali tiež existovať kontakty. Musíme toto obdobie prečkať,“ vyhlásil Störe pri návšteve Kirkenesu.

22 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Nórsko #Kirkenes #vojna na Ukrajine