84. deň: Zelenskyj: Rusi robia sabotáže. Ich raketové útoky v zásade nič nemenia

Raketové útoky Ruska nemajú veľký vojenský význam a je to len kompenzácia množstva neúspechov ruskej armády, tvrdí Volodymyr Zelenskyj.

18.05.2022 05:40 , aktualizované: 22:14
vojna na Ukrajine, Azovstaľ, Mariupol Foto: ,
Ukrajinskí vojaci v autobuse po tom, ako ich evakuovali z obkľúčenej oceliarne Azovstaľ v Mariupole, neďaleko väznice v Oľonivke, na území pod vládou Doneckej ľudovej republiky na východe Ukrajiny, utorok 17. mája 2022.
debata (706)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 84. deň
  • Rusi sa zamerali na Ľvov blízko hraníc s Poľskom
  • Boje o Doneck pokračujú, pri Charkove sa Rusi snažia upevniť svoje pozície
  • Pokračuje ukrajinská snaha o evakuáciu zvyšných bojovníkov z Azovstaľu
  • Rusi potvrdili, že v Azovstale sa vzdalo 959 bojovníkov
mier-ukrajine-2

VIDEO: Americké húfnice M-777 nakladajú pre Ukrajinu.

Video

22:14 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu podpísal dekréty, ktorými predĺžil stanné právo a všeobecnú mobilizáciu o ďalších 90 dní. Dekréty nadobudnú účinnosť 25. mája. Dokumenty už boli predložené na schválenie ukrajinskému parlamentu, pričom ich musí odsúhlasiť aspoň polovica poslancov.

Zelenskyj prvýkrát vyhlásil stanné právo 24. februára po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu. Počiatočná doba jeho platnosti – 30 dní – bola odvtedy dvakrát predĺžená. Počas platnosti stanného práva nemôžu krajinu dočasne opustiť muži vo veku 18 až 60 rokov. Zelenskyj vyhlásil v deň ruskej invázie aj všeobecnú mobilizáciu, ktorá má platnosť 90 dní a týka sa celej Ukrajiny. (tasr, bbc.com)

21:58 Životný príbeh ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského mapujúci jeho vývoj od herca a komika až k lídrovi krajiny v prebiehajúcom vojenskom konflikte, sa stal námetom pre nový komiks s názvom „Politická sila: Volodymyr Zelenskyj“.

Komiks v rozsahu 22 strán má vyjsť v piatok. Podáva príbeh o tom, ako sa Zelenskyj, ktorý v minulosti stvárnil úlohu prezidenta v televíznej šou Sluha národa, v roku 2019 skutočne dostal k moci. Podporu ľudí si získal prísľubom, že zaistí ukončenie vojny na východe Ukrajiny, kde ukrajinské sily už od roku 2014 bojujú proti Moskvou podporovaným separatistom. Reuters pripomína, že Zelenskyj v čase, keď sa stal šiestym prezidentom Ukrajiny, nemal za sebou nijaké politické skúsenosti.

Spoluautor komiksu, spisovateľ Michael Frizell, priblížil, že počas výskumu a zberu materiálu ho zaujímali najmä otázky, ako napríklad „Kým je Zelenskyj? či "Prečo je teraz tým správnym lídrom pre Ukrajinu?“

Za výtvarnou stránkou komiksu stál Pablo Martinena, ktorý ilustroval aj biografie bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, juhoafricého bojovníka proti apartheidu Nelsona Mandelu či futbalistu Davida Beckhama.

„Táto kniha pre mňa veľa znamená z dôvodu môjho ukrajinského pôvodu,“ uviedol vydavateľ Darren G. Davis pôsobiaci v USA. Priblížil, že jeho starí rodičia z matkinej aj otcovej stany emigrovali do Spojených štátov práve z Ukrajiny. Dodal, že mu nešlo len o vyrozprávanie príbehu, ale tiež o podporu Ukrajiny. Časť z predaja komiksu bude venovaná Medzinárodnému Červenému krížu. (reuters, tasr)

20:55 Americké veľvyslanectvo v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev v stredu znova otvorili po trojmesačnej uzávere, ktorá súvisela s ruským vpádom na Ukrajinu. „Oficiálne znovu spúšťame prevádzku,“ povedal pre Reuters hovorca ambasády USA v Kyjeve Daniel Langenkamp krátko pred vztýčením americkej vlajky.

Dodal, že do Kyjeva sa najprv vráti menší počet diplomatov. Konzulárna činnosť však nebude obnovená okamžite a v platnosti zostáva aj odporúčanie ministerstva zahraničných vecí USA necestovať na Ukrajinu, priblížil.

Veľvyslanectvo Spojených štátov na Ukrajine svoje brány zatvorilo 14. februára, čiže desať dní predtým, než Rusko spustilo vojenskú inváziu. Zamestnanci ambasády strávili prvé dva mesiace vojny v Poľsku, avšak už 2. mája sa na Ukrajinu vrátila americká chargé d'affaires Kristina Kvienová, ktorá však začala úradovať z Ľvova na západe krajiny.

Za posledný mesiac opätovne otvorili svoje veľvyslanectva v Kyjeve mnohé západné krajiny vrátane Francúzska, Nemecka či Británie. Stalo sa tak po tom, ako sa hlavné boje presunuli z okolia ukrajinskej metropoly na východ krajiny. (reuters, tasr)

20:16 Ukrajinskí partizáni dokázali v okupovanom Melitopole na juhu krajiny vyhodiť do povetria ruský obrnený vlak. Toto tvrdenie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

"Očití svedkovia v Melitopole oznámili, že počuli hluk výbuchov a prestrelky pri mäsokombináte. Následne miestni novinári potvrdili, že ukrajinskí partizáni vyhodili do povetria obrnený vlak, "napísal denník Ukrajinska pravda.

Nálož pod vlakom s desiatimi vagónmi, bola odpálená na diaľku a explodovala vo chvíli, keď súpravu míňal vagón s ruskými vojakmi, tvrdí Ukrajinska pravda. Dodala, že išlo o vojakov z jednotiek striedajúcich sa na fronte. Výbuch poškodil koľaje v oboch smeroch. Okrem obrneného vlaku útok zablokoval aj nasledujúci vlak s pohonnými hmotami.

Denník pripomenul aj dnešnú správu záporožských úradov, podľa ktorých melitopolskí partizáni zlikvidovali skupinu vysokopostavených ruských veliteľov, a aprílovú správu ukrajinského generálneho štábu, podľa ktorej partizáni v Melitopole za tri týždne zabili asi 70 nepriateľských vojakov.

Melitopol je druhým najväčším mestom Záporožskej oblasti, pred vojnou mal asi 150-tisíc obyvateľov.

Ukrajinský generálny štáb sa vo večernom hlásení o situácii na bojisku o akcii melitopoľských partizánov nezmienil. Zdôraznil, že ukrajinské jednotky oslobodili severne od Charkova ďalšiu obec, zatiaľ čo na východe krajiny Rusi pokračujú v útočných operáciách, doteraz ale neúspešných. Na južnom fronte v Záporožskej, Chersonskej a Mykolajivskej oblasti sa podľa štábu bojové operácie nevedú, pokračuje ostreľovanie. (pravda.com.u­a, čtk)

19:27 Takmer 1 300 zabitých civilistov sa doteraz našlo v Kyjevskej oblasti od začiatku ruskej invázie na konci februára. „Doteraz sme našli telá 1288 zabitých ľudí. Zdôrazňujem, že išlo o civilistov,“ uviedol náčelník polície Kyjevskej oblasti Andrij Niebytov, ktorého cituje agentúra Interfax-Ukrajina.

„Väčšina z nich bola zastrelená automatickými zbraňami,“ pokračoval policajný náčelník. Ku koncu apríla hovorili ukrajinské úrady o približne tisícke nájdených zabitých civilistov v Kyjevskej oblasti. (tasr, bbc.com, en.interfax.com.ua)

18:47 Česká vláda sprísni pravidlá pre utečencov z Ukrajiny – tí, ktorí v ubytovacom zariadení dostávajú zdarma stravu a hygienické potreby, by po novom nemali mať nárok na humanitárnu dávku. Oznámil to v stredu český minister vnútra Vít Rakušan po zasadnutí vlády, na ktorom bol schválený návrh novely zákona „lex Ukrajina 2“.

„Humanitárna dávka nebude vyplácaná v prípadoch, keď majú utečenci zaistené ubytovanie, kde im je zdarma poskytovaná strava a ďalšie zázemie,“ priblížil Rakušan na tlačovej konferencii.

V súčasnosti majú ukrajinskí utečenci v Česku nárok na podporu vo výške 5000 korún (202 eur) na osobu na mesiac, ktorá im slúži na zaobstaranie si základných životných potrieb. Túto sumu môžu v prípade potreby poberať aj opakovane, a to v priebehu ďalších piatich mesiacov. Mali by však preukázať, že takúto pomoc skutočne potrebujú.

Novela príslušného zákona tiež predĺži lehotu na vybavenie žiadosti o tzv. dočasnú ochranu na 60 dní. Naopak, skráti dobu, dokedy je nutné nahlásiť zmenu pobytu, a to z 15 na tri dni.

Po novom budú musieť žiadatelia o dočasnú ochranu predložiť doklad, že majú zabezpečené ubytovanie, ak ho nebudú chcieť nájsť prostredníctvom krajských asistenčných centier. Predmetom novely je tiež skrátenie hradenia poistného zo strany štátu pre ukrajinských utečencov na 180 dní, uviedol Rakušan.

Minister dodal, že podpora bude viazaná na trvalé ubytovanie v ČR, aby ľudia neboli „motivovaní prísť a odísť s dávkou a pre ďalšiu si prísť o mesiac“. Podľa údajov, ktoré zverejnilo na Twitteri ministerstvo vnútra ČR, získalo dosiaľ v Česku dočasnú ochranu 346 770 Ukrajincov. (tasr, novinky.cz)

18:28 Španielsko v stredu kritizovalo Rusko za vyhostenie 27 španielskych diplomatov v rámci odvetných krokov voči Madridu, ktorý ruských diplomatov vyhostil v apríli. „Ruskí predstavitelia odôvodnili toto rozhodnutie na základe reciprocity za vyhostenie 27 predstaviteľov ruského veľvyslanectva (v Španielsku) v apríli,“ uviedol španielsky rezort diplomacie. „Ich vyhostenie však bolo založené na opodstatnených bezpečnostných dôvodoch, ktoré však v tomto prípade prítomné nie sú,“ dodalo ministerstvo vo vyhlásení.

Španielsko sa rozhodlo vyhostiť ruských diplomatov na začiatku apríla po tom, ako v meste Buča v Kyjevskej oblasti po stiahnutí sa ruských jednotiek objavili ukrajinské orgány stovky zabitých civilistov. Španielske ministerstvo zahraničných vecí v tom čase uviedlo, že ruskí diplomati sú hrozbou pre španielsku bezpečnosť a národné záujmy. Ruský veľvyslanec v Španielsku medzi vyhostenými diplomatmi nebol.

Toto rozhodnutie bolo súčasťou koordinovaných krokov európskych štátov, v rámci ktorých bolo v priebehu 48 hodín vyhostených dovedna 200 ruských diplomatov pre údajnú špionáž či ohrozenie národnej bezpečnosti jednotlivých štátov. Kremeľ tieto kroky odsúdil a varoval, že pristúpi k odvetným opatreniam. (afp, tasr)

17:26 Ruský vojak Vadim Šišimarin (21) v stredu pred súdom v Kyjeve priznal vinu z vojnových zločinov na Ukrajine. Ide o prvý takýto proces s ruským vojakom od začiatku ruskej invázie do susednej krajiny. V prípade usvedčenia mu hrozí až doživotný trest odňatia slobody.

Vadim Šišimarin Čítajte viac Ruský vojak obvinený z vojnových zločinov na Ukrajine pred súdom v Kyjeve priznal vinu

16:55 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová navrhla v stredu v Bruseli ďalšiu pomoc pre Ukrajinu, a to až do výšky deviatich miliárd eur pre tento rok. Jej cieľom je pomôcť ukrajinskej vláde vyrovnať sa so škodami, ktoré spôsobila ruská invázia.

Komisia v správe pre médiá pripomenula, že od začiatku ruskej agresie EÚ zmobilizovala už 4,1 miliardy eur na podporu hospodárskej, sociálnej a finančnej odolnosti Ukrajiny vo forme makrofinančnej pomoci, rozpočtovej podpory, núdzovej a humanitárnej pomoci. Doterajšia vojenská pomoc Únie v rámci Európskeho mierového nástroja predstavovala 1,5 miliardy eur, pričom momentálne prebieha mobilizácia ďalších 500 miliónov eur.

Vojna na Ukrajine viedla ku kolapsu daňových, exportných a iných príjmov, k čomu sa pridalo aj rozsiahle privlastňovanie si majetku a exportného tovaru ruskou stranou, a to aj v agrosektore. Medzinárodný menový fond odhadol deficit platobnej bilancie Ukrajiny do júna na zhruba 14,3 miliardy eur.

Von der Leyenová v stredu uviedla, že pomoc Ukrajine si bude vyžadovať spoločné medzinárodné úsilie, pričom súčasťou obnovy by mali byť aj ďalšie krajiny a medzinárodné inštitúcie.

16:13 Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že sprístupní celkovo 248 miliónov eur piatim členským štátom EÚ, vrátane Slovenska, ktoré boli na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu najviac postihnuté prílevom utečencov z Ukrajiny. Informuje o tom spravodajca TASR.

Vyčlenená suma je určená na podporu kontroly a ochrany hraníc súvisiacej s prijímaním utečencov v nasledovných krajinách: Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Slovensko a Česká republika.

14:42 Taliansko je ochotné poslať Ukrajine ďalšie zbrane, ak je to potrebné, ale konečné rozhodnutie urobí Európska únia (EÚ). Na spoločnej tlačovej konferencii s fínskou premiérkou Sannou Marinovou to v stredu uviedol taliansky premiér Mario Draghi. Informovala o tom agentúra ANSA.

Niekoľko strán v Draghiho koaličnej vláde národnej jednoty je proti posielaniu ďalších zbraní Kyjevu.

„Chceme pomáhať Ukrajine brániť sa,“ vyhlásil taliansky premiér. „Robili sme to v minulosti a budeme to robiť znova, keď bude treba. Európania stoja všetci za Ukrajinou, sme vernými členmi Únie,“ dodal Draghi.

Protisystémové Hnutie piatich hviezd (M5S) a pravicová strana Liga Severu, dva z najväčších politických subjektov v talianskom parlamente, sa postavili do čela odporu proti ďalším dodávkam zbraní Kyjevu a trvajú na tom, že každú novú zásielku musí schváliť parlament.

14:31 Rusko v stredu oznámilo, že recipročne vyhostí 27 zamestnancov španielskych zastupiteľských úradov v Rusku. TASR o tom informuje na základe oficiálneho vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí zverejneného na ich webovej stránke.

Ruský rezort diplomacie uvádza, že si v stredu predvolal španielskeho veľvyslanca, aby mu vyjadril ostrý protest v súvislosti s vyhlásením 27 zamestnancov ruských zastupiteľských úradov v Španielsku za nežiaduce osoby. „Upozorňujeme, že tento nepriateľský krok sa odzrkadlil na rusko-španielskych vzťahoch“, uvádza sa vo vyhlásení.

„V rámci odvetných krokov vyhlasujeme za nežiaduce osoby 27 zamestnancov španielskeho veľvyslanectva v Moskve a španielskeho generálneho konzulátu v Petrohrade,“ uvádza ruské ministerstvo s tým, že vyhostené osoby musia Rusko opustiť najneskôr sedem dní po tom, čo bude španielskemu veľvyslancovi doručená nóta.

14:06 Veľvyslanectvo SR v Kyjeve je od stredy funkčné. Počas rokovania vlády to oznámil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS). Na našom zastupiteľskom úrade je podľa jeho slov tím špecialistov z úradu osobitného určenia, ktorí budú zabezpečovať ochranu diplomatov.

13:51 Rusko oznámi talianskemu veľvyslancovi v Moskve Giorgiovi Staraceovi, že sa rozhodlo vyhostiť 24 talianskych diplomatov. Informovala o tom agentúra ANSA s odvolaním sa na stredajšie oznámenie ruského ministerstva zahraničných vecí.

Správu priniesla ako prvá ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti.

Zdroje pre ANSA v stredu už predtým uviedli, že Staraceho si predvolali na ruské ministerstvo zahraničných vecí.

13:17 Spojené štáty zmobilizovali približne trikrát viac pomoci pre Ukrajinu než Európska únia (EÚ). Ukázali to v stredu zverejnené údaje zhromaždené nemeckou expertnou skupinou Kielsky inštitút pre svetovú ekonomiku (IfW), na ktorý sa odvolala agentúra AP.

IfW uviedol, že nový balík pomoci schválený americkou Snemovňou reprezentantov (dolnou komorou Kongresu) zvýšil celkovú americkú vojenskú, finančnú a humanitárnu podporu Ukrajine na takmer 43 miliárd eur (vyše 45 miliárd dolárov) – bola poskytnutá od 24. januára do 10. mája.

Inštitút zistil, že pomoc od EÚ dosiahla v tom istom období výšku len necelých 16 miliárd eur (16,8 miliardy dolárov). Niektoré krajiny 27-člennej Únie však neposkytujú Ukrajine takú cennú pomoc, akú najviac potrebuje, predovšetkým dodávky zbraní, konštatuje AP.

12:48 Ruské ministerstvo zahraničia oznámilo vyhostenie 34 francúzskych diplomatov. Ide o odvetný krok za to, že Francúzsko v apríli vyhostilo z krajiny 35 Rusov s diplomatickým statusom. Vtedy k podobnému kroku v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu pristúpil celý rad európskych krajín a celkom viac ako 300 ruských diplomatov muselo opustiť európske metropoly, informovala agentúra Reuters.

Neskôr rovnaký mesiac francúzske ministerstvo zahraničia označilo šesť ruských agentov vydávajúcich sa za diplomatov za „nežiaduce osoby“ po tom, čo vyšetrovanie domácej rozviedky došlo k záveru, že konali proti francúzskym národným záujmom.

12:28 Izrael dodal Ukrajine 2000 vojenských prilieb a 500 nepriestrelných viest, ktoré sú určené pre záchranné zložky a civilné organizácie, oznámilo v stredu izraelské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Izraelský minister obrany Benny Ganc v ešte v apríli uviedol, že jeho krajina dodá Ukrajine prilby a vesty, čo podľa Reuters signalizuje posun v postoji Izraela k poskytovaniu takéhoto vojenského vybavenia.

Izrael, ktorý je sprostredkovateľom v ukrajinsko-ruskej kríze, odsúdil ruskú inváziu, no zameral sa len na humanitárnu pomoc. Obáva sa totiž zhoršenia vzťahov s Ruskom, ktoré sa angažuje aj v konflikte v susednej Sýrii, kde Izrael koordinuje útoky proti iránskym silám, analyzuje Reuters.

11:24 Bývalý sociálnodemokra­tický kancelár Gerhard Schröder kvôli neochote dištancovať sa od Ruska zrejme príde o väčšinu finančných výhod, na ktoré má ako niekdajší šéf nemeckej vlády nárok. So Schröderom, ktorý je známy úzkymi väzbami na ruského prezidenta Vladimíra Putina a zastávaním vysokých postov v ruských energetických spoločnostiach, teraz došla trpezlivosť aj jeho domovskej sociálnej demokracií (SPD).

Schröderovi, ktorý Nemecko viedol v rokoch 1998 až 2005 do nástupu konzervatívnej a tiež už bývalej kancelárky Angely Merkelovej, štát zo zákona platí chod kancelárie, zamestnancov, ochranku a vodiča. Bývalí kancelári dostávajú aj dôchodok a cestovné náhrady. Len na kanceláriu a personálne výdavky dostal Schröder v minulom roku od daňových poplatníkov 407-tisíc eur

10:34 Až 959 ukrajinských vojakov sa podľa ruského ministerstva obrany tento týždeň vzdalo v oceliarňach Azovstaľ v obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol. TASR správu prevzala z agentúr AFP a AP.

„Za uplynulých 24 hodín sa vzdalo 694 militantov vrátane 29 zranených,“ uviedol ruský rezort obrany na pravidelnom brífingu ku konfliktu na Ukrajine.

„Od 16. mája sa dovedna vzdalo 959 militantov vrátane 80 zranených,“ spresnil podľa AP hovorca ruských ozbrojených síl generálmajor Igor Konašenkov.

Ukrajinské úrady najnovšie počty doposiaľ bezprostredne nepotvrdili.

10:16 Rusi zintenzívnili svoje úsilie o zničenie ukrajinskej obrany v Luhanskej oblasti a priviezli ďalších 15 vrtuľníkov na posilnenie ofenzívy. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinských vojenských predstaviteľov.

Ukrajinská obrana v okolí miest Sjevjerodoneck a Lysyčansk zostáva pod silným tlakom delostreleckého bombardovania a leteckých útokov, ktoré sa zvýšili aj v dedinách južnejšie, ako je napríklad Vrubivka.

Ruské sily sa snažia prelomiť ukrajinské línie v Luhanskej oblasti a dokončiť dobytie regiónu, v ktorom podľa odhadov ovládajú asi 90 % územia.

Šéf vojenskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že pri najnovších bojoch zahynuli štyria civilisti a Rusi zasiahli fabriku na výrobu dusíka v Sjevjerodonecku. „Ruský svet ničí všetko, čo mu stojí v ceste, snažiac sa presadiť takýto život v Luhanskej oblasti – bez ľudí, domov, tovární,“ povedal Hajdaj.

V susednej Doneckej oblasti sa ruské sily snažia obkľúčiť mesto Lymaň a získať plnú kontrolu nad neďalekou osadou Drobyševe. Ak uspejú, ukrajinská obrana v Lymane by bola zraniteľná voči útoku z troch smerov.

10:01 Slovensko-ukrajinské hranice od začiatku konfliktu prekročilo už viac ako 433-tisíc osôb. Celkovo bolo udelených takmer 77-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali spolu viac ako 174-tisíc osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Hraničnými priechodmi prešlo v utorok na vstupe do Slovenskej republiky viac ako 2 600 osôb. Z toho bolo 698 mužov, 1 593 žien a 356 detí. O dočasné útočisko požiadalo 205 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v utorok takmer 2 800 osôb.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 188 policajtov, 66 hasičov, päť colníkov, 150 vojakov, 105 dobrovoľníkov, 36 príslušníkov zahraničných zložiek a 21 zamestnancov migračného úradu. Zároveň bolo vypravených 13 autobusov, ktoré prepravili 173 osôb. Vlakovou dopravou bolo prepravených 10 osôb.

9:38 Japonský minister zahraničných vecí Jošimasa Hajaši vyzval Peking, aby „hral zodpovednú úlohu“ pri invázii Ruska na Ukrajine. Povedal to na svojich prvých rozhovoroch s čínskym rezortným partnerom Wang Im za posledných šesť mesiacov, uviedla tlačová agentúra AFP.

Japonsko sa pripojilo k západným spojencom pri uvaľovaní prísnych sankcií na Rusko za napadnutie Ukrajiny, ale Peking inváziu Moskvy odmietol odsúdiť.

Minister Hajaši povedal svojmu čínskemu kolegovi Wang Imu, že invázia Ruska „je jasným porušením charty OSN a ďalších noriem medzinárodného práva,“ píše sa vo vyhlásení japonského ministerstva zahraničných vecí.

Hajaši „vyzval Čínu, aby hrala zodpovednú úlohu pri udržiavaní svetového mieru a bezpečnosti“, dodalo ministerstvo vo vyhlásení.

Išlo o prvé rozhovory medzi oboma ministrami od novembra, uviedol rezort japonskej diplomacie, a uskutočnili sa v období silnejúcich obáv z viacerých geopolitických napätí.

Čína a Rusko podľa predpokladov vystupňujú svoju spoluprácu, pričom Peking sa demonštratívne odmieta pridať k odsúdeniu Moskvy za jej inváziu na Ukrajinu, aj keď prisľúbil, že nebude obchádzať alebo porušovať sankcie uvalené v súvislosti s vojnou.

8:55 Rusko zrejme využíva tisíce čečenských bojovníkov v oblasti juhoukrajinského mesta Mariupoľ a v Luhanskej oblasti, čo len zdôrazňuje jeho „značné problémy s vojenským personálom na Ukrajine“, uviedlo ráno britské ministerstvo obrany v správe hodnotiacej tamojšiu bojovú situáciu.

„Napriek tomu, že ruské sily celé týždne obliehali Mariupol, vytrvalý ukrajinský odpor bránil Rusku v získaní úplnej kontroly nad mestom. Prekazil aj prvé ruské pokusy o dobytie kľúčového mesta a spôsobil veľké straty v radoch ruských síl,“ uviedlo ministerstvo.

Situácia viedla k tomu, že Rusko musí „do veľkej miery využívať pomocný personál“, napísal britský rezort obrany vo svojom pravidelnom dennom spravodajskom hodnotení.

„Tieto (doplňujúce) sily zrejme pozostávajú z jednotlivcov -dobrovoľníkov a z oddielov Národnej gardy, ktorých úlohou je obvykle zaisťovať vládu vodcu čečenskej republiky Ramzana Kadyrova,“ uvádza sa v správe.

Ministerstvo ďalej uvádza, že Kadyrov pravdepodobne osobne dohliada na operácie nasadených bojovníkov, pričom jeho bratranec je zrejme čečenským poľným veliteľom v Mariupole.

Rezort britskej obrany dodáva, že takáto „nesúrodosť jednotiek“ zrejme prispieva k nejednotnému veleniu, čo brzdí ruské operácie, cituje BBC.

8:40 Švédsko a Fínsko urobili kľúčový krok na ceste do Severoatlantickej aliancie.

Fínsko Švédsko NATO žiadosti vstup podanie uarus Čítajte viac Turecko zablokovalo začiatok rokovaní o vstupe Fínska a Švédska do NATO

8:14 Ruské vojská pokračujú v paľbe pozdĺž celej línie stretu v oblasti Donecku na východe Ukrajiny. Na ostatných frontoch zameriavajú svoje úsilie na udržanie skôr dosiahnutých pozícií, prieskum, ženijné zabezpečenie, doplnenie zásob a snahu zlepšiť svoje taktické postavenie. V dnešnej rannej správe o vývoji bojov o tom informoval generálny štáb ukrajinskej armády.

Ruský agresor podľa Kyjeva pokračuje v delostreleckom ostreľovaní ukrajinských vojenských pozícií a civilnej infraštruktúry aj v pohraničných osadách Černihivskej a Sumskej oblasti. U Charkova sa ruské jednotky sústreďujú na snahu udržať obsadené pozície a zabrániť ďalšiemu postupu ukrajinských jednotiek.

V Mariupole Rusi ďalej delostrelectvom a letecky útočia na zostávajúcich ukrajinských vojakov zablokovaných v oceliarňach Azovstaľ.

Ukrajinská armáda za posledných 24 hodín odrazila na doneckom a luhanskom fronte dvanásť nepriateľských útokov, zničila tri tanky, tri delostrelecké systémy, šesť jednotiek bojových obrnených vozidiel a sedem nepriateľských vozidiel, uviedol ukrajinský štáb. Tieto informácie nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

Jednotky ozbrojených síl Bieloruska podľa informácií ukrajinskej armády posilňujú pozície na bielorusko-ukrajinskej hranici v oblasti miest Brest a Gomel. Stále napätá je situácia v Podnesterskej oblasti Moldavskej republiky, ktorá sa ale výrazne nezmenila.

7:49 Západoukrajinské mesto Ľvov blízko hraníc s Poľskom je neustále terčom ruského raketového ostreľovania, citovali tamojšie médiá starostu tohto mesta Andrija Sadového.

V Ľvove sa nachádza veľké množstvo medzinárodných organizácií a cieľom týchto útokov je zneistiť ich, povedal Sadovyj pre ukrajinskú televíziu. Rusko sa podľa neho nezameralo len na tamojšiu vojenskú infraštruktúru, ale prostredníctvom ostreľovania chce vyvolať neustále napätie.

„Keď však ľudia včas reagujú na letecký poplach a ukryjú sa v ochranných krytoch, potom to nie je nebezpečné,“ dodal Sadovyj.

Staré mesto ľvovské je zaradené do Svetového kultúrneho dedičstva organizácie UNESCO, pripomína DPA.

Ľudia videli rakety na periférii mesta a počuli veľmi silné explózie, uviedol Sadovyj. K škodám v samotnom Ľvove však podľa neho nedošlo. Obyvatelia však museli prakticky celú noc na utorok stráviť v krytoch, dodal.

V okolí mesta Javoriv v Ľvovskej oblasti bola raketovou paľbou zasiahnutá časť železničnej infraštruktúry. Ľvovský starosta podľa agentúry DPA pripomenul, že toto všetko sa deje len niekoľko kilometrov od hraníc s členským štátom Európskej únie Poľskom.

7:35 Ukrajinské ozbrojené sily prvýkrát v boji proti ruským okupačným silám použili britské rakety Brimstone, ktoré Kyjevu dodal Londýn v uplynulých týždňoch.

Zábery zverejnené bieloruským opozičným kanálom Nexta ukazuje zničenie dvoch ruských tankov týmito strelami.

Rakety Brimstone, ktoré sa štandardne odpaľujú zo stíhačiek, používali britské jednotky v Líbyi a Sýrii. Ich výrobca MBDA tvrdí, že sa dajú použiť proti rýchlo sa pohybujúcim objektom na zemi i na mori.

**6:58 Ukrajinská verejná ochrankyňa ľudských práv Ľudmyla Denisovová uviedla, že ruská armáda zadržiava viac ako 3-tisíc civilistov z Mariupoľa v bývalej trestaneckej kolónii neďaleko Olenivky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

V utorok na Telegrame informovala, že civilistov zadržiavajú v bývalej trestaneckej kolónii číslo 52. Dodala, že väčšina civilistov je zadržiavaná na mesiac, ale tí, ktorí sú Rusmi považovaní za „obzvlášť nespoľahlivých“, vrátane bývalých vojakov a policajtov, sú zadržiavaní na dva mesiace.

Sedem autobusov s neznámym počtom ukrajinských vojakov evakuovaných z mariupoľskej oceliarne Azovstaľ zároveň videli v utorok prichádzať do bývalej trestaneckej kolónie číslo 120, taktiež neďaleko spomenutej Olenivky.

5:58 Rusko stupňuje svoje raketové a letecké útoky, pretože sa mu nedarí na bojisku. V noci na stredu to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. V pohraničných oblastiach ukrajinské sily zaznamenávajú ruské „sabotážne akcie“. Podľa Zelenského sa Ukrajina naďalej usiluje o to, aby dostala do bezpečia vojakov, už sa nachádza v oceliarňach Azovstaľ v Mariupole, napísala agentúra AP.

Zelenskyj spomenul ruské raketové a letecké útoky, ktoré v posledných 24 hodinách zasiahli ciele vo Ľvovskej, Sumskej, Černihivskej či Luhanskej oblasti. „Je to spôsob, ako si ruská armáda kompenzuje množstvo neúspechov na východe a na juhu našej krajiny,“ uviedol Zelenskyj. Podľa neho tieto útoky nemajú zásadný vojenský vplyv. „Tieto útoky, ako mnohé ďalšie predtým, v zásade nič nemenia,“ dodal. Ukrajinská armáda však posilní svoju protivzdušnú obranu.

5:40 Kyjev sa naďalej usiluje o to, aby dostal do bezpečia svojich vojakov, ktorí sa stále nachádzajú v areáli oceliarní Azovstaľ v Mariupole. „Evakuačná misia pokračuje, dohliadajú na ňu naši vojaci a príslušníci spravodajských služieb,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že pokračujú aj rokovania s Ruskom. „Zapojení sú (do rozhovorov) najvplyvnejší medzinárodní sprostredkova­telia,“ dodal ukrajinský prezident.

V pondelok Kyjev uviedol, že z oceliarní, ktoré sú poslednou baštou ukrajinského odporu v Mariupole, bolo evakuovaných cez 250 vojakov, a to vrátane desiatok ranených. Odišli na územie, ktoré kontrolujú proruskí separatisti z medzinárodne neuznávanej takzvanej Doneckej ľudovej republiky. Tí tvrdia, že sa ukrajinskí vojaci vzdali. Podľa Kyjeva sa rokuje o ich výmene za ruských zajatcov.

Podľa serveru The Kyiv Independent Zelenskyj tiež podpísal výnos, ktorým zriaďuje komisiu, ktorá bude mať za úlohu vyhodnotiť škody spôsobené Ukrajine ruskou vojenskou agresiou. Úlohou orgánu bude tiež zabezpečiť kompenzácie za škody spôsobené ruskou armádou a nastavenie opatrení pre povojnovú obnovu krajiny.

© Autorské práva vyhradené

706 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine