Lotyšský analytik: Baltské more bude jazerom NATO, Rusi vedia, že prehrali

„Zdá sa, že Rusko už do veľkej miery akceptovalo, že Fínsko a Švédsko smerujú do Severoatlantickej aliancie,“ povedal pre Pravdu bezpečnostný analytik Toms Rostoks z lotyšskej Národnej obrannej akadémie. Expert si myslí, že nakoniec sa podarí prekonať aj námietky Turecka, ktoré sa zatiaľ stavia proti rozšíreniu NATO o dve severské krajiny.

18.05.2022 15:00
Finland Sweden NATO Foto: ,
Fínsky veľvyslanec pri NATO Klaus Korhonen (vľavo) a jeho švédsky kolega Axel Wernhoff (vpravo) odovzdali žiadosti o vstup do Severoatlantickej aliancie generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi (v strede).
debata (149)

Šéf Kremľa Vladimir Putin uviedol, že Rusko nemá problémy so Švédskom a Fínskom. No tiež zdôraznil, že ak NATO rozšíri svoje vojenské štruktúry na územie dvoch severských krajín, Moskva na to bude určite reagovať. Ako si vysvetľujete Putinove vyjadrenia?

Keď porovnáte niektoré iné vyhlásenia ruských politikov s tým, čo povedal šéf Kremľa, jeho reakcia je zdržanlivejšia. Rusko má len veľmi malé možnosti, ako by ešte mohlo ovplyvniť rozhodnutie Fínska a Švédska požiadať o vstup do NATO. Jediné, čo Moskva môže urobiť, je spomínať prázdne hrozby. A ešte pred Putinovým vyhlásením sme si ich vypočuli. Teraz sa však zdá, že Rusko do veľkej miery akceptovalo, že Fínsko a Švédsko smerujú do NATO. Podobne to bolo v prípade pobaltských štátov v roku 2004. Rusko s tým tiež vtedy nemohlo nič urobiť, teda to s nevôľou prijalo. Neznamená to však, že Moskva na rozšírenie NATO v budúcnosti nebude reagovať. A možno by niečo urobila aj teraz, keby bola v inej situácii. Ale momentálne Rusko vie, že nič nezmôže, teda len akceptuje situáciu, ktorá je preň skutočnou prehrou.

Rozšíri NATO svoju vojenskú infraštruktúru na sever, keď do aliancie vstúpia Fínsko a Švédsko?

Nemyslím si, že by to v tejto chvíli dávalo nejaký zmysel. Určite sa však bude diať to, čo aj doteraz. Teda, že Švédsko a Fínsko sa budú zúčastňovať na vojenských cvičeniach aliancie, ale táto spolupráca sa ešte prehĺbi. Najmä Helsinki tieto veci robia už veľmi dlho. Fínsko a Švédsko kládli aj doteraz dôraz na to, aby ich ozbrojené sily dokázali fungovať s NATO a sledovali jeho štandardy. V tomto zmysle sa dá povedať, že nie je potrebné nejakým spôsobom posilňovať prítomnosť aliancie v dvoch severských krajinách.

Ak Fínsko a Švédsko vstúpia do Severoatlantickej aliancie, Baltské more sa takpovediac stane jazerom NATO, okrem ruskej enklávy Kaliningrad. Čo to znamená zo strategického hľadiska?

Baltské štáty tento vývoj veľmi vítajú. Baltské more sa už v roku 2004 stalo jazerom Európskej únie. Teraz bude dokonca jazerom NATO. Je to zásadný krok, ktorý zlepšuje bezpečnosť pobaltských krajín. Stratia sa všetky pochybnosti. Lebo doteraz sme nemali úplne jasnú odpoveď na otázku, čo by robili Fínsko a Švédsko v prípade, že by Rusko nebodaj zaútočilo na pobaltské štáty. Predpokladám, že by nejako reagovali, ale nie som si istý do akej miery. Teraz budú členmi NATO a to je už iné. Ale je to dobrá správa aj pre Fínsko a Švédsko. Veď čo by sa stalo, keby v aliancii neboli? Keby sa Rusko rozhodlo zaútočiť na nich, najmä teda na Fínsko, asi by sme boli svedkami scenára, ktorý vidíme na Ukrajine.

V akom zmysle?

V tom, že partnerské krajiny by Fínsku síce pomohli, ale nedalo by sa očakávať, že by vyslali proti Rusku svoje jednotky. Helsinki a Štokholm si to uvedomujú. Okrem toho si Fínsko aj Švédsko uvedomujú, že ich ozbrojené sily by pravdepodobne dokázali veľmi úspešne Rusku vzdorovať. Ale vidia aj to, ako barbarsky sa ruská armáda na Ukrajine správa. Kým Fínsko a Švédsko agresiu odrazili, určite by utrpeli veľké straty. V podstate ide o to, že Helsinki a Štokholm sa rozhodli, že je lepšie Moskvu odradiť od prípadného útoku, ako s ňou bojovať. A na to slúži členstvo v NATO. Ešte zníži už aj tak malú šancu na to, že by Rusko napadlo Fínsko alebo Švédsko.

Turecko vyhlásilo, že bude proti rozširovaniu NATO o severské krajiny. Ankara tvrdí, že Helsinki a Štokholm podporujú teroristickú organizáciu Stranu kurdských pracujúcich. Podarí sa to vyriešiť?

Myslím si, že sa dá povedať, že Fínsko a Švédsko sa v istom momente stanú členskými krajinami aliancie. V istom momente to bude tak. Ale faktom je aj to, že sme už v minulosti boli svedkami podobnej situácie. Francúzsky prezident Charles de Gaulle bol proti vstupu Británie do EÚ. Pochybujem, že by bolo Turecko ochotné zájsť až tak ďaleko. Ale táto možnosť existuje, hoci je veľmi malá. Už sme videli, ako sa v minulosti Ankara správala. Turecko pred dvoma rokmi hrozilo, že v rámci aliancie zablokuje obranné plány pre pobaltské štáty. Ale podarilo sa to vyriešiť. No, samozrejme, sú krajiny, ktoré budú ochotné využiť dôležité rozhodnutia v rámci NATO, aby ovplyvnili správanie spojencov a niečo z toho získali. Teraz to využíva Turecko.

© Autorské práva vyhradené

149 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #NATO #Fínsko #Švédsko #Ukrajina #vojna na Ukrajine #Putinova vojna