Rozhodne o zajatcoch z Azovstaľu Putin?

Je ich už takmer tisíc a v Moskve stále zvažujú, či s nimi majú narábať ako so zajatcami, nacistami, vojnovými zločincami, či teroristami. Odkedy v pondelok začali vychádzať z oceliarní Azovstaľ, poslednej ukrajinskej bašty v Rusmi obsadenom Mariupole, jej obrancovia, ich osud zostáva neistý.

, 18.05.2022 17:49
Russia Ukraine Mariupol
Ukrajinskí obrancovia Azovstaľu sa na zábere z videa vzdávajú ruským vojakom. FOTO: SITA/AP
debata (177)

Na otázku, aký je status Ukrajincov, ktorí zložili zbrane a opustili železobetónové bludisko pod zbombardovaným metalurgickým kombinátom, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odpovedal, že to nie je vec, ktorú by mala riešiť hlava štátu. Nech sa vraj novinári opýtajú na ministerstve obrany.

Hovorca ministerstva obrany Igor Konašenkov o nich hovorí ako o „zajatých bojovníkoch nacionalistickej jednotky Azov a ukrajinských vojakoch“. Za posledný deň ich podľa neho opustilo Azovstaľ ďalších 694. „Celkovo sa od pondelka vzdalo do zajatia 959 bojovníkov, z nich je osemdesiat zranených,“ citoval v stredu generála Konašenkova portál Gazeta.ru.

Ranených Rusi odvážajú do mesta Novoazovsk, ostatných do trestaneckého tábora Olenivka neďaleko Donecka. Zostávajú tak na území samozvanej doneckej republiky, ktorú si proruskí separatisti s požehnaním Moskvy zriadili v okupovaných oblastiach ukrajinského Donbasu.

Líder takzvanej doneckej republiky Denis Pušilin v stredu vyhlásil, že o osude zajatcov, ktorých výsluchy sa už začali, rozhodnú justičné orgány. Podľa neho v bunkroch pod Azovstaľom sa stále zdržiavajú ukrajinskí ozbrojenci vrátane ich kľúčových veliteľov.

Kyjev odchod obrancov Azovstaľu označuje za evakuáciu, kým Moskva hovorí o ich kapitulácii. Ukrajinskí politici spomínajú pripravovanú výmenu zajatcov, na ktorej sa vraj predbežne dohodli s Rusmi.

Vodca doneckých separatistov sa o žiadnej výmene nezmieňuje. „Ak protivník zložil zbrane, tak o jeho ďalším osude rozhoduje súd, a ak je to nacistický zločinec, tak tribunál,“ povedal Pušilin pre doneckú agentúru DAN s tým, že „tribunál má byť medzinárodný“.

Čo si pod medzinárodným treba predstaviť, to v priebehu stredy vysvitlo z vyjadrení takzvanej doneckej ministerky zahraničných vecí Natalie Nikonorovej. V medzinárodnom tribunáli podľa nej budú zastúpené donbaské „republiky“ i Rusko.

Podľa akých zákonov chcú zajatcov súdiť, to vzhľadom na ich budúcnosť vôbec nie je jedno. Šéf ústavnoprávneho výboru hornej komory ruského parlamentu Andrej Klišas v stredu na platforme Telegram upozornil, že kým v Rusku platí moratórium na výkon trestu smrti, tak v donbaských republikách „pre uplatňovanie tohto trestu neexistujú nijaké právne obmedzenia“.

Otázku denníka Kommersant, či obžalovaným bude hroziť hrdelný trest, s ktorým trestný zákonník doneckej republiky ráta, „ministerka“ Nikonorová označila za predčasnú.

„V súlade so stanovami tribunálu sa budú uplatňovať všetky druhy trestov, ktoré budú v ňom ustanovené,“ konštatovala Nikonorová s tým, že na stanovách tribunálu sa ešte pracuje.

Proti prípadnej výmene obrancov Azovstaľu za ruských vojnových zajatcov sa v Rusku zdvihla vlna odporu. Dolná komora parlamentu podľa jej predsedu zváži aj prijatie zákona, ktorý by výmenu zakázal. V Štátnej dume dokonca zaznel aj návrh na zrušenie moratória na trest smrti.

Na budúci týždeň má navyše ruský najvyšší súd posúdiť žiadosť generálnej prokuratúry o označenie ukrajinského pluku Azov za „teroristickú organizáciu“, čo by pre jeho príslušníkov pri odsúdení automaticky predstavovalo trestnú sadzbu do 20 rokov.

Aj vzhľadom na to, že ruská propaganda legendou o „nacistickej“ jednotke Azov ospravedlňuje inváziu na Ukrajinu, mnohí politici v Moskve ich oslobodenie v rámci výmeny zajatcov tvrdo odmietajú, myslí si analytik moskovského Carnegieho centra Andrej Kolesnikov.

„Na ich vyhláseniach však v konečnom dôsledku až tak nezáleží, lebo to bude Putin, kto rozhodne, čo sa s ukrajinskými vojakmi stane,“ citoval denník Guardian Kolesnikova, podľa ktorého Kremeľ sa môže zariadiť podľa svojich aktuálnych zámerov v konflikte. „Ak sa rozhodne súdiť vojakov, bude to jasný znepokojujúci signál, že je ochotný situáciu ďalej eskalovať,“ myslí si analytik. Podľa neho však Putin sa môže rozhodnúť aj pre výmenu zajatcov, ktorú by domácemu publiku podal ako akt milosrdenstva. „Doma má Putin rozviazané ruky a môže hrať oboma kartami,“ dodal Kolesnikov.

© Autorské práva vyhradené

177 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Mariupol #Putinova vojna #Azovstal #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy