85. deň: Rusi ohlásili použitie laserových zbraní. Z Azovstaľu evakuovali ďalších vojakov

Rusko oznámilo, že začalo používať laserové zbrane, schopné ničiť drony. Zelenskému to pripadá ako vyhlásenia nacistického Nemecka o zázračných zbraniach (wunderwaffe), ktoré mali zvrátiť porážku v druhej svetovej vojne.

, , , 19.05.2022 05:30, aktualizované: 23:33
ruskí vojaci, Mariupol Foto:
Ruskí vojaci sa hrajú s medveďom v zoologickej záhrade v Mariupole, na území pod vládou Doneckej ľudovej republiky, v stredu 18. mája 2022. Táto fotografia vznikla počas cesty organizovanej ruským ministerstvom obrany.
debata (720)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 85. deň
  • Kyjev odmieta prímerie, kým sa z Ukrajiny nestiahnu všetci ruskí vojaci
  • Rusi podľa Kyjeva vypálili na Ukrajinu už dvetisíc rakiet
  • Zelenskyj: Agresor pri likvidácii dronov používa laserové zbrane
  • Azovstaľ podľa Moskvy opustilo už 1 730 ukrajinských bojovníkov
  • Vstup Švédska a Fínska do NATO chce po Turecku blokovať aj Chorvátsko
  • Pred vojnou ušlo na Slovensko už 436-tisíc osôb
mier-ukrajine-2

VIDEO: Americké húfnice M-777 nakladajú pre Ukrajinu.

23:33 Organizácia Spojených národov vo štvrtok vyzvala Rusko a Ukrajinu, aby nadviazali na svoje kontakty i spoluprácu, vďaka ktorým prebehla evakuácia Ukrajincov z oceliarní Azovstaľ v obliehanom meste Mariupol, a obnovili mierové rokovania.

„Tieto (evakuačné) operácie by sa neuskutočnili, nebyť spolupráce medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou,“ povedal novinárom koordinátor humanitárnej pomoci OSN Martin Griffiths. Skutočnosť, že spolupráca medzi oboma krajinami fungovala v tomto prípade lepšie ako v predchádzajúcich týždňoch podľa jeho slov naznačuje, že medzi krajinami „je na čom stavať“.

Griffiths vyzval Moskvu a Kyjev na obnovenie mierových rokovaní, ktoré sa konali v Turecku. „Musíme sa vrátiť k rokovaciemu stolu,“ dodal v tejto súvislosti. Turecko ešte v marci usporiadalo mierové rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom v Antalyi a v Istanbule. Stretli sa na nich ministri zahraničných vecí oboch krajín Dmytro Kuleba a Sergej Lavrov. Neskôr rokovania pokračovali virtuálne, nie však na ministerskej úrovni.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v utorok uviedol, že mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou sú teraz pozastavené a Rusko obvinil zo „stereotypného zmýšľania“. Pozastavenie následne potvrdila aj Moskva s tým, že „Ukrajina sa prakticky stihla z rokovacieho procesu“.

Griffiths vo štvrtok zdôraznil aj naliehavú potrebu obnoviť dodávky ukrajinského obilia do sveta. Vojna totiž podľa jeho slov zhoršuje globálnu potravinovú krízu, ktorá by mohla viesť k dlhoročnému hladomoru vo svete. Z Ukrajiny pritom pochádza 12 percent celosvetovej produkcie pšenice, 15 percent kukurice a 50 percent slnečnicového oleja. (tasr, afp)

23:28 Pre Ukrajincov, ktorí vo štvrtok slávia Deň „vyšyvanky“, sa táto tradičná vyšívaná košeľa s ľudovým motívom vo svetle ruskej ofenzívy stala symbolom národnej jednoty proti invázii ruských síl.

Prezident Volodymyr Zelenskyj ju na sociálnych sieťach nazval „naším posvätným amuletom v tejto vojne“. Zelenskyj mal oblečenú nezvyčajnú zelenú „vyšyvanku“ pripomínajúcu jeho oblečenie vo vojenských farbách, aké nosí od začiatku ruskej invázie.

Firma Etnodim, ktorá predáva košele, akú mal na sebe ukrajinský líder, na Facebooku uviedla, že úmyslom bolo vytvoriť odev symbolizujúci „odolnosť a silu našich ľudí“.

Ukrajinský minister kultúry Oleksandr Tkačenko povedal, že „vyšyvanka“ je „symbolom slobody a lásky voči Ukrajine“ a „kultúrnou zbraňou, ktorá zjednocuje Ukrajincov“. Jej nosenie je „pripomienkou, že my všetci sme jednotní ako nikdy predtým“, dodal. (tasr, afp)

23:25 Nemecko spoločne s Holandskom v súčasnosti nevedia Ukrajine dodať viac ako 12 húfnic, ktoré už Kyjevu prisľúbili. Vo štvrtok to na spoločnej tlačovej konferencii v Haagu oznámili nemecký kancelár Olaf Scholz a holandský premiér Mark Rutte.

Scholz uviedol, že húfnice „skrátka nie sú k dispozícii“ a ich počet pre Ukrajinu nebol určený náhodne. „Zvážili sme… koľko ich musí byť, aby vytvorili funkčnú jednotku,“ povedal nemecký kancelár.

Rutte vysvetlil, že húfnice nie sú zbrane určené na okamžité použitie, „ale skôr na ďalšiu fázu boja“. Podľa jeho slov je rozhodujúce, aby boli ukrajinskí vojaci správne vycvičení na manipuláciu s týmito zložitými zbraňami. Holandsko dodá Ukrajine päť samohybných húfnic, Nemecko sedem. Ukrajinskí vojaci minulý týždeň dorazili do Nemecka, kde sa učia obsluhovať nemecké samohybné húfnice „Panzerhaubitze 2000“. (tasr, dpa)

22:03 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo štvrtok diskutoval so šéfkou britského rezortu diplomacie Liz Trussovou o možnostiach „odblokovania“ vývozu potravín z Ukrajiny. Obaja ministri taktiež hovorili o tom, ako má Rusko niesť zodpovednosť za svoju agresiu voči Ukrajine. V príspevku na sociálnej sieti Twitter to napísal samotný Kuleba.

„Rusko nesie plnú zodpovednosť nielen za zabíjanie, mučenie a znásilňovanie Ukrajincov, ale aj za hladovanie ľudí na celom svete vrátane Afriky,“ uviedol Kuleba.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok hovoril s britským premiérom Borisom Johnsonom o spôsoboch vývozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny i o dovoze paliva na Ukrajinu. Šéf Svetového potravinového programu David Beasley vo štvrtok vyhlásil, že „neotvorenie (ukrajinských) prístavov bude vyhlásením vojny potravinovej bezpečnosti na celom svete“ a milióny ľudí privedie na pokraj hladomoru. (tasr)

21:53 Spojené štáty zatiaľ neplánujú poslať vojakov na svoje veľvyslanectvo v Kyjeve, ktoré v stredu znova otvorili po trojmesačnej uzávere. Vo štvrtok to povedal nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva obrany. Nevylúčil však, že by sa tak nemohlo stať v budúcnosti.

Posledné slovo v tejto veci bude mať americký minister obrany Lloyd Austin, ktorý sa zatiaľ definitívne nerozhodol, skonštatoval nemenovaný predstaviteľ. „Minister sa nevyjadril, že nechce alebo nikdy nebude chcieť poskytnúť žiadnu vojenskú pomoc, ak by ju americké ministerstvo zahraničných vecí potrebovalo,“ dodal predstaviteľ.

Veľvyslanectvo Spojených štátov na Ukrajine svoje brány zatvorilo 14. februára, čiže desať dní predtým, než Rusko spustilo vojenskú inváziu. Zamestnanci ambasády strávili prvé dva mesiace vojny v Poľsku, potom sa premiestnili do Ľvova na západe Ukrajiny. Americké veľvyslanectvo v Kyjeve znova otvorili v stredu.

Senát amerického Kongresu v noci na štvrtok jednomyseľne schválil nomináciu Bridget Brinkovej na post veľvyslankyne USA na Ukrajine. Tá od júla 2019 pôsobí ako veľvyslankyňa USA na Slovensku. Nie je zatiaľ jasné, kedy by sa mala Brinková ujať vedenia ambasády v Kyjeve. Post americkej ambasádorky v Kyjeve bol neobsadený od mája 2019, keď bola počas vlády vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa predčasne odvolaná Marie Yovanovitchová. (cnn.com, tasr)

21:24 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyjadril vo štvrtok obavy z toho, že konflikt na Ukrajine by sa mohol rozšíriť aj do ďalších krajín regiónu – predovšetkým do Moldavska. „Neprijateľná agresia Ruska na Ukrajine predstavuje hrozbu pre celý región a najmä pre Moldavsko,“ povedal Macron počas návštevy moldavskej prezidentky Maie Sanduovej v Paríži.

Sanduová počas svojho stredajšieho vystúpenia v Európskom parlamente (EP) v Bruseli upozornila, že nedávne napätie v separatistickom moldavskom regióne Podnestersko pri ukrajinských hraniciach viedlo k zvýšeným obavám o možnú destabilizáciu v krajine. Macron v tejto súvislosti uviedol, že Francúzsko bude naďalej ostražito sledovať situáciu v Moldavsku týkajúcu sa suverenity a územnej celistvosti tejto krajiny.

Na území separatistického Podnesterska je rozmiestnených približne 1 500 ruských vojakov. Moskva tam má svoju vojenskú základňu a sklady s približne 20-tisíc tonami munície. Čo sa týka úsilia Moldavska stať sa členskou krajinou EÚ, poznamenal francúzsky prezident, že jasná odpoveď by mala prísť v nasledujúcich týždňoch. Moldavsko požiadalo o vstup do EÚ krátko po ruskej invázii na Ukrajinu 24. februára.

„Chceli by sme sa stať členom EÚ a v tomto úsilí budeme pokračovať rozhodne a odhodlane,“ zdôraznila Sanduová. Členstvo v EÚ by Moldavsku podľa jej slov prinieslo to, že by patrilo do slobodného sveta. Moldavská prezidentka dodala, že si je vedomá toho, že prístupový proces je dlhý a zložitý, avšak jej krajina nehľadá nijaké skratky. Sanduová v stredu v EP vyzvala členské krajiny EÚ, aby intenzívnejšie podporovali integračné snahy jej krajiny. (tasr, dpa)

20:45 Senát amerického Kongresu vo štvrtok schválil balík pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliárd dolárov. Balík pomoci schválil Senát týždeň po tom, ako ho v hlasovaní odobrila americká Snemovňa reprezentantov. Na definitívne schválenie finančnej pomoci Kyjevu je ešte potrebný podpis amerického prezidenta Joea Bidena.

Senát hlasoval za schválenie balíka finančnej pomoci pre Ukrajinu v pomere 86 ku 11. Všetky nesúhlasné hlasy pochádzali z radov republikánov. Prijatie balíka finančnej pomoci prišlo po upozornení zo strany Bidena, že doterajšia pomoc Kyjevu na odrazenie ruskej vojenskej invázie sa pravdepodobne v priebehu niekoľkých dní vyčerpá. Americký prezident pôvodne požiadal Kongres o schválenie ďalších 33 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine, no zákonodarcovia sa rozhodli balík navýšiť. (tasr, afp, ap)

19:34 Národná rada SR vo štvrtok rozhodla, že návrh zákona z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o niektorých opatreniach v sociálnej oblasti v súvislosti so situáciou na Ukrajine prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Tzv. lex Ukrajina 3 hovorí o podpore starostlivosti o deti aj odídencov so zdravotným postihnutím. Týmto hlasovaním zároveň plénum ukončilo 11. rokovací deň 65. schôdze parlamentu.

Podľa Ministerstva práce ide o riešenia problematických oblastí, ktoré sa usadením utečencov na území Slovenska vyskytli a nedali sa predvídať. Rezort práce preto prináša riešenia, ako poskytnúť ďalšiu pomoc. Postavenie ľudí so zdravotným postihnutím z Ukrajiny v SR sa podľa MPSVR zlepší tým, že získajú možnosť užívať vrátené kompenzačné pomôcky.

Cieľom legislatívy je zabezpečiť formalizovanú starostlivosť o deti aj v oblastiach s nedostatočným počtom kapacít zariadení, alebo ak rodič preferuje menší kolektív detí v domácom prostredí. Starostlivosť poskytovaná v detskej skupine v domácom prostredí predstavuje formu starostlivosti o dieťa, ktorá flexibilnejšie reaguje na potreby rodičov a je pre nich dostupnejšou.

Rezort práce chce vytvoriť aj podmienky pre ďalšie kapacity pre maloleté deti bez sprievodu z Ukrajiny v akreditovaných centrách pre deti a rodiny. Aktuálne starostlivosť o tieto deti riešia štátne centrá pre deti a rodiny. Doteraz sa akreditované centrá pre deti a rodiny do pomoci deťom z Ukrajiny nevedeli podľa rezortu práce zapojiť pre aktuálny, zákonom stanovený mechanizmus poskytovania finančných prostriedkov. (tas­r)

19:30 Ruský armádny plukovník v zálohe Michail Chodarionok, ktorý v pondelok v ruskej štátnej televízii Rossija-1 kritizoval nepriaznivý priebeh ruských vojenských operácií na Ukrajine, v stredu verejne zmenil svoj názor. Podľa jeho slov bude ukrajinská armáda z nadchádzajúcich plánov ruskej armády nemilo prekvapená.

Ukrajina, Rusko, vojna na Ukrajine Čítajte viac Kritizoval ťaženie ruskej armády. Ruský plukovník v zálohe zmenil názor

18:35 Pri štvrtkovom ostreľovaní východoukrajinského mesta Sjevjerodoneck zahynulo najmenej 12 ľudí a viac ako 40 osôb sa zranilo. Vo štvrtok to na sociálnej sieti napísal gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, informuje TASR podľa správy agentúry AFP. Podľa Hajdaja strieľali ruské jednotky na mesto bez zjavne určeného cieľa. Podľa jeho slov môže byť počet obetí ešte vyšší. Oblasť však pre pretrvávajúce ostreľovanie nie je možné skontrolovať, do­dal.

Gubernátor Luhanskej oblasti uviedol, že ostreľovanie začalo vo štvrtok ráno a pokračovalo počas celého dňa. Sjevjerodoneck a neďaleké mesto Lysyčansk sú poslednými ohniskami ukrajinského odporu v Luhanskej oblasti. (TASR)

18:12 Výhrady Turecka voči žiadosti o vstup Švédska a Fínska do NATO sa Aliancia snaží vyriešiť. Vo štvrtok to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v reakcii na rozhodnutie Ankary zablokovať začiatok prístupového procesu týchto dvoch krajín. TASR prevzala správu od agentúry AFP.

„Samozrejme, zaoberáme sa obavami, ktoré vyjadrilo Turecko, aby sme dospeli k dohode, ako ísť ďalej,“ povedal Stoltenberg. Poukázal pritom na „dlhodobé skúsenosti Aliancie v schopnosti prekonávať rozdiely a dohodnúť sa“. Šéf NATO tak naďalej verí, že Aliancia dosiahne rýchle rozhodnutie o prijatí oboch severských krajín. (TASR)

17:39 Ruské ministerstvo zahraničných vecí požiadalo Slovinsko, aby do desiatich dní o znížilo počet zamestnancov na svojom veľvyslanectve v Moskve, a to o štyroch ľudí. Ruský rezort diplomacie túto žiadosť tlmočil slovinskému charge d'affairs v Moskve prostredníctvom diplomatickej nóty, informovala STA citujúc zo správy ruskej agentúry TASS.

„V reakcii na nepriateľské kroky Ľubľany v súvislosti so znížením počtu zamestnancov ruskej diplomatickej misie… bola slovinskému diplomatovi predložená nóta požadujúca zníženie počtu diplomatických zamestnancov slovinského veľvyslanectva v Moskve o štyri osoby do 10 dní,“ uviedol ruský rezort diplomacie.

Slovinské ministerstvo zahraničných vecí si ešte začiatkom apríla predvolalo ruského veľvyslanca Timura Ejvazova, ktorému oznámilo rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov v ruskej ambasáde v Ľubľane z 41 na osem. (TASR/STA)

17:17 SaS navrhne, aby sa avizovaná daň z ropy použila na zníženie iných daní, napríklad dane z pridanej hodnoty (DPH) na naftu a benzín. Ak tento návrh neprejde, SaS chce zdanenie mimoriadnych príjmov z ruskej ropy v parlamente vetovať.

Richard Sulík Čítajte viac Sulík: Navrhneme, aby sa daň z ropy použila na zníženie iných daní

16:54 Nemecký Spolkový snem odobral bývalému kancelárovi Gerhardovi Schröderovi osobitné privilégiá preto, že odmietol prerušiť svoje väzby na ruské energetické spoločnosti. „Parlamentné koaličné skupiny vyvodili dôsledky zo správania bývalého kancelára a lobistu Gerharda Schrödera vzhľadom na ruskú inváziu na Ukrajinu,“ rozhodol nemecký parlament. „Činnosť kancelárie bývalého kancelára bude pozastavená,“ dodal Bundestag vo vyhlásení.

Exkancelár si bude môcť nechať dôchodok a osobnú ochranku. Schröder bol kancelárom Nemeckej spolkovej republiky v rokoch 1998 až 2005. Po odchode z tohto postu pracoval okrem iných firiem aj pre plynárenskú spoločnosť Nord Stream, ruský Gazprom a energetickú spoločnosť Rosnefť. Vedenie jeho materskej strany SPD ho už viackrát vyzvalo, aby z nej vystúpil – zatiaľ neúspešne. (TASR/AFP)

16:22 Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus telefonoval s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, s ktorým hovoril o úlohe Ruska v súvislosti s globálnymi záležitostiach v zdravotníctve a situácii na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe aktuálnej správy denníka The Guardian.

„Hovorili som s ministrom zahraničných vecí o ruskej účasti na globálnych zdravotníckych záležitostiach, o spolupráci s WHO a o situácii na Ukrajine,“ napísal na sociálnej sieti Twitter vo štvrtok Tedros. „Požiadal som o bezpečný prístup k Mariupolu, Chersonu, k juhu Záporožia a k ostatným obliehaným oblastiam, aby sa tam mohla doručiť pomoc,“ dodal Tedros s tým, že civilisti musia byť chránení.

16:03 Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) neočakáva na Ukrajine v najbližších týždňoch významné zisky ani pre jednu z bojujúcich strán. Pre CNN to povedal vojenský predstaviteľ NATO, ktorý má prístup k spravodajským informáciám. Predstaviteľ NATO uviedol, že v aliancii sa v súčasnosti diskutuje o tom, že iniciatíva sa významne presunula v prospech Ukrajiny. V kruhoch NATO sa debatuje aj o tom, či je možné, aby Kyjiv opäť získal kontrolu nad polostrovom Krym a územiami v Donbase, ktoré okupovalo Rusko, a nad tými, ktoré v roku 2014 obsadili Moskvou podporovaní separatisti.

„Myslím si, že by mohli opätovne získať Krym a Donbas,“ povedal predstaviteľ Severoatlantickej aliancie. „Nie teraz, nie skoro, ale ak dokážu pokračovať v boji, myslím si, že áno,“ dodal. „Kladiem však otázku, či by vlastne mali bojovať o opätovné získanie svojich území,“ poznamenal predstaviteľ NATO s naznačením, že miestne obyvateľstvo na Kryme a v separatistických oblastiach Donbasu by mohlo potenciálne Ukrajine odporovať. (SITA)

15:19 Poľsko Švédsku a Fínsku pomôže, ak by boli tieto krajiny ešte pred získaním svojho členstva v Severoatlantickej aliancii napadnuté. Vo štvrtok to vyhlásil poľský premiér Mateusz Morawiecki.

„Vstup Švédska a Fínska do NATO považujem za dôležitý signál posilnenia bezpečnosti v Európe,“ povedal Morawiecki, ako ho citovala agentúra Reuters. Zároveň uviedol, že v prípade napadnutia oboch krajín ešte počas prístupového procesu „im Poľsko príde na pomoc“. Fínsko a Švédsko v stredu oficiálne podali žiadosti o vstup do NATO. (TASR)

14:46 Prvý ruský vojak, ktorého na Ukrajine súdia za vojnový zločin, Vadim Šišimarin, požiadal vo štvrtok na súde v Kyjeve o odpustenie, keď podrobne opisoval, ako zabil na začiatku ruskej vojenskej invázie civilistu.

ukrajina rusko vojna šišimarin vojak Čítajte viac Ruský vojak povedal súdu, že na zabitie civilistu dostal rozkaz

14:31 Európsky parlament vo štvrtok podporil pozastavenie dovozných ciel Európskej únie na všetok tovar dovezený z Ukrajiny na obdobie jedného roka. Cieľom opatrenia je podporiť hospodárstvo krajiny, informuje EP na svojej oficiálnej webstránke.

Dočasná liberalizácia obchodu, ktorú plénum schválilo pomerom hlasov 515 za, 32 proti a 11 poslancov sa zdržalo, je reakciou na vplyv ruskej vojny na Ukrajine, ktorá obmedzuje schopnosť krajiny obchodovať. Opatrenia urýchlili, aby sa umožnilo ich dnešné prijatie v pléne. Ich uplatnenie bude znamenať, že na obdobie jedného roka sa úplne odstránia dovozné clá na priemyselné výrobky, vstupné clá na ovocie a zeleninu, ako aj antidumpingové clá a ochranné opatrenia na dovoz ocele. (SITA)

13:58 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zopakoval, že názor krajiny polmesiaca v otázke vstupu Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie sa nezmenil. Jeho vyhlásenia zazneli vo vysielaní tureckej štátnej televízie TRT (Türkiye Radyo ve Televizyon Kurumu). TASR informácie prevzala od agentúr AP a DPA.

„Zodpovedným v NATO sme povedali, že povieme ‚nie‘ na žiadosť Fínska a Švédska o pristúpenie (do Aliancie),“ povedal Erdogan. Najvyšší turecký predstaviteľ obvinil obe krajiny z toho, že sú „ohniskom terorizmu“ a „domovom teroristov“.

13:41 Nemecký magazín Der Spiegel na základe dokumentov získaných z Moskvy vo štvrtok informoval o doteraz neznámom vzťahu mladšej dcéry šéfa Kremľa, 35-ročnej Kateriny Tichonovovej.

Rusko, Ukrajina, Putin Čítajte viac Putinova dcéra má zrejme dieťa so Zelenským... Igorom, choreografom, píše Der Spiegel

13:17 Taliansky premiér Mario Draghi oznámil, že v júli navštívi Turecko, aby tam rokoval o vojne na Ukrajine. „Začiatkom júla budem v Ankare pre bilaterálne stretnutie s Tureckom… pôjde o prvé takého stretnutie za uplynulých desať rokov… Budeme hovoriť o rokovaniach a diplomatických vyhliadkach v súvislosti s konfliktom (na Ukrajine) a o posilnení vzťahov medzi Talianskom a Tureckom,“ uviedol Draghi.

Zároveň informoval, že počas svojej návštevy Turecka sa stretne tamojším prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Vzťahy Talianska a Turecka boli pritom v minulosti napäté a Draghi vlani označil Erdogana za diktátora. (TASR/AFP)

12:46 Fínsko nechce, aby NATO umiestnilo na jeho území jadrové zbrane alebo tam založilo vojenskú základňu, a to ani keď sa Fínsko stane členom Aliancie. Uviedla to fínska premiérka Sanna Marinová v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera, ktorý bol zverejnený vo štvrtok. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Podľa Marinovej nebola otázka týkajúca sa rozmiestnenia jadrových zbraní alebo otvorenia vojenskej základne NATO vo Fínsku súčasťou rokovaní o členstve medzi Helsinkami a Alianciu. „Nemyslím si ani, že existuje záujem v súvislosti s rozmiestnením jadrových zbraní alebo otvorením základne NATO vo Fínsku,“ uviedla fínska premiérka. (TASR)

12:30 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba kritizoval, že niektoré krajiny Európskej únie „zaobchádzajú s Kyjevom ako s druhou triedou“. Vyjadril sa tak po vyhlásení Nemecka, že snahu vojnou ničenej Ukrajiny o vstup do EÚ nemožno urýchliť.

Dmytro Kuleba Čítajte viac Ukrajina sa sťažuje, že ju nechcú rýchlo prijať do EÚ: Sme pre vás druhotriedni

12:20 Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že vyhosťuje piatich portugalských diplomatov. Ide o reakciu na to, že Lisabon minulý mesiac nariadil desiatim ruským diplomatom opustiť krajinu. Informovala o tom agentúra Reuters. „(Portugalskí diplomati) sú povinní opustiť krajinu do 14 dní od doručenia zodpovedajúcej nóty,“ uviedol rezort ruskej diplomacie v tlačovom vyhlásení.

Moskva ešte v stredu oznámila, že v reakcii na kroky západných krajín vyhostí celkovo 85 zamestnancov veľvyslanectiev Francúzska, Španielska a Talianska. Európske krajiny vyhostili po invázii Moskvy na Ukrajinu už viac ako 300 zamestnancov ruských veľvyslanecti­ev. (TASR)

12:06 Japonský premiér Fumio Kišida oznámil, že jeho krajina zdvojnásobí pomoc Ukrajine na 600 miliónov dolárov. Chce tak podporiť krajinu, ktorú vážne poškodila ruská agresia. Japonsko poskytne dodatočných 300 miliónov dolárov prostredníctvom Svetovej banky, aby pomohlo Ukrajine riešiť finančné ťažkosti spôsobené ruskou inváziou, povedal Kišida.

Japonsko sa rýchlo pripojilo k USA, k ďalším členom organizácie G7 a k Európe v rámci sankcií proti Moskve pre jej vojnu na Ukrajine. Tokio sa obáva, že krok Ruska by mohol povzbudiť Čínu v regióne východnej Ázie. (SITA)

11:29 Kyjev vo štvrtok uvítal, že Senát amerického Kongresu jednohlasne schválil nomináciu Bridget Brinkovej na post veľvyslankyne USA na Ukrajine. Oznámil to šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Vítame jednomyseľné rozhodnutie Senátu USA, ktorý schválil (nomináciu) Bridget Brinkovej na post veľvyslankyne USA na Ukrajine,“ napísal Jermak na sociálnej sieti Twitter. Post americkej ambasádorky v Kyjeve bol neobsadený od mája 2019, keď bola počas vlády vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa predčasne odvolaná Marie Yovanovitchová.

10:52 Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, Mychajlo Podoľak, uviedol, že jeho krajina neprijme žiadne prímerie, kým sa všetci ruskí vojaci nestiahnu. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Štvrtkové vyhlásenie Podoľaka, ktorý sa zúčastnil na niekoľkých kolách rozhovorov s Ruskom, odráža čoraz istejší postoj Ukrajiny, ktorá v bojoch proti ruskej ofenzíve dosahuje faktickú patovú situáciu.

„Neponúkajte nám prímerie – to nie je možné bez úplného stiahnutia ruských vojakov,“ napísal Podoľak na Twitteri. „Ukrajina nemá záujem o nový ’Minsk’ a obnovenie vojny o niekoľko rokov,“ dodal a narážal tým na mierovú dohodu z roku 2015 pre východnú Ukrajinu, ktorú sprostredkovali Francúzsko a Nemecko a ktorá bola podpísaná v bieloruskom hlavnom meste Minsk.

Podobné vyhlásenia mali nedávno viacerí ďalší ukrajinskí predstavitelia. Podoľak nespresnil, čo znamená „úplné“ stiahnutie ruských vojakov. Doplnil ešte, že „kým Rusko nebude ochotné úplne uvoľniť okupované (ukrajinské) územia, naším rokovacím tímom budú zbrane, sankcie a peniaze“.

10:39 Areál oceliarní Azovstaľ v Mariupole za posledných 24 hodín opustilo 771 ukrajinských bojovníkov a od pondelka sa tak vzdalo celkom 1 730 mužov. V novej bilancii o tom informovalo ruské ministerstvo obrany. Šéf separatistickej proruskej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin dnes uviedol, že z Azovstalu odišla už viac ako polovica jeho obrancov, počet ale nespresnil. Kyjev to zatiaľ nekomentoval. Údaje nemožno overiť z nezávislých zdrojov.

Medzinárodný výbor červeného kríža (MVČK) oznámil, že jeho pracovníci začali už v utorok s registráciou vojnových zajatcov z Azovstaľu. Organizácia informovala, že ich zatiaľ registruje stovky, neuviedla však, kde sú zadržiavaní. Proces registrácie spočíva v tom, že zadržiavaní vojaci uvedú svoje meno, dátum narodenia a mená najbližších príbuzných, aby MVČK mohol kontaktovať ich rodiny, napísala agentúra AP.

Ukrajinská a ruská strana o osude bojovníkov z Azovstalu informujú rozdielne. Zatiaľ čo Moskva označuje ich odchod za kapituláciu, Kyjev sa tomuto termínu vyhýba a hovorí o evakuácii. Rozdielne sú tiež uvádzané počty ukrajinských vojakov, ktorí oceliarne opustili.

Ruské ministerstvo obrany v stredu uviedlo, že sa za posledný deň vzdalo 694 bojovníkov, o deň skôr to bolo 265. Celkovo Azovstaľ od začiatku týždňa opustilo asi 80 zranených ukrajinských vojakov, uviedla dnes agentúra RIA Novosti.

Ukrajina v utorok oznámila evakuáciu 264 vojakov z Azovstaľu, ktorí skončili v meste Novoazovsk na území samozvanej Doneckej ľudovej republiky. Ďalších 211 evakuovaných bolo podľa Kyjeva prevezených do Olenivky pri Donecku.

10:18 Rusko nesmie vojnu na Ukrajine vyhrať a Ukrajina a tiež Nemecko nikdy neprijmú podmienky zastavenia boja, ktoré by Rusko chcelo diktovať. Dnes to pred poslancami Spolkového snemu vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz. Povedal, že Nemecko bude Ukrajinu naďalej podporovať, ale zatiahnutie NATO do vojny je neprijateľné. V prejave tiež zdôraznil, že úniové krajiny sa už teraz musia pripravovať na pomoc s rekonštrukciou Ukrajiny, ktorá bude stáť miliardy eur.

„Rusko nesmie vojnu vyhrať a Ukrajina ju musí ustáť,“ povedal Scholz s tým, že aj preto Nemecko spolu s ostatnými západnými krajinami Kyjevu pomáha humanitárne, finančne aj dodávkami zbrojného materiálu vrátane ťažkých zbraní. „Pomôcť brániť sa krajine, ktorá je brutálne napadnutá, neznamená žiadnu eskaláciu konfliktu. Je to naopak pomoc s odrazením útoku a s čo najrýchlejším zastavením násilia,“ povedal.

Scholz vyhlásil, že spoločným cieľom je zastavenie ruskej agresie. „Robíme pre to všetko,“ povedal. Zdôraznil, že Ukrajina a ani Nemecko sa nikdy nezmieria s takými mierovými podmienkami, ktoré by sa ruský prezident Vladimír Putin pokúsil diktovať. „Putin stále verí, že môže ostatným diktovať. Ale mýli sa,“ povedal kancelár.

9:51 Rusko v posledných týždňoch zbavilo funkcie niekoľko vysoko postavených vojenských veliteľov, ktorých výkon v počiatočných fázach invázie na Ukrajinu bol považovaný za chabý. Informovalo o tom britské ministerstvo obrany v pravidelnom hlásení, ktoré sa opiera o poznatky spravodajských služieb. Podľa Londýna tak o miesto zrejme prišiel napríklad veliteľ Čiernomorskej flotily, viceadmirál Igor Osipov.

Osipov bol podľa vojenského spravodajstva pravdepodobne odvolaný po aprílovom potopení krížnika Moskva. O velenie prišiel kvôli neúspešnej snahe o dobytie Charkova aj generálporučík Sergej Kisel, ktorý velil elitnej 1. gardovej tankovej armáde.

Náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov podľa britských informácií pravdepodobne zostáva vo funkcii, ale nie je jasné, či má naďalej dôveru ruského prezidenta Vladimíra Putina.

„Kultúra zastierania a hľadania obetného baránka je vo vnútri ruskej armády a bezpečnostného systému pravdepodobne všeobecne rozšírená,“ konštatuje britské ministerstvo. To sa tiež domnieva, že mnoho dôstojníkov zapojených do invázie na Ukrajinu bude v čoraz väčšej miere rozptyľované snahou vyhnúť sa vyvodzovaniu osobnej zodpovednosti za neúspechy ruských vojenských operácií.

„To pravdepodobne ešte viac zaťaží ruský centralizovaný model velenia a riadenia, pretože sa dôstojníci čoraz viac snažia delegovať zásadné rozhodnutie na svojich nadriadených. Pre Rusko bude ťažké za týchto podmienok opäť prevziať iniciatívu,“ uzatvára britské ministerstvo dnešnú zvodku.

9:27 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v stredu takmer 3 200 osôb. Z toho bolo 756 mužov, 1 909 žien a 509 detí. O dočasné útočisko požiadalo 266 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo priechodmi v stredu viac ako 3 000 osôb, informuje ministerstvo vnútra.

Zároveň bolo vypravených 13 autobusov, ktoré prepravili 258 osôb. Vlakovou dopravou bolo prepravených 37 osôb.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 436-tisíc osôb, udelených bolo takmer 77-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 177-tisíc osôb.

9:06 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo svojom pravidelnom nočnom prejave ako obvykle poďakoval rôznym svetovým lídrom za ich podporu a zhodnotil stav ruských inváznych síl.

ukrajina Čítajte viac Zelenskyj: Putin spravil vo vojne z neskúsených brancov potravu pre delá

8:44 Z obkľúčených oceliarní Azovstaľ v Mariupole evakuovali v stredu neskoro večer ďalších ukrajinských vojakov, informuje britská stanica Sky News.Z oceliarní bolo vidieť odchádzať niekoľko autobusov a ruské vojenské vozidlá. Prvých ukrajinských bojovníkov evakuovali v pondelok neskoro večer a nie je jasné, koľkí ešte v areáli zostávajú.

Proruský separatistický vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin uviedol, že vo vnútri oceliarní ešte zostáva vyše 1000 ukrajinských vojakov vrátane ich vysokopostavených veliteľov, píše tlačová agentúra AFP.

Russia Ukraine Mariupol Čítajte viac Rozhodne o zajatcoch z Azovstaľu Putin?

Rusko v stredu počas dňa oznámilo, že od pondelka sa vzdalo 959 ukrajinských vojakov, ktorí ruským silám celé týždne odolávali v podzemí oceliarní v Mariupole. Z tohto počtu bolo 80 ranených, dodal Pušilin.

Tlačová agentúra Associated Press (AP) citovala vodcu proruských separatistov v tejto oblasti Ukrajiny, ktorý povedal, že z oceliarní sa ešte nevynorili von žiadni najvyšší velitelia ukrajinských bojovníkov.

Väčšinu predchádzajúcich evakuovaných odviezli na Ruskom kontrolované územie Ukrajiny a ich budúcnosť je neistá, uvádza Sky News.

**8:33 Fínsky minister obrany Antti Kaikkonen schválil prípravy na spoločné zakúpenie malých strelných zbraní určených na osobnú ochranu.

Marinová Čítajte viac Usilujú sa o NATO, Fínsko a Švédsko spoločne nakúpia zbrane

8:14 Pri dnešnom útoku ukrajinských síl na ruské mestečko v Kurskej oblasti neďaleko rusko-ukrajinských hraníc zomrel jeden civilista a ďalší ľudia utrpeli zranenia, uviedol oblastný gubernátor Roman Starovojt. Podľa neho sa cieľom úderu stal liehovar v Ťotkine, informovala agentúra TASS.

„Ďalší útok na Ťotkino, ktorý sa udial za svitania, bohužiaľ skončil tragicky. Zatiaľ sú údaje o minimálne jednom mŕtvom civilistovi,“ napísal Starovojt na sociálnej sieti telegram. Upresnil, že podľa prvých informácií je obeťou vodič kamiónu, ktorý do liehovaru priviezol suroviny.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pravidelne prichádzajú správy o útokoch ukrajinských síl na ciele v Rusku. Rusko z nich viní Ukrajinu, Kyjev sa však k incidentom nehlási, hoci na medzinárodnej scéne už zaznelo, že útoky na strategické ciele v Rusku zo strany Ukrajiny by boli legitímne.

7:29 Rusko podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počas svojich útokov na Ukrajinu už vypálilo viac ako 2-tisíc rakiet, čo je podľa jeho slov veľká časť ruského arzenálu. Zelenskyj v stredu večer vo videopríhovore k národu povedal, že väčšina ruských rakiet zasiahla civilnú infraštruktúru, čo neprinieslo nijaký strategický prospech.

Zelenskyj dodal, že Ukrajina je odhodlaná obnoviť kontrolu nad mestami Cherson, Melitopoľ, Berďansk, Enerhodar a Mariupoľ, ktoré teraz okupuje ruská armáda. „Všetky naše mestá a obce, ktoré sú okupované, dočasne okupované, by mali vedieť, že Ukrajina sa vráti," vyhlásil Zelenskyj.

6:58 Chorvátsky prezident Zoran Milanovič požiada chorvátskeho zástupcu v NATO, aby hlasoval proti prijatiu Fínska a Švédska do aliancie. Podľa webu The Kyiv Independent to prezident povedal kanálu N1 TV. Zámer blokovať prípadný vstup oboch škandinávskych krajín do NATO avizoval prezident už koncom apríla.

V stredu Švédsko a Fínsko podali prihlášku do Severoatlantickej aliancie, čím urobili kľúčový krok k prekresleniu bezpečnostnej mapy Európy v nadväznosti na ruskú inváziu na Ukrajinu. Proti prijatiu oboch krajín sa ale stavia Turecko. To svoj súhlas podmieňuje okrem iného tým, že škandinávske krajiny vydajú členov kurdských organizácií, ktorých Ankara považuje za teroristov.

Milanovič je ohľadom otázky, či podporiť fínsku a švédsku prihlášku do NATO, v spore s chorvátskym premiérom Andrejom Plenkovičom, uviedla agentúra AP. Podľa prezidenta by Záhreb mal uplatňovať právo veta do doby, než bude v susednej Bosne schválená kontroverzná volebná reforma. Bosnianski Chorváti sa usilujú o zmenu volebného zákona, ktorá by im uľahčila zvolenie ich zástupcov do vedúcich funkcií.

Chorvátska vláda ale postup navrhovaný prezidentom odmieta. Plenkovič tvrdí, že Milanović zastáva proruské postoje.

6:23 Senát amerického Kongresu v noci na štvrtok jednomyseľne schválil nomináciu Bridget Brinkovej na post veľvyslankyne USA na Ukrajine, informovali servery Politico a CNN. Kariérna diplomatka Brinková doposiaľ pôsobila ako veľvyslankyňa na Slovensku. Post americkej ambasádorky v Kyjeve bol neobsadený od mája 2019, keď bola počas vlády prezidenta Donalda Trumpa predčasne odvolaná Marie Yovanovitchová.

Senátori posudzovali Brinkovej nomináciu v zrýchlenom konaní a potvrdili ju jednohlasne aklamáciou. Už v stredu ju jednomyseľne schválil senátny výbor pre zahraničné vzťahy, ktorý odporučil jej potvrdenie v pléne Senátu. Následne Brinkovej vyjadrilo podporu všetkých 100 členov senátorov.

Podľa servera Politico sa senátori z oboch hlavných politických strán – demokrati i republikáni – zhodli na tom, že je urgentne potrebné, aby mali Spojené štáty opäť svojho veľvyslanca na Ukrajine, ktorá sa už 85. deň bráni ruskej vojenskej agresii. Kedy sa Bridget Brinková ujme vedenia ambasády v Kyjeve, nebolo bezprostredne jas­né.

Vypočutie Brinkovej pred Senátnym výborom pre zahraničné vzťahy sa konalo 10. mája, teda dva týždne po tom, ako ju na pozíciu americkej veľvyslankyne na Ukrajine navrhol americký prezident Joe Biden.

Brinková pôsobí ako veľvyslankyňa USA na Slovensku od júla 2019. Predtým bola činná v Národnej bezpečnostnej rade Bieleho domu (NSC) a na zastupiteľských úradoch v Srbsku, Uzbekistane, Gruzínsku a ďalších krajinách. Americké veľvyslanectvo v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev v stredu znova otvorili po trojmesačnej uzávere, ktorá súvisela s ruským vpádom na Ukrajinu.

6:10 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková obvinila Rusko, že bráni vývozu obilia z Ukrajiny a využíva hlad ako prostriedok vedenia vojny. Vyjadrila sa tak na zasadnutí ministrov zahraničných vecí v sídle OSN v New Yorku.

„Rusko v tejto vojne využíva aj ďalšiu hroznú a silnú zbraň: hlad a nedostatok. Tým, že blokuje ukrajinské prístavy, ničí zásobárne obilia, cesty a železnice, Rusko rozpútalo obilnú vojnu a spustilo tým svetovú potravinovú krízu,“ vyhlásila v stredu Baerbocková.

Zdôraznila, že Kremeľ robí tieto nebezpečné a nezodpovedné kroky v situácii, keď sú milióny ľudí hlavne na Blízkom východe a v Afrike už aj bez toho ohrozené hladom v dôsledku klimatickej krízy, pandémie covidu či ozbrojených konfliktov.

Podľa nemeckej vlády Rusko aktuálne blokuje vývoz približne 20 miliónov ton ukrajinského obilia, ktoré by malo byť dodané najmä do krajín severnej Afriky a Ázie. Veľká časť z tohto obilia je zablokovaná v juhoukrajinskom čiernomorskom prístave Odesa.

5:30 Rusko počas bojov na Ukrajine používa laserové zbrane, ktoré dokážu zlikvidovať bezpilotné lietadlá, povedal v stredu vo vysielaní štátnej televízie podpredseda ruskej vlády Jurij Borisov. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa Rusko týmto oznámením snaží vyvolať dojem, že má k dispozícii akúsi zázračnú zbraň vo chvíli, keď v bojoch na Ukrajine nie je úspešné.

Laserový komplex Zadira vie podľa stredajšieho oznámenia ruského vicepremiéra zasiahnuť objekt na vzdialenosť päť kilometrov. Vďaka tepelnému účinku dokáže zasiahnutý objekt prepáliť. Prvé vzorky sa už na Ukrajine používajú, spresnil podľa vesti.ru Borisov. Vďaka nasadeniu komplexu je možné podľa neho šetriť s drahými raketami Tor a s protilietadlovým systémom Pancir S1.

Zelenskyj na oznámenie reagoval slovami, že Rusko sa snaží prísť so svojou „wunderwaffe“, čo je termín, ktorý používalo počas druhej svetovej vojny nacistické Nemecko na označenie údajne revolučných zbraní. Tie však napospol nedokázali priebeh bojov zvrátiť.

„Svedčí to o úplnom zlyhaní (ruskej) invázie,“ povedal Zelenskyj podľa agentúry Unian vo svojom pravidelnom večernom prejave. Ukrajinský líder tiež poukázal na skutočnosť, že podpredseda ruskej vlády spomenul potrebu šetriť s raketami, čo by mohlo naznačovať, že Rusku sa rakety míňajú.

Agentúra Reuters pripomenula, že v roku 2018 Vladimir Putin predstavil okrem medzikontinen­tálnych balistických striel, podvodných jadrových dronov a hypersonických zbraní práve aj laserovú zbraň.

Podľa Putina má Rusko k dispozícii laserový systém Peresvet, ktorý bol pomenovaný podľa ruského pravoslávneho mnícha a bojovníka Alexandra Peresveta. Táto zbraň údajne dokáže oslňovať špionážne satelity vo výške až 1 500 kilometrov nad Zemou. Borisov v stredu zdôraznil, že na rozdiel od Peresvetu, ktorý objekty iba oslňuje, dokáže nová generácia laserových zbraní zasiahnuté ciele fyzicky zničiť.

© Autorské práva vyhradené

720 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy