Reuters o 'trápnom' okamihu: Ako Turci pokazili náladu Švédom a Fínom

Keď Fínsko a Švédsko naznačili, že uvažujú o historickom rozhodnutí vstúpiť do NATO, očakávala Severoatlantická aliancia tvrdú reakciu Moskvy, nie však jedného zo svojich členov.

19.05.2022 07:30
debata (69)

Bol to zástupca Turecka, kto pokazil náladu na sobotňajšom zasadnutí ministrov zahraničia štátov aliancie s ich fínskymi a švédskymi náprotivkami, na ktorom sa mala oslavovať najväčšia zmena na poli európskej bezpečnosti za posledné desaťročie, napísala agentúra Reuters.

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoglu bol „v krízovom režime“, povedal jeden z aliančných diplomatov o sobotňajšom stretnutí na nemeckom ministerstve zahraničných vecí v Berlíne. O deň skôr turecký prezident Recep Tayyip Erdogan šokoval kolegov z NATO vyhlásením, že členstvo Fínska ani Švédska nemôže podporiť.

Çavuşoglu nielenže stanovil podmienky pre prijatie fínskej a švédskej žiadosti, ale tiež zvýšil hlas na švédsku ministerku zahraničných vecí Ann Lindeovú. Traja diplomati NATO to v rozhovore s Reuters zhodne označili za „trápne“ porušenie protokolu.

„Pre nás to bol historický okamih. Çavuşoglu napriek tomu vyhlásil, že ho otravuje ‚feministická politika‘ Lindeovej, čím vniesol do rokovaní veľa drámy,“ uviedol ďalší diplomat, ktorý zároveň opisoval veľmi napätú atmosféru na stretnutí. Kvôli nej sa mnohí spojenci rozhodli radšej mlčať, aby upokojili situáciu.

„Snažili sme sa pochopiť, čo náš turecký kolega chce – viete, čo naozaj chce,“ povedal diplomat, ktorý kvôli citlivosti témy rovnako ako ostatní hovoril pod podmienkou anonymity. „Bolo to trápne,“ dodal. Hlavnými požiadavkami Ankary sú, aby severské krajiny zastavili podporu kurdských militantných skupín prítomných na svojom území a zrušili zákazy predaja niektorých zbraní do Turecka.

Turecký diplomatický zdroj uviedol, že Çavuşoglu prezentoval postoj Turecka úctivo, a odmietol údajné tvrdenie Lindeovej, že turecký nesúhlas so vstupom je spôsobený feministickou zahraničnou politikou Švédska.

„Jej komentáre nepomáhajú švédskej kandidatúre do NATO. Naopak, vyhlásenia od Fínska sú starostlivo pripravené,“ uviedol zdroj. Švédske ministerstvo zahraničia na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovalo.

Obe severské krajiny v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu podali v stredu žiadosť o vstup do NATO. Krok sa stretol s chladným prijatím zo strany Ruska, ktoré tvrdí, že hrozba rozširovania NATO bola hlavným dôvodom, prečo poslalo vojakov na Ukrajinu.

Zatiaľ čo námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov vyhlásil, že vstup Fínska a Švédska do NATO je „vážnou chybou“ s „ďalekosiahlymi dôsledkami“, prezident Vladimir Putin v pondelok uviedol, že ich žiadosť o vstup do NATO nepredstavuje pre Rusko priamu hrozbu.

Mrzutá nálada na sobotňajšom rokovaní bola o to prekvapivejšia, že diplomati ešte na začiatku mája agentúre Reuters oznámili, že všetkých 30 členských štátov podporuje vstup Fínska a Švédska do aliancie kvôli bezpečnostným výhodám, ktoré by tento krok priniesol.

Spojenci z NATO chceli dokončiť vstup v rekordne krátkom čase a tým upevniť svoju pozíciu vo vzťahu k Rusku. V pondelok však Erdogan vyhlásil, že švédska a fínska delegácia ani nemusí jazdiť do Ankary, ako sa pôvodne pôvodne plánovalo.

Prezidentova kancelária uviedla, že kľúčový Erdoganov poradca hovoril s kolegami zo Švédska, Fínska, Nemecka, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov. Pokrok v rokovaniach je podľa nej možný iba v prípade, že budú splnené turecké očakávania.

Iný zdroj agentúry oboznámený so situáciou poskytol povzbudivejšie hodnotenie súčasného stavu. Podľa neho rozhovory so Švédskom boli pozitívne a otvorili dvere pre návštevy delegácií budúci týždeň. Dnešné telefonické rozhovory sa napriek tomu uskutočnili až po piatich dňoch snáh Fínska a Švédska o kontakt s Erdoganovou kanceláriou, dodal zdroj s tým, že „to všetko kalí vodu, ale nebrzdí to celkový plán pristúpenia“.

Ankara tvrdí, že zákaz vývozu zbraní – prijatý škandinávskymi krajinami v reakcii na vojenský vpád Turecka do severnej Sýrie namierený proti kurdským ozbrojencom v roku 2019 – je pre budúcich členov bezpečnostného paktu nevhodný.

Turecká štátna televízna stanica TRT uviedla, že Švédsko a Fínsko neschválili žiadosť Turecka o vydanie 33 osôb s údajnými väzbami na skupiny, ktoré Ankara považuje za teroristické.

Predseda zahraničného výboru švédskeho parlamentu Kenneth Forslund uviedol, že by sa mohlo nájsť riešenie, ale v iných oblastiach. „Že by Švédsko začalo vyhosťovať ľudí, ktorí nie sú považovaní za teroristov podľa zoznamu teroristov Európskej únie, je úplne nemysliteľné,“ povedal.

Diplomati v európskych hlavných mestách hovoria, že už predtým zažili Erdoganovo diplomatické balansovanie na hrane, ktoré nakoniec viedlo k dohode. Turecko – nepredvídateľný, ale strategicky kľúčový spojenec NATO – pod Erdoganovým vedením presadzuje nezávislú zahraničnú politiku, ale zostáva veľkým prispievateľom do misií NATO.

Nové napätie medzi Washingtonom a Ankarou prichádza práve vo chvíli, keď sa zdalo, že sa po piatich rokoch rozporov v otázke Sýrie, zbližovaní Turecka s Moskvou a obmedzovaní práv a slobôd v krajine začali vzájomné vzťahy zlepšovať.

Zdroj blízky procesu uviedol, že Çavuşoglu na verejnosti zaujíma tvrdý postoj, na ktorý tlačí Erdogan. Existuje však riziko, že zahraniční spojenci Turecko izolujú, pokiaľ Ankara zájde príliš ďaleko. Erdogana čakajú v polovici roku 2023 voľby a jeho výpady proti Európe nahrávajú domácim nacionalistickým náladám.

Spojené štáty stále veria v riešenie. Šéf americkej diplomacie Antony Blinken na nedeľnej tlačovej konferencii povedal, že rozhovory o nezhodách medzi Tureckom, Fínskom a Švédskom pokračujú. „Pokiaľ ide o proces členstva, som úplne presvedčený, že dosiahneme zhodu,“ povedal.

69 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Fínsko #Švédsko
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy