Ako si získať pozornosť
Milanovič už skôr povedal, že bude vetovať členstvo dvoch severských krajín v NATO. Chorvátsky prezident sa však reálne k takému kroku nemôže dostať. Situáciu by síce mohol skomplikovať, ale podľa odborníkov je mimoriadne nepravdepodobné, že by zastavil Fínov a Švédov na ich ceste do aliancie. Vláda v Záhrebe už odkázala, že ambasádor Nobilo sa bude riadiť jej pokynmi, nie tým, čo povie prezident.
Fínsko a Švédsko si podali prihlášku do NATO v stredu. Hoci obe krajiny dlhodobo pôsobili mimo vojenských blokov, konflikt na Ukrajine, ktorý 24. februára začalo Rusko, ich názor zmenil. Vstup Helsínk a Štokholmu do aliancie však musia odobriť všetci jej členovia. Ratifikačný proces vo väčšine krajín zahŕňa súhlas vlády, parlamentu a na konci aj hlavy štátu. Vtedy by mohla prísť Milanovičova chvíľa, že sa postaví na zadné.
"Musí podpísať ratifikáciu členstva po tom, ako ju schváli parlament. Je to ceremoniálna úloha, nie je to nič zásadné, ale v tom momente prezident zohráva svoju rolu,“ reagoval bruselský reportér denníka Večernji list Tomislav Krasnec na otázku Pravdu, čo môže Milanovič urobiť.
"Cieľom prezidenta nie je niečo zablokovať. Snaží sa len o to, aby si získal pozornosť doma a na medzinárodnej scéne. A chce byť populárny u tej časti chorvátskej spoločnosti, ktorá sa stavia proti NATO. Či je to extrémna pravica, alebo ľavica,“ uviedol analytik Milan Nič z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy. "Je to politické divadlo. Milanovič sa k tomu bude vracať dovtedy, kým sa o to budú zaujímať médiá. A kým si nenájde inú tému, s ktorou môže dominovať diskusiám a víriť emócie,“ vysvetlil Nič.
Podobne to vidí expert na Balkán Sven Milekič. "Proces je úplne v rukách parlamentu a vlády. Prezident by mohol naťahovať čas a nepristúpiť k podpísaniu legislatívy, ktorou poslanci ratifikujú členstvo Fínska a Švédska v NATO. Milanovič to môže urobiť, ale nemyslím si, že mu takýto prístup vydrží dlho,“ objasnil pre Pravdu Milekič, ktorý pôsobí na Katedre histórie Maynoothskej univerzity v Írsku.
"Prezident bojuje s vládou, usiluje sa jej sťažiť život vždy, keď je to možné, a hrá s populistickými kartami. Pri Milanovičovi nikde neviete, čo urobí, ale nie je pravdepodobné, že proces zablokuje,“ skonštatovala aj expertka na Chorvátsko Tena Prelecová z London School of Economics.
Hlava štátu tvrdí, že nemá nič proti Fínsku a Švédsku. Prezident však vyhlásil, že do NATO sa môžu dostať len vtedy, keď sa zmení volebný zákon v Bosne a Hercegovine, ktorý vraj poškodzuje Chorvátov. "Vláda nemá monopol na zahraničnú politiku,“ povedal Milanovič pre chorvátske médiá. Premiér krajiny Andrej Plenkovič však hlave štátu odkázal, že svojimi proruskými postojmi poškodzuje medzinárodné záujmy Záhrebu.
Turecký bazár
Milanovič sa netají obdivom k tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi. Ten včera opätovne zdôraznil, že nepodporí členstvo Fínska a Švédska v aliancii. Ankara severským krajinám vyčíta, že vraj chránia teroristov zo Strany kurdských pracujúcich. Turecku sa tiež nepáči, že Švédsko proti nemu pred niekoľkými rokmi zaviedlo zbrojné embargo. A okrem toho si chce Ankara vynútiť, aby sa dostala k americkým stíhačkám F-35.
"To, čo robí Milanovič, je zamerané čisto na domáce publikum. Naťahuje sa s premiérom, ale Chorvátsko nezablokuje Fínsko a Švédsko. Ankara je oveľa problematickejším prípadom. Myslí si, že NATO je turecký bazár,“ uviedol Ján Cingel z think-tanku Strategic Analysis.