88. deň: Ukrajinský parlament schválil predĺženie vojnového stavu o 90 dní

Ukrajinský parlament dnes schválil predĺženie vojnového stavu a všeobecnej mobilizácie o ďalších 90 dní. Obe opatrenia v krajine nadobudli účinnosť 24. februára v súvislosti s ozbrojenou agresiou, ktorú v ten deň ráno proti Ukrajine začalo Rusko.

22.05.2022 06:15 , aktualizované: 22:01
Ukrajina, Mariupol, vojna na Ukrajine Foto: ,
Zničené električky v depe v Mariupole, na území pod vládou Doneckej ľudovej republiky, východná Ukrajina, sobota 21. mája 2022.
debata (1068)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 88. deň
  • Ukrajina: Mierový proces môže pokračovať, keď ruské sily opustia krajinu
  • Poľský prezident Duda pricestoval neohlásene do Kyjeva
  • Ukrajinský parlament schválil predĺženie vojnového stavu a mobilizácie o ďalších 90 dní.
  • Poľským občanom na Ukrajine budú poskytnuté také isté práva, aké v súčasnosti v Poľsko poskytuje ukrajinským utečencom.
mier-ukrajine-2

VIDEO: Rusi nasadili do akcií na Ukrajine raketomety Grad.

Video

21:17 Rusko je ochotné pokračovať v mierových rozhovoroch s Ukrajinou, no iniciatívu na ich obnovenie musí prejaviť Kyjev. Povedal to v nedeľu poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Sme pripravení pokračovať v dialógu,“ povedal Medinskij v rozhovore pre bieloruskú televíziu. Zmrazenie rozhovorov bolo podľa jeho slov výhradne „iniciatívou Kyjeva“ a „lopta sa teraz nachádza na ukrajinskej strane“. Medinskyj, ktorý je vedúci ruskej delegácie na rusko-ukrajinských rokovaniach, dodal, že „Rusko rozhovory nikdy neodmietlo“.

20:34 Poľským občanom na Ukrajine budú poskytnuté také isté práva, aké v súčasnosti v Poľsko poskytuje ukrajinským utečencom. Povedal to v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Poslanec ukrajinskej vládnucej strany v nedeľu povedal, že Zelenskyj plánuje predložiť do ukrajinského parlamentu návrh zákona o poskytnutí „špeciálneho štatútu“ poľským občanom na Ukrajine, píše Reuters.

20:01 Návštevníci koncertu v ruskom meste Petrohrad spôsobili rozruch skandovaním protivojnových hesiel. V nedeľu o tom informovala tlačová agentúra DPA.

Mnohí užívatelia zverejnili cez víkend na sociálnych sieťach krátke video zachytávajúce stovky ľudí pred pódiom, ako znova a znova skandujú „Zasr*** vojna! Zasr*** vojna!“

Podľa nezávislých médií a známych opozičných predstaviteľov bolo video nakrútené počas vystúpenia ruskej rockovej skupiny Kis-Kis v uplynulý piatok v Petrohrade, meste na pobreží Baltského mora.

Skupina, ktorá sa už predtým vyjadrila proti vojne Ruska na Ukrajine, najprv situáciu nekomentovala. Niektorí jej podporovatelia to vysvetľovali tak, že hudobníci sa zrejme obávajú právnych následkov.

19:24 Ukrajinská armáda poďakovala svojim delostrelcom, ktorí dokázali zasiahnuť ruský ťažký mínomet Tulipán. Zábery o jeho nasadení na Ukrajine zverejnil ruský vojnový reportét, o deň neskôr ho Ukrajinci zničili.

VIDEO: Ukrajinská presná trefa. Takto zničili ruský mínomet Tulipán.

Video
Mínomet Tulipán Čítajte viac Ukrajinci zničili ťažký ruský mínomet Tulipán, prvýkrát v histórii

18:16 Starosta juhoukrajinského okupovaného mesta Enerhodar Andrij Ševčuk, ktorý bol do funkcie dosadený Ruskom, utrpel v nedeľu vážne zranenia pri výbuchu. Uviedol to Ukrajinou uznaný starosta Enerhodaru Dmytro Orlov a tiež ruské médiá. TASR prevzala správu od tlačovej agentúry Reuters.

Ševčuk sa po výbuchu nachádza na jednotke intenzívnej starostlivosti, napísali ruské médiá odvolávajúc sa na záchranné zložky.

„Máme potvrdené správy, že počas explózie bol zranený samozvaný šéf ‚ľudovej správy‘ Ševčuk a členovia jeho ochranky,“ napísal Orlov v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

17:52 Členka ruskej punk-rockvej skupiny Pussy Riot a kritička Kremľa Lucia Steinová, ktorá koncom marca ušla z Moskvy a potom do Litvy, povedala v nedeľu pre britskú stanicu Sky News, prečo jej krajania Rusi podporujú vojnu na Ukrajine – na príčine je podľa nej masívna propaganda šírená v médiách.

„Štátna propaganda vymyla Rusom mozgy,“ uviedla. „Keby poznali pravdu, vojnu by nepodporovali,“ dodala.

Steinová bola vyše roka v domácom väzení v Moskve za to, že podporila demonštráciu za prepustenie uväzneného ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného. Koncom marca, po napadnutí Ukrajiny Ruskom, si Steinová povedala, že je najvyšší čas z vlasti odísť. Napriek tomu, že pred jej malým bytom v centre Moskvy hliadkovala na ulici polícia, podarilo sa jej ujsť v zelenej uniforme doručovateľskej služby, ktorá rozváža jedlo.

15:30 Ukrajina nevstúpi do Európskej únie skôr ako o „15 až 20 rokov“, vyhlásil v nedeľu štátny tajomník francúzskeho ministerstva zahraničných vecí pre európske záležitosti Clément Beaune. TASR prevzala správu od tlačovej agentúry AFP.

Francúzsky politik tak schladil nádeje ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Ukrajina sa po invázii Ruska rýchlo začlení do EÚ.

„Musíme byť úprimní. Ak niekto povie, že Ukrajina sa stane členom EÚ o šesť mesiacov, alebo o rok či o dva, klame,“ povedal Beaune pre rozhlasovú stanicu Radio J. „Bude to zrejme o 15 či 20 rokov, bude trvať dlho,“ dodal.

14:49 Ukrajinský parlament dnes schválil predĺženie vojnového stavu a všeobecnej mobilizácie o ďalších 90 dní. Obe opatrenia v krajine nadobudli účinnosť 24. februára v súvislosti s ozbrojenou agresiou, ktorú v ten deň ráno proti Ukrajine začalo Rusko.

V podmienkach vojnového stavu má armáda poskytnuté rozšírené práva. Rad právomocí majú aj úrady. Kapacity podnikov a inštitúcií vrátane ich pracovnej sily môžu byť využité na obranné účely a môže byť zavedená pracovná povinnosť. Úrady môžu tiež rozhodnúť o zákaze vychádzania, demonštrácií alebo iných hromadných udalostí a obmedziť slobodu pohybu.

Podľa agentúry DPA rad odborníkov považuje predĺženie vojnového stavu za ukazovateľ toho, na aké dlhé trvanie bojov sa Kyjev aktuálne pripravuje.

14:21 Len Ukrajina má právo rozhodnúť o svojej budúcnosti, povedal v nedeľu poľský prezident Andrzej Duda poslancom ukrajinského parlamentu v Kyjeve. Susednej krajine tiež prisľúbil ďalšiu podporu v snahe stať sa členom EÚ. TASR informácie prevzala od televízie Sky News a poľskej prezidentskej kancelárie.

Duda sa stal prvým zahraničným prezidentom, ktorý osobne vystúpil s prejavom pred ukrajinskou Najvyššou radou, odkedy Rusko 24. februára spustilo vojenskú inváziu na Ukrajinu.

„Objavili sa znepokojujúce hlasy tvrdiace, že Ukrajina by mala ustúpiť požiadavkám (ruského prezidenta Vladimira) Putina. Len Ukrajina má právo rozhodnúť o svojej budúcnosti… nič o vás bez vás,“ uviedol Duda.

13:53 Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská dala interview ukrajinskej televízii RADA TV spolu so svojím manželom Volodymyrom Zelenským, ktorý si 20. mája pripomínal tri roky pôsobenia v prezidentskom úrade. V nedeľu o tom informoval portál britskej stanice Sky News.

Televízne interview, odvysielané v sobotu, bolo iba druhou príležitosťou, keď mohli byť manželia od začiatku vojny na Ukrajine spolu – Zelenská sa totiž z bezpečnostných dôvodov zdržiava na utajenom mieste.

V interview povedala: „Najväčším utrpením je táto vojna, ktorá sa začala. Nemôžem povedať, že sa (manžel) od začiatku vojny nejako veľmi zmenil. Bol a stále je spoľahlivý muž a človek. Jeho názory sa nezmenili.“

13:19 Na poľský konzulát v nemeckom meste Hamburg hádzali páchatelia v nedeľu nadránom kamene a obliali ho farbami ruskej vlajky. TASR prevzala správu od poľskej tlačovej agentúry PAP.

Miestnu protipožiarnu službu informovali o útoku v nedeľu okolo 02.25 h, uviedla webová stránka Hamburg24.

Páchatelia zablokovali prístup k budove konzulátu pneumatikami rozmiestnenými na ulici a tie podpálili.

12:47 Starosta juhoukrajinského Mariupola Vadym Bojčenko vyhlásil, že plytké masové hroby po celom meste a poškodenie kanalizačnej siete môžu vyvolať zdravotnú krízu. V nedeľu o tom informoval portál britského denníka The Guardian.

Upozornil aj na hrozbu, že letné dažde môžu kontaminovať vodné zdroje, pričom naliehal na ruské invázne sily, aby dovolili obyvateľom bezpečne z mesta odísť.

Popri humanitárnej katastrofe, zapríčinenej ruskými okupantmi a kolaborantmi, je mesto aj na pokraji vypuknutia nákazlivých chorôb, napísal Bojčenko v sobotu v odkazovej aplikácii Telegram.

Jeho varovania prišli po tom, čo Rusko tento týždeň oznámilo, že prevzalo úplnú kontrolu nad Mariupolom. Toto strategické prístavné mesto ruské sily dlhé týždne obliehali, intenzívne ostreľovali a bombardovali.

12:05 Ruské vojenské jednotky sa pokúsili preniknúť do mesta Severodoneck na východe Ukrajiny zo štyroch smerov, uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Podľa jeho slov boli tieto pokusy neúspešné, ostreľovanie obytných oblastí však pokračuje. Informovali o tom v nedeľu televízie BBC a Sky News.

Hajdaj dodal, že ruské sily zničili most, ktorý spája Severodoneck s neďalekým mestom Lysyčansk a cez ktorý prepravovali do regiónu humanitárnu pomoc, uviedli televízie na svojich weboch s pripomenutím, že tieto vyjadrenia nebolo možné nezávisle overiť.

Oblasť, kde sa nachádzajú tieto dve mestá, je poslednou časťou Luhanskej oblasti, ktorú neovládajú ruské jednotky alebo proruskí separatisti.

10:33 Hraničnými priechodmi prešlo v sobotu na vstupe do Slovenskej republiky 3722 osôb. Z toho bolo 838 mužov, 2236 žien a 648 detí. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra SR Zuzana Eliášová.

O dočasné útočisko požiadalo 75 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za sobotu 4133 osôb.

9:50 Slováci pociťujú depresívne pocity či stres aj dva mesiace od vypuknutia vojny na Ukrajine. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?. V ňom to deklarovalo viac ako 70 percent respondentov. Pätina opýtaných zase uviedla, že sa ich duševný stav zhoršil počas pandémie ochorenia COVID-19. Štát a zamestnávatelia by mali preto podľa Kamily Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV) zvážiť príspevok na psychologickú pomoc ako jeden zo zamestnaneckých benefitov. Výskumy Ako sa máte, Slovensko? sú reprezentatívne pre online populáciu Slovenska. Zber dát prebieha online metódou dopytovania prostredníctvom MNFORCE SK. Autormi projektu sú Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV), Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, prieskumná agentúra MNFORCE a komunikačná agentúra Seesame.

8:29 Poľský prezident Andrzej Duda pricestoval v sobotu na vopred neoznámenú návštevu Kyjeva, počas ktorej v nedeľu vystúpi s prejavom pred ukrajinským parlamentom. Oznámila to jeho kancelária. Duda bude podľa oznámenia prvým prezidentom iného štátu, ktorý sa od začiatku vojny na Ukrajine prihovorí poslancom Najvyššej rady v Kyjeve.

Cieľom návštevy je preukázať podporu Ukrajine zo strany Varšavy, ktorá podporuje snahu Kyjeva získať štatút kandidáta na členstvo v EÚ. Poľsko od februára prijalo milióny ukrajinských utečencov a pomáha susednej krajine dostávať jej poľnohospodárske produkty na svetové trhy, uviedla televízia Sky News.

Duda už Kyjev navštívil v apríli spolu s prezidentmi Litvy, Lotyšska a Estónska a stretol sa tam aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Po návrate obvinil Rusko, že na Ukrajine vedie „totálnu vojnu“. Povedal tiež, že nikdy nezabudne na dojmy z návštevy vzdušnými útokmi zničenej obce Boroďanka.

8:03 Bieloruská armáda zintenzívnila prieskum na hraniciach s Ukrajinou, v oblasti Volyne a Polesia, oznámila v nedeľu ráno ukrajinská armáda. „Jednotky bieloruskej armády posilnili prieskum, rozmiestnili ďalšie elektronické pozorovacie zariadenia do pohraničných častí Homelskej oblasti,“ citovala z pravidelného ranného vyhlásenia ukrajinského generálneho štábu agentúra Unian.

Podľa armády stále existuje nebezpečenstvo raketových útokov a náletov z Bieloruska na ciele v Ukrajine. Hovorca ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk povedal, že na pozíciách na hranici, v Brestskej a Homelskej oblasti, je sedem bieloruských práporov.

Generálny štáb ukrajinskej armády na svojom facebookovom účte napísal, že sa Rusko pripravuje obsadiť zatiaľ neokupované časti Chersonskej oblasti. Veľké množstvo ruských vojakov je sústredených južne od zaporožského mesta Huljajpole. Rusi sa môžu pripravovať na ofenzívu, pri ktorej chcú obsadiť sever Chersonskej oblasti a posunúť sa smerom k mestu Záporožie. Usudzuje to americký Inštitút pre výskum vojny (ISW), aj keď v sobotu nebola ruská ofenzíva smerom na juh viditeľná.

7:36 Do Poľska prišlo od začiatku ruskej invázie z Ukrajiny približne 3,5 milióna ľudí. Oznámila to poľská pohraničná stráž. Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Andrij Deščycja povedal, že je Ukrajina Poľsku vďačná za prijatie miliónov ukrajinských utečencov. Vyjadril tiež nádej, že Európska únia čoskoro poskytne Poľsku peniaze, aby nebola táto pomoc poskytovaná na úkor Poliakov.

Deščycja ocenil, že v Poľsku zatiaľ nie sú kvôli Ukrajincom viditeľné žiadne sociálne nepokoje, vzhľadom na rozsiahlu pomoc, ktorú Poľsko poskytuje, ale podľa neho môžu vzniknúť.

Poľská vláda poskytuje Ukrajincom zadarmo zdravotnú starostlivosť a ďalšie sociálne služby, viac ako 80 percent Ukrajincov je ubytovaných v súkromných domoch. Veľvyslanec upozornil na podľa neho ruskú dezinformačnú kampaň, podľa ktorej sa s Ukrajincami zaobchádza lepšie ako s Poliakmi.

„Mám strach, pretože neviem, kde sú medze poľskej pohostinnosti. Je to láskavé prijatie, ale na ako dlho?“ povedal diplomat v rozhovore s agentúrou AP.

6:15 Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v sobotu vylúčil dosiahnutie prímeria s Ruskom s tým, že Kyjev neprijme žiadnu dohodu s Moskvou, ktorá by zahŕňala odovzdanie časti územia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nočnom príhovore uviedol, že situácia v Donbase je mimoriadne zložitá. Predtým pre televíziu povedal, že boje budú síce krvavé, ale ukončiť to môže len diplomacia a že ruská okupácia ukrajinského územia bude dočasná.

Podoľak pripustil, že postoj Kyjeva k vojne je čoraz nekompromisnejší a povedal, že akékoľvek ústupky by sa obrátili proti Ukrajine, pretože Rusko by po akomkoľvek prerušení bojov zasiahlo ešte tvrdšie.

„Vojna sa (po akýchkoľvek ústupkoch) neskončí. Len bude na nejaký čas pozastavená,“ povedal v rozhovore pre Reuters v prísne stráženom prezidentskom úrade v Kyjeve.

Podoľak zároveň odmietol podľa svojich slov „veľmi zvláštne“ výzvy Západu na okamžité prímerie, ktoré by zahŕňalo ruské jednotky zostávajúce na území, ktoré obsadili na juhu a východe Ukrajiny.

„(Ruské) sily musia opustiť krajinu a až potom bude možné obnoviť mierový proces,“ dodal.

Podoľak v utorok uviedol, že mierové rozhovory s Moskvou sú „pozastavené“. Hovorca Kremľa deň na to obvinil predstaviteľov v Kyjeve, že nechcú v rozhovoroch o ukončení bojov pokračovať.

V predošlých fázach vojny rokovali predstavitelia oboch strán pravidelne, no bez zásadných výsledkov, pripomína agentúra AFP. Posledné rozhovory sa podľa ruských tlačových agentúr konali 22. apríla.

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine