89. deň: Z Ukrajiny utieklo už 6,5 milióna ľudí. Útok v Desne si vyžiadal 87 obetí

Z Ukrajiny pred vojnou utieklo do zahraničia už viac ako 6,5 milióna ľudí, uviedol UNHCR. Ruský letecký úder na ukrajinskú obec Desna z minulého týždňa si vyžiadal 87 mŕtvych, uviedol Volodymyr Zelenskyj. Ukrajinský prezident tiež odmietol petíciu, ktorá by umožňovala opustiť Ukrajinu mladším mužom. Denne umiera na východe 50 až 100 ľudí, ktorí bránia našu nezávislosť, povedal.

23.05.2022 06:00 , aktualizované: 23:24
vojna na Ukrajine, Charkov Foto: ,
Dvaja vojaci národnej gardy si v nedeľu 22. mája 2022 pripíjali na pamiatku dvoch zosnulých vojakov na cintoríne v Charkove na východnej Ukrajine.
debata (540)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 89. deň
  • Rusko eskaluje útok na Donbas
  • Pri ruskom útoku v obci Desna zahynulo 87 ľudí
  • Prvý verdikt od začiatku vojny: Ruský vojak dostal za zabitie civilistu doživotie
  • Na východe Ukrajiny podľa Zelenského zomiera 50 až 100 ľudí denne
  • UNHCR: Z Ukrajiny utieklo už 6,5 milióna ľudí
  • Zajatých obrancov Mariupoľa zrejme čaká súd v Donbase
  • WHO: Rusi už 248-krát útočili na zdravotnícke zariadenia Ukrajiny
  • V Chersone zaviedli rubeľ ako oficiálne platidlo
mier-ukrajine-2

VIDEO: Rusi nasadili do akcií na Ukrajine raketomety Grad.

Video

23:24 Estónsko, Litva, Lotyšsko a Slovensko budú v utorok na stretnutí ministrov financií členských krajín EÚ žiadať zhabanie ruských aktív zmrazených Európskou úniou s cieľom použiť ich na obnovu Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na spoločný list týchto štyroch krajín.

„Výraznú časť nákladov na obnovu Ukrajiny, vrátane kompenzácii pre obete ruskej vojenskej agresie, musí pokryť Rusko,“ píšu krajiny v liste, ktorý chcú v utorok predložiť ministrom financií EÚ. Krajiny takisto v liste žiadajú, aby EÚ začala pripravovať nové sankcie voči Moskve.

„Ak Rusko neukončí vojenskú agresiu voči Ukrajine, nemali by existovať žiadne hospodárske väzby medzi EÚ a Ruskom,“ píšu krajiny v liste. To podľa nich zaručí, že žiadne z finančných zdrojov, výrobkov a služieb EÚ nebudú prispievať k Ruskej „vojnovej mašinérii“.

Štvorica krajín takisto pripomenula, že EÚ a niektoré podobne zmýšľajúce krajiny už zamrazili aktíva patriace ruským jednotlivcom a spoločnostiam a aj približne 300 miliárd dolárov z rezerv ruskej centrálnej banky.

23:10 Metro v meste Charkov na severovýchode Ukrajiny v utorok obnoví prevádzku – po niekoľkých mesiacoch, keď slúžilo ako kryt pre tamojších obyvateľov unikajúcich pred ruským bombardovaním, oznámil v pondelok charkovský starosta Ihor Terechov. TASR správu prevzala zo stanice CNN.

„Zajtra, 24. mája, otvoríme metro,“ povedal pre televíziu Terechov. „Spustené budú všetky linky. Metro bude premávať od 7.00 h do 19.00 h. Intervaly nebudú rovnaké, ako v čase mieru. Depo metra bolo poškodené počas bombardovania a ostreľovania, takže intervaly budú dlhšie,“ dodal.

V čase vrcholiaceho bombardovania Charkova – druhého najväčšieho mesta Ukrajiny – našlo mnoho tamojších obyvateľov útočisko v mestskom metre, pripomína CNN. Terechov spresnil, že mnoho ľudí, ktorí zostali v podzemí, bolo premiestnení do ubytovní v oblastiach vzdialených od ostreľovania. „V prípade potreby môžu ľudia využiť metro ako bombový kryt, najmä podchody metra,“ uviedol.

22:53 Najväčší internetový server na zdieľanie videosúborov, YouTube, zo svojej webstránky stiahol viac ako 70 000 videí a 9000 kanálov súvisiacich s vojnou na Ukrajine za porušovanie pravidiel obsahu. Odstránil aj videá, v ktorých sa ruská invázia označovala za „oslobodzovaciu operáciu“.

YouTube Čítajte viac YouTube odstránil viac ako 70-tisíc videí súvisiacich s inváziou na Ukrajinu

22:20 Ruské sily zintenzívňujú bombardovanie oblastí v Donbase na východe Ukrajiny. Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko pre agentúru AP povedal, že v blízkosti Luhanskej oblasti pokračujú ťažké boje a frontová línia je neustále ostreľovaná.

Podľa Kyrylenka mestá Kramatorsk a Slovjansk v Doneckej oblasti stále nie sú pod kontrolou Ruska. Situácia je však podľa neho zložitá. „Frontová línia je neustále pod ostreľovaním,“ podotkol. Kyrylenko poznamenal, že drvivá väčšina obyvateľov už bola evakuovaná. Z viac ako 1,6 milióna ľudí, ktorí žili v regióne pred ruskou inváziou, nezostalo „viac ako 320-tisíc ľudí“.

21:38 Približne 20 krajín ponúklo Ukrajine v pondelok na stretnutí spojencov nové balíky bezpečnostnej pomoci v boji proti okupačným ruským silám. Oznámil to americký minister obrany USA Lloyd Austin. „Dnešné stretnutie bolo veľmi úspešné. Mnohé krajiny darujú kriticky potrebnú delostreleckú muníciu, systémy pobrežnej obrany, tanky a iné obrnené vozidlá. Ďalšie krajiny prisľúbili výcvik ukrajinských ozbrojených síl a udržiavanie ich vojenských systémov,“ uviedol Austin, ktorého cituje tlačová agentúra AFP.

V poradí druhé stretnutie kontaktnej skupiny pre Ukrajinu sa uskutočnilo virtuálne a zúčastnilo sa na ňom celkovo 47 krajín. Tretie stretnutie skupiny sa podľa spravodajskej stanice CNN uskutoční 15. júna v Bruseli za osobnej účasti zástupcov jednotlivých krajín, pričom hostiť ho bude opäť Austin.

Jednou z darcovských krajín bolo i Česko, ktoré súhlasilo s vyslaním „významnej podpory“ na Ukrajinu vrátane „bojových vrtuľníkov, tankov a raketových systémov“. Praha už predtým darovala Kyjevu raketomety, ktoré už boli nasadené v bojoch.

21:10 Kyjevský súd nariadil zatknutie bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v jeho neprítomnosti na základe obvinenia z vlastizrady. Oznámila to generálna prokuratúra Ukrajiny.

Viktor Janukovyč Čítajte viac Súd nariadil zatknúť exprezidenta Janukovyča obvineného z vlastizrady

20:50 O otázkach vplyvov vojny na Ukrajine na Európu v oblastiach obrany, energetiky a potravinovej bezpečnosti rokoval predseda maďarskej vlády Viktor Orbán s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na správu agentúry MTI.

Orbán a Michel hovorili prostredníctvom videokonferencie v rámci prípravy na mimoriadne zasadnutie Európskej rady (ER), ktoré je zvolané na 30. – 31. mája, uviedol Orbánov hovorca Bertalan Havasi.

Maďarský premiér podľa svojho hovorcu opäť zdôraznil dôležitosť zachovania energetickej bezpečnosti svojej krajiny. „Na naše obavy v oblasti bezpečnosti dodávok energií treba nájsť riešenie ešte pred uvalením akýchkoľvek sankcií na dovoz ruskej ropy,“ povedal Michelovi Orbán.

20:28 Spojené štáty zvažujú vyslanie špeciálnych jednotiek na Ukrajinu s cieľom ochraňovať americké veľvyslanectvo v hlavnom meste Kyjev. S odvolaním sa na amerických predstaviteľov to v pondelok uviedol denník The Guardian. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa nachádza v počiatočnej fáze diskusií o vyslaní takýchto jednotiek do ukrajinskej metropoly a návrhy doposiaľ neboli predstavené prezidentovi na rozhodnutie, uviedla spravodajská stanica CNN.

Americký denník The Wall Street Journal ako prvý informoval, že armáda USA a diplomatickí predstavitelia zvažujú plány na vyslanie vojakov do Kyjeva, aby tam strážili opätovne otvorenú americkú ambasádu. Veľvyslanectvo USA v Kyjeve a jeho obmedzený počet zamestnancov v súčasnosti chránia predstavitelia diplomatickej bezpečnosti amerického ministerstva zahraničných vecí, pripomína The Guardian.

19:49 Približne 13 000 prípadov podozrenia z ruských vojnových zločinov sa podľa ukrajinskej generálnej prokurátorky Iryny Venediktovovej v súčasnosti vyšetruje, pričom procesu bude čeliť ďalších 48 ruských vojakov. TASR správu prevzala z denníka The Guardian. Venediktovová to povedala v pondelok na zasadnutí Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Súd v Kyjeve medzitým odsúdil ruského vojaka Vadima Šišimarina na doživotie za zabitie 62-ročného neozbrojeného ukrajinského civilistu Olexandra Šelipova.

„Začali sme už takmer 13 000 prípadov, ktoré sú spojené len s vojnovými zločinmi. V tejto kategórii bolo nahlásených (asi) 49 osôb, ktoré sme začali stíhať za vojnové zločiny,“ spresnila Venediktovová. Ukrajinskí predstavitelia majú podľa nej zoznam približne 600 podozrivých, o ktorých sa predpokladá, že boli zapojení do vojnových zločinov. Dva prípady týkajúce sa troch jednotlivcov už riešili súdy, cituje jej vyjadrenie The Guardian.

19:02 Litva od prvého júna tohto roku stiahne svojho veľvyslanca z Ruska. Žiadny jeho nástupca nebol menovaný. Vyplýva to z dnes podpísaného prezidentského dekrétu, informovala agentúra Reuters.

Litva minulý mesiac znížila úroveň diplomatických vzťahov s Ruskom, vyhostila ruského veľvyslanca a uzavrela ruské konzuláty. Desiateho mája litovský parlament jednomyseľne prijal rezolúciu označujúcu Rusko za teroristický štát a ruskú agresiu proti Ukrajine za genocídu.

Vladimir Putin Čítajte viac Litovský parlament označil Rusko za teroristický štát

18:55 Do miest a obcí v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajine prestal prúdiť plyn po tom, čo ruské ostreľovanie poškodilo hlavný plynovod, informuje agentúra Unian. Obnoviť prepravu plynu kvôli pokračujúcim bojom v súčasnosti nemožno, uviedla agentúra s odvolaním sa na vyhlásenie distribútora.

„Dnes, 23. mája 2022, bol následkom ostreľovania poškodený hlavný plynovod, ktorým sa prepravoval plyn do obcí v Doneckej a Luhanskej oblasti,“ citovala agentúra z vyhlásenia rozvodnej spoločnosti Operator HTS Ukrajiny. Dodávky boli prerušené od 14:00 miestneho času (13:00 SELČ).

Poškodený úsek plynovodu sa síce podarilo lokalizovať, jeho oprava ale nie je kvôli bojom možná. Plyn do oblasti nie je možné prepraviť ani iným spôsobom kvôli pôsobeniu ruských vojsk.

18:30 Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská vyzvala Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), aby pomohla vyriešiť rozsiahlu krízu súvisiacu s duševným zdravím v jej krajine. Zároveň varovala, že dôsledky vojny, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, môžu pretrvávať celé desaťročia, píše agentúra AFP.

„Po tom, čo Ukrajinci prežili počas okupácie, na fronte, v bombových krytoch, pod ostreľovaním… potrebujú rehabilitáciu rovnako ako tí, ktorí sú psychicky zranení,“ povedala Zelenská na výročnom Svetovom zdravotníckom zhromaždení v Ženeve.

Podľa Zelenskej by s pomocou WHO bola Ukrajina pripravená na „bitku za duševné zdravie našich ľudí“. „Vojna Ruska ukázala hrôzy, ktoré sme si nevedeli predstaviť,“ uviedla ukrajinská prvá dáma v prejave prostredníctvom videospojenia.

„WHO sa zaviazala chrániť najdôležitejšie ľudské práva na život a zdravie. Na Ukrajine sú teraz obe porušované,“ podotkla.

Ďalej hovorila o tom, ako nebezpečenstvo vojny zaťažuje každodenný život civilistov i ukrajinské zdravotníctvo. V súčasnosti podľa nej „žiadny Ukrajinec, ani dospelý, ani malé deti, si nemôže byť istý, že sa zajtra zobudí a do jeho domu nevletí raketa“.

„Lekári si nemôžu byť istí, že ich sanitky nebudú počas cesty k pacientovi bombardované,“ upozornila.

Olena Zelenská tiež poukázala na ľudí, ktorí sa ukrývajú pred bombami a ostreľovaním v charkovskom metre, pričom niektorí odtiaľ neodišli od začiatku invázie pred tromi mesiacmi. „Nielenže sa schovávajú, žijú tam s deťmi a domácimi zvieratami,“ povedala.

18:18 Z Ukrajiny pred vojnou utieklo do zahraničia už viac ako 6,5 milióna ľudí. Vyplýva to z najnovších údajov, ktoré dnes v Ženeve zverejnil Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Zďaleka najviac, 3,5 milióna, ich na úteku prekročilo hranicu s Poľskom.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prišli naspäť dokopy takmer dva milióny Ukrajincov, ale podľa UNHCR zatiaľ nie je jasné, koľko z nich sa do krajiny vrátilo natrvalo. Pred vojnou mala Ukrajina približne 44 miliónov obyvateľov, z toho 37 miliónov na územiach, ktoré mala pod kontrolou ústredná vláda v Kyjeve.

Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM), ktorá spracováva údaje o vnútorných vysídlencoch, je na Ukrajine na úteku ďalších osem miliónov ľudí. Podľa UNHCR vojna v krajine vytlačila celosvetový počet ľudí vyhnaných z domovov prvýkrát na viac ako 100 miliónov.

Nárast počtu utečencov odráža nesmierne utrpenie, poznamenala dnes podľa agentúry DPA v tejto súvislosti nemecká ministerka pre rozvoj Svenja Schulzeová. „Potrebujeme silnú občiansku reakciu na túto vojnu aj a ďalšie konflikty vo svete,“ povedala ministerka. „Musíme sa zaoberať predovšetkým príčinami násilia, hladu a chudoby, aby sme zamedzili budúcim krízam a vojnám,“ povedala Schulzeová. Príspevkom k mieru a stabilite je podľa nej aj každá investícia do potravinovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia.

18:03 Spojené kráľovstvo a Litva podpísali spoločnú deklaráciu o posilnení obranných a obchodných vzťahov. Ministri podpísali dohodu pri príležitosti 100. výročia vzájomných vzťahov krajín, informoval britský rezort zahraničia. Britská ministerka zahraničia Liz Trussová a jej litovský rezortný kolega Gabrielius Landsbergis pri podpise dohody súhlasili s väčšou bezpečnostnou a ekonomickou spoluprácou medzi Veľkou Britániou a Litvou v rámci kroku, ktorého cieľom je pomôcť „ďalšiemu rozvoju globálnej siete slobody Spojeného kráľovstva,“ uvádza spravodajský portál Sky News.

Ministri podpísali dohodu na pozadí ruskej invázie na Ukrajinu. Trussová pri podpisovaní dokumentu pochválila Litvu, že sa postavila Rusku. „Spojené kráľovstvo a Litva sú dve krajiny, ktoré veria v slobodu a suverenitu a ktoré sa postavia autoritárskym režimom v Európe a vo svete. Spolu stojíme pri Ukrajine čeliac nelegálnej, barbarskej vojne Ruska,“ povedala šéfka britskej diplomacie.

17:45 V ukrajinskej Chersonskej oblasti sa oddnes bude používať okrem ukrajinskej hrivny aj ruský rubeľ. Oznámil to súčasný šéf Chersonskej oblastnej správy Volodymyr Saldo, ktorý bol do funkcie dosadený koncom apríla po tom, čo nad časťou oblasti získali kontrolu ruské sily. Informovala o tom ruskojazyčná redakcia stanice BBC.

„Všetci obchodníci budú mať spočiatku možnosť uvádzať cenníky v dvoch menách – hrivne a ruskom rubli. Neskôr už to bude povinnosť,“ uviedol dnes Saldo na brífingu. Upresnil, že dnes bude vydaný dekrét, ktorý poskytne právny základ pre zavedenie rubľa.

Jedna hrivna bude zodpovedať dvom rubľom. V Chersone sa tiež v najbližšej dobe otvorí prvá pobočka jednej z ruských bánk, ktorá bude ponúkať otvorenie účtov, doplnil Saldo, ktorý medzi rokmi 2002 a 2012 zastával funkciu chersonského starostu.

Rusko už skôr podľa mimovládnej organizácie NetBlocks, ktorá sa zaoberá sledovaním prevádzky na internete, presmerovalo internetovú prevádzku v Chersonskej oblasti na ruskú komunikačnú infraštruktúru. Cieľom tohto kroku zrejme bolo upevniť kontrolu Moskvy nad touto juhukrajinskou oblasťou, napísala agentúra Reuters.

Kyjev predtým varoval, že sa Moskva pokúsi zorganizovať v Chersonskej oblasti referendum o vzniku novej odštiepeneckej republiky po vzore Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Saldov námestník Kirill Stremousov tento mesiac uviedol, že vedenie Chersonskej oblasti referendum nevyhlási, ale rovno požiada ruského prezidenta Vladimira Putina o plné pripojenie oblasti k Ruskej federácii.

17:32 Medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta podľa časopisu Time sa dostali aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj či ruský prezident Vladimir Putin.

Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj, Putin, Biden i Muratov. Time zverejnil zoznam 100 najvplyvnejších

17:05 Starbucks po 15 rokoch úplne odchádza z Ruska. Americký prevádzkovateľ zatvorí všetkých 130 licencovaných kaviarní v krajine.

Starbucks sa tak pripojil k ďalším západným firmám, ktoré sa už úplne stiahli z ruského trhu pre nevyprovokovaný ruský útok na Ukrajinu a následné sankcie.

Spoločnosť v pondelok oznámila, že jeho značka už nebude pôsobiť v Rusku, kde má 130 prevádzok s celkovo asi 2 000 zamestnan­cami, na ktoré pripadá menej ako 1 % jej ročných tržieb. Ide o licencované kaviarne, takže americká firma ich priamo neprevádzkuje. Starbucks už v marci na protest proti ruskej invázii na Ukrajinu pozastavil svoju činnosť v Rusku. Ruskí zamestnanci budú dostávať plat ešte 6 mesiacov a firma ich bude podporovať pri hľadaní novej práce.

16:56 Ukrajinská futbalová legenda Andrij Ševčenko tvrdí, že žiadny športovec z Ruska by nemal mať prístup k medzinárodným súťažiam, kým bude trvať vojna v jeho domovine. "Kvôli Rusku nemajú naši športovci akýkoľvek šport. A kedykoľvek môžu prísť o život,“ povedal v rozhovore pre spravodajský web BBC.

zväčšiť Ukrajinská futbalová legenda Andrij Ševčenko Foto: TASR/AP, Martin Baumann
Bývalý reprezentačný útočník Ukrajiny Andrej Ševčenko. Ukrajinská futbalová legenda Andrij Ševčenko

Štyridsaťpäťročný Ševčenko niekdajší útočník FC Chelsea, AC Miláno a Dynama Kyjev sa zo svojej pozície snaží apelovať na svetovú verejnosť, aby Ukrajine pomohla akýmikoľvek darmi. „Táto vojna je krutá. Je to otrasné, je to genocída. Bolo pre mňa dôležité nájsť spôsob, ako pomôcť mojej krajine. Ukrajina je paralyzovaná, nie je možné riadiť ekonomiku, každý deň nás ostreľujú a ľudia umierajú,“ dodal tréner ukrajinskej reprezentácie v rokoch 2016 až 2021.

Ševčenko poznamenal, že všetky peniaze, ktoré vyzbiera charitatívna organizácia United 24, pôjdu priamo do Národnej banky Ukrajiny a potom ich spravodlivo rozdelia tam, kde to bude potrebné.

16:01 Od začiatku konfliktu na Ukrajine značne narástol počet neoprávnených prekročení štátnej hranice cez tzv. zelenú hranicu, teda mimo hraničných priechodov. Za prvé štyri mesiace roka polícia zadržala v tejto súvislosti 221 cudzincov. Zvýšenie počtu prechádzajúcich zelenou hranicou pripisuje najmä vyhlásenej mobilizácii mužov od 18 do 60 rokov na Ukrajine. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

„Za neoprávnené prekročenie štátnej hranice cez zelenú hranicu bolo v smere do SR zadržaných 221 cudzincov za prvé štyri mesiace 2022. Z tohto počtu bolo 195 Ukrajincov a ďalších 12 štátnych príslušností v počte od jedna do šesť,“ spresnila hovorkyňa. Išlo napríklad o občanov Turecka, Afganistanu, Moldavska, Egypta či Uzbekistanu. Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine Slovenská republika posilnila hraničný dozor.

„Medzi najčastejšie cieľové krajiny zadržaných migrantov patrili Slovensko (98), Nemecko (49), Poľsko (20), Česká republika (15) a ďalšie západné krajiny Európskej únie,“ dodala hovorkyňa policajného prezídia. Zo zadržaných cudzincov požiadal o azyl jeden Rus, o dočasné útočisko požiadali deviati zadržaní Ukrajinci.

Ako priblížila hovorkyňa, štátni príslušníci Ukrajiny sú pri neoprávnenom prekročení vonkajšej hranice po prvotných úkonoch po zadržaní, ako sú základná zdravotná, bezpečnostná kontrola osoby, riadne preverení v národných a medzinárodných informačných systémoch. Následne ich vypočujú a zaevidujú v príslušnom národnom informačnom systéme.

„Ak neexistuje zákonný dôvod na ich ďalšie zadržiavanie alebo zaistenie, sú prepustení k ďalšej ceste, napríklad cestujú za rodinou do iných členských štátov. Ak chcú požiadať na území SR o dočasné útočisko, sú sprevádzaní do veľkokapacitného centra, v prípade, že majú záujem požiadať o udelenie azylu, sú sprevádzaní na oddelenie azylu Humenné,“ doplnila Bárdyová.

15:47 Bieloruský prezident Alexander Lukašenko obvinil Západ, že sa pokúša rozštvrtiť Ukrajinu. Počas návštevy ruského letoviska Soči, kde sa stretáva s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, tiež vyhlásil, že sa Poľsko snaží zmocniť západu Ukrajiny. Zároveň naznačil, že Kyjiv bude musieť nakoniec požiadať o pomoc Bielorusko a Rusko, aby zabránil tomuto prepadnutiu. Pre svoje tvrdenia však neposkytol žiadne dôkazy, upozorňuje spravodajský portál BBC.

Putin sa na spoločnej tlačovej konferencii sústredil na ruskú snahu prinútiť zahraničné spoločnosti platiť v rubľoch pri nákupe ruského exportu. To podľa jeho slov posilní ruskú menu.

15:30 Predstaviteľ ruskej misie pri OSN v Ženeve Boris Bondarev odstúpil kvôli nesúhlasu s vojnou na Ukrajine.

irpiň Čítajte viac Vysokopostavený ruský diplomat odstúpil z funkcie, hanbí sa za Rusko

15:10 Ruský prezident Vladimír Putin sa stal pred časom terčom atentátu.

putin Čítajte viac Putin údajne v marci prežil pokus o atentát, prvý od roku 2011

14:45 Ruský prezident Vladimír Putin je kvôli svojej invázii na Ukrajinu zodpovedný za narastajúci hlad ľudí po celom svete, píše denník The Washington Post (WP). Ruská blokáda juhukrajinského prístavu Odesa a ďalších kľúčových námorných ciest v Čiernom mori totiž bráni napadnutej krajine vyvážať obilie, čím sú ohrozené zásoby potravín do krajín Blízkeho východu, Afriky a čiastočne aj Ázie.

„Putinova vojna sa blíži tomu, aby sa z nej stal Putinov globálny hladomor,“ píše WP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v závere minulého týždňa uviedol, že Rusko blokuje v ukrajinských prístavoch 22 miliónov ton obilia. O hrozbe nedostatku potravín v chudobných krajinách kvôli ochromenému vývozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny hovorila aj OSN.

Vplyvy ruskej vojny i blokády možno podľa WP vidieť na príklade Srí Lanky, ktorá zápasí s významnou hospodárskou krízou a kde chýbajú okrem iného potraviny a palivo. Práve ceny potravín sa na ostrovnej krajine prudko zdvihli po 24. februári, teda po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Na externých dodávkach jedla sú podľa denníka do vysokej miery závislé okrem Srí Lanky aj Burkina Faso, Jemen, Sudán, Libanon, Tanzánia, Uganda, Egypt, Tunisko alebo Kamerun. Šéf Svetového potravinového programu (WFP) David Beasley minulý týždeň Putina vyzval, aby export obilia umožnil. WFP dodáva potraviny 125 miliónom ľudí, polovicu všetkého obilia nakupuje ale práve od Ukrajiny.

Rusko sa navyše zabavené ukrajinské obilie snaží samo predať a vydávať ho za svoje, napísal predtým server CNN, podľa ktorého si ale ruské lode ťažko hľadajú kupcov. Veľký nárast exportu obilia zo Sevastopoľu na Ruskom anektovanom Kryme zaznamenal projekt SeaKrime ukrajinskej webovej stránky Myrotvorec – za marec i apríl išlo o zhruba 100 000 ton. Krymský polostrov však obilia produkuje len málo, na rozdiel od okupovaných ukrajinských oblastí, ktoré k nemu priliehajú, píše CNN.

14:34 Keď Vladimír Putin oznámil inváziu na Ukrajinu, zdalo sa, že vojna je od Ruska ďaleko. Napriek tomu sa konflikt v priebehu niekoľkých dní vrátil domov – nie riadenými strelami a mínometmi, ale vo forme bezprecedentných a nečakane rozsiahlych sálv sankcií.

moskva Čítajte viac Za tri mesiace vojny sa život v Rusku radikálne zmenil

13:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že Ukrajina rokuje o vytvorení potravinových koridorov na vývoz obilia, a obvinil Rusko z krádeže obilnín určených na vývoz.

V prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose ukrajinský prezident uviedol, že už s niekoľkými krajinami rokoval o vytvorení trás na export pšenice, iných druhov obilia a slnečnicových semien, informoval britský denník Daily Telegraph.

Zelenskyj v prejave vyhlásil, že na prepravu zásob potravín by sa mohli využiť prístavy v Baltskom mori, pričom zopakoval obvinenia, že Rusko na okupovaných územiach Ukrajiny kradne tisíce ton obilia.

obilie, loď Čítajte viac Po chladničkách či práčkach Rusi z Ukrajiny ukradli loď naloženú obilím

„Hlad treba zastaviť preventívne, keď sa ešte nezačal. Teraz svet takýto nástroj nemá. Preto navrhujeme vytvoriť organizáciu zodpovedných a demokratických štátov vyvážajúcich potraviny, ktoré môžu konať s rešpektom k ľudským právam a pravidlám svetového obchodu,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajina obviňuje Rusko, že z dočasne okupovaných území Ukrajiny – Záporožskej, Chersonskej, Doneckej a Luhanskej oblasti – vyviezlo už asi 400 000 ton obilia. Okrem toho ruské jednotky svojimi raketovými útokmi v iných regiónoch krajiny ničia obilné silá a sklady, prepravné pásy, poľnohospodárske stroje i ďalšiu infraštruktúru. Narúšajú aj sejbu obilnín.

Predpokladá sa, že Ukrajina kvôli blokáde svojich prístavov Ruskom nemôže vyviezť 90 miliónov ton obilia. Denne tak prichádza o asi 170 miliónov dolárov.

13:38 Ruský letecký úder na ukrajinskú obec Desna z minulého týždňa si vyžiadal 87 mŕtvych, uviedol Volodymyr Zelenskyj.

ukrajina Čítajte viac Ruský útok na obec Desna si vyžiadal 87 životov

13:28 Od začiatku invázie na Ukrajinu ruské sily podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) 248-krát zaútočili na zdravotnícky systém krajiny. Útoky, ktoré spôsobili smrť 75 ľudí, sa stali medzi 24. februárom a 19. májom. Informuje o tom portál Sky News, ktorý v tejto súvislosti dodal, že britská vláda minulý týždeň oznámila, že zdravotnícka pomoc Ukrajine zo strany Veľkej Británie dosiahne v najbližších dňoch úroveň viac ako 11 miliónov položiek.

„Ruské nevyprovokované a ilegálne útoky na Ukrajinu vytvorili zdravotnícku núdzovú situáciu, keďže pre Putina sú terčom také zdravotnícke zariadenia ako pôrodnice, nemocnice a sanitky,“ povedal britský minister zdravotníctva Sajid Javid. „Podpora našich priateľov na Ukrajine zo strany Spojeného kráľovstva je neochvejná poskytovaním liekov a vybavenia, ktoré zúfalo potrebujú, čo zachraňuje desaťtisíce životov,“ dodal minister.

13:07 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na uvalenie maximálnych možných sankcií voči Rusku a žiadal aj poskytnutie ďalších zbraní pre ukrajinskú armádu, ktorá na svojom území bojuje proti ruským inváznym jednotkám.

Ako informovala agentúra AFP, Zelenskyj na tento apel využil svoj príhovor k účastníkom Svetového ekonomického fóra, ktoré sa koná vo švajčiarskom horskom stredisku Davos.

Ukrajinský prezident v ňom zdôraznil potrebu zosilnenia sankcií voči Ruskej federácii.

„Myslím si, že takéto sankcie proti Rusku stále neexistujú a mali by,“ povedal Zelenskyj v príhovore vysielanom v režime videokonferencie.

Zdôraznil, že na zastavenie agresie Ruska je potrebné, aby sankcie išli ešte ďalej, vrátane uvalenia ropného embarga, zablokovania všetkých ruských bánk a úplného prerušenia obchodovania s Ruskom.

Zasadzoval sa aj za úplné stiahnutie zahraničných spoločností z Ruska, aby sa zabránilo podpore ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine.

Tieto reštrikcie sú podľa Zelenského nutné, „aby Rusko a každý ďalší potenciálny agresor, ktorý chce začať brutálnu vojnu proti susedovi, jasne vedel, k čomu to okamžite povedie“.

Ukrajinský prezident vyzval svet, aby „sa už teraz postavil proti Rusku a nečakal, kým (Moskva) použije chemické, biologické alebo jadrové zbrane“. Podľa jeho slov nesmie agresor nadobudnúť „dojem, že svet nekladie dostatočný odpor“.

Dodal, že štáty, ktoré podporujú Ukrajinu, čakajú, ako sa vojna s Ruskom vojna skončí, „ako sa našej krajine podarí zastaviť hrubú silu, ktorá spochybnila všetko, čo si svet skutočne váži“.

12:42 Vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin povedal, že ukrajinských bojovníkov, ktorí sa vzdali ruskej armáde v oceliarňach Azovstaľ v Mariupole, postavia v Donecku pred súd. S odvolaním sa na správu ruskej agentúry Interfax o tom informuje agentúra Reuters.

„Zajatci z Azovstaľu sú zadržiavaní na území Doneckej ľudovej republiky… Plánované je aj zorganizovanie medzinárodného tribunálu na území tejto republiky,“ povedal Pušilin. Bližšie podrobnosti týkajúce sa toho, akým obvineniam budú zajatí vojaci čeliť, agentúra Interfax neuviedla.

Ukrajinskí vojaci bránili prístavné mesto pred ruskými jednotkami 80 dní. Poslednou baštou ich odporu v meste bol práve rozsiahly komplex oceliarní Azovstaľ, kam sa spolu s ukrajinskými vojakmi uchýlili aj stovky civilistov.

Russia Ukraine Mariupol Čítajte viac Rozhodne o zajatcoch z Azovstaľu Putin?

Ukrajinskí vojaci, ktorí komplex bránili, začali skladať zbrane a vzdávať sa 16. mája. Presný počet vojakov, ktorí sa vzdali, nie je známy. Mnohí z nich sú údajne príslušníkmi jednotky špeciálneho určenia Azov, ktorý Moskva označuje za nacistický.

Rusko uplynulý piatok oznámilo, že sa vzdali už aj poslední bojovníci brániaci Azovstaľ a že nad oceliarňami tak Moskva prevzala úplnú kontrolu, v dôsledku čoho už ovládla aj celý Mariupol.

Moskva v ostatnom čase zverejnila niekoľko videí a fotografií zajatých vojakov z Azovstaľu, najmä zranených, ktorí sa liečia v nemocniciach. Miesto, kam ich previezli, ani celkový počet zajatcov však nie sú známe. Objavili sa však už správy, že viacerých previezli na územie ovládané separatistami podporovanými Moskvou v Donecku.

12:13 Ukrajinský súd dnes odsúdil na doživotie ruského vojaka za zastrelenie neozbrojeného civilistu.

Šišimarin Čítajte viac Ostrý precedens: Šišimarin dostal za vraždu Ukrajinca doživotie

11:40 Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) v pondelok uviedol, že preverí podmienky a zaobchádzanie s ukrajinskými vojakmi, ktorí sa vzdali v oceliarňach Azovstaľ v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Týchto vojakov prevzalo Rusko ako svojich vojnových zajatcov.

Hovorkyňa MVČK Mirella Hodeibová uviedla, že práve registrácia zo strany MVČK môže týchto vojakov ochrániť pred rizikom, že zmiznú bez stopy. Súčasne však dodala, že informácie o počte a osobných údajoch ukrajinských bojovníkov, ktorí opustili oceliarne, „zostanú dôverné a nebudú zverejnené“.

Hovorkyňa zároveň oznámila, že rodiny, ktoré pátrajú po nezvestných príbuzných, sa môžu obrátiť na kanceláriu Centrálnej pátracej agentúry MVČK (CTA). Pripomenula tiež, že MVČK v marci zriadil samostatnú CTA, ktorá sa zaoberá výlučne „medzinárodným ozbrojeným konfliktom na Ukrajine“.

Ukrajinskí vojaci bránili prístavné mesto Mariupol pred ruskými jednotkami 80 dní. Poslednou baštou ich odporu v meste bol rozsiahly komplex oceliarní Azovstaľ, kam sa spolu s ukrajinskými vojakmi uchýlili aj stovky civilistov. Ukrajinskí vojaci, ktorí komplex bránili, začali skladať zbrane a vzdávať sa 16. mája. Presný počet vojakov, ktorí sa vzdali, nie je známy.

Moskva odvtedy zverejnila niekoľko videí a fotografií týchto vojakov, najmä zranených, ktorí sa liečia v nemocniciach. Miesto, kam ich previezli, ani celkový počet zajatcov však nie sú známe. Mnohí z nich sú podľa nej príslušníkmi jednotky špeciálneho určenia Azov. Ruské ministerstvo spravodlivosti žiada ruský najvyšší súd, aby túto jednotku označil za teroristickú organizáciu. (efe, tasr)

11:32 Nový Zéland vyšle do Británie 30 vojakov, ktorí budú učiť 230 príslušníkov ukrajinskej armády používať húfnice. V pondelok to oznámila novozélandská premiérka Jacinda Ardernová.

Novozélandskí vojaci budú svojich ukrajinských kolegov cvičiť v používaní ľahkého poľného dela typu L119 kalibru 105 milimetrov. Podľa Ardernovej ide o ďalší spôsob, akým Nový Zéland podporí Ukrajinu v jej boji proti ruskej vojenskej agresii.

„Jasne sme sa vyjadrili, že ruský útok na Ukrajinu – takýto do očí bijúci útok na nevinné životy a suverenitu samostatného štátu – je nesprávny. Našou odpoveďou je nielen odsúdenie Ruska, ale aj praktická pomoc Ukrajine,“ uviedla premiérka Ardernová, ktorá pripomenula, že Nový Zéland už poskytol Kyjevu rôzne formy vojenskej, humanitárnej či právnej pomoci.

Dodala, že novozélandskí vojenskí inštruktori zostanú v Británii do konca júla. Podľa jej slov však ani jeden z vyslaných príslušníkov novozélandských ozbrojených síl, ktorí sa zúčastnia na tejto výcvikovej misii, nevstúpi na územie Ukrajiny. (theguardian.com, tas­r)

10:25 Ruskí vojaci začali počas uplynulého odstraňovať míny a trosky z areálu oceliarní Azovstaľ v Mariupole, kde sa ešte donedávna ukrývali stovky ukrajinských vojakov – posledných obrancov tohto prístavného mesta na juhu Ukrajiny. Informuje o tom v pondelok agentúra Reuters.

Niektorí z ruských vojakov prechádzali cez areál posiaty troskami s detektormi na hľadanie mín, zatiaľ čo iní zisťovali, či sa tam nenachádzajú výbušné zariadenia, uvádza Reuters odvolávajúc sa na videozáznam z miesta.

„Je to obrovská úloha, nepriateľ nastražil svoje vlastné nášľapné míny, zatiaľ čo my sme voči nepriateľovi nastražili aj protipechotné míny. Takže máme pred sebou nejaké dva týždne práce,“ povedal jeden z vojakov. „Za posledné dva dni bolo zničených viac ako 100 výbušných zariadení,“ dodal.

10:00 Hraničnými priechodmi prešlo v nedeľu na vstupe do Slovenskej republiky 3077 osôb. Z toho bolo 1782 žien, 726 mužov a 569 detí. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.

O dočasné útočisko požiadalo 122 osôb. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za nedeľu 3395 osôb.

„Činnosti súvisiace s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 36 policajtov, 60 hasičov, 91 colníkov, 156 vojakov, 87 dobrovoľníkov, dvaja kňazi, 43 príslušníkov zahraničných zložiek a 12 zamestnancov migračného úradu,“ uviedla Eliášová.

9:05 Ruské jednotky pokračujú v útokoch na mesto Severodoneck na východe Ukrajiny, uviedol gubenátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Dodal, že ruské jednotky sa „zámerne snažia zničiť mesto“ a „uplatňujú prístup spálenej zeme“.

Britská televízia Sky News poznamenala, že tento postup ruskej armády je súčasťou jej snáh obsadiť väčšiu časť Donbasu na východe Ukrajiny.

8:30 Rusko na Ukrajine sústredí svoje sily pri východoukrajinskom Severodonecku, od Izjumu chystá ďalší útok na Slovjansk, uviedol dnes podľa ruskojazyčného serveru BBC ukrajinský generálny štáb. Za prvé tri mesiace od februárovej invázie do susednej krajiny Rusko prišlo pravdepodobne o podobný počet vojakov ako Sovietsky zväz za deväť rokov vojny v Afganistane, napísala na twitteri britská vojenská rozviedka.

Severodoneck je podľa skoršieho vyhlásenia ukrajinských úradov pod neustávajúcou paľbou ruských jednotiek. Podľa generálneho štábu ruskej sily podnikli útočné operácie pri obci Toškivka, ktorá sa nachádza južne od Severodonecka.

Južne od Izjumu sa Rusko pokúsilo o útočnú operáciu v okolí obce Dovhenke, ktorú však ukrajinské sily odrazili, píše ďalej v rannom hlásení ukrajinská armáda. Intenzita útokov na východnom fronte sa ale v posledných 24 hodinách znížila, píše s odkazom na hlásenie BBC.

6:16 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzdvihol dobré vzťahy so susedným Poľskom. Sú založené na úprimnosti, sú bez sporov a starého konfliktného dedičstva, uviedol Zelenskyj v najnovšom videopríhovore zverejnenom v noci na pondelok na oficiálnej stránke svojho úradu, na ktorý sa odvoláva agentúry DPA.

„Toto je úspech. Historický úspech našich národov. Chcem, aby sa bratstvo medzi Ukrajincami a Poliakmi zachovalo navždy,“ povedal Zelenskyj.

Avizoval, že podpísal dekrét o zavedení nového vyznamenania, aby sa poďakoval tým mestám partnerských krajín, ktoré jeho krajine najviac pomohli. Prvým takýmto mestom sa stal poľský Rzeszów.

6:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu odmietol výzvy zrušiť zákaz odchodu mužov v brannom veku z Ukrajiny. Argumentoval podľa denníka Ukrajinska pravda tým, že denne v bojoch na východe krajiny zomiera 50 až 100 ľudí. Kyjev sa vyhýba vyčísleniu strát ukrajinských síl vo vojne proti Rusku. Rusko od začiatku bojov podľa ukrajinského velenia prišlo už o viac ako 29-tisíc vojakov.

Zelenskyj počas tlačovej konferencie so svojím poľským náprotivkom Andrzejom Dudom dostal od jednej novinárky otázku ohľadom petície, požadujúcej povoliť mužom vycestovať z krajiny. Pod petíciou je 25 000 podpisov.

„Neviem, komu by mala byť tá petícia určená. Možno mne. Možno by ale mala byť adresovaná rodičom, ktorí prišli o svojich synov, brániacich za cenu svojho života tú či onú oblasť, to či ono mesto? A viete, že to väčšinou neboli ich mestá, v ktorých sa narodili,“ povedal.

„Dnes najmenej 50 až 100 ľudí denne môže umierať na najťažšom smere (ruskej ofenzívy), na východe. Bránia náš štát, našu nezávislosť,“ vyhlásil prezident.

„Keď sa na mňa obracajú s petíciou, aby naši muži smeli počas vojnového stavu odísť z nášho štátu, myslím si, že tá petícia vôbec nie je určená mne,“ dodal s tým, že toľko o petícii z ľudského hľadiska. A z právneho hľadiska zákon stanovuje lehotu, dokedy sa má na akúkoľvek petíciu odpovedať.

Ukrajinský parlament v nedeľu schválil predĺženie vojnového stavu a všeobecnej mobilizácie o ďalších 90 dní.

Ukrajina, Rusko, Kyjev, tank, inštalácia Čítajte viac Analýza BBC: Prečo viazne ruská ofenzíva na Ukrajine?
540 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine