90. deň: Tri mesiace vojny. O mieri chce Zelenskyj rokovať len s Putinom

23:19 Nemecko v utorok odmietlo tvrdenia, že nedodržiava svoj sľub poskytnúť Poľsku tanky typu Leopard. Tie majú byť náhradou za tanky sovietskej výroby, ktoré Varšava posiela na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Poľský prezident Andrzej Duda v utorok vyjadril sklamanie, že Berlín jeho krajine tanky typu Leopard nedodal. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková však neskôr po stretnutí so svojím poľským náprotivkom Zbigniewom Rauom povedala, že o záležitosti rokovali s cieľom vyriešiť „nedorozumenia“.

Nemecko podľa jej slov nedokáže doručiť ťažké zbrane „stlačením gombíka“, pretože je potrebné brať do úvahy viaceré záležitosti.

22:08 Satelitné snímky americkej spoločnosti Maxar Technologies spred niekoľkých dní údajne zachytili dvojicu ruských lodí pri nakladaní ukradnutého obilia na Ruskom anektovanom Kryme. TASR správu prevzala v utorok z webovej stránky stanice Sky News. Satelitné snímky zhotovené 19. až 22. mája zachytávajú, ako obilie zo síl nakladajú na dve lode plaviace sa pod ruskou vlajkou a kotviace v prístave v meste Sevastopol na anektovanom Krymskom polostrove.

Sky News pripomína, že Rusko v súčasnosti ukrajinské prístavy blokuje. V dôsledku toho Kyjev nedokáže vyvážať obilie a na celom svete hrozí potravinová kríza. Jednu zo zmienených lodí, ktorá by mala prevážať ukradnuté ukrajinské obilie, zachytili satelitné zábery zhotovené americkou spoločnosťou Planet Labs pri tom, ako kotví v prístave v sýrskom meste Lázikíja. Sky News v tejto súvislosti pripomína, že sýrsky prezident Bašár Asad je blízkym spojencom Ruska.

21:49 Návšteva nemeckého kancelára Olafa Scholza v Juhoafrickej republike v utorok ešte viac zdôraznila rozdiely v názoroch na vojnu na Ukrajine medzi ním a juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom. Kým Scholz odsúdil ruskú inváziu a zdôraznil nutnosť medzinárodných sankcií, Ramaphosa samotnú vojnu nekritizoval, ale poukázal na negatívne dôsledky sankcií. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

„Aj tie krajiny, ktoré sú nezúčastnenými divákmi alebo sa nezapájajú do konfliktu, budú trpieť sankciami, ktoré boli proti Rusku zavedené,“ povedal Ramaphosa. Juhoafrická republika (JAR) patrí k 17 africkým štátom, ktoré sa v marci pri hlasovaní o rezolúcii OSN odsudzujúcej inváziu zdržali.

21:26 Rusi v okupovaných ukrajinských mestách zriadili mobilné propagandistické stanice, tvrdí televízia Nexta.

21:07 Ruské invázne sily ovládli tri mestá v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, vrátane Svitlodarska. Gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko to v utorok povedal pre miestnu pobočku Rádia Slobodná Európa. Správu prevzal aj portál britskej stanice Sky News. Svitlodarsk sa nachádza 80 kilometrov juhozápadne od Severodonecka – kľúčového terča ruských útokov v posledných dňoch.

Ruskom podporovaná samozvaná Donecká ľudová republika predtým v utorok oznámila, že jej sily prevzali kontrolu nad Svitlodarskom a ukrajinskú vlajku na budove tamojšej mestskej radnice nahradili ruskou vlajkou.

20:45 Prezidentka Zuzana Čaputová prijala predstaviteľov mimovládnych organizácií a ocenila ich pomoc štátu. Zároveň ľudia z mimovládok predstavili hlave štátu výsledky prieskumu, ktorý sumarizuje aktivity dobrovoľníkov a 130 slovenských mimovládnych organizácií, ktoré pomáhali štátu a samosprávam zvládnuť prílev ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine.

Čítajte viac Prezidentka prijala predstaviteľov mimovládnych organizácií, ocenila ich pomoc

20:32 Nikolaj Patrušev, generálny tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie, ktorej predsedá prezident Vladimir Putin, povedal, že všetky Putinove ciele na Ukrajine budú splnené, pretože pravda je na strane Ruska.„Nenaháňame konečné termíny,“ dodal v novinovom interview, v ktorom znovu označil za cieľ Ruska „denacifikovať“ Ukrajinu – ten Kyjev a Západ odmietajú ako falošnú zámienku na začatie vojny. „Nacizmus musí byť na sto percent vykorenený, lebo inak o pár rokov znovu zdvihne hlavu, v ešte odpornejšej podobe,“ vyhlásil Patrušev.

20:20 Ruský minister obrany Sergej Šojgu vyhlásil, že Rusko zámerne spomaľuje ofenzívu na Ukrajine, aby umožnilo civilistom evakuáciu. Ďalší vrcholný bezpečnostný predstaviteľ Ruska Nikolaj Patrušev zasa povedal, že Moskva v tejto vojne „nenaháňa konečné termíny“. TASR prevzala správu od tlačovej agentúry Reuters.

Výroky oboch predstaviteľov naznačujú, že Rusku nejde o rýchle ukončenie bojov, naopak, snaží sa rozptýliť dojem, že preťahovaná a finančne nákladná „špeciálna vojenská operácia“ viazne. Ukrajina a jej západní spojenci však tvrdia, že skutočnosť je taká, že ruská invázia stratila spád, keď narazila na tvrdý odpor Ukrajincov a utrpela ťažké straty mužov a výzbroje.

„Vyhlásili sme prímeria a vytvorili sme humanitárne koridory, aby sa ľudia dostali preč z obkľúčených obcí a miest,“ povedal minister obrany Šojgu v 90. deň vojny a jeho vyjadrenia odvysielala aj televízia. „Samozrejme, toto spomaľuje tempo ofenzívy, ale robíme to zámerne, aby sme sa vyhli obetiam medzi civilnými obyvateľmi,“ uviedol pred ministrami obrany Organizácie zmluvy o spoločnej bezpečnosti (ODKB), čo je vojenská aliancia Ruska a piatich ďalších bývalých sovietskych republík.

Organizácia Spojených národov (OSN) napriek Šojguovým výrokom o šetrnom prístupe k civilistom zaznamenala počas konfliktu 3930 civilných obetí na životoch.

19:59 Metro v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov obnovilo v utorok prevádzku po mesiacoch, keď slúžilo ako úkryt pre tisíce civilistov počas invázie Ruska na Ukrajine. TASR prevzala správu z portálu britskej stanice Sky News. Starosta mesta na severovýchode Ukrajiny Ihor Terechov pre televíziu tlačovej agentúry Reuters povedal: „Dospeli sme k záveru, že vlaky metra môžu znova vyštartovať.“

Charkov sa už na začiatku vojny dostal pod intenzívne ostreľovanie ruských inváznych síl a tisíce obyvateľov boli nútené ujsť do podzemného metra a ukrývať sa vo vlakových vozňoch.

Opätovné spustenie vlakov metra do prevádzky je teraz symbolom najväčšieho vojenského úspechu Ukrajiny za posledných niekoľko týždňov – ukrajinskí vojaci totiž vytlačili ruské sily od mesta, ďaleko za dosah delostrelectva. Predtým sa Ukrajincom podobný úspech podaril v marci, keď Rusov zahnali z oblasti metropoly Kyjev.

Obyvateľka Charkova Natalija Lopanská, ktorá žila vo vozni metra takmer tri mesiace, uviedla, že miestni ľudia majú ešte stále strach. Povedala: „Každý je šialene vystrašený, pretože ostreľovanie pokračuje, raketové útoky neprestali.“

19:30 Vojenská operácia Ruska na Ukrajine vstúpila do svojej najaktívnejšej fázy, vyhlásil hovorca ukrajinského ministerstva obrany Olexandr Motuzianyk. Informovali o tom portály britskej stanice BBC a britského denníka The Guardian. Ruské sily sa pokúšajú úplne obkľúčiť ukrajinských vojakov v dvoch susediacich mestách, rozdelených riekou Siverskyj Donec na východe Ukrajiny – v Severodonecku a Lysyčansku.

Ukrajina uviedla, že ruské sily sa nevzdali pokusov o prekročenie tejto rieky. Motuzianyk na brífingu vysielanom v televízii povedal: „Teraz pozorujeme najaktívnejšiu fázu plnohodnotnej agresie Ruska, ktorú rozpútalo v našej krajine. Situácia na východnom fronte je extrémne ťažká, pretože práve tam sa teraz rozhoduje o osude tejto krajiny.“

19:05 Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že ruskí vojaci dokončili odstraňovanie mín z prístavu v ukrajinskom meste Mariupol, ktoré nedávno už celé ovládli. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice BBC. „Míny boli odstránené z oblasti (maripolského) prístavu a okolitých vôd,“ uviedol ruský rezort obrany.

Rusko už dávnejšie obvinilo Ukrajinu z toho, že na ochranu svojich prístavov rozmiestnila priamo v nich a ich okolí míny. Tvrdilo pritom tiež, že z kotevných lán sa odtrhlo niekoľko stoviek takýchto námorných mín, ktoré boli v dôsledku toho unášané po mori. Kyjev tieto tvrdenia označil za dezinformácie. Rusko uplynulý piatok oznámilo, že sa vzdali už aj poslední ukrajinskí bojovníci brániaci mariupolské oceliarne Azovstaľ.

18:51 Švédsko poprelo, že poskytuje akúkoľvek finančnú pomoc alebo vojenskú podporu kurdským skupinám alebo subjektom v Sýrii. Turecko takéto tvrdenia o švédskej podpore Kurdom využíva na podporu svojho negatívneho postoja k vstupu Švédska a Fínska do NATO. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Turecko tvrdí, že Švédsko spoločne s Fínskom poskytujú podporu Strane kurdských pracujúcich (PKK) a ďalším skupinám, ktoré Turecko označuje za teroristické. Takisto žiada, aby tieto dve krajiny zrušili embargo na vývoz zbraní do Turecka, ktoré zaviedli v roku 2019 po tom, ako sa Ankara zapojila do vojny v Sýrii.

18:33 Ukrajina dostane ďalšie moderné zbrane po tom, ako Dánsko krajine sľúbilo americké protilodné rakety Harpoon. Ide o zbrane, ktoré možno použiť na vytlačenie ruského námorníctva od ukrajinských čiernomorských prístavov. To by umožnilo obnovenie exportu obilia a ďalších poľnohospodárskych produktov. Informuje o tom portál bbc.com.

Ukrajina žiada o modernejšie zbrane, ale doteraz väčšinu pomoci tvorili zbrane s krátkym dosahom, ako sú protitankové strely Javelin a delostrelectvo. Americký minister obrany Lloyd Austin povedal, že je „osobitne vďačný" Dánsku za dodávky zbraní, „ktoré pomôžu Ukrajine brániť svoje pobrežie".

18:04 Maďarská vláda v súlade s ústavou vyhlásila s platnosťou od utorňajšej polnoci stav vojnovej hrozby. Oznámil to premiér Viktor Orbán vo videozázname zverejnenom v utorok večer na Facebooku.

Čítajte viac Orbán nahradil "koronu" svojej moci vojnovým žezlom

17:58 Maďarský premiér Viktor Orbán napísal predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi list, v ktorom tvrdí, že o nových sankciách navrhnutých Európskou úniou by sa budúci týždeň nemalo diskutovať. Sankcie zahŕňajú aj embargo na ruskú ropu. Podľa Orbána je nepravdepodobné, že by sa do samitu európskych lídrov na budúci týždeň našlo riešenie a on nie je v pozícii, aby súhlasil so sankciami, kým sa nevyriešia všetky nevyriešené otázky. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

17:45 Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že uvalilo zákaz vstupu do krajiny pre 154 členov britskej Snemovne lordov. Moskva spresnila, že rozhodnutie bolo prijaté v reakcii na marcové uvalenie sankcií britskou vládou na takmer všetkých členov Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu.

Agentúra AFP upozornila na fakt, že na sankčnom zozname nie je miliardár ruského pôvodu Jevgenij Lebedev, ktorému vláda premiéra Borisa Johnsona v roku 2020 udelila šľachtický titul a ktorý je členom hornej komory britského parlamentu. Lebedevove úzke väzby na premiéra Borisa Johnsona podľa francúzskej agentúry vyvolali otázky, keďže jeho otec Alexander otvorene priznáva, že bol agentom KGB. Jevgenij Lebedev, ktorý okrem iného vlastní denníky The Independent a London Evening Standard, odsúdil kroky Moskvy na Ukrajine.

16:53 Ruský diplomat Boris Bondarev, ktorý oznámil odstúpenie z úradu na protest proti invázii Ruska na Ukrajine, „už nie je s nami, je proti nám“, vyhlásil v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Stanica CNN položila Peskovovi v konferenčnom hovore s novinármi otázku o Bondarevovi, diplomatovi ruskej misie pri OSN vo švajčiarskej Ženeve, ktorý v pondelok v otvorenom liste oznámil rezignáciu.

„Kremeľ nie je s týmto listom oboznámený. Ak bol (diplomat) zamestnancom ministerstva zahraničných vecí, potom je to otázka na ministerstvo,“ povedal Peskov. „Tu môžeme povedať len toľko, že pán Bondarev už nie je s nami, lepšie povedané, je proti nám,“ dodal hovorca Kremľa.

„Má postoj, ktorým odsudzuje konanie ruského vedenia, a toto konanie ruského vedenia podporuje takmer celé obyvateľstvo našej krajiny,“ odpovedal Peskov, keď ho novinári požiadali, aby vysvetlil význam slovného spojenia „proti nám“. „To znamená, že tento pán sa otvorene vyjadril proti všeobecne ustálenej mienke našej krajiny,“ doplnil. (cnn.com, tasr)

Čítajte viac Vysokopostavený ruský diplomat odstúpil z funkcie, hanbí sa za Rusko

16:21 Aktívna fáza vojny na Ukrajine skončí do konca roka s obratom v auguste, keď počet zbraní dodaných napadnutej krajine dosiahne významnú úroveň, uviedol náčelník ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov.

Čítajte viac Šéf ukrajinskej rozviedky: Aktívna fáza vojny na Ukrajine skončí do konca roka

15:38 Súd v Moskve vydal v utorok príkaz na zatknutie dvoch ruských blogerov Michaela Nackeho a Veroniku Belocerkovskú. Obaja sú obvinení z diskreditácie ruskej armády a jej tzv. špeciálnej operácie na Ukrajine. Súdny príkaz vydali v ich neprítomnosti – obaja blogeri žijú momentálne mimo Ruska.

Nacke (v ruštine používa meno jkl Naki), 28-ročný kritik Kremľa, je moderátorom kanála YouTube s viac ako 700-tisíc odberateľmi, kde s hosťami diskutuje a informuje o vojenských operáciách Ruska na Ukrajine. Momentálne žije a pracuje v Litve.

V rozhovore pre AFP, ktorý sa uskutočnil po tom, čo moskovský súd nariadil jeho zatknutie, Nacke povedal, že bol obvinený z toho, že „nazýva vojnu vojnou“. Dodal, že ak sa vráti do Ruska, hrozí mu až desať rokov väzenia. Zastáva názor, že jeho zatknutie bolo „súčasťou masívneho tlaku na novinárov a analytikov, ktorí objektívne opisujú priebeh súčasnej vojny“.

„Cieľom Kremľa a osobne (prezidenta Vladimira) Putina je umlčať všetkých,“ povedal Nacke. Avizoval, že bude pokračovať vo svojom informovaní, pretože „nič iné teraz nie je dôležitejšie“. Nackeho stíhajú spolu s vedúcim spravodajskej skupiny Conflict Intelligence Team (CIT) Ruslanom Levijevom, na ktorého v neprítomnosti vydali zatykač ešte 18. mája. Oboch zaradili na zoznam hľadaných osôb. Aj Levijev je v súčasnosti mimo Ruska.

Súd v Moskve v utorok nariadil vziať do väzby i Veroniku Belocerkovskú, ktorá žije vo Francúzsku a vo svojich blogoch sa venuje vareniu. Jej účet na Instagrame má viac ako 900-tisíc sledovateľov. Blogerka na ňom publikovala aj komentáre o ruskej vojenskej operácii na Ukrajine a v marci sa stala prvým terčom nového zákona, ktorým sa šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde trestá až 15 rokmi väzenia.

Na základe tohto zákona sú vo väzbe aj ďalší známi kritici Kremľa, napr. opozičný politik a novinár Vladimir Kara-Murza či umelkyňa Alexandra Skočilenková, ktorú stíhajú za to, že v jednom z obchodov s potravinami v Petrohrade nahradila cenovky lístkami s „protivojnovou agitáciou“.

V Rusku je zablokovaný prístup k väčšine nezávislých médií, ďalšie v obave pred dôsledkami spomínaného zákona pozastavili svoju činnosť. Z Ruska do exilu odišli nielen mnohí novinári, ale aj tisíce radových obyvateľov krajiny. (afp, tasr)

15:19 V troskách jednej zo zničených budov v juhoukrajinskom meste Mariupol objavili telá 200 ľudí. Oznámil to v utorok poradca mariupolského starostu Petro Andriuščenko s tým, že telá, ktoré objavili robotníci pri odpratávaní sutín, boli v stave rozkladu a v okolí sa šíril zápach.

Správa o náleze ďalších tiel obetí ruskej invázie prišla krátko po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z rozpútania „totálnej vojny“, ktorej cieľom je spôsobiť na Ukrajine čo najväčšiu skazu a čo najviac obetí.

Prístavné mesto Mariupol na pobreží Azovského mora je jedným z miest, ktoré zažili od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine najhoršie pustošenie. Moskva nedávno vyhlásila, že nad Mariupolom, ktorý ruské sily obliehali takmer tri mesiace, prevzala úplnú kontrolu. Mariupolské oceliarne Azovstaľ sa stali na Ukrajine aj vo svete symbolom odporu ukrajinských síl, ktoré takmer tri mesiace bránili mesto pred ruskými inváznymi jednotkami. (tasr, ap)

15:14 Ukrajina musí vo vojne s Ruskom zvíťaziť, aby sa ukázalo, že útok voči Kyjevu bol strategickou chybou šéfa Kremľa Vladimira Putina. Povedala to v utorok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v prejave na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose.

Rusko sa podľa Leyenovej „k miliónom ľudí nespráva, ako k ľudským bytostiam, ale iba ako k anonymnej mase obyvateľov, ktorá má byť presunutá alebo ovládaná“. Putin sa podľa nej snaží tankmi pošliapať túžby jedného celého národa.

Von der Leyenová svetových lídrov zhromaždených v Davose vyzvala, aby podporovali snahy o integráciu Ukrajiny do EÚ. „Ukrajina patrí do európskej rodiny. Ukrajinci stoja zoči voči brutálnemu násiliu. Postavili sa za vlastnú slobodu, ale aj za naše hodnoty a za ľudskosť,“ povedala.

Rusko podľa šéfky eurokomisie vedie vojnu spôsobom ako „z iného storočia“. V tejto vojne pritom podľa jej slov nejde len o prežitie Ukrajiny či bezpečnosť Európy, no o spochybnenie celého medzinárodného poriadku.

Ukrajina podľa Von der Leyenovej teraz potrebuje priamu rozpočtovú podporu, čo je dôvod, prečo EK navrhla pre Kyjev finančnú pomoc vo výške 9,34 miliárd eur. To predstavuje vôbec najväčší finančný balík pomoci pre niektorú z krajín, ktorá nie je členom EÚ.

Predsedníčka EK ďalej vyzvala všetky krajiny, medzinárodné spoločnosti a inštitúcie, aby sa zapojili do plánu na povojnovú rekonštrukciu Ukrajiny. Na financovanie obnovy Ukrajiny by sa podľa nej mohli použiť aj zmrazené zahraničné ruské aktíva. (reuters, news.sky.com, theguardian.com, tas­r)

15:08 Čínske a ruské bojové lietadlá vykonali v utorok spoločné prelety nad Japonským a Východočínskym morom v čase, keď v Tokiu rokovali vrcholní predstavitelia Spojených štátov, Japonska, Austrálie a Indie v rámci skupiny QUAD (Štvorstranný bezpečnostný dialóg). Informoval o tom japonský minister obrany Nobuo Kiši.

Ruské ministerstvo obrany v reakcii uviedlo, že išlo o spoločné cvičenie ruského a čínskeho letectva. Išlo o prvé spoločné manévre Moskvy a Pekingu od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu. „Dva čínske bombardéry (typu Sien H-6) sa pripojili k dvom ruským bombardérom (typu Tupolev Tu-95) v Japonskom mori a uskutočnili spoločný let smerom do Východočínskeho mora,“ povedal Kiši novinárom.

Podľa čínskeho ministerstva obrany išlo o spoločný hliadkovací let nad Japonským a Východočínskym morom. Stroje potom pokračovali do oblasti západného Tichomoria. Spoločná vojenská aktivita Ruska a Číny má byť dôkazom toho, že sa partnerstvo medzi Moskvou a Pekingom neoslabilo.

Čína sa dlhodobo odmieta pridať k odsúdeniu Moskvy za inváziu na Ukrajinu. Lídri zoskupenia QUAD v utorok varovali pred akýkoľvek „násilnými pokusmi o zmenu statusu quo“, avšak priamo neodsúdili Čínu ani Rusko. (afp, nytimes.com, tasr)

14:45 Česká republika nedávno venovala ukrajinskej armáde bojové helikoptéry, tanky a raketové systémy, povedal v pondelok americký minister obrany Lloyd Austin na tlačovej konferencii po virtuálnom stretnutí so zástupcami spriaznených krajín, na ktorom išlo o ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine.

Čítajte viac Helikoptéry, tanky, raketomety. Česko sa stáva zbrojnicou Kyjeva

14:51 Členské štáty EÚ (Rada EÚ) schválili v utorok v Bruseli dve opatrenia pomoci pre Ukrajinu v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF). Nová finančná pomoc podporí nákup vojenského vybavenia z krajín Európskej únie, ktoré posilní schopnosť ukrajinskej armády brániť územnú celistvosť krajiny a chrániť civilné obyvateľstvo pred ruskou vojenskou agresiou.

Rada EÚ v správe pre médiá spresnila, že – po prijatí doterajších troch tranží finančnej podpory v celkovej výške 1,5 miliardy eur v tomto roku – štvrtá tranža v rámci EPF vo výške 500 miliónov eur zaokrúhli celkovú vojenskú pomoc pre Ukrajinu na dve miliardy eur. (tasr)

14:35 Rusko zatiaľ nevidelo mierový plán pre Ukrajinu, ktorý vypracovalo Taliansko. Moskva však dúfa, že sa k nej nakoniec tento plán prostredníctvom diplomatických kanálov dostane. V utorok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

O tomto mierovom pláne pre Ukrajinu sa v piatok zmienil taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio, oznámiac, že deň predtým, vo štvrtok, ho predložil generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi. „Zatiaľ sme ho nevideli, ale dúfame, že sa k nám dostane prostredníctvom diplomatických kanálov a oboznámime sa s ním,“ povedal Peskov.

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a niekdajší ruský prezident Dmitrij Medvedev takýto plán a podobné iniciatívy Západu odmieta. „Vyzerá to tak, že tento (mierový) plán nevytvárali diplomati, ale miestni politológovia, ktorí čítali veľa provinčných novín a dokážu pracovať iba s ukrajinskými klamstvami,“ napísal Medvedev v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Taliansky mierový plán zahŕňa medzinárodne organizácie ako OSN, EÚ a Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktoré v ňom vystupujú v úlohe sprostredkovateľov, aby najskôr zorganizovali lokálne prímerie, uviedol Di Maio. Tento plán bol navrhnutý aj predstaviteľom zastupujúcich skupinu G7, dodal. (reuters, tasr)

14:21 Ak pre vojnu na Ukrajine nebudú mať krajiny severnej Afriky dostatok potravín, spôsobí to masovú migráciu do Európy. V utorok to uviedol poľský prezident Andrzej Duda v prejave na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose.

Čítajte viac Duda: Ak Ukrajina nebude môcť vyvážať obilie, spôsobí to migračnú krízu

14:10 Zdroje blízke Kremľu tvrdia, že v radoch ruskej politickej elity rastie dezilúzia z konania a rozhodnutí ruského prezidenta Vladimira Putina. Za tri mesiace, čo trvá vojna Ruska proti Ukrajine, Putin proti sebe mal poštvať nielen „jastrabov“ – prívržencov tohto konfliktu, ale aj „holubice“ – tých, čo chcú mier.

Čítajte viac V kuloároch Kremľa sa údajne diskutuje o Putinovom odchode

13:23 Ruská armáda postupuje na Ukrajine pomaly lebo berie ohľad na civilistov, vyhlásil ruský minister obrany Sergej Šojgu. Moskva trvalo popiera, že by ruská armáda útočila na civilistov a civilné objekty, hoci fakty hovoria o opaku. Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva v pondelkovom komuniké potvrdil, že vo vojne Ruska proti Ukrajine bolo zabitých minimálne 3 930 civilistov, vrátane 257 detí, a ďalších 4 532 utrpelo zranenia, vrátane 394 detí. Skutočný počet civilných obetí bude ale pravdepodobne oveľa vyšší.

Čítajte viac Šojgu: Ruská armáda postupuje na Ukrajine pomaly, lebo berie ohľad na civilistov

11:57 Skupina kolumbijských vojakov pricestuje do Európy, aby cvičila ukrajinských vojakov v technike odmínovania. V utorok o tom informoval kolumbijský minister obrany Diego Molano. Odborníkov z Kolumbie, ktorá je partnerom Severoatlantickej aliancie, pozvali viesť tento výcvik Spojené štáty. „Výcvik povedú jedenásti vojenskí experti, ktorí vycestujú do jednej členskej krajiny NATO susediacej s Ukrajinou,“ dodal Molano.

Kolumbia je po 60 rokov trvajúcej občianskej vojne medzi ozbrojenými silami, ľavicovými povstalcami, pravicovými polovojenskými organizáciami a drogovými kartelmi podľa Organizácie Spojených národov jednou z najviac zamínovaných krajín na svete. Nášľapné míny usmrtili v Kolumbii od roku 1990 viac než 2 300 osôb a zranili takmer 10-tisíc ďalších.

Ruská armáda aj ukrajinskí predstavitelia zhodne vyhlasujú, že viaceré zamínované oblasti na Ukrajine postupne odmínujú. Koncom februára začala voči Ukrajine vojenskú intervenciu Ruská federácia; ruská invázia na ukrajinské územie trvá dodnes. Aj Nový Zéland v pondelok oznámil, že do Británie vyšle 30 vojakov, ktorí budú príslušníkov ukrajinskej armády učiť používať húfnice. (theguardian.com, tas­r)

11:53 Poľský premiér Mateusz Morawiecki v prejave na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose vyhlásil, že slobodný svet musí po ruskom „barbarskom útoku“ na Ukrajinu vytvoriť nový poriadok, ktorý zabráni tomu, aby sa takáto agresia zopakovala. Akékoľvek mierové urovnanie vojny na Ukrajine musí podľa neho zaručiť ukrajinskú nezávislosť a suverenitu.

„Čo sa deje za našou východnou hranicou, dozaista určí priebeh udalostí nielen na nasledujúce roky, ale – som si istý – na ďalšie desaťročia,“ povedal Morawiecki v prejave, ktorý v Davose predniesol v pondelok večer. „Musíme pracovať na mierovom riešení, avšak toto mierové riešenie musí znamenať, že Ukrajina bude nezávislá a suverénna,“ apeloval šéf poľskej vlády.

Ukrajina potrebuje dodávky zbraní, aby bola schopná „bojovať proti tejto brutálnej sile, vojenskému násiliu a vojnovým zločinom“ putinovského Ruska, zdôraznil Morawiecki. Mier na Ukrajine sa môže podľa jeho slov obnoviť len vtedy, keď Rusko utrpí porážku, a to prostredníctvom „nášho konania, ničivých sankcií“. (pap, tasr)

11:01 Ukrajine chýbajú zbrane a munícia, zatiaľ čo v Donbase na východe krajiny zúri najväčšia bitka v Európe od konca druhej svetovej vojny, upozornil dnes minister zahraničia Dmytro Kuleba na twitteri.

Vyzval partnerov na urýchlenie dodávok hlavne raketometov, ďalekonosných diel a obrnených transportérov. „Príliš skoro sa robia závery, že Ukrajina už má všetky nevyhnutné zbrane,“ napísal Kuleba.

„Ruský útok v Donbase je neľútostná bitka, najväčšia na európskej pôde od druhej svetovej vojny. Vyzývam partnerov na urýchlenie dodávok zbraní a munície, najmä raketometov, ďalekonosného delostrelectva a obrnených transportérov,“ do­dal.

10:56 Ruské jednotky pokračujú v snahe o ovládnutie celej Luhanskej oblasti, uviedol v utorkovom vyhlásení ukrajinsky generálny štáb. Moskva sa snaží obkľúčiť strategicky dôležité mestá Severodoneck a Lysyčansk, uvádza sa vo vyhlásení.

Ruská armáda utrpela pri Severodonecku veľké straty, spresnil generálny štáb. Dodal, že tvrdé boje pokračujú aj v okolí mesta Bachmut v Doneckej oblasti.

Rusko spustilo „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine pred tromi mesiacmi. Ruská armáda v súčasnosti sústreďuje svoje útoky na východe Ukrajiny. Kyjev sa obáva zvýšenej ruskej ofenzíve v tejto oblasti najmä po tom, ako sa Moskve minulý týždeň podarilo získať úplnú kontrolu nad prístavným mestom Mariupol. Severodoneck a neďaleké mesto Lysyčansk sú poslednými ohniskami ukrajinského odporu v Luhanskej oblasti. (dpa, tasr)

10:02 Počet amerických vojakov rozmiestnených v európskych krajinách sa – oproti dobe pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu – zvýšil o 30 percent. V súčasnosti majú Spojené štáty v Európe približne 102-tisíc svojich vojakov.Informovala o tom stanica CNN s odvolaním sa na amerického generála Marka Milleyho.

„Armáda Spojených štátov pred inváziou mala v rámci Velenia americkej armády v Európe (US EUCOM) okolo 78-tisíc vojakov… Za niekoľko mesiacov sme tento počet navýšili o 30 percent. Od dnešného rána máme v oblasti EUCOM zhruba 102-tisíc vojakov v mnohých krajinách,“ povedal Milley na pondelkovej tlačovej konferencii v Pentagóne po druhom stretnutí medzinárodnej kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny.

Predseda Zboru náčelníkov štábov (JCS) armády USA Milley dodal, že USA od začiatku vojny na Ukrajine navýšili vojenskú prítomnosť v Európe čo sa týka pozemných, námorných aj vzdušných síl.

9:06 Proruská kolaborantská správa v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti požiada Moskvu, aby na jej území zriadila vojenskú základňu. Informovala o tom v utorok stanica Sky News s odvolaním sa na ruskú štátnu agentúru Ria Novosti.

„V Chersonskej oblasti by mala byť ruská vojenská základňa,“ povedal Kyrylo Stremousov, ktorého Moskva označuje za zástupcu šéfa „civilno-vojenskej regionálnej správy“ v Chersone. „Požiadame o to; chcú to všetci obyvatelia. Je to nevyhnutné a bude to garantovať bezpečnosť pre región a jeho obyvateľov,“ dodal.

Rusko obsadilo Chersonskú oblasť v polovici marca a odvtedy tam už dosadilo novú správu a začalo zavádzať ruský rubeľ.

„Neplánujeme byť samostatnou nezávislou republikou. Našou hlavnou úlohou je stať sa subjektom v rámci Ruskej federácie,“ povedal Stremousov. Dodal, že akékoľvek výsledky referenda o včlenení do Ruska by západné krajiny aj tak neuznali a preto by jeho uskutočnenie bolo podľa jeho slov len „stratou času“.

7:54 Ukrajinský premiér Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Kyjev je pripravený na výmenu vojnových zajatcov s Ruskom, a vyzval spojencov Ukrajiny, aby v tejto veci vyvíjali tlak na Rusko.

Zelenskyj to povedal v pondelok počas online rozhovoru v Ukrajinskom dome v Davose, kde sa koná Svetové ekonomické fórum, uviedla agentúra Reuters.

Výmenu zajatcov označil Zelenskyj za „humanitárny moment a veľmi politické rozhodnutie, ktoré závisí od podpory mnohých štátov“.

Informoval, že Ukrajina do vyjednávania o prepustení ukrajinských zajatcov zapojila Organizáciu Spojených národov, Švajčiarsko, Izrael a „veľa, veľa krajín“. Uviedol však, že tento proces je veľmi komplikovaný.

Podľa Zelenského je v súčasnosti veľmi dôležité, aby „svet v žiadnom prípade Rusko neprehováral“, ale vyvíjal politický tlak „prostredníctvom akýchkoľvek pák“. Zelenskyj v tejto súvislosti spomenul obchodovanie s Ruskom či ropné embargo.

6:52 Prímerie, ktoré by nesprevádzalo stiahnutie ruských jednotiek z Ukrajiny, by viedlo k predĺženiu prebiehajúceho konfliktu o niekoľko rokov, uviedol poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak. Odloženie vojny by dalo Rusku čas na zhromaždenie zdrojov a obnovenie útokov na Ukrajinu s novou vervou, povedal Podoljak podľa agentúry Unian.

Svet podľa Podoljaka ešte stále úplne nepochopil, čo je Rusko zač a preto má tendenciu dúfať v nadviazanie predvojnových obchodných vzťahov a partnerstiev. Medzitým však pracuje ruská lobby, ktorá presadzuje záujmy Moskvy na medzinárodných trhoch.

„Je nemorálne robiť akékoľvek ústupky po tom, čo sme videli, čo sa stalo pri Kyjeve, v Mariupole alebo na východe Ukrajiny,“ povedal Podoljak.

6:39 Kríza na Ukrajine nie je regionálnym ale globálnym problémom, vyhlásil v utorok americký prezident Joe Biden na stretnutí lídrov zoskupenia QUAD (Štvorstranný bezpečnostný dialóg), ktoré združuje USA, Indiu, Japonsko a Austráliu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a televízie CNN.

„Prechádzame temnou hodinou našich spoločných dejín… Ruská brutálna a nevyprovokovaná vojna proti Ukrajine vyvolala humanitárnu katastrofu… Je to viac ako len európsky problém, je to globálny problém,“ uviedol Biden.

Šéf Bieleho domu zároveň varoval, že sa ruský prezident Vladimir Putin snaží „zničiť kultúru“, pričom poukázal na ruské útoky zamerané na ukrajinské školy, kostoly a múzeá.

Počas svojej otváracej reči na stretnutí lídrov QUAD v Tokiu tiež Biden upozornil na dôležitosť aliancií v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Tá podľa Bidena „iba zvyšuje dôležitosť“ cieľov zoskupenia QUAD a spoločných hodnôt jeho členov.

6:29 Ukrajinského pohraničníka z Hadieho ostrova, ktorý sa preslávil na začiatku ruskej invázie svojou drsnou vetou na adresu posádky ruskej vojnovej lode, sa podarilo vyslobodiť z ruského zajatia, uviedol web Ukrajinska pravda. O návrate autora vety domov zo zajatia médiá informovali už skôr, medzitým sa ale ukázalo, že slávne slová predniesol v skutočnosti niekto iný.

Autor slávnej vety bol v ruskom zajatí mesiac a pol, povedal vo vysielaní ukrajinskej televízie veliteľ pohraničnej stráže na Haďom ostrove Bohdan Hocky. Neupresnil ale, kedy sa jeho podriadený dostal na slobodu.

Pohraničníkovu identitu úrady nezverejňovali, aby mu neuškodili, keď bol v zajatí, vysvetlil hovorca pohraničnej služby Andrij Demčenko. Meno má zostať ešte nejaký čas vzhľadom na „určité okolnosti“ verejnosti skryté, hoci pracovník pohraničnej služby je teraz už v bezpečí, doplnil Demčenko. Médiá predtým chybne pripísali autorstvo vety vojakovi námornej pechoty Romanovi Hrybovovi, pripomenula Ukrajinská pravda.

Na Hadí ostrov v Čiernom mori zaútočili v prvý deň invázie ruskí vojaci, ktorí z krížnika Moskva Ukrajincov vyzývali, aby zložili zbrane, a predstavili sa pritom ako „ruská vojnová loď“. Pohraničník na výzvu podľa odpovedal: „Ruská vojnová loď, choď do riti.“ Jeho slová, ktoré zaujali celý svet, sa odvtedy stali obľúbeným heslom symbolizujúcim odpor proti ruskej invázii. Na Ukrajine sa od polovice apríla predávala poštová známka, ktorá je inšpirovaná práve pohraničníkovým príbehom. V mnohých mestách vrátane Kyjeva stáli ľudia v dlhých radoch, aby si mohli známku kúpiť.

5:43 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok podľa agentúry Reuters uviedol, že spomedzi ruských predstaviteľov je ochotný sa stretnúť a rokovať o ukončení vojny na Ukrajine iba s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Zelenskyj počas prejavu na summite Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose povedal, že usporiadanie akýchkoľvek rokovaní s Ruskom sa stáva čoraz zložitejšie v súvislosti s dôkazmi o krokoch, ktoré ruské jednotky podnikajú počas okupácie proti ukrajinským civilistom. Moskva odmieta, že jej vojaci útočia na civilné ciele, pripomína Reuters.

„O všetkom rozhoduje prezident Ruskej federácie,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom tlmočníka. „Ak hovoríme o ukončení tejto vojny, tak bez neho toto rozhodnutie nemožno prijať,“ pokračoval ukrajinský prezident. Objavenie masových hrobov v oblastiach, ktoré na začiatku konfliktu okupovali ruskí vojaci, skomplikovalo podľa Zelenského ďalšie mierové rokovania, pričom Zelenskyj odmietol rozhovory s akýmkoľvek iným ruským predstaviteľom než Putinom.

„Nemôžem akceptovať stretnutie s nikým z Ruskej federácie okrem prezidenta,“ vyhlásil najvyšší ukrajinský predstaviteľ. Ruskí a ukrajinskí vyjednávači sa od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu niekoľkokrát stretli, no obe strany v súčasnosti priznávajú, že mierové rokovania sú pozastavené, píše Reuters. Zelenskyj minulý týždeň uviedol pre ukrajinskú televíziu, že ukončenie vojny na Ukrajine je nemožné bez zapojenia diplomacie.

Ukrajinský prezident na summite v Davose okrem toho uviedol, že konflikt na Ukrajine si vyžaduje obrovskú ľudskú obeť. Ukrajinské jednotky podľa Zelenského dosahujú nejaké územné zisky, a to najmä v okolí mesta Charkov, no situácia v Donbase je podľa neho „najkrvavejšia“ a zomiera tam množstvo ľudí.

5:40 Ukrajinci nemajú inú alternatívu než bojovať a vyhrať, povedal v pravidelnom nočnom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Najhoršia situácia je podľa neho v týchto dňoch na Donbase a nadchádzajúce týždne vojny budú ťažké. Rusi sa snažia zničiť čo najviac ľudských životov a infraštruktúry, povedal Zelenskyj po troch mesiacoch od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

„Celkom od 24. februára ruská armáda vykonala na Ukrajinu 1 474 raketových úderov, pričom použila 2 275 rôznych striel. Prevažná väčšina z nich mierila na civilné objekty. Za necelé tri mesiace došlo k viac ako 3 000 náletom ruských lietadiel a vrtuľníkov,“ povedal Zelenskyj a zopakoval svoju požiadavku na ďalšie dodávky zbraní od spojencov.

Hlavným terčom ruských úderov sú obce Bachmut v Doneckej oblasti a Popasna a Severodonec v Luhanskej oblasti. „Nikto nezničil Donbas tak, ako to teraz robí ruská armáda,“ zdôraznil prezident.

Zelenskyj tiež oznámil, že v pondelok večer podpísal dekrét, ktorým udelil štátne vyznamenanie 161 vojakom ozbrojených síl Ukrajiny; 42 z nich ho dostalo posmrtne.