93. deň: Zelenskyj žiada ďalšie raketomety. V Mariupole našli pod troskami desiatky tiel

Ukrajinskí velitelia pripustili ťažkú situáciu na bojisku a vyzvali na urýchlené dodanie najmä ďalekonosných zbraní, ktoré by zlepšili pozíciu ukrajinských síl. Podľa ukrajinského ministra zahraničia Kulebu sú ďalšie ťažké zbrane už na ceste.

, , , 27.05.2022 05:55, aktualizované: 22:56
Rusko, Ukrajina, vojna, pohreb
Otec a syn 35-ročného ruského vojaka Daniila Dumenka, ktorý zahynul počas bojov na Ukrajine, stoja pri jeho rakve počas pohrebu v ruskom meste Vožskij neďaleko Volgogradu vo štvrtok 26. mája 2022.
debata (443)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 93. deň
  • V Mariupole našli pod troskami 70 tiel
  • Ukrajinská armáda žiada od Západu najmä ďalekonosné zbrane
  • Bielorusko posiela vojakov ku hraniciam s Ukrajinou
  • Vo vojne prišlo podľa OSN o život alebo bolo zranených 8691 civilistov
  • Proruskí separatisti tvrdia, že obsadili východoukrajinské mesto Lyman
mier-ukrajine-2

VIDEO: Trosky pýchy ukrajinského letectva – Antonov An-225 Mrija.

23:28 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v piatok oznámil, že sa telefonicky rozprával so svojím americkým kolegom Antonym Blinkenom, pričom hlavnou témou bolo poskytnutie ťažkých zbraní. „Ťažké zbrane boli najdôležitejším bodom našej agendy a ďalšie sú už na ceste k nám,“ napísal Kuleba na Twitteri.

„Ukrajina a Spojené štáty pracujú ruka v ruke na doručení našich potravinových exportov, a to napriek bezohľadnej blokáde Ruska,“ dodal Kuleba.

Šéf ukrajinskej diplomacie už predtým naliehavo žiadal západné krajiny o pomoc. „Potrebujeme ťažké zbrane. Jediná oblasť, v ktorej je Rusko lepšie než my, je množstvo ťažkých zbraní, ktoré majú. Bez delostrelectva a salvových raketometov nebudeme schopní ich vytlačiť,“ uviedol.

23:10 Ukrajinské ženy a deti podnikli v piatok v nemeckom meste Stuttgart protest, na ktorom žiadali Nemecko, aby poslalo viac zbraní ich krajine na pomoc v boji proti ruskej agresii. Protest sa konal popri katolíckom mierovom zhromaždení.

Za dodanie ďalších zbraní demonštrovalo okolo 200 Ukrajincov. Demonštrácia sa uskutočnila popri spomínanom zhromaždení na podporu mieru, v rámci Konferencie nemeckých katolíkov v juhozápadnom meste Stuttgart.

Ženy niesli modro-žltú ukrajinskú vlajku nadmernej veľkosti a niektoré mali oblečené tričko pomaľované farbou tak, že to pripomínalo krv. Vyzývali Nemecko na ďalšiu vojenskú pomoc a na rýchlejšie dodávky zbraní. Nemecko je totiž od začiatku ruskej invázie 24. februára všeobecne kritizované za neposkytovanie účinných zbraní Ukrajine. (tasr/reuters)

22:56 Japonsko plánuje „drasticky posilniť“ svoju vojenskú spôsobilosť. Predstavitelia Tokia sa totiž obávajú, že ruská invázia na Ukrajinu by mohla vyvolať nestabilitu vo východnej Ázii. Vyplýva to z návrhu hospodárskej politiky krajiny, do ktorého nahliadli reportéri agentúry Reuters.

„Drasticky posilníme obranné kapacity na zabezpečenie národnej bezpečnosti,“ uvádza sa v neverejnom dokumente, ktorý tamojšia vláda každoročne aktualizuje. V texte nie sú uvedené podrobnosti o výdavkoch na zbrojenie, avšak po prvý raz sa v dokumente píše, že „vo východnej Ázii sa odohrali pokusy jednostranne zmeniť status quo silou“.

Bývalý japonský premiér Šinzó Abe vo štvrtok vyzval na razantné zvýšenie výdavkov na obranu až na úroveň v prepočte 55 miliárd eur. (tasr)

22:11 Dvaja komunistickí zákonodarcovia na ruskom Ďalekom východe vyzvali prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil ofenzívu Moskvy na Ukrajine. Ide o zriedkavý verejný prejav nesúhlasu s touto vojnou.

Putin Čítajte viac Dvaja ruskí poslanci majú problém. Vyzvali Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine

21:47 Rusko nedokáže získať zvyšok Luhanskej oblasti „v nadchádzajúcich dňoch, ako to predpovedali analytici". Povedal to guvernér Luhanskej oblasti Serhyj Hajdaj, ktorý hovoril o takmer obkľúčených mestách Sjevjerodoneck a Lysyčansk. „Máme dostatok sily a zdrojov, aby sme sa bránili," dodal Hajdaj na komunikačnej platforme Telegram. Pripustil však, že je „možné, že v záujme toho, aby sme neboli obkľúčení, budeme musieť ustúpiť". Hajdaj poznamenal, že cesta do mesta Bachmut je veľmi nebezpečná, ale evakuácia je stále možná. (sita/sky news)

21:14 Rusko údajne zvažuje druhý útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News s odvolaním sa na spravodajský web Meduza.

Vladimir Putin Čítajte viac Putin má vraj nový plán, opäť zaútočiť na Kyjev

20:55 Ukrajinská pravoslávna cirkev spadajúca pod Moskovský patriarchát v piatok oznámila, že prerušuje vzťahy s Ruskom pre jeho inváziu na Ukrajinu, pričom deklaruje svoju „úplnú nezávislosť“. Informuje o tom agentúra AFP, ktorá to označila za historický krok voči ruským duchovným autoritám.

„Nesúhlasíme s postojom moskovského patriarchu Kirilla… k vojne,“ uviedla táto cirkev vo vyhlásení. Zverejnila ho po zasadnutí svojej rady zameranom na „agresiu“ Ruska voči Ukrajine, na ktorom vyhlásila „plnú nezávislosť a autonómiu ukrajinskej pravoslávnej cirkvi“.

Ukrajinská pravoslávna cirkev (UPC) Moskovského partiarchátu bola dosiaľ oficiálne lojálna ruskému patriachovi Kirillovi, ktorý vyjadril jasnú podporu ofenzíve prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine, píše AFP. Pripomína tiež, že na Ukrajine došlo v roku 2019 k ďalšiemu rozkolu pravoslávia, keď sa od moskovského vedenia v dôsledku krokov Kremľa v tejto susednej krajine oddelila pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU).

19:58 Ruský prezident Putin je podľa rakúskeho kancelára Karla Nehammera pripravený umožniť vývoz obilnín a potravín z Ukrajiny cez morské prístavy. Putin „vyslal signály“ v tomto zmysle, uviedol Nehammer v piatok po telefonáte so šéfom Kremľa. TASR informácie prevzala z agentúry APA a televízie ORF.

„Ruský prezident si plne uvedomuje potravinovú bezpečnosť,“ povedal Nehammer na tlačovej konferencii, na ktorej varoval pred celosvetovými dôsledkami a narušením stability svetového poriadku. Pripomenul, že na Ukrajine čakajú na vývoz milióny ton pšenice a ďalších obilnín.

Predseda rakúskej vlády označil svoj piatkový telefonát s Putinom za „veľmi intenzívny a veľmi vážny“. Putin podľa neho žiadal zrušenie sankcií Západu. Ruský prezident má „svoju vojnovú logiku“ a podľa neho je Západ zodpovedný za to, že sa vojna na Ukrajine predlžuje, uviedol Nehammer.

S Putinom hovoril aj o výmene väzňov medzi Ruskom a Ukrajinou. Šéf Kremľa ubezpečil, že o tejto téme bude Moskva s Kyjevom rokovať, ako aj o tom, že Medzinárodný výbor Červeného kríža by mal mať prístup k vojnovým zajatcom.

Po novinárskej otázke Nehammer vyhlásil, že Putin sa snažil vykresliť hrozbu krízy potravinovej bezpečnosti vo veľkých častiach sveta ako dôsledok sankcií. „Ale bez vojny by tieto sankcie voči Rusku vôbec neboli,“ povedal Nehammer podľa svojich slov Putinovi.

19:29 Krajiny podporujúce Ukrajinu musia byť „pripravené na dlhú cestu" a nemalo by sa hovoriť o „ustupovaní" ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Povedala to v piatok počas návštevy Prahy britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. Po schôdzke so svojim českým partnerom uviedla, že „musíme zabezpečiť, že Ukrajina zvíťazí a Rusko sa stiahne a že už nikdy nebudeme svedkami tohto typu agresie". „Nemalo by sa hovoriť o prímerí alebo ustupovaní Putinovi," vyhlásila Trussová.

Šéfka britskej diplomacie konštatovala, že Ukrajina musí dostať viac ťažkých zbraní a postupne sa modernizovať, aby dostala vybavenie v štandarde NATO. „Teraz používajú veľa postsovietskeho vybavenia. Musíme zabezpečiť, že sa v budúcnosti budú schopní brániť," dodala Trussová. (sita)

19:09 Čína zatvorila svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá typu Boeing a Airbus, ktorých právna situácia je nejasná po uvalení sankcií na Rusko za vojnu na Ukrajine. V piatok o tom informovala agentúra DPA s odvolaním sa správu ruskej tlačovej agentúry RBK. Zákaz sa týka tých lietadiel, ktorých právne postavenie nie je po zavedení západných sankcií vyjasnené. Čína žiadala, aby ruské letecké spoločnosti dokázali, že ich lietadlá už nie sú registrované v zahraničí.

Peking týmto krokom dodržiava početné sankcie západných vlád uvalených po tom, čo Kremeľ začal 24. februára vojnu na Ukrajine. Európska únia a Spojené štáty z dôvodu invázie na Ukrajine zakázali dodávky civilných lietadiel a náhradných dielov Rusku, ich údržbu a poistenie. (TASR)

18:40 Ukrajinský prezident Zelenskyj informoval v piatok talianskeho premiéra Maria Draghiho v telefonáte o situácii na fronte. Takisto žiadal pre svoju krajinu ďalšiu podporu. TASR správu prevzala z agentúry ANSA a Zelenského oznámenia na Twitteri. Draghi Zelenského ubezpečil o podpore zo strany talianskej vlády v spolupráci so zvyškom EÚ, píše ANSA s odvolaním sa na úrad talianskeho premiéra.

„Očakávame od partnerov Ukrajiny ďalšiu obrannú podporu,“ napísal Zelenskyj na Twitteri. Takisto podľa jeho slov hovorili o dodávkach paliva a možnostiach odvrátenia potravinovej krízy. Tá podľa úradu talianskeho premiéra ohrozuje najchudobnejšie krajiny sveta. Ukrajinský prezident v tejto súvislosti uviedol, že je potrebné uvoľniť ukrajinské prístavy.

18:06 Asi 70 tiel našli pod troskami bývalej priemyselnej budovy v juhoukrajinskom meste Mariupoľ. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na poradcu mariupoľského starostu Petra Andriuščenka. Ten na Telegrame uviedol, že telá našli ruskí záchranári a previezli ich do masového hrobu.

Ľudia zostali uväznení v zrútenej budove po tom, čo ju zasiahlo ostreľovanie. „Nebola vykonaná žiadna identifikácia, ale miestni obyvatelia tvrdia, že vzhľadom na stav tiel nebolo v podstate čo identifikovať,“ povedal Andriuščenko, ktorý sa už spoločne so starostom a ďalšími predstaviteľmi mesta nenachádza v Mariupoli.

V utorok Andriuščenko informoval, že v pivnici zrúteného bytového domu v Mariupoli našli zhruba 200 tiel. Tie sa už rozkladali a zápach prenikal do okolia. (sita/bbc)

17:52 Ukrajinská armáda bojuje o udržanie kontroly nad časťami mesta Lyman. Uviedlo to ukrajinské ministerstvo obrany, hoci proruskí separatisti predtým vyhlásili, že toto kľúčové mesto na východe Ukrajiny obsadili. Rezort obrany konštatoval, že vojaci bojujú o udržanie severozápadnej a juhovýchodnej časti mesta.

Obrancovia podnikajú protiútoky proti snahám Ruska posunúť ofenzívu smerom k Slavjansku, uviedol na brífingu hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk. Predtým v piatok proruskí separatisti zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky tvrdili, že dosiahli úplnú kontrolu nad mestom Lyman. Mesto Lyman, ktoré sa nachádza zhruba 45 kilometrov od Sjevjerodonecka na východe Ukrajiny, je pre Kremeľ kľúčovým strategickým cieľom v snahe pokročiť k mestám Slavjansk a Kramatorsk. (sita/sky news)

17:31 Ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo, že vyhosťuje piatich zamestnancov chorvátskej ambasády v Moskve. Opatrenie je odvetnou reakciu na obdobný krok Záhrebu, informujú agentúry Reuters a HINA odvolávajúc sa na správy ruských štátnych médií.

„V reakcii na predošlé nepriateľské kroky Záhrebu zamerané na zredukovanie ruskej diplomatickej misie, dostal chorvátsky veľvyslanec Tomislav Car nótu, v ktorej je päť zamestnancov chorvátskej ambasády v Moskve označených za personu non grata,“ uviedol ruský rezort diplomacie.

Rezort dodal, že chorvátskemu veľvyslancovi bol tlmočený ostrý nesúhlas v súvislosti s „neopodstatnenými pokusmi chorvátskych úradov obviniť Rusko z vojnových zločinov na Ukrajine a poskytnúť vojenskú pomoci neonacistickému režime v Kyjeve“. (tasr)

17:22 Ruský raketový útok na vojenský objekt v stredoukrajinskom meste Dnipro si v piatok skoro ráno vyžiadal najmenej 10 obetí a viac ako 30 zranených, uviedol tamojší armádny predstaviteľ. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP. „Dnes ráno zasiahli (ruské) rakety Iskander výcvikové stredisko (ukrajinskej) Národnej gardy. Žiaľ, asi 10 ľudí zomrelo a 30 až 35 ľudí bolo zranených,“ povedal pre miestne médiá regionálny šéf Národnej gardy Gennadij Korban.

Korban vo vysielaní lokálnej stanice Dnipro TV poznamenal, že situácia sa zhoršuje nielen v spomínanom meste, ale aj na fronte. Ruské jednotky sa podľa neho snažia zintenzívniť ofenzívu predovšetkým v Luhanskej a Doneckej oblasti. Dnepropetrovská oblasť je podľa neho obkolesená tromi frontami, preto sú raketové útoky čoraz častejšie.

17:05 Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz zdôraznil, že Nemecko je povinné podporovať Ukrajinu v boji proti ruským agresorom. Jeho slová zazneli na katolíckom zhromaždení v Stuttgarte, informovala agentúra DPA. „Rozhodli sme sa pomôcť obetiam tejto útočnej vojny,“ povedal Scholz v prejave na cirkevnom festivale. Nemecký kancelár vyjadril presvedčenie, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi by jeho „cynická a neľudská vojna“ nemala prejsť bez trestu. Súčasný vojenský konflikt podľa neho nie je namierený len proti Ukrajine, ale vo všeobecnosti proti hodnotám západnej demokracie.

„Putinova vojna je namierená proti mierovému usporiadaniu, ktoré vzišlo zo záväzku po dvoch zničujúcich svetových vojnách. (Putin) sa chce vrátiť k zákonu najsilnejších,“ vyhlásil Scholz s tým, že svetové spoločenstvo by to šéfovi Kremľa nemalo „za žiadnych okolností dovoliť“.

Na katolíckom zhromaždení ešte v stredu vystúpil aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Ten vyzval ruského prezidenta, aby sa okamžite stiahol z Ukrajiny. (tasr)

16:22 Kritici ruského prezidenta Vladimíra Putina, bývalí vrcholní politici, odborníci, novinári či obhajcovia ľudských práv sa v piatok v Litve zišli na tajnej konferencii o tom, ako ruskú inváziu na Ukrajinu využiť na Putinovo zosadenie. Informoval o tom nemecký bulvárny denník Bild, ktorý tvrdí, že je priamo na mieste stretnutia a že konferenciu zvolal litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis.

„Brutálnou vojnou proti Ukrajine zašiel Putin príliš ďaleko. Kvôli jeho velikášstvu museli od začiatku vojny zaplatiť svojim životom už desiatky tisíc Rusov. Keď od neho Rusko neoslobodíme hneď, tak kedy?“ citoval Bild jedného z účastníkov dvojdňovej konferencie. Témou je takzvaná deputinizácia, ktorá je analógiou na denacifikáciu, ktorú Kremeľ zdôvodňuje vojenský vpád na Ukrajinu.

Landsbergis, ktorý je podľa Bildu hostiteľom schôdzky, patrí k hlasným kritikom ruského prezidenta. Pred dvoma týždňami na rokovaní NATO povedal, že jedinou možnosťou ochrany Západu pred ruskou hrozbou je zbaviť Putina moci. Litva spolu s ďalšími dvoma pobaltskými republikami Lotyšskom a Estónskom a tiež napríklad s Poľskom dlhodobo upozorňujú na riziká, ktoré ruský režim predstavuje pre bezpečnosť Európy.

15:07 Rusko presúva námorné, vzdušné a pozemné sily z Krymu smerom na Záporožskú oblasť. Na komunikačnej platforme Telegram to tvrdí vojenská správa spomenutého juhoukrajinského regiónu. Tá uviedla, že v okolí Melitopoľa spozorovali ruský konvoj vojenskej techniky a tankov. Ruské sily tiež údajne budujú „tretiu obrannú líniu“ a presúvajú posily, aby upevnili svoje pozície v južnej časti Ukrajiny.

Rusi na okupovaných územiach zintenzívnili šírenie propagandistických informačných materiálov prostredníctvom televízie a rozhlasu. V Berďansku sa snažia presvedčiť miestne obyvateľstvo, aby prešlo na mobilné siete ruských operátorov.

13:40 Ukrajina tvrdí, že Rusko rozmiestnilo v Čiernom mori 400 až 500 mín, ktoré sa počas búrok uvoľňujú zo svojich kotevných lán a sú ďalej unášané po mori, čo znemožňuje vývoz tovarov z ukrajinských prístavov. Uviedol to hovorca odeskej oblastnej vojenskej správy Serhij Bratčuk. Informuje o tom v piatok stanica BBC s upozornením, že túto informáciu nevie nezávisle overiť.

Rusko podľa Bratčuka blokádou ukrajinských prístavov spôsobilo „potravinovú krízu na celom svete“, pričom Ukrajinu z jej zapríčinenia Moskva obviňuje len preto, aby tak mala „alibi“. Ukrajinské čiernomorské prístavy blokované od začiatku ruskej invázie z 24. februára. V dôsledku toho na Ukrajine podľa úradov uviazlo až 20 ton obilia, približuje BBC.

Ak sa ukrajinský export neobnoví na predvojnovú úroveň, viacerým krajinám hrozí podľa Organizácie Spojených národov dlhodobý hladomor. Rusko nedávno oznámilo, že je pripravené prestať blokovať ukrajinské prístavy a vytvoriť tzv. humanitárne koridory pre plavidlá prevážajúce potraviny. Výmenou za to ale žiada zrušenie medzinárodných sankcií.

12:20 Ruská agresia voči Ukrajine podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyhnala z domovov približne 12 miliónov ľudí z tejto krajiny, ktorá má zhruba 45 miliónov obyvateľov. Z nich okolo 5,5 milióna odišlo do zahraničia.

Moskva nechce žiadne skutočné mierové rozhovory, snaží sa iba klásť ultimáta a globálnu potravinovú krízu využíva ako zbraň, povedal okrem iného ukrajinský prezident v prejave k jednému indonézskemu výskumnému ústavu. Uviedol tiež, že hoci sa to Ukrajincom nepáči, bude nutné rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o tom, že Ukrajina sa chce „vrátiť k životu suverénnej krajiny na svojom území“.

11:02 Súd na ostrovoch Fidži v piatok zamietol odvolanie, ktoré malo americkým úradom zabrániť zhabaniu superjachty Amadea patriacej údajne jednému z ruských oligarchov. Informovala o tom agentúra AFP.

Jachtu za 300 miliónov dolárov spájajú Spojené štáty s ruským miliardárom, oligarchom a politikom Sulejmanom Kerimovom, na ktorého sú uvalené západné sankcie. Fidžijské úrady pred mesiacom túto jachtu zadržali v prístave Lautoka. Stalo sa tak na základe žiadosti Washingtonu.

Registrovaní vlastníci motorovej jachty s názvom Amadea – spoločnosť Millemarin Investments – popreli, že by bol Kerimov majiteľom plavidla. Tvrdili tiež, že fidžijský zákon, na základe ktorého bola Amadea zadržaná, neumožňuje Spojeným štátom, aby ju skonfiškovali.

10:59 Moskvou podporované separatistické sily na východe Ukrajiny v piatok vyhlásili, že dobyli strategicky významné mesto Lyman. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že toto tvrdenie bezprostredne nepotvrdila Moskva ani Kyjev.

Predstavitelia samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na sociálnej sieti Telegram oznámili, že spoločne s ruskými jednotkami „oslobodili a prevzali kontrolu nad 220 osadami vrátane mesta Lyman“. Toto mesto je kľúčové, pretože na nachádza na ceste vedúcej do ďalších ukrajinských miest, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva.

9:50 Rusko má už taký nedostatok moderného bojaschopného vojenského vybavenia, že do invázie na Ukrajine nasadilo aj 50-ročné tanky. Vo svojej najnovšej správe o situácii na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany, informuje v piatok spravodajská stanica Sky News.

Sovietske tanky T-62 nasadil Kremeľ podľa informácií britského rezortu do bojov na juhu Ukrajiny. Ide o tanky, ktoré boli uvedené do prevádzky ešte roku 1961 a následne sa stali kľúčovým vybavením sovietskej armády.

Britské ministerstvo tvrdí, že tieto tanky budú pravdepodobne „obzvlášť zraniteľné“ voči protitankovým zbraniam. To, že ich Rusi vôbec nasadili do boja, podľa rezortu poukazuje na ich „nedostatok moderného, bojaschopného vybavenia“.

9:36 Velenie ukrajinskej armády tvrdí, že hrozba raketových a leteckých útokov z územia Bieloruska pretrváva. Informovala o tom v piatok britská spravodajská televízia Sky News, ktorá sa odvolala na najnovšiu aktualizáciu situácie na bojiskách zverejnenú ukrajinským ministerstvom obrany.

Sky News pripomenula, že o úlohe Bieloruska počas už 93 dní trvajúcej vojny diskutuje veľa vzhľadom na tesné väzby bieloruského vedenia s Moskvou. Bielorusko je tiež jedinou európskou krajinou, ktorá podporila ruskú inváziu a umožnila vstup ruských jednotiek cez svoje hranice. Na samotnej ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine sa pritom bieloruská armáda doposiaľ nepodieľala. Ukrajinské úrady sa však obávajú, že by k tomu mohlo napokon dôjsť.

Vzhľadom na pretrvávajúcu hrozbu z Bieloruska Ukrajina podniká opatrenia na posilnenie ochrany bielorusko-ukrajinskej hranice, informovalo ukrajinské velenie.

9:33 Ruské sily po ťažkých bojoch na východe Ukrajiny v posledných dňoch dosahujú územné zisky. Ukrajinská obrana je však celkovo stále účinná a ruský postup zostáva pomalý. Vo svojom pravidelnom hodnotení vojnovej situácie na Ukrajine to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Moskva má teraz pod kontrolou viac ako 95 percent Luhanskej oblasti a v nadchádzajúcich dňoch bude pravdepodobne pokračovať v úsilí o dokončenie obkľúčenia a dobytia Severodonecka, uvádza ISW.

Postup pokračuje aj južne a západne od Popasnej v Luhanskej oblasti smerom na Bachmut v Doneckej oblasti, jeho tempo sa ale pravdepodobne zníži, akonáhle sa ruské jednotky priblížia k samotnému mestu. Nový pokus postúpiť juhovýchodne od Izjumu blízko hraníc Charkovskej a Doneckej oblasti ruským vojskám úspech nepriniesol.

Hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk označil ruské územné zisky za „dočasný úspech“ a uviedol, že ukrajinské sily používajú manévrovú obranu, aby vyvinuli tlak na ruský postup v kľúčových oblastiach, poznamenáva ISW. Inštitút cituje aj námestníčku ministra obrany Hannu Maljarovú, podľa ktorej sú boje v súčasnej dobe na „maximálne intenzívne“ a pravdepodobne sa budú naďalej stupňovať.

8:36 Organizácia Spojených národov v piatok uviedla, že počas bojov na Ukrajine zahynulo už najmenej 3998 civilistov a prinajmenšom 4693 ich utrpelo zranenia.

OSN súčasne pripúšťa, že skutočný počet obetí a zranených je oveľa vyšší, informovala britská spravodajská televízia Sky News.

Televízia dodala, že údaje OSN sa týkajú obdobia od 24. februára, keď sa začala ruská invázia na Ukrajinu, do 25. mája.

Podľa OSN väčšina obetí prišla o život alebo utrpela zranenia v dôsledku nasadenia zbraní s rozsiahlym ničivým účinkom vrátane ostreľovania z ťažkého delostrelectva a raketometov.

8:12 Ťažké boje o mesto Severodoneck na východe Ukrajiny si doteraz vyžiadali životy najmenej 1500 ľudí, informoval primátor mesta Olexandr Striuk. Dodal, že mesto stále odoláva náporu ruských jednotiek. Priznal však, že ruskej prieskumnej a sabotážnej skupine sa podarilo preniknúť do miestneho hotela.

Správu o tom priniesla britská spravodajská televízia Sky News.

Striuk podľa nej informoval, že v meste, ktoré malo do vojny asi 100.000 obyvateľov, zostalo 12.000 až 13.000 ľudí. Bojmi bolo zničených už asi 60 percent bytových a súkromných domov.

Potvrdil, že hlavná cesta medzi susedným mestom Lysyčansk a Bachmutom, ktorý sa nachádza smerom na juhozápad, zostáva otvorená, ale prejazd po nej nie je bezpečný, keďže je vystavená sústavnému ostreľovaniu.

7:41 Bieloruský líder Alexandr Lukašenko vo štvrtok vyhlásil, že posiela vojakov do oblasti na juhu Bieloruska, ktorá hraničí s Ukrajinou. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Podľa Lukašenka budú pri hraniciach s Ukrajinou rozmiestnené tzv. práporové taktické skupiny bieloruskej armády. Bližšie podrobnosti neuviedol, avšak takéto skupiny zvyčajne pozostávajú z mechanizovanej pechoty vrátane tankov.

Lukašenko zároveň uviedol, že rozhodol o vytvorení južného veliteľstva bieloruskej armády, ktoré bude mať na starosti vojenské operácie na juhu Bieloruska.

7:27 Taliansky premiér Mario Draghi nevidí po štvrtkovom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nádej na mier pre Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ televízie Sky News a agentúry Reuters.

Draghi zároveň uviedol, že bude telefonovať aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým chce hovoriť o potencionálnom odblokovaní čiernomorských prístavov.

„Prvou iniciatívou, ktorú môžeme začať objavovať, je zistenie, či je možné vybudovať spoluprácu medzi Ruskom a Ukrajinou pri odblokovaní čiernomorských prístavov,“ uviedol Draghi na tlačovej konferencii.

Taliansky premiér okrem toho novinárom povedal, že práve on inicioval telefonát s Putinom. Priblížil, že mal pocit, že je to jeho povinnosťou vzhľadom na závažnú humanitárnu krízu, ktorá môže postihnúť najchudobnejšie krajiny sveta.

Ruský prezident Vladimir Putin počas telefonátu s Draghim uviedol, že Moskva je pripravená „výrazne prispieť“ k odvráteniu hroziacej potravinovej krízy vývozom obilia a hnojív, ak Západ odvolá sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s vojenskou inváziou na Ukrajinu, uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

6:21 Spojené štáty zvažujú, že Ukrajine dodajú moderný delostrelecký salvový raketový systém (MLRS), ktorý Kyjev žiada. Má ísť o súčasť nového balíka vojenskej pomoci, ktorý by Washington mohol ohlásiť budúci týždeň. Informovala o tom stanica CNN s odvolaním sa na viacerých predstaviteľov.

Uvedené systémy vyrobené v USA dokážu vystreliť rakety do vzdialenosti stoviek kilometrov, čo je omnoho ďalej než sú schopné zbrane, ktoré majú ukrajinské sily aktuálne k dispozícii. Kyjev z tohto dôvodu tvrdí, že by mohli zmeniť priebeh vojny voči Rusku.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena je však v tejto záležitosti opatrná, nakoľko existujú obavy, že by Ukrajina spomenuté salvové raketomety mohla použiť na útoku na ruské územie, píše agentúra DPA. Z toho vyvstáva otázka, či by to malo za následok odvetné opatrenia Moskvy.

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal Západ, aby čo najskôr poslal na Ukrajinu ďalšie salvové raketomety. Podľa neho by mohli pomôcť odvrátiť ruskú ofenzívu v Donbase, informovala agentúra AP.

„Bojujeme za to, aby Ukrajina dostala všetky zbrane potrebné na zmenu charakteru bojov a aby začala rýchlejšie a istejšie vyháňať okupantov,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom nočnom videoposolstve k národu.

Mnoho západných krajín v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu začalo dodávať Kyjevu najskôr ľahké a neskôr aj ťažké zbrane, vrátane tankov, samohybných húfnic, systémov protivzdušnej obrany či protilodných striel.

Ukrajinskí velitelia vo štvrtok pripustili ťažkú ​​situáciu na bojisku a vyzvali západných partnerov k urýchleným dodávkam ďalších zbraní, predovšetkým ďalekonosných, ktoré by umožnili zlepšiť pozíciu ukrajinských síl. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo štvrtok povedal, že bojová situácia na východe Ukrajiny je ešte horšia, než ľudia hovoria a preto krajina teraz potrebuje ťažké zbrane.

Zelenskyj tiež uviedol, že ruská armáda vymazáva niektoré mestá na východe zeme z povrchu zemského. Donbas by podľa neho preto mohol skončiť ako neobývateľná oblasť. „Chcú premeniť Popasnu, Bachmut, Lyman, Lysyčansk a Severodoneck na popol, ako to urobili s Volnovachou a Mariupolom,“ povedal ukrajinský prezident.

Pri štvrtkovom ostreľovaní druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkova bolo podľa Zelenského zabitých najmenej deväť ľudí a 19 ich bolo zranených. Medzi zabitými bolo päťmesačné dieťa a jeho otec, pričom matka dieťaťa bola vážne zranená. Doterajšia bilancia predtým zverejnená gubernátorom Olehom Synehubovom bola osem mŕtvych a 17 zranených.

443 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy