Najdôležitejšie udalosti
- Invázia ruských vojsk pokračuje už 95. deň
- Zelenskyj očakáva dobré správy o dodávke ťažkých zbraní zo Západu
- Rusko zosilňuje boje na Donbase
- Zelenskyj bol mimo Kyjeva, navštívil front pri Charkove
VIDEO: Trosky pýchy ukrajinského letectva – Antonov An-225 Mrija.
21:50 Zhruba 400 vozidiel s ľuďmi evakuovanými z južnej Ukrajiny posledné dva-tri dni zadržiavajú na ruskom kontrolnom stanovišti vo Vasylivke. Informuje o tom spravodajská televízia CNN s odvolaním sa na ukrajinského vysielateľa Suspilne. V autách, ktoré idú hlavne z miest Cherson, Mariupol a Berďansk, je podľa jeho informácií mnoho rodín s deťmi a bábätkami. Vasylivka v Zaporižžskej oblasti je najväčšie Ruskom kontrolované stanovište, cez ktoré musia evakuovaní ľudia prejsť na územie pod kontrolou Ukrajiny. Šéf vojenskej samosprávy v oblasti Oleksandr Staruh povedal, že ruské sily „pravidelne zatvárajú“ priechod, v dôsledku čoho tam rodiny uviaznu a čakajú v strašných podmienkach.
Do Berďansku odišlo mnoho ľudí z Mariupolu, ktorý mesiace čelil intenzívnym útokom ruských síl. V súčasnosti sa však podľa Staruha mnohé rodiny usilujú dostať ďalej na západ, pretože podmienky v Berďansku sa zhoršili.
20:53 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu oznámil, že zbavil funkcie miestneho šéfa bezpečnostnej služby SBU v Charkovskej oblasti Romana Dudina. Ako dôvod uviedol, že od začiatku ruskej invázie nedostatočne bránil mesto Charkov, ležiace na severovýchode Ukrajiny, uviedla agentúra AFP.
Zelenskyj to uviedol po tom, čo v nedeľu navštívil frontové pozície v Charkovskej oblasti, kde sa stretol s vojakmi brániacimi krajinu a odovzdal im štátne vyznamenania a dary. Išlo o prvú verejnú cestu Zelenského mimo Kyjevskej oblasti, odkedy Moskva 24. februára zaútočila na Ukrajinu.
„Prišiel som (do Charkova), zistil som to a prepustil som šéfa ukrajinskej bezpečnostnej služby v (Charkovskej) oblasti za to, že od prvých dní rozsiahlej vojny nepracoval na obrane mesta, ale myslel len na seba,“ kritizoval Zelenskyj vo videoprejave. Dodal, že to, prečo Dudin konal tak, ako konal, vyšetria úrady.
Mesto Charkov bolo po spustení ruskej vojenskej invázie jedným z dejísk najhorších bojov na Ukrajine. Ruské sily sa odtiaľ stiahli pred niekoľkými týždňami. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak priblížil, že 31 percent územia Charkovskej oblasti v súčasnosti okupujú ruské jednotky a ďalších päť percent územia, ktoré bolo okupované, sa už Ukrajincom podarilo získať späť.
19:57 Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck v nedeľu vyjadril obavy, že jednota Európskej únie „sa začína rozpadať“. Uviedol to deň pred začiatkom mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli, na ktorom budú prezidenti a premiéri členských krajín diskutovať o embargu na dovoz ruskej ropy a plánoch na znižovanie závislosti od ruských energií, uviedla agentúra Reuters.
„Po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu, sme videli, čo sa môže stať, ak je Európa zjednotená,“ vyhlásil Habeck na tlačovej konferencii. „Dúfajme, že s ohľadom na zajtrajší summit to bude tak naďalej pokračovať. Začína sa to však čoraz viac rozpadať,“ poznamenal minister v súvislosti s nedostatočnou jednotou eurobloku v prístupe k Rusku. „Európa je stále obrovskou ekonomickou oblasťou s neuveriteľnou ekonomickou silou. A keď bude jednotná, dokáže túto silu využiť,“ povedal Habeck pri príležitosti otvorenia obchodného veľtrhu v Hannoveri.
Apeloval tiež na Berlín, aby na summite v Bruseli predstavil jednotný postoj a nezdržal sa hlasovania pre nezhody v rámci nemeckej vládnej koalície. Takýto jednotný prístup by mali podľa jeho slov zvoliť aj ostatné členské krajiny EÚ. Lídri EÚ budú počas pondelka a utorka rokovať o šiestom balíku sankcií voči Rusku, ktorý by mal obsahovať aj ropné embargo. Venovať sa majú tiež programu zameranému na urýchlenie ukončenia závislosti od fosílnych palív vrátane ruského plynu.
18:30 Srbský prezident Aleksandar Vučić v nedeľu oznámil, že zabezpečil dohodu o zemnom plyne s Ruskom. Ako povedal novinárom, počas telefonátu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa dohodli na podpísaní trojročného kontraktu, ktorého hlavné prvky sú veľmi výhodné pre Srbsko. Belehrad odmietol otvorene odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu a nepridal sa k Západu pri uvalení sankcií na Rusko. Vučić, niekdajší proruský ultranacionalista, tvrdí, že chce priviesť Srbsko do Európskej únie (EÚ), ale v ostatných rokoch skôr upevňoval vzťahy s dlhodobým partnerom Ruskom.
Srbsko je takmer úplne závislé na ruskom plyne a jeho hlavné energetické spoločnosti sú v ruskom väčšinovom vlastníctve. Nie je jasné, ako bude Srbsko dostávať ruský plyn, ak sa EÚ rozhodne od neho odstrihnúť. Plyn z Ruska totiž prúdi cez jej členské krajiny. Rusko už odstavilo dodávky plynu pre členov únie Fínsko, Poľsko a Bulharsko. Celý blok sa pritom od začiatku invázie vo februári snaží znížiť závislosť od ruských energií.
17:58 Ruský vyšetrovací výbor zahájil trestné konanie v súvislosti so žoldnierstvom voči synovi britskej poslankyne Helen Grantovej, ktorý bojuje proti ruskej armáde na Ukrajine. Ruský vyšetrovací výbor, na ktorý sa odvoláva agentúra DPA, to uviedol v nedeľu na platforme Telegram. Ben Grant, ktorý niekoľko rokov slúžil v námornej pechote britských ozbrojených síl, je v médiách vo svojej vlasti vnímaný ako hrdina bojujúci od marca po boku ukrajinských síl. Britská tlač často informuje o jeho bojových aktivitách – naposledy médiá priniesli správu o tom, ako zachránil život zranenému spolubojovníkovi, ktorého počas paľby odniesol z bojiska.
Podľa ruských úradov Grant „viedol útok skupiny západných žoldnierov na ruskú vojenskú techniku na Ukrajine“. DPA pripomína, že v Rusku – ako v mnohých ďalších krajinách – je žoldnierstvo trestným činom. Ak by bol Grant súdený v Rusku, hrozí mu až do sedem rokov odňatia slobody.
Rusko má však na svojej strane takisto nasadených žoldnierov, uvádza DPA s tým, že najznámejšími sú členovia tzv. Wagnerovej skupiny. Ide v podstate o súkromnú armádu, ktorá podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych zónach konfliktov vo svete. Ruský minister obrany Sergej Šojgu v polovici marca uviedol, že do bojov na Ukrajine sa chce na strane Moskvy zapojiť 16 000 dobrovoľníkov zo Sýrie. Matka Bena Granta, Helen Grantová, je členkou britskej Konzervatívnej strany a v rokoch 2013–2015 bola ministerkou pre šport a turizmus.
16:56 Česká ministerka obrany Jana Černochová plánuje v nadchádzajúcich týždňoch požiadať vládu o uvoľnenie ďalších zdrojov na vojenskú pomoc pre Ukrajinu v objeme okolo 600 až 700 miliónov českých korún. Ako informuje spravodajský portál Novinky.cz, politička to uviedla v nedeľu v Českej televízii (ČT). Podstatné je, aby bola pomoc kontinuálna, prízvukovala ministerka.
Česko od začiatku ruskej invázie patrí medzi najväčších podporovateľov Ukrajiny. Dosiaľ Ukrajine poskytlo zbrane a vojenský materiál za viac ako 3,5 miliardy korún (približne 137 miliónov eur). Černochová pripomenula, že ministerstvo tiež spolupracuje s ukrajinským veľvyslanectvom v Prahe na nákupe zbraní a vojenskej techniky za peniaze, ktoré posielajú ľudia na účet ambasády. Takto veľvyslanectvo získalo už približne 1,2 miliardy korún.
Ukrajinský veľvyslanec v Česku Jevhen Perebyjnis v ČT povedal, že Ukrajina potrebuje zbrane na zastavenie ruského útoku aj na oslobodzovanie okupovaných území. Potrebné sú podľa neho tanky, obrnené vozidlá, raketomety s dostrelom 60 až 90 kilometrov, letecká technika či systémy protileteckej obrany.
15:57 Ukrajinský prezident absolvoval zriedkavú cestu mimo Kyjev. Ako informuje na oficiálnej webstránke jeho kancelária, Volodymyr Zelenskyj navštívil pozície ukrajinských síl na frontovej línii v Charkovskej oblasti. Prezident sa podľa vyhlásenia oboznámil s operačnou situáciou v oblasti, zhováral sa s vojakmi a dal im štátne vyznamenania a dary.
Zelenskyj sa tiež podľa kancelárie vojakom poďakoval za ich službu. „Riskujete svoj život za nás všetkých a náš štát. Ďakujem za obranu nezávislosti Ukrajiny. Dávajte na seba pozor,“ vyjadril sa prezident.
14:55 Ruský prezident Vladimir Putin je možno už týždne či mesiace po smrti a na verejnosti zaň môže vystupovať dvojník. Podľa médií o tom špekulujú zdroje z britskej tajnej služby MI6, podľa ktorých by Rusi Putinovu smrť asi dlhší čas tajili. Je to ďalšia z radu mediálnych špekulácií, z ktorých iné tvrdia, že je Putin vážne chorý a lieči sa s rakovinou.
Čítajte viac Britská MI6 špekuluje, že Putin je mŕtvy. Lavrov: Príčetní ľudia nevidia príznaky choroby
13:20 Aj keď je jasné, že nákupom fosílnych palív z Ruska Slovensko podporuje zabíjanie civilistov na Ukrajine, žiada predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) o výnimku z ropného embarga až do roku 2024. Skonštatovali to mladí aktivisti zo študentského hnutia Z lavíc do ulíc, ktorí žiadajú embargo na fosílne palivá z Ruska bez výnimiek. O ropnom embargu bude na špeciálnom samite rokovať Európska rada 30. a 31. mája v Bruseli.
Aktivisti oponujú žiadosti premiéra Hegera o výnimku z embarga pre Slovensko do roku 2024. „Od 24. februára poslala Európska únia Kremľu približne 60 miliárd eur. Je najvyšší čas zastaviť našu závislosť na fosílnych palivách a zdrojoch, ktoré zapríčiňujú masívne ničenie, klimatickú krízu a utrpenie miliónov ľudí,“ odkázala klimatická aktivistka Juliane Gerbel z kolektívu Z lavíc do ulíc. Zdôraznila, že uhlie, ropa a plyn vždy stáli v pozadí vojen a katastrof, od Ugandy po dnešnú vojnu na Ukrajine.
Klimatický aktivista Jakub Andacký upozornil, že samit lídrov krajín Európskej únie rieši prioritne ropné embargo. „Fosílny plyn je takisto jedným zo zdrojov financovania Putinovej vojny a súčasne jednou z príčin klimatickej krízy. Podobne ako na ropu, tak aj na plyn z Ruska by malo byť uvrhnuté embargo. Samotná zmena dodávateľa ale stačiť nebude. Pri oslobodzovaní sa od Putinovho režimu nemôžeme padnúť do náručia iného diktátora, ktorý sedí na zásobách fosílnych palív,“ povedal. Mladí aktivisti sa zhodujú, že Slovensko v súčasnosti potrebuje predovšetkým investície do rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, ako aj zníženie celkovej spotreby.
Slovenskí študenti sa spolu so zástupcami z viacerých krajín Európy v nedeľu o 18:30 zúčastnia aj symbolického štrajku priamo v centre Bruselu, ktorého cieľom je podporiť embargu na ropu a plyn a vyjadrenie solidarity Ukrajine. Na podujatí potvrdili účasť aktivisti zo Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Ukrajiny, Slovinska, Moldavska, Chorvátska, Grécka, Rakúska, Talianska a Nemecka. Akcia je koordinovaná s ukrajinskou iniciatívou Promote Ukraine.
12:14 Európske krajiny od začiatku ruskej invázie poskytujú Kyjevu vojenskú techniku aj finančnú podporu a ich lídri chcú na summite v pondelok a utorok prebrať najmä ďalšie toky peňazí. V úvodnej časti summitu k nim prehovorí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý vytrvalo apeluje na ďalšie dodávky zbraní a na rýchle uznanie kandidatúry jeho krajiny do EÚ. Niektorí lídri síce chcú význam tejto podpory zdôrazniť, Kyjev sa však na summite žiadneho spoločného ubezpečenia o skorej európskej budúcnosti nedočká.
9:42 Do Poľska prišlo cez hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z 24. februára dovedna už 3,684 milióna ľudí, oznámila v nedeľu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom tlačová agentúra PAP.
Podľa SG jej príslušníci vykonali v sobotu 25 200 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny a v nedeľu k 07.00 h dosiahol počet príchodzích osôb vyše šesť tisícok. Pohraničná stráž tiež uviedla, že v sobotu odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 30.000 ľudí.
Poľsko sa v súčasnom období stalo jedným z hlavných spojencov Ukrajiny. Cez túto stredoeurópsku krajinu prúdi na Ukrajinu humanitárna pomoc i zbrane, analyzuje merická tlačová agentúra AP.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v piatok ústami svojej hovorkyne Shabie Mantoovej oznámil, že od začiatku vojenskej invázie Ruskej federácie odišlo z Ukrajiny celkovo už zhruba 6,66 milióna ľudí.
8:59 Ruská armáda na východe Ukrajiny zosilnela ofenzívu v snahe dobyť mesto Severodoneck, kde ovládla už niektoré predmestia. Podľa ranného hlásenia ukrajinského generálneho štábu ale ukrajinské jednotky opäť zničili niekoľko ruských tankov a obrnených vozidiel. Kyjev začal viac naliehať na západné krajiny, aby Ukrajine dodali viac zbraní, najmä raketometov. Ukrajinský generálny štáb ráno tiež varoval, že trvá hrozba raketových útokov z územia Bieloruska.
„S použitím delostrelectva ruské jednotky pokračujú v útočných operáciách v oblasti mesta Severodoneck,“ oznámil ráno v pravidelnom hlásení generálny štáb ukrajinskej armády. Ruská armáda opäť ostreľovala tiež ukrajinské obranné pozície pri Bachmute a Soledare, tieto mestá sú na dôležitej ceste vedúcej na juhozápad.
Ukrajinská armáda za uplynulý deň odrazila sedem útokov, zničila jeden ruský tank a šesť vojenských vozidiel. Ruská armáda podľa Kyjeva straty nahrádza staršou vojenskou technikou, najmä tankami T-62 či sovietskymi vozidlami BMP-1. Podľa ukrajinského generálneho štábu úrady na okupovanom Kryme tiež nariadili zastaviť prijímanie neakútnych ošetrení civilistov v nemocniciach, aby sa uvoľnili lôžka pre zranených. Intenzívne tiež zháňajú darcov krvi.
6:46 Ruský veľvyslanec v Británii Andrej Kelin uviedol pre stanicu BBC, že neverí, že jeho krajina použije vo vojne proti Ukrajine taktické jadrové zbrane, pretože podľa ruských vojenských pravidiel sa takéto zbrane v konfliktoch, ako je tento, nepoužívajú.
Rusko má podľa neho veľmi prísne pravidlá na ich použitie, najmä vtedy, keď je ohrozená existencia štátu. „So súčasnou operáciou to nemá nič spoločné,“ povedal. Keď ruský prezident Vladimir Putin koncom februára, krátko po invázii uviedol svoje jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti, bolo to všeobecne vnímané ako varovanie.
Taktické jadrové zbrane sa používajú na relatívne krátke vzdialenosti, na rozdiel od "strategických“ jadrových zbraní, ktoré možno vystreliť na oveľa väčšie vzdialenosti, a práve tieto vyvolávajú strašiaka totálnej jadrovej vojny. Predpokladá sa, že Rusko má asi 2000 taktických jadrových zbraní.
6:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v budúcom týždni očakáva „dobré správy“ týkajúce sa dodávok zbraní, ktorými západné krajiny podporujú Ukrajinu vzdorujúcu ruskej agresii. Podľa Zelenského je situácia na fronte neopísateľne ťažká pri Lysyčansku a Severodonecku.
„Nad okupantami získame prevahu v technologickej a útočnej sile. Veľa záleží na našich partneroch. Sú pripravení Ukrajine poskytnúť všetko potrebné na obranu slobody. Už v budúcom týždni v tomto ohľade očakávam dobré správy,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom príhovore k národu zverejnenom v sobotu večer . Podľa amerických médií Spojené štáty majú budúci týždeň oficiálne informovať o dodávkach salvových raketometov M142 HIMARS a M270 MLRS s dostrelom do 300 kilometrov.
Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu varoval lídrov Nemecka a Francúzska pred navyšovaním dodávok zbraní pre Ukrajinu. Ďalšie vyzbrojovanie, ktoré označil za „nebezpečné“, môže podľa slov šéfa Kremľa ešte viac destabilizovať situáciu na Ukrajine a zhoršiť humanitárnu krízu, uviedla agentúra AFP.
Ukrajina už dostala pre svoje ozbrojené sily podzvukové protilodné strely Harpoon z Dánska a samohybné húfnice z USA, potvrdil to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Reznikov uviedol, že strely Harpoon sa budú používať spolu s ukrajinskými raketami Neptun pri obrane pobrežia Ukrajiny vrátane jej čiernomorského prístavu Odesa. Vysvetlil, že dodávka striel Harpoon je výsledkom spolupráce medzi viacerými krajinami. Ukrajina podľa Reznikova dostala celý rad ťažkých zbraní vrátane upravených samohybných húfnic M109 americkej výroby, ktoré ukrajinskej armáde umožnia zasahovať nepriateľské ciele z väčších vzdialeností. Reznikov informoval, že v rámci vojenskej pomoci bolo Ukrajine dodaných aj vyše 100 amerických bezpilotných lietadiel rôznych typov.
Serhij Hajdaj, šéf vojenskej správy Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, v sobotu na telegrame informoval, že ukrajinské jednotky majú stále kontrolu nad mestom Severodoneck, kde sa ich snaží obkľúčiť ruská armáda. Rusi ovládli hotel Mir na okraji mesta a jeho okolie, podľa Hajdaja sa im ale nedarí postúpovať ďalej a utrpeli značné straty. Ruskojazyčná verzia BBC uvádza, že tieto informácie nemožno nezávisle overiť.
Podľa Zelenského Rusi podnikli „barbarské údery“ v Sumskej oblasti, na čo použili mínomety a rakety. Uviedol, že v sobotu zaútočili aj na prístavné mesto Mykolajiv, kde zasiahli sídlisko. Jeden človek zomrel, šesť ďalších utrpelo zranenie. „Takýto cieľ si Ruská federácia vybrala. Takéto udalosti budú svetu stále a stále pripomínať, že Rusko je konečne treba označiť za teroristický štát,“ povedal tiež Zelenskyj.