98. deň: Biden sľúbil Kyjevu lepšie zbrane. Moskva v tom vidí riziko rusko-amerického konfliktu

Americký prezident Joe Biden uviedol, že sa rozhodol poskytnúť Ukrajincom pokročilejšie raketové systémy a muníciu, ktoré im umožnia presnejšie zasiahnuť kľúčové ciele na bojisku. Dodal však, že Ukrajinu nepodporujú, aby útočila mimo svojho územia.

, , , 01.06.2022 05:55, aktualizované: 23:27
vojna na Ukrajine, Slavjansk Foto: ,
Muž pripevňuje kufor na bicykel vedľa bytového domu poškodeného nočným raketovým útokom v Slavjansku na Ukrajine v utorok 31. mája 2022.
debata (307)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 98. deň
  • Biden nechce zatiahnuť USA a NATO do bojov na Ukrajine
  • Ruské jadrové sily cvičia pri Moskve
  • Dianie na Ukrajine nesie znaky genocídy, uviedla Čaputová po návrate
  • Slovensko daruje Ukrajine vojenský materiál v hodnote vyše 21 miliónov eur
  • Kancelár Scholz súhlasil, že Nemecko pošle Ukrajine ťažké zbrane
  • Od začiatku ruskej invázie zahynulo vyše 240 detí
mier-ukrajine-2

VIDEO: Ťažký raketomet Uragan ruskej armády počas bojovej akcie na Ukrajine. Uragany majú vo výzbroji obidve strany konfliktu.

23:26 Až dve tretiny dánskych voličov súhlasili podľa dvoch exit pollov v stredajšom referende so zrušením výnimky, ktorá tejto severskej krajine doteraz umožňovala nepripojiť sa k spoločnej obrannej politike EÚ. Informovali o tom dánske televízne stanice TV2 a DR, píše agentúra AP.

Podľa exit pollu televízie TV2 za zrušenie dánskej výnimky hlasovalo 66,6 percenta voličov. Stanica DR zase uvádza, že v prospech pripojenia k obrannej politike EÚ hlasovalo podľa jej odhadov 69 percent voličov. Exit polly boli zverejnené bezprostredne po zatvorení hlasovacích miestností.

Analytici pred referendom upozorňovali, že dánski voliči v minulosti viackrát odmietli hlbšiu integráciu svojej krajiny do európskych štruktúr. Dánsko neprijalo spoločnú menu euro a nepridalo sa ani k spoločnej politike EÚ v oblasti justície a bezpečnosti.

21:16 Bývalý taliansky minister vnútra a šéf vládnej strany Liga Matteo Salvini čelí kritike za stretnutie s ruským veľvyslancom v Ríme po začiatku vojny na Ukrajine. Od 24. februára sa podľa zistení denníka Domani stretol s Sergejom Razovom štyrikrát. Salvini sa obhajuje, že na dosiahnutie mieru je nutné „hovoriť s mnohými veľvyslancami a vládami“, uviedla agentúra AFP.

Podľa denníka Domani Salvini večeral s Razovom 1. marca a potom sa s ruským veľvyslancom stretol pri ďalších troch príležitostiach. Schôdzky potvrdila ruská diplomacia, píše denník. Salvini o stretnutí neinformoval premiéra Maria Draghiho ani ministra zahraničných vecí Luigiho Di Maia.

Kritiku od niektorých vládnych partnerov vzbudila aj informácia médií, že Salvini zvažoval cestu do Moskvy. Podľa jeho slov tam mal rokovať s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. „Pokúsime sa dosiahnuť rovnaký výsledok po telefóne,“ povedal šéf Ligy v reakcii na kritiku plánovanej cesty, ktorú nakoniec neuskutoční. Výhrady potom označil za „mediálny lynč“.

Salvini a Liga pred vojnou na Ukrajine udržovali tesné vzťahy s Ruskom. Salvini mnohokrát vystúpil v prospech oslabenia sankcií zavedených proti Rusku po okupácii ukrajinského polostrova Krymu v roku 2014. V roku 2015 vyhlásil, že by zmenil „dvoch (talianskych prezidentov Sergiov) Mattarellov za polovicu (ruského prezidenta Vladimira) Putina“. Šéf Ligy, ktorá mala podpísanú spoluprácu s ruskou vládnou stranou Jednotné Rusko, odmieta, že by mal prehnané sympatie ku Kremľu.

20:31 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navštívi vo štvrtok 2. júna Slovensko. Spolu s ďalšími predstaviteľmi exekutívy EÚ sa zúčastní na prvom dni trojdňovej bezpečnostnej konferencie Globsec, informuje v stredu spravodajca TASR.

Von der Leyenovú budú vo štvrtok v Bratislave sprevádzať výkonná podpredsedníčka eurokomisie zodpovedná za digitálne záležitosti Margrethe Vestagerová a podpredseda EK pre medziinštituci­onálne vzťahy a strategický výhľad, ktorým je slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.

Vestagerová má v pracovnej agende aj stretnutie s podpredsedníčkou vlády SR a ministerkou investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronikou Remišovou.

20:28 Ukrajina dala Spojeným štátom záruku, že nové americké raketové systémy nepoužije na útoky na ciele na území Ruska. V stredu to oznámil americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na tlačovej konferencii so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom, uviedla agentúra AFP.

Washington v utorok oznámil, že Ukrajine dodá moderné raketové systémy, vrátane salvových raketometov HIMARS, ktoré dokážu súčasne vypáliť viacero navádzaných rakiet. „Ukrajinci nám dali záruky, že tieto systémy nepoužijú proti cieľom na ruskom území,“ uviedol Blinken. Podľa neho existuje medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi, ako aj ďalšími spojencami, silné puto dôvery.

USA sa domnievajú, že vojna na Ukrajine bude trvať niekoľko mesiacov, pokračoval Blinken. Tento konflikt by sa mohol skončiť „aj hneď zajtra, ak by sa Rusko rozhodlo ukončiť svoju agresiu“, no v súčasnosti tomu nič nenasvedčuje. „Chceme si byť istí, že Ukrajina má v rukách to, čo potrebuje na svoju obranu, a chceme sa uistiť, že Rusko cíti silný tlak z čo najväčšieho počtu krajín, aby ukončilo svoju agresiu,“ povedal americký minister zahraničných vecí.

Kremeľ tvrdí, že USA dodávkami ťažkých zbraní Ukrajine úmyselne zvyšujú napätie s Ruskom. Blinken takéto obvinenia odmieta. „Je to Rusko, ktoré útočí na Ukrajinu, nie naopak,“ zdôraznil šéf americkej diplomacie.

19:15 Poľsko sa chce stať dôležitým ekonomickým uzlom pre Ukrajinu. Napríklad podieľať sa na doprave ukrajinského obilia do prístavov v Baltskom mori a pomôcť Ukrajine pri obnove infraštruktúry či dovoze elektriny z Ukrajiny.

Poľsko, Ukrajina, spoločná vláda Čítajte viac Spolu. Priamo v Kyjeve zasadali obe vlády, ukrajinská aj poľská

18:53 Ukrajinské ministerstvo sociálnych vecí a ministerstvo digitálnej transformácie predstavili v stredu spoločne nový zjednodušený proces žiadania o adopciu ukrajinských detí. Na Ukrajine čaká podľa námestníka ministerky sociálnych vecí Konstiantyna Košelenka na osvojenie až 17-tisíc detí. TASR správu prevzala od televíznej stanice CNN.

„Potenciálnych adoptívnych rodičov je však niekoľkonásobne menej, ako detí čakajúcich na adopciu,“ vyhlásil Košelenko. Ako jeden z možných dôvodov uviedol komplikovanosť celého procesu.

Podľa Košelenkových slov bude odteraz podanie žiadosti o počiatočnú konzultáciu súvisiacu s adopciou trvať iba päť minút. Od stredy je zároveň možné predbežne o osvojenie si dieťaťa prostredníctvom online portálu, pričom samotné žiadosti o adopciu budú na internete dostupné od augusta.

Vo vyhlásení ukrajinského ministerstva sociálnych vecí sa uvádza, že v dôsledku vojny na Ukrajine muselo svoje domovy opustiť už viac ako 6500 detí, pričom vyše 4200 z nich sa presťahovalo do zahraničia. Menej ako polovica ukrajinských sirotincov presídlila svojich zverencov v rámci krajiny alebo ich poslala do iných krajín. Svoje domovy na Ukrajine opustilo aj 1750 náhradných ro­dín.

18:28 Spojené štáty dodávkou moderných raketových systémov na Ukrajinu riskujú, že sa vojna rozšíri a že do nej bude vtiahnutá aj „tretia krajina“. Uviedol to v stredu šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov počas pracovnej návštevy v Saudskej Arábii. TASR správu prevzala od britskej spravodajskej stanice Sky News.

Spojené štáty v utorok oznámili, že Ukrajine dodajú moderné raketové systémy, ktoré by mali zmeniť priebeh bojov na východe Ukrajiny. Tieto raketové systémy dokážu zasahovať nepriateľské ciele až do vzdialenosti 80 kilometrov, píše Sky News.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uistil Washington, že rakety poslané Ukrajine zo Spojených štátov nebudú použité na útoky na územie Ruskej federácie.

17:10 Bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská sa v Rotterdame stretla s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou. Ide o prvé stretnutie dvoch političiek, na ktorom diskutovali o rizikách eskalácie vojny na Ukrajine.

17:00 Vodca východoukrajinskej separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DNR) Denis Pušilin utrpel zranenia v okupovanom meste Lyman, informoval poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko. „V meste Lyman v Doneckej oblasti bolo pri delostreleckom útoku zranených 72 kadyrovcov a Pušilin, ktorý viezol predstaviť gauleitera okupovaného mesta Lyman,“ uviedol na komunikačnej platforme Telegram Heraščenko.

Pôvodne nemecký termín gauleiter označuje hajtmana/župana v dobách nacizmu, v prenesenom kontexte tiež predstaviteľa okupačnej moci dosadeného k správe určitého územia. Ako kadyrovcov označujú Ukrajinci čečenských bojovníkov v radoch ruských ozbrojených síl. Na čele Čečenska stojí Ramzan Kadyrov. (čtk)

16:50 V rokovaniach o povolení vývozu obilia, ktoré pre vojnu uviazlo v ukrajinských prístavoch, a zabezpečení neobmedzeného prístupu ruských potravín a hnojív na svetové trhy je podľa generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN) pokrok, ale zatiaľ nedospeli k chcenému výsledku. „Sú to veľmi komplexné veci,“ povedal António Guterres počas návštevy Švédska a poukázal na to, že „všetko je prepojené“.

Guterres okrem iného uviedol, že svet by mal mať prístup k ruskej výrobe hnojív a potravín, „čo je v súčasnej situácii tiež nevyhnutné pre globálne trhy“.

Generálny tajomník OSN sa v Štokholme stretol so švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou. Vo štvrtok a v piatok sa v hlavnom meste Švédska uskutoční medzinárodná konferencia o klíme a životnom prostredí, na ktorej sa zúčastní aj Guterres. (sita)

16:23 Západné krajiny, predovšetkým Spojené štáty, zvyšujú dodávkami ťažkých zbraní na Ukrajinu napätie s Ruskom. Uviedol to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov po tom, ako USA a Nemecko oznámili, že Ukrajine dodajú ďalšie ťažké zbrane, vrátane moderných raketových systémov.

„Sme presvedčení, že USA úmyselne a usilovne prilievajú olej do ohňa,“ povedal Peskov. Dodal, že Washington udáva, akým smerom sa boje v rusko-ukrajinskom konflikte budú uberať. Washington v utorok oznámil, že Ukrajine dodá moderné raketové systémy, vrátane salvových raketometov HIMARS, ktoré dokážu súčasne vypáliť viacero presne riadených rakiet. (tasr/dpa)

15:44 Kremeľ naďalej nevylučuje stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Stretne sa s ním však len na podpis už vopred pripraveného dokumentu. Pred novinármi to uviedol hovorca Dmitrij Peskov. Podľa neho sa práce na takomto dokumente zastavili už dávno.

Dmitrij Peskov, hovorca Čítajte viac Nevylučujeme stretnutie Putina so Zelenským, ak bude pripravené, uviedol Kremeľ

15:07 Rusko podniká opatrenia na „minimalizovanie“ následkov čiastočného embarga na ruskú ropu uvaleného krajinami Európskej únie, ktoré takto trestajú Rusko za jeho vojenskú operáciu na Ukrajine, vyhlásil v stredu Kremeľ. „Sankcie budú mať negatívny účinok na Európu, na nás a celý globálny energetický trh,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Hovorca dodal, že prebieha „preorientovanie“ a hľadanie náhradných možností predaja ruskej ropy, ktorú už nemožno predávať v Európe. „Sú to cieľavedomé, systematické kroky, ktoré nám umožnia minimalizovať negatívne dôsledky,“ oznámil Peskov. (tasr/afp)

14:49 Ruská armáda obsadila už 70 percent ukrajinského mesta Sjevjerodoneck v Luhanskej oblasti, oznámil v stredu šéf Luhanskej oblastnej vojensko-civilnej správy Serhij Hajdaj, informuje TASR. „Časť ukrajinských jednotiek ustúpila na výhodnejšie, vopred pripravené pozície,“ cituje Hajdaja televízia CNN. Podľa neho ďalšia časť ukrajinských oddielov ostala bojovať v meste. „Ak Rusi v priebehu dvoch alebo troch dní ovládnu Sjevjerodoneck, rozmiestnia v ňom delostrelectvo a mínomety. To im umožní intenzívnejšie ostreľovanie Lysyčansku,“ povedal Hajdaj podľa agentúry AFP.

14:23 Od začiatku ruskej vojenskej invázie zomrelo na Ukrajine najmenej 243 detí, kým ďalších 446 utrpelo zranenia. Oznámila to v stredu ukrajinská generálna prokuratúra, v deň, keď si v krajine pripomínajú Medzinárodný deň detí.

Generálna prokuratúra uviedla, že čísla ešte nie sú konečné, nakoľko nezahŕňajú zranené či zabité deti v lokalitách, kde prebiehajú „aktívne nepriateľské akcie“, a na Rusmi okupovaných územiach. Prokuratúra vo vyhlásení dodala, že na Ukrajine bolo od začiatku ruskej agresie poškodených najmenej 1937 vzdelávacích inštitúcií, pričom 181 z nich bolo úplne zničených.(tasr)

14:10 Všeobecný súd EÚ potvrdil platnosť reštriktívnych opatrení prijatých Radou Európskej únie voči ruskému podnikateľovi Jevgenijovi Viktorovičovi Prigožinovi v súvislosti so situáciou v Líbyi.

putin Čítajte viac Súd EÚ zamietol žalobu "Putinovho kuchára" za zaradenie na sankčný zoznam Únie

13:56 Portugalsko vyslalo 146 príslušníkov svojej námornej pechoty, aby sa pripojili k silám NATO umiestneným v Litve v rámci úsilia posilniť východné krídlo Aliancie po ruskej invázii na Ukrajinu. Portugalské ministerstvo obrany uviedlo, že cieľom misie je „podpora vysokej úrovne pripravenosti a odradenie od priamych či nepriamych hrozieb“ voči členom NATO, najmä v regióne Baltského mora. Medzi vyslanými vojakmi sú aj potápači špecializujúci sa na deaktiváciu mín a iných výbušných zariadení. V stredu vyslaná jednotka má zostať v Litve tri mesiace.(tasr/ap)

13:34 Rusko dokončilo testovanie svojej hypersonickej riadenej strely Cirkon (Zirkón) a ešte pred koncom roka ňou plánuje vyzbrojiť novú fregatu ruskej Severnej flotily. Oznámil to v stredu veliteľ Severnej flotily Alexander Moisejev.

Ruská hypersonická raketa Zirkón Čítajte viac Rusko dokončilo testovanie nadzvukovej strely Zirkón

13:25 Ukrajina stráca každý deň približne 60 až 100 vojakov.rozhovore pre Newsmax to povedal ukrajinský prezident Zelenskyj. Situácia na východe Ukrajiny je podľa neho veľmi zložitá.

Prezident taktiež podotkol, že Rusko v Čiernom mori blokuje export obilia. „V súčasnosti Rusko blokuje 22,5 milióna ton obilia. Aby sme odblokovali toto územie s prístupom k moru, musíme bojovať a musíme mať zbrane s účinným dostrelom až 120 – 140 kilometrov,“ dodal. (sita)

13:00 Švajčiarska vláda vetovala požiadavku Dánska o vývoz ozbrojených vozidiel švajčiarskej výroby na Ukrajinu. Pri tomto rozhodnutí sa odvolala na svoju politiku neutrality, v rámci ktorej odmieta dodávať zbrane do zón konfliktu. TASR prevzala správu od agentúry Reuters, ktorá sa v stredu odvolala na švajčiarsku verejnoprávnu stanicu SRF. Neutrálne Švajčiarsko vyžaduje od krajín, ktoré od neho kupujú zbrane, aby požiadali o povolenie pred tým, než zbrane prepošlú inam.

Švajčiarsky Štátny sekretariát pre hospodárstvo (SECO) však odmietol požiadavku Dánska na poskytnutie 20 bojových vozidiel Piranha III Ukrajine, cituje SRF oficiálne potvrdenie sekretariátu. Agentúra Reuters požiadala o vyjadrenie aj samotný SECO, ten však doposiaľ neodpovedal.

Švajčiarsko v apríli tiež vetovalo vývoz munície švajčiarskej výroby určenej pre protilietadlové tanky, ktoré na Ukrajinu chcelo preposlať Nemecko. Rovnako tak neschválilo Švajčiarsko ani požiadavku Poľska na vývoz zbraní na susednú Ukrajinu. Švajčiarsko však čiastočne upustilo od predošlej praxi, keď prijalo sankcie Európskej únie, ktoré boli uvalené na Rusko v dôsledku vojenského vpádu na Ukrajinu. (tasr)

12:37 Plánovaná dodávka nových amerických zbraní Ukrajine – vrátane moderných raketových systémov – zvyšuje riziko vtiahnutia Spojených štátov do priameho konfliktu s Ruskom, vyhlásila v stredu Moskva. Odvolala sa na ňu agentúra AFP. „Akékoľvek zásobovanie zbraňami, ktoré pokračuje a je na vzostupe, zvyšuje riziko takéhoto vývoja,“ povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov pre štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti na otázku o možnosti konfrontácie medzi Moskvou a Washingtonom.

Washington v utorok oznámil, že dodá Ukrajine moderné raketové systémy, vrátane salvových raketometov Himars, ktoré dokážu súčasne vypáliť viacero presne riadených rakiet. Ukrajina aj Rusko už v boji používajú salvové raketomety, ale typ Himars má lepší dolet a väčšiu presnosť. (tasr)

12:18 Ruskí vojaci sa na juhu Ukrajiny dali na ústup a vyhadzujú do vzduchu mosty, aby zabránili prípadnému postupu ukrajinských síl. Na Telegrame to v stredu uviedol gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. „Obávajú sa prielomu zo strany ukrajinských ozbrojených síl, ale my sa nebojíme a podporujeme našich vojakov,“ napísal Kim, ktorý bližšie nekonkretizoval, v ktorej lokalite nastal ústup ruských vojsk.

Mykolajivská oblasť sa nachádza vedľa Chersonskej oblasti, ktorú už týždne okupujú Rusi. Zelenskyj v nočnom príhovore k národu vyhlásil, že ukrajinskí vojaci zaznamenali „určitý úspech v Chersonskom smere“. (sita)

11:59 Ukrajinský prezident Zelenskyj povedal, že „Ukrajina nemá v úmysle zaútočiť na Rusko“. V rozhovore pre Newsmax trval na tom, že pokročilejšie raketové systémy, ktoré Spojené štáty poskytnú Ukrajine, budú použité výlučne na sebaobranu. „Nemáme záujem o Ruskú federáciu. Nebojujeme na ich území ako oni s nami,“ povedal Zelenskyj.

11:45 Salvové raketomety HIMARS (High Mobility Artillery Rocket System – Vysoko mobilný delostrelecký raketový systém) sú moderným pokračovateľom takzvaných kaťuší – raketometov používaných sovietskou Červenou armádou počas druhej svetovej vojny.

HIMARS Čítajte viac Raketomety HIMARS dostrelia aj 500 km, Ukrajinci dostanú osekanú verziu

11:27 Pre príslušníkov zahraničných ozbrojených síl, ktorí na Slovensku posilnili vojenskú prítomnosť NATO v reakcii na vojenskú agresiu Ruska na Ukrajine, vybudujú vo výcvikovom priestore Lešť a na letisku Sliač kontajnerové mestečko a stanový kemping. Obstaranie a investíciu do ubytovacích kapacít, vyčíslenú v predloženom materiáli na 31 425 822 eur, schválila v stredu vláda.

Lešť / Vojaci / Vojak / NATO / Čítajte viac Pre vojakov NATO na Sliači a Lešti vybudujú kontajnerové mestečko

11:24 Slovensko daruje Ukrajine vojenský materiál v hodnote 21 657 748,52 e­ura. Vyplýva to z materiálov, ktoré vláda schválila na svojom stredajšom rokovaní.„V kon­texte pretrvávajúcej masívnej nevyprovokovanej vojenskej invázie Ruskej federácie voči Ukrajine sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky schválila darovanie vojenského materiálu Ukrajine,“ píše sa v predložených materiáloch.

11:21 Nemecký kancelár Olaf Scholz oznámil, že spolková republika dodá Ukrajine moderné protilietadlové rakety a radarové systémy. Nemecko teda zvýši dodávky zbraní v čase, keď je kritizované, že Kyjevu dostatočne nepomáha. Informovali o tom tlačové agentúry AP a DPA.

Scholz uviedol nemeckým zákonodarcom v parlamente (Bundestagu), že vláda sa rozhodla poskytnúť Ukrajine rakety IRIS-T, vyvinuté Nemeckom spoločne s ďalšími členskými štátmi Severoatlantickej aliancie. Kancelár tiež oznámil, že Nemecko dodá Ukrajine aj radarové systémy včasného varovania, ktoré pomôžu pri lokalizovaní nepriateľského delostrelectva.

Tieto oznámenia prichádzajú v období, keď sa doma aj v zahraničí objavuje veľa kritiky, že Nemecko je pomalé v poskytovaní ťažkých zbraní Ukrajine. (tasr)

10:56 Ruská komunistická strana v Prímorskom kraji na Ďalekom východe vylúčila dvoch tamojších zákonodarcov za vyzývanie na ukončenie vojny na Ukrajine. V stredu o tom informovala tlačová agentúra DPA. Výzva dvoch zákonodarcov z Prímorského kraja, rozprestierajúceho sa okolo mesta Vladivostok, vyvolala veľký celosvetový záujem, pretože ukázala, že aj v ruských politických kruhoch existuje odpor proti vojne na Ukrajine.

„Títo zákonodarcovia svojou výzvou poškodili povesť našej strany, takže v našich radoch pre nich nie je miesto,“ uviedol šéf komunistickej frakcie v oblastnom parlamente Anatolij Dolgačov, ktorého v stredu citoval denník Kommersant. (tasr)

10:33 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v utorok viac ako 2800 osôb. Z toho bolo 701 mužov, 1 759 žien a 351 detí. O dočasné útočisko požiadalo 206 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň 3 075 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 474-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 79-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 219-tisíc osôb.

9:50 Prezidentka Zuzana Čaputová po návrate z Ukrajiny uviedla, že mier u našich susedov je v bytostnom záujme Slovenska. „Ak sa Rusko nezastaví na Ukrajine, tak sa nezastaví pred ničím. Práve preto sa o to musíme zaujímať a pomáhať Ukrajine, aby sa ubránila,“ vyhlásila prezidentka.

9:40 Prezidentka Zuzana Čaputová po návrate z Ukrajiny.

09:21 Ukrajinskí utečenci už musia od stredy 1. júna v dvoch poľských najväčších mestách Varšava a Krakov platiť za verejnú dopravu. Informoval o tom portál verejnoprávnej poľskej televízie tvp.info. Po tom, čo Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu a začalo vojnu, väčšina poľských miest umožnila utečencom, ktorí prišli do Poľska, využívať verejnú dopravu bezplatne. Teraz budú musieť platiť za cestovné lístky tak ako všetci ostatní, píše aj tlačová agentúra PAP. (sita)

9:03 Ruské pozemné operácie sa pri paľbe sústreďujú na malý sektor v Luhansku, analyzuje situáciu britské ministerstvo obrany. V posledných dňoch sa zintenzívnili boje v uliciach Severodonecka a ruské sily sa priblížili k centru mesta, tvrdia Briti a odhadujú, že viac ako polovicu mesta okupuje ruská armáda a čečenskí bojovníci. Šéf Čečencov Ramzan Kadyrov na sociálnej sieti však tvrdí, že jeho bojovníci majú v rukách prakticky celé mesto. Rusko podľa britského ministerstva pokračuje v útokoch raketami dlhého doletu na infraštruktúru na celej Ukrajine.

7:46 „Očakávame, že do konca roku 2022 Rusko príde až o 90 percent vývozu ropy do Európy,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničia v utorok vo svojom vo vyhlásení. „To znamená, že ruská vojnová mašinéria nebude dostávať desiatky miliárd eur na boj proti Ukrajine,“ píše sa v ňom. Kyjev ale tiež výslovne kritizuje Maďarsko za to, že „kvôli jeho odporu bolo schvaľovanie embarga príliš dlhé a zostali v ňom výnimky“.

Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského je „viac ako päťdesiatdňové časové oneskorenie medzi piatym a šiestym balíkom protiruských sankcií pre nás neprijateľné“. Zdôraznil, že najdôležitejšie opatrenia proti Rusku, ktoré by ho mali donútiť ukončiť vojnu proti Ukrajine, sú tie namierené proti jeho energetike.

6:40 V Chersonskej oblasti, ktorej časť ovládli ruské vojská počas súčasnej invázie na Ukrajinu, prerušilo novo nastolené proruské vedenie internetové a telefónne siete. Podľa agentúry Reuters na to upozornili ukrajinské úrady.

Ukrajinská štátna služba pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií vo vyhlásení uviedla, že okupačný režim vykonal bližšie nešpecifikovaný zákrok, ktorého výsledkom je prerušenie káblov a vypnutie komunikačných zariadení.

„Obyvatelia oblasti teraz nemajú prístup k ukrajinskej mobilnej sieti a internetu. Rovnako tak nemôžu uskutočniť vnútroštátny ani medzinárodný telefonát z pevných liniek,“ povedal ukrajinský úrad.

Rusko nad Chersonskou oblasťou postupne upevňuje kontrolu. Okrem iného v nej zaviedlo ruský rubeľ a podľa skorších varovaní Kyjeva by sa tu mohlo pokúsiť o zorganizovanie referenda o pripojení k Ruskej federácii. Už predtým Rusko podľa mimovládnej organizácie NetBlocks, ktorá sa zaoberá sledovaním prevádzky na internete, presmerovalo internetovú prevádzku v oblasti na ruskú komunikačnú infraštruktúru.

Ukrajinské vojská v posledných dňoch podnikajú v Chersonskej oblasti protiofenzívu. Podľa doteraz nepotvrdených informácií sa im podarilo prekročiť rieku Inhulec a dobyť niekoľko dedín. Prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že armáda blízko Chersonu zaznamenala určité úspechy.

6:00 Ruské jadrové sily vykonávajú v Ivanovskej oblasti severovýchodne od Moskvy cvičenia. Podľa agentúry Interfax to oznámilo ruské ministerstvo obrany. Manévrov sa zúčastňuje približne 1 000 vojakov, ktorí manipulujú s približne 100 kusmi vojenskej techniky vrátane odpaľovacích zariadení medzikontinen­tálnych balistických striel Jars.

Autonómne odpaľovacie zariadenia mobilného pozemného raketového systému Jars sú zahrnuté do „intenzívnych manévrov“ v Ivanovskej oblasti, oznámilo ruské ministerstvo. Raketoví špecialisti podľa neho nacvičujú okrem iného umiestňovanie raketových komplexov do pozícií v teréne alebo pochody do 100 kilometrov, uviedlo ministerstvo.

Do manévrov sú zapojení príslušníci Strategických raketových vojsk (RVSN), čo sú podľa Interfaxu vojská, ktorých hlavnou úlohou je jadrové odstrašovanie. Balistické strely Jars, ktoré tvoria ich základ, môžu zasiahnuť ciele vo vzdialenosti do 11 000 kilometrov.

5:55 Americký prezident Joe Biden oznámil, že Spojené štáty dodajú Ukrajine ďalšie moderné raketové systémy a muníciu, aby v obrane pred ruskou inváziou dokázala „presnejšie zasiahnuť kľúčové ciele na bojisku“. Šéf Bieleho domu to napísal v utorkovom komentári pre noviny The New York Times.

„Rýchlo sme pristúpili k tomu, aby sme Ukrajine poslali značné množstvo zbraní a munície, aby mohla bojovať na bojisku a byť v čo najsilnejšej pozícii pri rokovacom stole,“ uviedol Biden v príspevku. Poznamenal tiež, že cieľom USA je „demokratická, nezávislá, suverénna a prosperujúca Ukrajina“, ktorá sa dokáže brániť proti ďalšej agresii, cituje ho stanice CNN.

Biden zdôraznil, že Washington nechce vojnu medzi NATO a Ruskom. „Pokiaľ nebudú napadnuté Spojené štáty alebo naši spojenci, nebudeme sa priamo angažovať v tomto konflikte – či už vyslaním amerických jednotiek do bojov na Ukrajinu alebo útokmi na ruské sily,“ povedal. Dodal, že USA Ukrajinu nepodporujú v tom, aby útočila mimo svojho územia.

Agentúra AP už predtým avizovala, že Bidenova administratíva plánuje ohlásiť menšiu dodávku raketových systémov stredného doletu určenú ukrajinským silám. Má ísť o kompromis medzi pomocou ukrajinským jednotkám a zároveň zabránením eskalácie konfliktu tým, že Kyjevu nedodajú zbrane, s ktorými by bolo možné zasiahnuť ciele na území Ruska.

Stanica CNN totiž minulý týždeň s odvolaním sa na viacerých nemenovaných predstaviteľov uviedla, že USA zvažujú dodať Ukrajine v rámci nového balíka vojenskej pomoci moderný delostrelecký salvový raketový systém (MLRS), ktorý Kyjev požadoval. Biden však v pondelok potvrdil, že USA neplánujú poslať Ukrajine raketové systémy, ktoré by dokázali zasiahnuť ruské územie.

CNN v utorok s odvolaním sa na vysokopostavených predstaviteľov Bidenovej administratívy napísala, že USA Ukrajine v rámci 11. balíčka bezpečnostnej pomoci pošlú mobilné salvové raketomety HIMARS vybavené muníciou, ktorá umožní odpáliť rakety do vzdialenosti približne 80 kilometrov.

Najnovší balík vojenskej pomoci má byť oficiálne predstavený v stredu. Jeho súčasťou majú byť okrem iného protitankové strely Javelin, protipancierové zbrane, delostrelecké náboje, vrtuľníky, taktické vozidlá a náhradné diely.

© Autorské práva vyhradené

307 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy