S odvolaním sa na údaje britského štatistického úradu (ONS) to v stredu uviedol denník The Times. ONS odhaduje, že 3,1 percenta britskej populácie trpí dlhotrvajúcimi a často vysiľujúcimi príznakmi typickými pre takzvaný dlhý covid, čo je najvyššie číslo od začiatku vedenia záznamov.
Patrí medzi nich aj 376 000 ľudí, ktorí majú príznaky počas najmenej dvoch rokov od prvého ochorenia covidom.
Podľa štatistického úradu trpí viac ako 826-tisíc ľudí dlhým čovidom najmenej rok a ďalších 1,4 milióna ľudí má príznaky ešte najmenej tri mesiace od potvrdenia prvej infekcie.
Najčastejšie uvádzaným príznakom dlhého covidu je únava, ktorú spomenula viac ako polovica osôb s pretrvávajúcimi zdravotnými komplikáciami, nasledovaná dýchavičnosťou, kašľom a bolesťami svalov. Každý piaty človek s dlhým čovidom uviedol, že príznaky choroby „veľmi obmedzujú“ jeho schopnosť vykonávať každodenné činnosti.
Niektorí pacienti boli takí zoslabnutí, že vraj neboli schopní pracovať alebo dokonca prejsť niekoľko krokov. Približne 1,4 milióna ľudí uviedlo, že dlhý covid mal nepriaznivý vplyv na ich schopnosť zúčastniť sa každodenných činností.
Zistenia podľa denníka zdôrazňujú naliehavú potrebu výskumu príčin tohto ochorenia a liekov, ktoré by pomohli pacientom.
Vedci si stále nie sú istí, čo je príčinou dlhého covidu, a domnievajú sa, že základná príčina sa môže líšiť v závislosti od reakcie človeka na počiatočnú infekciu. U niektorých pacientov môže covid vyvolať prehnanú aktivitu imunitného systému, čo znamená, že napáda nielen vírus, ale aj ich vlastné orgány a spôsobuje trvalé poškodenie. Vírus môže tiež poškodiť cievy, čo prispieva k srdcovým problémom.
ONS uviedol, že dlhým čovidom častejšie trpia ženy, osoby vo veku 35 až 69 rokov, ľudia žijúci v znevýhodnených oblastiach, pracujúci v sociálnej starostlivosti, v školstve alebo v zdravotníctve a osoby s inými zdravotnými ťažkosťami alebo postihnutím.
Samostatné údaje naznačujú, že verejnosť v reakcii na pandémiu trvalo upravila svoje návyky. Podľa prieskumu spoločnosti YouGov a ONS tretina ľudí uviedla, že sa naďalej vyhýba miestam s veľkým počtom ľudí, zatiaľ čo viac ako polovica uviedla, že stále nosí ochranné rúška. Týkalo sa to aj časti mladšej generácie. Až 16 percent osôb vo veku 16 až 29 rokov uviedlo, že sa spoločensky dištancujú, a 40 percent povedalo, že stále občas nosí rúška.