99. deň: Blokáda ukrajinských prístavov môže viesť ku globálnej potravinovej kríze

Blokáda ukrajinských prístavov Ruskom môže viesť ku globálnej potravinovej kríze a v niektorých regiónoch dokonca až k hladomoru. Vo štvrtok to uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko, informuje TASR na základe správy americkej televízie CNN.

, , , 02.06.2022 06:00, aktualizované: 22:21
Slavjansk, raketový útok, Ukrajina Foto: ,
Ľudia čistia oblasť budovy poškodenej nočným raketovým útokom v Slavjansku na Ukrajine v stredu 1. júna 2022.
debata (384)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 99. deň
  • USA potvrdili, že vykonávajú kybernetické útoky na podporu Ukrajiny
  • Ruské sily pokračujú v útoku v oblasti Severodonecka
  • Zelenskyj: Vyše 200-tisíc ukrajinských detí bolo násilne odvedených do Ruska
  • Slovensko uzavrelo s Ukrajinou kontrakt na dodávku húfnic Zuzana
mier-ukrajine-2

VIDEO: Ťažký raketomet Uragan ruskej armády počas bojovej akcie na Ukrajine. Uragany majú vo výzbroji obidve strany konfliktu.

22:21 Moldavský parlament v snahe zabrániť šíreniu moskovskej propagandy schválil zákaz vysielania ruských spravodajských programov. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Moldavsko, ktoré bolo kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu, susedí s Ukrajinou a tiež so separatistickým regiónom Podnestersko, ktorý podporuje Moskva. Ruská invázia na Ukrajinu preto v krajine, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii, zvýšila napätie.

Podnestersko sa od Moldavska odtrhlo v roku 1992 a na jeho území sa nachádza približne 1 500 ruských vojakov. Vysielanie ruských spravodajských programov je síce v krajine zakázané od začiatku vojny, no parlament legislatívu formálne schválil až vo štvrtok.

Moldavská televízia teraz bude môcť vysielať len ruské zábavné programy, nie politické relácie. Nový zákon určuje aj pokuty a ďalšie tresty za vysielanie dezinformácií.

20:50 Starostlivosť o deti aj odídencov so zdravotným postihnutím by mal podporiť tzv. lex Ukrajina 3. Poslancami Národnej rady SR schválený zákon z 24. mája vo štvrtok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Poslanci parlamentu o opatreniach v sociálnej oblasti v súvislosti so situáciou na Ukrajine rokovali v tzv. zrýchlenom režime.

Právna norma rieši problematické oblasti, ktoré sa usadením utečencov na území Slovenska vyskytli a nedali sa predvídať. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR preto v návrhu zákona predstavilo riešenia, ako poskytnúť ďalšiu pomoc.

Cieľom legislatívy je napríklad zabezpečiť formalizovanú starostlivosť o deti aj v oblastiach s nedostatočným počtom kapacít zariadení alebo ak rodič preferuje menší kolektív detí v domácom prostredí. Starostlivosť poskytovaná v detskej skupine v domácom prostredí predstavuje formu starostlivosti o dieťa, ktorá flexibilnejšie reaguje na potreby rodičov a je pre nich dostupnejšou.

Zákon vytvára aj podmienky na ďalšie kapacity pre maloleté deti bez sprievodu z Ukrajiny v akreditovaných centrách pre deti a rodiny. Aktuálne starostlivosť o tieto deti riešia štátne centrá pre deti a rodiny. Doteraz sa akreditované centrá pre deti a rodiny do pomoci deťom z Ukrajiny nevedeli podľa MPSVR zapojiť pre aktuálny, zákonom stanovený mechanizmus poskytovania finančných prostriedkov.

19:42 Ruskí lobisti už nemajú prístup do Európskeho parlamentu. Oznámila to podľa agentúry Reuters predsedníčka EP Roberta Metsolaová. Európa sa podľa nej musí chrániť pred vplyvom Kremľa a propagandou ohľadom vojny na Ukrajine.

„S okamžitou účinnosťou už zástupcovia ruských firiem nemajú povolený vstup,“ oznámila Metsolaová na twitteri opatrenia Európskeho parlamentu. „Nesmieme im dať žiadny priestor na šírenie propagandy a falošných, toxických naratívov o invázii na Ukrajinu,“ uviedla šéfka europarlamentu.

Krok uvítali frakcie liberálov či zelených v EP. Liberálna frakcia Renew ho označila za „ranu ruskej štátnej propagandistickej mašinérii“, pretože podľa nej zníži schopnosť ruských lobistov a vojnových štváčov ovplyvňovať politiky Únie.

Podľa českých pirátov bol zákaz vstupu pre ruských lobistov vyhlásený po výzve niekoľkých europoslancov z politickej skupiny Greens/EFA, ktorej sú súčasťou. "V dobe prebiehajúcej ruskej agresie na Ukrajine sme považovali za obzvlášť nešťastné, že sa po chodbách Európskeho parlamentu a v kanceláriách europoslancov voľne pohybujú lobisti napríklad (energetických firiem) Gazpromu alebo Rosatomu. Títo ľudia samozrejme sledovali nielen svoje ekonomické záujmy, v ruskom energetickom biznise sa točia doslova stovky miliárd eur, ale pomáhali zvyšovať aj ruský vplyv na európske spoločenstvo,“ uviedla europoslankyňa Markéta Gregorová vo vyhlásení, ktoré Pirátska strana zaslala ČTK.

18:53 Turecká spoločnosť Baykar vo štvrtok oznámila, že bojový dron pre ukrajinské sily, na ktorého nákup obyvatelia Litvy minulý týždeň vyzbierali vyše päť miliónov eur, poskytne Vilniusu zdarma. Získané financie tak bude môcť Litva využiť na humanitárnu pomoc. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Litovčania so cťou vyzbierali prostriedky na nákup dronu Bayraktar TB2 pre Ukrajinu,“ napísala vo štvrtok na Twitteri firma Baykar. Dodala, že keď sa tom dozvedela, rozhodla sa Litve dron darovať a Vilnius vyzvala, aby vyzbierané zdroje použil na humanitárnu pomoc na Ukrajine.

Oznámenie prišlo po stretnutí námestníka litovského ministra obrany Viliusa Semešku so zástupcami firmy Baykar v Istanbule. Litovské ministerstvo obrany v príspevku na Twitteri prisľúbilo, že zaistí, aby bol dron pred zaslaním na Ukrajinu plne vyzbrojený.

Dron Bayraktar TB2 sa v posledných rokoch podľa agentúry Reuters ukázal byť účinným v boji proti ruským silám a ich spojencom v konfliktoch v Sýrii a Líbyi. Ukrajina v ostatných rokoch nakúpila od tureckej spoločnosti Baykar viac ako 20 takýchto dronov, pričom 27. januára si objednala ďalších 16 kusov. Táto zásielka bola doručená začiatkom marca.

18:14 Blokáda ukrajinských prístavov Ruskom môže viesť ku globálnej potravinovej kríze a v niektorých regiónoch dokonca až k hladomoru. Vo štvrtok to uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko, informuje TASR na základe správy americkej televízie CNN.

„Zhruba 22 miliónov ton obilia uviazlo v prístavoch a nemôže sa dostať k spotrebiteľom, najmä v Afrike a Ázii,“ povedal Nikolenko. Tento problém podľa neho nevyrieši iba pozemná preprava.

Nikolenko tvrdí, že Rusko taktiež kradne ukrajinské obilie v okupovaných oblastiach, aby ho následne nezákonne predalo tretím krajinám.

„Ruská armáda zamínovala časti mora a neustále sa snaží prelomiť obranu Odesy a ďalších miest na pobreží Čierneho mora,“ pokračoval Nikolenko.

17:21 Spojené štáty dnes oznámili nové sankcie proti Rusku kvôli jeho invázii na Ukrajinu. Opatrenia sa dotknú spolupracovníkov ruského prezidenta Vladimíra Putina, majetku najbohatších Rusov alebo vládnych činiteľov, napísal server CNN. Cieľom je podľa Bieleho domu okrem iného zvýšiť tlak na Putina a jeho okolie.

16:09 Veľvyslanci krajín Európskej únie sa dnes zhodli na podrobnostiach šiesteho balíka sankcií proti Rusku vrátane zákazu dovozu väčšiny ruskej ropy. Novinárom to oznámili diplomatické zdroje, podľa ktorých ostatné krajiny v záujme konečného schválenia opäť ustúpili Maďarsku. Budapešť si najprv vymohla niekoľko ústupkov pri ropnom embargu a dnes na jej popud EÚ z navrhovaného sankčného zoznamu odstránila ruského patriarchu Kirilla. Úniové krajiny by mali sankcie formálne potvrdiť do piatkového rána, platiť by mohli začať ešte v ten istý deň.

15:49 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vyjadrila vo štvrtok na bezpečnostnej konferencii Globsec 2022 Bratislava Forum jasnú podporu Ukrajine. Podľa nej je nie len naším strategickým záujmom, ale aj morálnou povinnosťou, aby mala Ukrajina možnosť vstúpiť do Európskej únie.

„Ukrajinci musia vyhrať túto vojnu a (ruský prezident Vladimir) Putin musí pocítiť veľkú strategickú prehru. Musí byť jasné, že agresor za napadnutie suverénnej krajiny zaplatí obrovskú cenu,“ povedala.

Šéfka EK ďalej uviedla, že členské štáty EÚ plne mobilizujú ekonomickú silu prostredníctvom sankcií, zatiaľ čo Putin mobilizuje svoje jednotky. Zdôraznila, že členské štáty sa musia zbaviť závislosti od ruských fosílnych palív. Podľa nej ide o „najvážnejšie odstrihnutie“, aké môže Únia urobiť ruskej ekonomike, ktorá nie je veľmi diverzifikovaná.

15:45 Niektoré regióny Doneckej oblasti na východe Ukrajiny sú pod neustálou raketovou paľbou. Ruská armáda vo štvrtok ostreľovala aj obec Mykolajivka, ktorá leží neďaleko strategicky významného mesta Sloviansk, uviedol gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, ktorého citujú denník The Guardian a televízia CNN.

Podľa Kyrylenka ostreľovali ruskí vojaci vo štvrtok „celú kontaktnú líniu“. Bombardované sú však predovšetkým mestá Sloviansk a Bachmut. Ruskí vojaci sa v súčasnosti podľa Kyrylenka presúvajú k mestám Sloviansk a Kramatorsk, ktoré chcú dobyť, pričom diaľnica medzi mestami Bachmut a Lysyčansk je „pod neustálym ostreľovaním nepriateľa“.

14:35 Švédsko poskytne Ukrajine viac ekonomickej pomoci a vojenského vybavenia vrátane protilodných striel, pušiek a protitankových zbraní, oznámili vo štvrtok švédsky minister financií Mikael Damberg a minister obrany Peter Hultqvist. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Návrhy, ktoré sú predložené (švédskemu parlamentu), spôsobia, že prostriedky vydelené pre rozpočet centrálnej vlády sa v roku 2022 zvýšia o jednu miliardu švédskych korún (95,5 milióna eur),“ uviedol Damberg vo vyhlásení.

„V rámci solidarity s Ukrajinou a medzinárodnej reakcie na konanie Ruska vláda považuje za potrebné pokračovať v poskytovaní pomoci Ukrajine,“ dodal šéf rezortu financií.

14:21 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že ruskí vojaci ovládajú približne jednu pätinu jeho krajiny vrátane anektovaného polostrova Krym a územia na východe Ukrajiny, ktoré od roku 2014 ovládajú proruskí separatisti. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Približne 20 percent nášho územia je dnes pod kontrolou okupantov,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom videokonferenicie zákonodarcom luxemburského parlamentu.

14:08 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na bezpečnostnej konferencii Globsec 2022 v Bratislave prostredníctvom videospojenia pripomenul dôležitosť jednotného postupu krajín Európy proti Rusku. Takisto apeloval na zvýšenie dodávok zbraní pre Ukrajinu a Európsku úniu vyzval na vypracovanie siedmeho balíka sankcií proti Rusku, informuje TASR.

Ruská invázia na Ukrajinu má podľa Zelenského vplyv aj na rôzne oblasti hospodárstva, potravinovej bezpečnosti, životného prostredia či migrácie. „Akékoľvek rozdelenie v Európe je príležitosťou pre Rusko pokračovať vo svojej bojovej politike,“ varoval.

13:18 Moskva vo štvrtok oznámila, že sa jej za posledný mesiac podarilo zastaviť príchod zahraničných „žoldnierov“ na Ukrajinu a že ich zabila „stovky“. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Stovky zahraničných žoldnierov na Ukrajine boli krátko po svojom príchode na výcvik zlikvidované ruskými presnými zbraňami dlhého doletu,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.

„Väčšina žoldnierov bola zničená v bojových oblastiach, pretože mali nízku úroveň výcviku a nedostatok skutočných bojových skúseností,“ dodalo ministerstvo v Moskve.

13:14 Ruský režim vedie vojnu proti demokratickým hodnotám a pravidlám, ktoré na našom kontinente dekády zabezpečovali mier. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla vo štvrtkovom otváracom prejave bezpečnostnej konferencie Globsec. Pre nastolenie mieru považuje za nevyhnutné pokračovať v podpore Ukrajiny.

„Putinova rozsiahla invázia na Ukrajinu, ktorá sa začala presne pred 99 dňami, nenecháva nikoho na pochybách, že ruský prezident nebojuje len s naším východným susedom. Ukrajina bola napadnutá za to, že sa odvážila byť odlišná od Putinovho Ruska. Pre zlepšovanie právneho štátu, boj s korupciou a otvorenú spoločnosť,“ vyhlásila prezidentka. Za chybu považuje prehliadanie či zlú interpretáciu varovných signálov, ktoré vojne na Ukrajine predchádzali.

12:59 Ukrajina už samu seba považuje za súčasť Európskej únie, vyhlásil vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Ukrajina sa už de facto stala členom EÚ,“ uviedol Zelenskyj vo videopríhovore, ktorý predniesol pred luxemburským parlamentom.

„Verím, že Ukrajina svojimi činmi preukazuje, že spĺňa európske kritéria,“ pokračoval ukrajinský prezident.

Zelenskyj ďalej bez toho, aby spomenul meno ruského prezidenta Vladimira Putina, uviedol: „Musíte zastaviť túto osobu pred zničením európskych hodnôt. Ak spoločne nedokážeme tohto muža zastaviť, tak zažívame temné hodiny – temné hodiny, ktoré sme už zažili počas druhej svetovej vojny,“ vyhlásil Zelenskyj.

12:02 Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v stredu vo svojom prvom tohtoročnom verejnom prejave prelomila mlčanie o invázii Ruska na Ukrajine a odsúdila ju. K vojne sa doteraz nevyjadrovala preto, aby to nerobila len „z vedľajšej línie“, napísal vo štvrtok portál britskej televízie BBC.

Na stredajšom podujatí v Berlíne Merkelová, ktorá skončila v úrade spolkovej kancelárky koncom roka 2021, podporila prácu nemeckej vlády, Európskej únie, Spojených štátov, Severoatlantickej aliancie (NATO) a ďalších aktérov zameranú na hľadanie riešenia, ako „ukončiť túto barbarskú vojnu“. Pre agentúru Reuters to potvrdil nemenovaný účastník podujatia – išlo o rozlúčkovú akciu s odchádzajúcim šéfom Nemeckej konfederácie odborových zväzov (DGB).

„Som solidárna s Ukrajinou, na ktorú útočí Rusko, a podporujem jej právo na sebaobranu,“ povedala Merkelová v prejave.

Merkelová čelila kritike že sa počas svojho 16-ročného pôsobenia v úrade kancelárky snažila rozvíjať vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom – predovšetkým dohodnúť sa na plynovode Nord Stream 2. Tento projekt však jej nástupca Olaf Scholz nakoniec zastavil, a to len dva dni pred inváziou Ruska na Ukrajine, ktorú Putin spustil 24. februára.

10:56 Od začiatku vojny na Ukrajine zahynulo už 243 detí a vyše 200 000 ich bolo násilne odvedených do Ruska. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore, ktorý bol zverejnený v stredu večer na Medzinárodný deň detí. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian a televízie CNN.

Ruské jednotky podľa Zelenského násilne odvádzajú z Ukrajiny nielen dospelých, ale aj deti. „Je to jeden z najohavnejších vojnových zločinov Ruska. (…) Boli to siroty zo sirotincov, deti s rodičmi, no i deti oddelené od svojich rodín,“ uviedol Zelenskyj.

„Rusko týchto ľudí rozptyľuje po svojom území a našich občanov umiestňuje predovšetkým do odľahlých oblastí. Cieľom tejto kriminálnej praktiky je nie len ukradnúť našich ľudí, ale aj prinútiť ich zabudnúť na Ukrajinu a znemožniť im návrat,“ pokračoval ukrajinský prezident. (tasr)

10:42 Ukrajinsko-poľské hranice prekročilo do Poľska od 24. februára už 3,77 milióna ľudí, informovala vo štvrtok ráno na Twitteri pohraničná stráž (SG). V správe sa na ňu odvolala tlačová agentúra PAP.

Podľa SG urobili v stredu jej príslušníci približne 21 400 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na územie Poľska z Ukrajiny a vo štvrtok do 07.00 h dosiahol počet nových prichádzajúcich približne 6 700.

Poľská pohraničná stráž takisto uviedla, že v stredu odišlo z Poľska na Ukrajinu 27 000 ľudí. Od začiatku vojny opustilo Poľsko a vrátilo sa na Ukrajinu celkovo okolo 1,77 milióna ľudí.

10:23 Holandská vláda predstavila svoje najväčšie zvýšenie vojenských výdavkov od skončenia druhej svetovej vojny, ako to kabinet sám ohodnotil. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News. Ako uviedla v stredu holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová, „hrozby vo svete a vojna na Ukrajine ukazujú, že mier a bezpečnosť nemožno brať za samozrejmé a dané“.

Dodatočných päť miliárd eur na rok bude použitých na financovanie bojovej techniky, ako je napríklad šesť nových stíhacích lietadiel F-35 a zdvojnásobenie počtu bezpilotných lietadiel MQ-9 zo štyroch na osem, ale tiež na zmiernenie celkového nedostatku výzbroje. To znamená, že v rokoch 2024 a 2025 Holandsko dosiahne výšku výdavkov na obranu dve percentá HDP (hrubého domáceho produktu), čo od členských štátov žiada Severoatlantická aliancia (NATO). (tasr)

9:37 Británia dá Ukrajine raketové systémy, ktoré dokážu zasiahnuť cieľ vzdialený 80 kilometrov, oznámilo britské ministerstvo obrany. TASR o tom informuje na základe správy televízie CNN. Spojené kráľovstvo pošle Ukrajine raketové systémy, aby sa mohla brániť proti Rusku, uviedol v stredu britský minister obrany Ben Wallace. Británia plánuje Ukrajine poslať raketomety M270.

Tento krok pritom Británia „úzko koordinuje“ s rozhodnutím Spojených štátov poskytnúť Ukrajine salvové raketomety Himars. Tie sú v podstate variantnou raketometov, ktoré Británia plánuje darovať Ukrajine, uvádza rezort diplomacie. Británia okrem toho uviedla, že na svojom území vycvičí ukrajinských vojakov na to, ako tieto raketomety používať, aby sa maximalizovala efektivita týchto zbraní. (tasr)

9:16 Ruskí vojaci vo štvrtok pomaly postupovali k obsadeniu východoukrajinského mesta Severodoneck, kde pokračovali pouličné boje. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA. Generálny štáb ukrajinskej armády hlásil útoky ruských síl v oblasti Severodonecka. Toto priemyselné mesto v Luhanskej oblasti je kľúčovým cieľom Moskvy.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj oznámil, že Rusko má v súčasnosti pod kontrolou 80 percent tejto oblasti. „Pouličné boje pokračujú,“ napísal na sociálnej sieti Telegram a dodal, že ukrajinské sily „budú o Severodoneck bojovať až do konca“. „Najnáročnejšia situácia je v Luhanskej oblasti, kde sa nepriateľ usiluje vytlačiť našich vojakov z ich pozícii,“ povedal hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj. Rusko má podľa jeho vyjadrení výhodu v oblasti delostrelectva­. (tasr)

8:25 Minister obrany Jaroslav Naď potvrdil, že kontrakt s Ukrajinou na dodávku húfnic Zuzana je už uzavretý. Už skôr ho ohlásila prezidentka Zuzana Čaputová počas svojho prejavu v ukrajinskom parlamente.

8:22 Vojna sa neskončí, ak sa Ukrajina vzdá časti svojho územia v prospech Ruska, uviedla ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská v štvrtkovom rozhovore pre televíziu ABC News. „Ukrajina nemôže brať normálne vyjadrenia, ktoré občas počujeme od lídrov krajín – v niektorých prípadoch lídrov veľkých a vplyvných krajín. Nemôžete sa len tak vzdať častí svojho územia, je to ako keby ste sa vzdali slobody,“ uviedla Zelenská.

Ukrajinská prvá dáma zároveň zopakovala pozíciu svojho manžela, ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Donbas, v ktorom sa Rusko v súčasnosti sústreďuje na útočné operácie, bude znovu patriť Ukrajine.

„Ak by sme aj odovzdali časti svojho územia, agresora by to nezastavilo. Ďalej by vyvíjal nátlak… vykonával by ďalšie a ďalšie útoky proti nášmu územiu,“ dodala Zelenská.

Donbas, ktorý pozostáva z Luhanskej a Doneckej oblasti, leží na východe Ukrajiny pri hraniciach s Ruskom. Práve poloha Donbasu pri ruských hraniciach pritom podľa CNN diktovala väčšinu jeho búrlivej histórie. Po tom, čo sa ruským silám na začiatku vojenskej invázie nepodarilo obsadiť hlavné mesto Kyjev a iné regióny v strednej časti Ukrajiny, sa Donbas stal stredobodom vojenských ambícií Ruska, uvádza CNN.

7:55 Britská stanica BBC News zhromaždila viaceré svedectvá obyvateľov juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, ktorí hovoria o tom, že ich príslušníci ruských okupačných síl bili a mučili. Ruské invázne sily ovládli metropolu oblasti Cherson už krátko po začiatku invázie.

BBC zdôrazňuje, že ide o svedectvá z prvej ruky. Jedno z nich poskytol Olexandr Guz, miestny poslanec v obci Bilozerka v Chersoneskej oblasti. Ten hovoril o tom, ako ho ruskí vojaci zbili a spôsobili mu vážne podliatiny, dali mu na hlavu vrece a vyhrážali sa mu, že príde o ľadviny.

Novinár nezávislého regionálneho periodika Oleh Baturin uvádza, že ho ruskí okupanti uniesli a vyše týždňa väznili. Bili ho pritom po chrbte, nohách a trupe pažbami zbraní a zlomili mu štyri rebrá. Okrem toho počul, ako Rusi mučia aj ďalších ľudí a bol svedkom zinscenovanej falošnej popravy mladého muža.

Reportéri BBC hovorili aj s lekárom z nemocnice v Chersone, ktorý uvádzal, že na telách pacientov objavil stopy po zásahu elektrickým prúdom, po zväzovaní rúk a škrtení, a tiež popáleniny na rukách a chodidlách.

V meste Cherson sa konajú opakované protesty obyvateľov proti ruskej okupácii. Ukrajinské úrady odhadujú, že mesto od začiatku marca opustila už približne polovica z 280.000 oby­vateľov. Z Chersonského regiónu odišla už asi pätina obyvateľstva.

Ruské okupačné sily tvrdia, že ovládajú celú Chersonskú oblasť a podnikli už sériu krokov k jej rusifikácii, izolovaniu od zvyšku Ukrajiny a možnému začleneniu do Ruska. V oblasti sa však evidentne stále bojuje a ukrajinské jednotky tam v posledných dňoch hlásili viaceré lokálne bojové úspechy.

6:31 Horná komora parlamentu Írskej republiky v stredu schválila vyhlásenie, ktoré označuje „nelegálnu“ ruskú inváziu na Ukrajinu za „akt genocídy“. Oznámil to v stredu večer na Twitteri predseda írskeho Senátu Mark Daly. Šesťdesiatčlenný Seanad Éireann prijal príslušnú rezolúciu jednomyseľne.

Vyhlásenie, ktorého text bol zverejnený na stránke írskeho parlamentu, podporuje právo nezávislej a suverénnej Ukrajiny slobodne si vybrať, do akých politických a vojenských zoskupení chce patriť. Ruská invázia na Ukrajinu bola podľa írskych senátorov ničím nevyprovokovaným aktom, ktorý sa udial v zjavnom rozpore s medzinárodným právom. Ruská armáda na Ukrajine opakovane útočí aj ťažkými zbraňami na civilné ciele a jej ostreľovači strieľajú aj na obyvateľov utekajúci z horiacich domov. „Ruské vojenské a polovojenské sily počas invázie vykonávajú genocídu,“ píše sa vo vyhlásení.

Vojaci Ruskej federácie sa podľa írskych senátorov dopúšťajú aj „barbarských činov vraždenia, znásilňovania a znesväcovania mŕtvol“. Putin sa pritom snaží počínanie svojich vojakov ospravedlniť alebo zatajiť prostredníctvom šírenia propagandy a lží.

„Skutky páchané ruskou armádou napĺňajú kritériá pre genocídu, ako sú uvedené v Dohovore OSN o zamedzení a trestaní zločinu genocídy,“ píše sa v rezolúcii členov Senátu Írskej republiky. Zároveň sa v nej vyjadruje presvedčenie, že za zločiny páchané na Ukrajine treba vyvodiť zodpovednosť voči politickým lídrom Ruskej federácie.

Podobné vyhlásenia prijali v posledných týždňoch aj zákonodarcovia v Kanade, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku či v Českej republike.

6:13 Ruské rakety zasiahli v stredu železničnú trať v západoukrajinskej Ľvovskej oblasti, pričom utrpeli zranenia piati ľudia. Strely dopadli neďaleko kľúčového železničného tunela v Karpatoch, ktorý však údajne poškodený nebol. Informovali o tom agentúra AP a stanica CNN s odvolaním sa na vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov a železníc.

Prvé správy hovorili o tom, že rakety zasiahli aj dôležitý železničný tunel Beskydskyj na trati Ľvov-Stryj-Čop. Ide o jeden z najdlhších tunelov na Ukrajine vedúci popod Volovecké sedlo; nachádza sa na pomedzí Ľvovskej a Zakarpatskej oblasti, ktorá hraničí so Slovenskom.

Podľa ukrajinských štátnych železníc však nedošlo k zásahu samotného tunela, a rozsah vzniknutých škôd sa ešte skúma.

„Preverujeme rozsah škôd na infraštruktúre. K obetiam z radov pracovníkov železníc nedošlo. Tri osobné vlaky nabrali meškania. Sú v bezpečí, rovnako ako cestujúci,“ uviedol riaditeľ železníc Olexandr Kamyšin.

Gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj uviedol, že pri ruskom útoku na dopravnú infraštruktúru utrpeli zranenia piati ľudia s tým, že podrobnejšie informácie budú zverejnené v priebehu štvrtka.

Podľa CNN ide už o druhý ruský útok na túto železničnú trať v Ľvovskej oblasti, ktorá hraničí s Poľskom.

Poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko uviedol, že cieľom ruského útoku bolo prerušiť kľúčové železničné spojenie a zastaviť tak dodávky zbraní a paliva, ktoré Ukrajine posielajú západní spojenci. Heraščenko pôvodne hovoril o tom, že bol zasiahnutý aj tunel Beskydskyj, k čomu však podľa vyjadrenia železníc napokon nedošlo.

6:00 Spojené štáty vykonávajú v reakcii na ruskú inváziu kybernetické operácie na podporu Ukrajiny, povedal v rozhovore s televíziou Sky News šéf veliteľstva americkej armády pre kybernetické otázky.

Operácie armádnych hackerov podľa neho pokrývajú „celú škálu“ týchto aktivít vrátane „ofenzívnych“. Biely dom odmietol, že by takýto postup bol v rozpore s výrokmi prezidenta Joea Bidena o snahe vyhýbať sa priamej konfrontácii s Ruskom.

„Vykonali sme sériu operácií, naprieč celou škálou. Ofenzívne, defenzívne… informačné operácie,“ povedal generál Paul Nakasone. Podľa Sky News ide o prvé oficiálne potvrdenie toho, že USA sa v nadväznosti na vypuknutie vojny angažujú v hackerských útokoch na podporu napadnutej krajiny. Ruský prezident Vladimir Putin pred niekoľkými dňami vyhlásil, že jeho krajina čelí koordinovanej „kybernetickej agresii“ rôznych krajín.

Vyjadrenie prichádza v čase stupňujúcej sa vojenskej pomoci Ukrajine zo strany Washingtonu. Prezident Biden oznámil, že v novej várke zbraní pre ukrajinskú armádu budú aj raketové systémy HIMARS, ktoré môžu presne zasahovať ciele vzdialené až 80 kilometrov. Americká administratíva však od začiatku konfliktu uisťuje, že sa chce vyhnúť priamemu stretu s Rusmi.

„Nie, nie je. My to tak nevidíme,“ reagovala hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová na otázku reportéra, či vykonávanie útočných kybernetických operácií nie je v rozpore s opakovanými vyjadreniami ohľadom úlohy USA vo vojne. „Odpoveď skrátka znie nie,“ pokračovala hovorkyňa, podľa ktorej vláda bude pokračovať v podpore ukrajinskej obrany.

Americkí činitelia aj experti v posledných rokoch opakovane pripisujú útoky na ciele v USA ruským hackerom, informácie o reakciách Washingtonu na tieto udalosti sú však veľmi zriedkavé. Ani v prípade aktivít na podporu Ukrajiny podrobnosti nie sú jasné, Nakasone iba uviedol, že sa odohrávali pod dohľadom civilných zložiek USA a na základe politiky vypracovanej na ministerstve obrany.

„Mojou úlohou je poskytnúť ministrovi obrany a prezidentovi sadu možností, takže toto tiež robím,“ povedal generál bez toho, aby spomínané možnosti popísal.

384 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy