V boji s propagandou predstaviteľka exekútívy prisľúbila rázny postup, ale zároveň uistila, že únia žiadny cenzorný úrad či ministerstvo pravdy zriaďovať nemieni, pretože sa nechce znížiť na ruskú úroveň.
„Nesmieme sľubovať nič, čo nemôžeme splniť. Klamať ľuďom alebo lakovať veci na ružovo by bola osudná chyba. Môžeme ale zaručiť, že bude dostatok energie na vykurovanie a dostatok jedla,“ povedala Jourová o rýchlo rastúcich cenách.
„Nízke ceny energií však sľúbiť nemôžeme. Musíme sa preto spoľahnúť na členské štáty, že zmiernia dopady na tých, ktorí majú len málo peňazí, alebo nemajú peniaze žiadne,“ uviedla. Dodala, že je zároveň potrebné požiadať obyvateľov, aby energiou šetrili všade, kde je to možné.
„Je úplne nehorázne, čo Kremeľ robí, a to nielen od začiatku vojny, ale už roky. Štátne médiá v Rusku už nie sú žiadnymi médiami, ale Kremeľ ich používa ako zbrane,“ povedala. Rusko podľa nej pravdu stavia desivým spôsobom na hlavu. „Pripomína mi to zlodeja, ktorý kričí chyťte zlodeja,“ uviedla.
Boj s propagandou vidí Jourová v lepšej komunikácii, aby bolo ľuďom jasné, že rastúce ceny energií a potravín nie sú následkom sankcií, ale pramenia z ruskej agresie. Chce tiež lepšie chrániť novinárov pracujúcich na Ukrajine, pretože Európa potrebuje dôkazy o vojnových zločinoch.
„A musíme opustiť naivný postoj, že sloboda prejavu musí byť chránená za každú cenu,“ povedala. Vysvetlila, že nie je možné zmieriť sa so šírením ruskej propagandy, preto európske štáty uvalili sankcie na tých, ktorí tlačovú činnosť len predstierajú, ale v skutočnosti sú nástrojom Kremľa. "Preto sme sa dohodli s veľkými digitálnymi hráčmi, že sa už nebudú len nečinne prizerať. Povedala som Facebooku, Googlu a ďalším platformám, že sa musia rozhodnúť, či sa postavia na stranu (ruského prezidenta Vladimira) Putina, alebo na stranu tých, ktorí musia utekať, prípadne dokonca zomrieť,“ povedala.
Podľa Jourovej je potrebné, aby internetové spoločnosti kontrolovali, čo sa na ich sieťach deje. „Dúfam, že v polovici júna podpíšu nový kódex Únie o správaní,“ povedala. Uviedla, že kódex je dobrovoľný, ale regulačné úrady budú kontrolovať, či ho technologické spoločnosti dodržiavajú. „Kódex správania ale nesmie byť vynucovaný cenzorom,“ povedala. „Ak dáme moc rozhodovať o pravde a klamstve jedinému grémiu, tak zlyhá, EÚ nebude zriaďovať žiadne ministerstvo pravdy. Nie sme ako Rusko,“ uistila.
V rozhovore Jourová hovorila aj o tom, že Európska únia nechce robiť ústupky v sporoch o hodnoty a právny poriadok s členskými štátmi výmenou napríklad za podporu ukrajinských utečencov. „Európska komisia je strážkyňou zmlúv (o EÚ), preto je povinná zakročiť, ak má podozrenie na ich porušovanie,“ povedala.
Komisia chce zároveň pomôcť krajinám, na ktoré najviac dolieha starostlivosť o utečencov. To sa týka predovšetkým Poľska, ale aj Slovenska či Česka. „Som zástancom toho, aby mali tieto krajiny k dispozícii nové peniaze, a tak sa mohli lepšie o utečencov postarať. Grécko počas utečeneckej krízy v rokoch 2015 a 2016 tiež dostalo peniaze,“ povedala.
O Nemecku, ktoré podľa kritikov v zbrojnej podpore Ukrajiny postupuje len váhavo, Jourová povedala, že Berlín po ruskej invázii statočne prekročil príslovečný Rubikon a do vojenskej pomoci sa zapojil. Naopak, sklamal ju maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý ďalej prehlbuje priekopy medzi Budapešťou a Bruselom.
„Nie sme vo vojne s Maďarskom, ale Orbán musí skrátka prijmú to, že EÚ záleží na dodržiavaní pravidiel,“ povedala o sporoch s Budapešťou o dodržiavaní zásad právneho štátu.