„Musíme sa pripraviť na to, že to bude dlhé. Pretože pozorujeme, že sa vojna stala vojnou opotrebovávacou,“ povedal Stoltenberg, ktorý sa vo Washingtone pripravuje na summit NATO v Madride. Vrcholné stretnutie aliancie sa uskutoční na konci tohto mesiaca.
Stoltenberg predtým uviedol, že vojna na Ukrajine „by mohla skončiť zajtra, ak by Rusko zastavilo svoju agresiu“. „V tejto fáze ale žiadne podobné náznaky nevidíme,“ poznamenal šéf NATO.
Severoatlantická aliancia sa v nadchádzajúcich dňoch chystá aj na schôdzku v Bruseli, ktorej predmetom budú rokovania s predstaviteľmi Švédska, Fínska a Turecka. Ankara totiž ako jediný člen aliancie nesúhlasí, aby dve severské krajiny pristúpili k NATO.
Ostatné členské štáty NATO sú ale s Ankarou v kontakte, aby jednotne pristúpili k tureckým obavám ohľadom pristúpenia Švédska a Fínska, uviedol podľa agentúry Reuters Stoltenberg.
Kvôli ruskému útoku na Ukrajinu z 24. februára požiadali Helsinki a Štokholm v polovici minulého mesiaca o vstup do NATO. Ankara tvrdí, že Fíni a Švédi podporujú teroristické organizácie, čím myslia niektoré kurdské skupiny. Napríklad Stranu kurdských pracujúcich (PKK) či priaznivcov duchovného Fethullaha Gülena, ktorých turecké úrady považujú za strojcov neúspešného pokusu o štátny prevrat z roku 2016. Turecko od oboch škandinávskych krajín chce aj zrušenie obmedzení na vývoz zbraní.