Agentúra MTI v tejto súvislosti uviedla, že podmienky trianonského mieru boli prijaté na mierovej konferencii 1919–20 v Paríži, na ktorej víťazné mocnosti rozhodli o novom poriadku Európy. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
MTI pripomína, že vedúci maďarskej delegácie Albert Apponyi 16. januára 1920 prezentoval maďarský postoj, v rámci ktorého prostredníctvom dokumentov a máp vykreslil geografickú situáciu obyvateľstva. Použil historické i právne argumenty, ktoré ale neovplyvnili priebeh mierových rokovaní. Podmienky mieru odovzdali maďarskej delegácii v máji 1920. Členovia tejto delegácie po ich prečítaní odstúpili z funkcií.
Štátny tajomník kancelárie maďarského predsedu vlády zodpovedný za národnú politiku Árpád János Potápi podľa servera hirado.hu v piatok večer povedal, že prakticky neexistuje mesto či obec v Maďarsku a ani v inej krajine, v ktorej žijú Maďari, kde by si v tento deň nepripomínali Trianon.
„Primárnym cieľom tohtoročných podujatí je ešte viac zomknúť Maďarov, nech žijú v Maďarsku, v Karpatskej kotline či v diaspóre. Chceme všetko urobiť pre to, aby sme posilnili pocit a vedomie národnej spolupatričnosti,“ dodal Potápi.
Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá vymedzila hranice Maďarska a Československa po rozpade Rakúsko-Uhorska v závere prvej svetovej vojny, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon pri Paríži predstavitelia Dohody (Británia, Francúzsko, Spojené štáty a Taliansko) a Maďarska.
Ako dôsledok Trianonskej zmluvy zostalo v Maďarsku sedem miliónov z 20,8 milióna obyvateľov predošlého Uhorska. Dovedna 72 percent územia Uhorska pripadlo spojeneckým krajinám a Maďarsko stratilo prístup k moru, ktoré malo dovtedy prostredníctvom Chorvátska.
Hoci Maďarsko zmluvu podpísalo a ratifikovalo, s novým stavom sa nezmierilo. Poslanci maďarského parlamentu 31. mája 2010 rozhodli, že výročie podpisu zmluvy sa bude každoročne pripomínať pamätným dňom, ktorý bol stanovený na 4. júna ako Deň národnej spolupatričnosti.