Bolo potrebné, aby si Švédsko podalo prihlášku do NATO?
Vojna Ruska proti Ukrajine zmenila bezpečnostnú situáciu v Škandinávii, najmä pre Švédsko a Fínsko. Moskva európskym krajinám 17. decembra poslala list. Bol to prvý signál, že Kremeľ skutočne chce zmeniť bezpečnostnú architektúru a mať vplyv na rozhodnutia štátov o tom, ako si predstavujú budúcnosť a s kým chcú spolupracovať. Samozrejme, potom sa 24. februára začala vojna. Zo strany Ruska to bol nelegálny čin, ktorým ukázalo, že chce zničiť ukrajinskú spoločnosť, že neakceptuje existenciu ukrajinského národa, a že vníma Ukrajincov ako Rusov. Nemôžeme pripustiť, aby sa porušenie medzinárodného práva stalo normálnou vecou. Jednoznačne to musíme odmietnuť. Ako som už povedal, správanie Moskvy a jej odkaz európskym krajinám ukazuje, že Kremeľ chce zásadným spôsobom zmeniť spôsob, akým funguje naša bezpečnosť. Najprv na to zareagovalo Fínsko, ktoré začalo proces vstupu do Severoatlantickej aliancie.
A Štokholm sa následne pridal.
Na našej strane sme začali s bezpečnostnou analýzou. Vidíme to tak, že vstup do NATO je pre nás tou najlepšou možnosťou. Ide o to, aby sme čo najlepšie dokázali odradiť nepriateľsky naladené Rusko. Je očividné, že toto je nové bezpečnostné prostredie, v ktorom budeme žiť veľmi dlhý čas. Sme svedkami toho, čo vyzerá ako ďalšia železná opona, alebo, ak chcete, môžeme to nazvať novou studenou vojnou medzi demokratickou Európou a Ruskom. Vo Švédsku sme práve rozhodli o treťom balíku vojenskej pomoci pre Kyjev. Je veľmi dôležité, aby demokratické krajiny Európy pokračovali v podpore Ukrajincov. Ich boj za slobodu je aj naším bojom, keďže Rusko sa pokúša zmeniť bezpečnostnú situáciu a bezpečnostný poriadok v Európe. Nemôžeme pripustiť, aby Moskva ovplyvňovala naše rozhodnutia. Aj preto sa Švédsko rozhodlo požiadať o členstvo v NATO a dúfame, že do aliancie vstúpime čo najrýchlejšie.
Ako presvedčíte Turecko, aby s tým súhlasilo?
Nebudem komentovať nič, čo súvisí s Tureckom. S Ankarou pokračujeme v dialógu.
Môžete povedať, ako ste v ňom pokročili?
Nie.
Predpokladáte, že krajiny NATO dajú Švédsku a Fínsku zelenú na začatie procesu vstupu do aliancie na summite koncom júna v Madride?
Vyjadrím sa k tomu, keď sa to stane. Chceme, aby bol tento proces taký rýchly, ako je to len možné. Severoatlantická aliancia má politiku otvorených dverí pre krajiny, ktoré majú záujem do nej vstúpiť. Predtým ako sme sa rozhodli požiadať o členstvo v NATO, hovorili sme s generálnym tajomníkom aliancie Jensom Stoltenbergom a s jednotlivými krajinami. Ich odkaz znel, že sme vítaní.
Strávil som minulý týždeň niekoľko dní v Helsinkách, kde som sa okrem iného pýtal politikov a expertov, ako vnímajú scenár, že by Turecko dalo Fínsku na ceste do aliancie zelenú, ale Švédsko by stoplo, prípadne naopak. Zamysleli ste sa nad touto možnosťou?
Nebudem špekulovať o veciach, ktoré sa ešte nestali.
Som si však istý, že ste už určite riešili, čo by bolo, keby nastala takáto situácia.
Ako som povedal, nechcem špekulovať o veciach, ktoré sa ešte nestali.
To, čo ste spomenuli o dôvodoch rozhodnutia Štokholmu vstúpiť do aliancie, sa veľmi podobá na to, čo hovoria Helsinki. Veľa sa však diskutuje o tom, ako Fíni ešte nedávno členstvo krajiny v NATO nepodporovali, ale v podstate za niekoľko týždňov sa ich postoje zásadne zmenili. Čo hovoria prieskumy verejnej mienky vo Švédsku?
Nemám pocit, že by sme sa v tomto nejako zásadne líšili od Fínska. Členstvo v NATO má širokú podporu politickej scény a vnímam to tak, že aj medzi obyvateľmi. Naša vláda mala právo požiadať o vstup, a keď s alianciou ukončíme rokovania, naše rozhodnutie ešte potvrdí parlament.
Povedali ste, že vzťahy s Ruskom teraz pripomínajú spustenie ďalšej železnej opony či novú studenú vojnu. Čo sa s tým dá robiť?
V Európe sme svedkami najväčšieho ozbrojeného konfliktu od druhej svetovej vojny. Moskva je za to plne zodpovedná. Za vojnu môžu iba Rusi a nikto iný. Konflikt spustil Kremeľ a okrem toho už v minulosti šíril dezinformácie, podporoval extrémistické politické strany a usiloval sa ovplyvňovať voľby. Realisticky sa musíme pozrieť na to, čo je Rusko. Ak bude pokračovať v tom, čo robí, ťažko si predstaviť, že v budúcnosti by sme naše vzťahy mohli založiť na budovaní dôvery, keďže hovoríme o autoritatívnej krajine. V prípade, že to nazveme novou studenou vojnou alebo nejako podobne, ja s tým nemám problém.
Ako sa švédske ozbrojené sily zaradia do NATO, keď vaša krajina vstúpi do aliancie? Bude to rýchly proces?
Máme na to vybudované veľmi dobré základy. Švédsko je interoperabilné s mnohými krajinami NATO, s ktorými aj spoločne cvičíme. Myslím si, že švédske ozbrojené sily aliančné štáty rešpektujú. Za šesť rokov sme s nimi podpísali okolo 20 obranných dohôd. Je to most do NATO. Integrácia švédskych ozbrojených síl do aliancie nie je žiadnym veľkým problémom a dá sa rýchlo vyriešiť.
Hovorili ste o treťom balíku vojenskej pomoci Ukrajine. Kyjev teraz podľa všetkého potrebuje najmä delostrelectvo s dlhším dosahom. Je také niečo súčasťou tohto balíka?
Pošleme protilodné rakety, čo sme doteraz nerobili. Je to nová vec. Protilodný systém RBS 17 sa dá použiť na mori aj na súši. Posielame tiež protitankové strely a ďalšiu muníciu. Súčasťou sú aj veľkokalibrové pušky (dokážu prestreliť aj ľahko pancierované vozidlá, pozn. red.). Dá sa povedať, že oproti predchádzajúcim balíkom pomoci posielame Ukrajine ešte lepšie zbraňové systémy. Podľa môjho názoru bude ruská vojna trvať dlho. Neskončí sa ani o týždeň, ani o mesiac. Znamená to, že bude potrebné, aby sme dlhodobejšie dokázali udržať istú úroveň dodávok zbraní Ukrajine. Myslím si, že jednotlivé krajiny by sa v tom mali dopĺňať. Budem hovoriť o ďalšom balíku pomoci zo Švédska, keď sa na ňom dohodneme. Ale všetky demokratické krajiny musia Ukrajinu podporovať.
Foto: SWEDISH DEFENCE FORCES
Konflikt naozaj môže trvať ešte veľmi dlho. Keď sa však pozriete na doterajší priebeh vojny, vidíte už nejaké poučenia, ktoré z nej vyplývajú pre švédske ozbrojené sily? Aj vojenskí experti asi precenili ruské schopnosti, ale predsa sa v poslednom čase zdá, že okupačná armáda na Ukrajine na viacerých miestach pomaly postúpila.
Dlhé roky sme veľa vedeli o ruských vojenských spôsobilostiach. Dlhodobo sme sa zaoberali tým, ako fungujú ruské ozbrojené sily. Samozrejme, venovali sme aj úsilie rozvoju našej armády. Na druhej strane sa dá povedať, že nepredvídateľnosť je hlavným vojenským faktorom, ktorý sa spája s ruskými ozbrojenými silami. Kremeľ takto funguje. Kedykoľvek sa môže niečo stať, v tomto je Moskva veľmi flexibilná. Používa najrôznejšie spôsoby. Usiluje sa oslabiť politické systémy krajín, trávi ľudí, šíri dezinformácie, používa hybridné aktivity. Toto všetko musíme brať do úvahy.
Kedy bude Švédsko investovať do obrany dve percentá hrubého domáceho produktu, k čomu sa zaviazali krajiny NATO? Tento rok ste na úrovni približne 1,3 percenta.
Naše ozbrojené sily povedali, že to môžeme dosiahnuť do roku 2028, a ja s tým súhlasím.
Nemalo by to byť rýchlejšie?
Musíme to urobiť realistickým a efektívnym spôsobom. Nie je to otázka toho, čo si želáme. Je nevyhnutné, aby navýšenie rozpočtu na obranu prinieslo želaný efekt. V tomto musíme byť realistickí.
Na aké vojenské spôsobilosti sa teda chcete zamerať, keď plánujete na armádu dávať viac peňazí?
Práve to analyzujeme. Ozbrojené sily do 1. novembra predložia správu, na ktorej pracujú. Potom urobíme potrebné rozhodnutia.