103. deň: Dostanete ťažké zbrane? Zatlačíme vás ďalej od hraníc, odkázali Rusi Kyjevu

23:05 Kremeľ v pondelok pridal na zoznam osôb, ktoré majú zakázaný vstup na územie Ruskej federácie, ďalších 61 občanov Spojených štátov. Ide najmä o vládnych predstaviteľov a riaditeľov spoločností v obrannom a energetickom sektore. Urobil tak v reakcii na sankcie, ktoré Západ uvalil na Rusko pre jeho inváziu na Ukrajinu, píše agentúra AFP.

Na zozname osôb, ktoré nesmú vstúpiť na ruské územie, sa nachádza aj americká ministerka energetiky Jennifer Granholmová či riaditeľ filmových štúdií Universal Pictures.

21:41 Americké ministerstvo spravodlivosti nariadilo v pondelok zadržanie dvoch lietadiel, ktoré vlastní ruský oligarcha Roman Abramovič, pretože boli pri ich používaní porušené sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s jeho vojenskou inváziou na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Americký rezort spravodlivosti v súdnych spisoch uviedol, že dve lietadlá, Boeing 787–8 Dreamliner a Gulfstream G650ER, leteli začiatkom marca do Ruska bez licencie, čím boli porušené americké vývozné predpisy. Podľa nových vývozných pravidiel, ktoré vstúpili do platnosti 24. februára, si totiž Abramovič musel na lietadlá zaobstarať licenciu, ak s nimi chcel letieť do Ruska, pretože oba stroje boli vyrobené v Spojených štátoch.

Predpokladá sa, že obe lietadlá, ktoré chcú Spojené štáty zhabať, sú v súčasnosti mimo dosahu amerických úradov, keďže jedno sa nachádza v Rusku a druhé zrejme v Dubaji.

21:30 Rusko začalo Kyjevu vracať telá ukrajinských bojovníkov zabitých v oceliarňach Azovstaľ v zničenom meste Mariupol, ktoré sa stali symbolom posledného odporu Ukrajincov proti invázii Moskvy. V pondelok o tom informovala tlačová agentúra AP.

Desiatky tiel bojovníkov, nájdených v zbombardovaných, zruinovaných oceliarňach, ktoré majú teraz pod kontrolou Rusi, boli prevezené do ukrajinskej metropoly Kyjev. Tam prebieha testovanie DNA na zisťovanie totožnosti pozostatkov. Oznámil to Maksym Žorin, vojenský veliteľ a bývalý vodca pluku Azov, ktorého bojovníci patrili tiež k obrancom oceliarní.

Pluk Azov spolu s ďalšími jednotkami ukrajinských síl bránili obrovské oceliarne takmer tri mesiace, potom na príkaz velenia ukrajinskej armády zložili zbrane.

21:05 Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v pondelok výnos, na základe ktorého rodinám príslušníkov ruskej Národnej gardy (Rosgvardija), ktorí zomreli na Ukrajine alebo v Sýrii, vyplatia po päť miliónov rubľov (76 600 eur). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Rosgvardija je priamo podriadená Putinovi a bola vytvorená v roku 2016, pričom jej úlohou je bojovať proti terorizmu a organizovanému zločinu. Práve Rosgvardiju používa Rusko na potlačenie protestov v krajine.

Výnosom, ktorý Putin v pondelok podpísal, tak Rusko oficiálne priznalo, že medzi vojakmi, ktorí zahynuli vo vojne na Ukrajine, sú aj príslušníci Rosgvardije.

20:03 Grécko svojich približne 100 obrnených vozidiel ruskej výroby dodá na Ukrajinu len v tom prípade, keď do Grécka dorazí sľúbená náhrada podobných vozidiel z Nemecka. TASR správu prevzala v pondelok z agentúry DPA.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis a nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz sa na tejto výmene dohodli v predchádzajúcich týždňoch. Grécko má na Ukrajinu poslať obrnené vozidlá typu BMP-1 a Nemecko ich má nahradiť podobnými vozidlami typu Marder. Nemecko podobné dohody o výmene uzavrelo so Slovinskom i s Českom.

19:46 Ruskí predstavitelia v okupovanom Mariupole zatvorili toto juhoukrajinské prístavné mesto do karantény pre možné vypuknutie cholery. V pondelok o tom informoval portál britského denníka The Guardian s odvolaním sa na ukrajinské úrady.

Poradca starostu Mariupola Petro Andriuščenko pre ukrajinskú televíziu uviedol, že mesto sa pripravuje na epidémiu, pretože sa v ňom hromadia mŕtve telá a odpadky.

Andriuščenko, ktorý z mesta odišiel na začiatku vojny, citoval svoje zdroje ešte stále prítomné v Mariupole. A povedal: „Slovo cholera počuť v meste medzi miestnymi predstaviteľmi a ich poradcami čoraz častejšie. Pokiaľ vieme, epidémia sa viac-menej už začala.“

18:22 Ukrajinská armáda v pondelok uviedla, že sa jej podarilo zatlačiť ruskú flotilu vyše 100 kilometrov od ukrajinského čiernomorského pobrežia, ktoré ruské lode už celé týždne blokujú. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Výsledkom našej aktivity zameranej na porážku nepriateľa je, že skupina lodí ruskej Čiernomorskej flotily bola zatlačená preč od ukrajinských brehov do vzdialenosti presahujúcej 100 kilometrov,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram.

Podľa rezortu muselo Rusko zmeniť taktiku a rozmiestnilo raketové systémy na polostrove Krym a na juhu Chersonskej oblasti, ktorú ruské sily okupujú. Rusko okrem toho poslalo posily na malý Hadí ostrov v Čiernom mori, ktoré dobylo ešte v prvý deň invázie.

„Zbavili sme ruskú flotilu úplnej kontroly nad severovýchodnou časťou Čierneho mora, ktorá sa stala šedou zónou,“ uviedol ukrajinský rezort obrany a dodal, že Rusko sa teraz snaží získať späť kontrolu nad týmto regiónom.

18:08 Celkovo 200 101 Ukrajincov sa už zamestnalo na základe zjednodušeného postupu, ktorý Poľsko zaviedlo na pomoc ukrajinským utečencom pri hľadaní práce. V pondelok o tom informovalo poľské ministerstvo práce a rodiny, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra PAP.

Ukrajinskí občania, ktorí prišli do Poľska po napadnutí ich krajiny Ruskom 24. februára, sa na základe osobitného zákona môžu zamestnať bez nutnosti požiadať o špeciálne pracovné povolenie.

Väčšina novozamestnaných Ukrajincov si našla prácu v stredopoľskom Mazovskom a Lodžskom vojvodstve, v západnom Veľkopoľskom vojvodstve a v juhozápadnom Dolnosliezskom vojvodstve, dodalo ministerstvo v tlačovom vyhlásení.

17:08 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry Reuters požiadal ukrajinských spojencov o protilodné zbrane, ktoré by podľa neho boli najlepšou zárukou pre bezpečnú plavbu ukrajinských lodí. Ruská Čiernomorská flotila podľa Kyjeva a západných médií bráni v Čiernom mori pohybu lodí. Moskva toto tvrdenie odmieta.

Agentúra Bloomberg napísala, že Rusko a Turecko sa dohodli na predbežnom pláne na znovunaštartovanie zastaveného exportu ukrajinského obilia, ale že Ukrajina s podmienkami tejto dohody nesúhlasí. Turecká vláda podľa zdrojov Bloombergu ponúkla vojenskú pomoc s odmínovaním pobrežia pri juhukrajinskom prístave Odesa a sprievod plavidiel prevážajúcich obilie. Ukrajina sa však obáva, že odmínovanie by Odesu vydalo napospas ruským útokom. Rusko navyše podľa informácií agentúry žiada, aby malo možnosť kontrolovať, či plavidlá neprevážajú zbrane, čo je ďalšia podmienka, ktorú Kyjev odmieta.

**16:40 Moskovský súd vymeral pokutu vo výške 20 miliónov rubľov (asi 298-tisíc eur) Rádiu Slobodná Európa/Rádiu Sloboda (RFE/RL) za to, čo označil ako falošný obsah týkajúci sa ruskej operácie na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Interfax.

Ruský cenzúrny úrad Roskomnadzor zablokoval webové stránky RFE/RL, rovnako ako ďalších zahraničných médií, už začiatkom marca. Prezident Vladimír Putin v marci podpísal zákon, na základe ktorého hrozí až 15 rokov väzenia za „úmyselné šírenie falošných správ“ o armáde. To prinútilo niektoré západné médiá, aby z Ruska odvolali svojich novinárov.

Dnes Rusko varovalo americké spravodajské organizácie, že im odoberie akreditácia, pokiaľ sa nezmení zaobchádzanie s ruskými novinármi v Spojených štátoch, uviedla agentúra Reuters.

15:46 Ak sa Rusku podarí preraziť na Donbase na východe Ukrajiny, bude to pre Kyjev veľmi ťažká situácia, povedal podľa Reuters novinárom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Na Donbase sa v posledných dňoch odohrávajú tvrdé boje najmä o mesto Severodoneck. Podľa Zelenského majú síce Rusi v Severodonecku početnú prevahu, ale Ukrajina má stále možnosti, aby sa ubránila. Kyjev rokuje s Britániou a Tureckom o vytvorení námornej trasy, po ktorej by sa pod patronátom námorníctva tretej krajiny vyvážalo obilie zo zablokovaných ukrajinských prístavov, uviedol aj dnes Zelenskyj.

Ak by sa Rusom podarilo Severodoneck spoločne so susedným Lysyčanskom dobyť, získajú kontrolu nad celou Luhanskou oblasťou, a teda veľkou časťou Donbasu, pripomenula agentúra Reuters. Oblastný gubernátor Serhej Hajdaj pripustil, že pozícia ukrajinských síl v Severodonecku sa mierne zhoršila. Z jeho vystúpení vyplýva, že Ukrajinci majú teraz pod kontrolou menej ako polovicu mesta. V nedeľu ale Hajdaj povedal, že väčší strategický význam ako Severodoneck má Lysyčansk, ktorý je položený vyššie a na druhom brehu rieky Severný Doneck.

Zelenskyj dnes tiež uviedol, že Rusi sa sústredia na ovládnutie mesta Záporožie, ktoré leží juhovýchodne od stredu krajiny, a že situácia v Záporožskej oblasti je „desivá“. V nedeľu Zelenskyj práve v Záporožskej oblasti navštívil frontovú líniu.

Podľa hlavy štátu je teraz na Ukrajine zablokovaných 22 až 25 miliónov ton obilia, ktoré nemožno kvôli blokáde čiernomorských prístavov vyviezť. Na jeseň by mohlo ísť už o 75 miliónov ton. Ruská Čiernonomorská flotila podľa Kyjeva a západných médií bráni v Čiernom mori pohybu lodí. Moskva toto tvrdenie odmieta.

15:31 Do ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá je pod kontrolou ruskej armády, pošle Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) skupinu medzinárodných expertov po tom, ako zistila „jasné a trvajúce“ bezpečnostné riziká. MAAE uviedla, že misiu vyšle na základe výzvy ukrajinskej vlády. Informuje o tom portál Sky News.

Generálny riaditeľ MAAE Rafael Mariano Grossi sa vyjadril, že existuje „jasné a trvajúce ohrozenie bezpečnosti“ a „najmenej päť zo siedmich nevyhnutných pilierov jadrovej bezpečnosti je oslabených“. Dodal, že „obavy“ sú aj o dodávky náhradných dielcov pre elektráreň. Zaporižžská jadrová elektráreň je pod kontrolou Rusov od začiatku marca.

15:13 Taliansko si predvolalo ruského veľvyslanca Sergeja Razova po tom, čo Moskva obvinila talianske médiá z protiruskej propagandy v súvislosti s informovaním o vojne na Ukrajine. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Ako uviedlo ministerstvo zahraničných vecí v Ríme, veľvyslancovi Ruskej federácie Razovovi chce tlmočiť odmietnutie „narážok týkajúcich sa údajného zapojenia médií našej krajiny do protiruskej kampane“.

Štátny tajomník talianskeho rezortu diplomacie Ettore Francesco Sequi takisto dôrazne odmietol obvinenia ministerstva zahraničných vecí v Moskve ohľadom „nemorálnosti“ niektorých zástupcov talianskych inštitúcií a médií.

Spor sa týka sobotňajšieho príspevku ruskej ambasády v Ríme na Facebooku, ktorý poukazoval na „porušovanie práv ruských občanov“ v zahraničí. Moskva hovorí o „predpojatom prístupe“ médií ponúkajúcich spravodajstvo o invázii na Ukrajine, ktorý má „kľúčový vplyv na postoj Talianov voči Rusom“.

V príspevku na sociálnej sieti Rusko hovorí o „kampani Talianska proti ruskej kultúre a jej predstaviteľom, (ktorá) viedla k sérii nepríjemných incidentov“. Ako príklad uvádza údajnú diskrimináciu Rusov v zdravotníckom či bankovom sektore.

Taliansky minister zahraničia Luigi Di Maio v nedeľu vyhlásil, že tamojšie médiá „hovoria, čo sa deje, že Rusko proti Ukrajine nasadilo vyše 2000 rakiet, že 200 detí zomrelo“.

Premiér Talianska Mario Draghi silne podporuje sankcie voči Moskve, hoci časti jeho vládnej koalície dlhodobo udržiavajú blízke vzťahy s Kremľom a trvalo im dlho, kým odsúdili ruskú ofenzívu voči Ukrajine, komentuje AFP.

Taliansky parlamentný výbor pre bezpečnosť republiky (COPASIR) začal v máji vyšetrovanie vo veci šírenia dezinformácií v televízii, ktoré súvisia s častým objavovaním sa ruských hostí v spravodajských reláciách.

14:58 Rusko plánuje zareagovať na dodávky raketových systémov západných krajín Kyjevu tak, že ukrajinské jednotky zatlačí ďalej od svojich hraníc. V pondelok to oznámil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje agentúra Reuters.

„Čím väčší bude dosah (raketových) systémov, ktoré budú (Kyjevu) dodané, tým ďalej vytlačíme nacistov od línie, z ktorej môžu prichádzať hrozby pre rusky hovoriacich ľudí a Ruskú federáciu,“ vyhlásil Lavrov.

Rusko spustilo 24. februára „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajinu, ktorej cieľom je podľa Moskvy „denacifikovať a demilitarizovať“ jej juhozápadného suseda.

Spojené štáty minulý týždeň potvrdili, že Ukrajine dodajú štyri moderné palebné raketové systémy HIMARS (High Mobility Artillery Rocket System) využívajúce presne riadenú muníciu, ktorá dokáže zasiahnuť ciele vzdialené až 72 kilometrov. Ukrajina prisľúbila Spojeným štátom, že tieto systémy nepoužije na útoky na ciele na území Ruska.

Británia zase minulý týždeň oznámila, že Ukrajine plánuje poslať raketomety M270, ktoré sú schopné zasiahnuť cieľ vzdialený až 80 kilometrov.

14:44 Lotyšsko vydalo vysielaciu licenciu ruskej nezávislej televízii Dožď, oznámila agentúra TASS s odvolaním sa na miestne úrady. Televízia Dožď, podobne ako iné nezávislé médiá, museli v Rusku skončiť po ruskej invázii na Ukrajinu. V Lotyšsku má začať Dožď vysielať v deň, keď v pobaltskej krajine skončí vysielanie všetkých ostatných ruských televízií.

„Rokovania sa viedli takmer tri mesiace a skončili sa vydaním licencie,“ oznámil predseda lotyšskej rady pre elektronické médiá Ivars Áboliňš.

Televízia Dožď má začať vysielať v Lotyšsku 9. júna. V ten istý deň nadobudne platnosť rozhodnutie regulátora zakázať v pobaltskej krajine všetkých 80 ruských televízií, ktoré doteraz boli lotyšským divákom dostupné.

„Toto rozhodnutie bude platiť až do doby, kým Rusko ukončí vojnu (proti Ukrajine) a vráti (anektovaný) Krym,“ povedal predseda rady podľa serveru Delfi.

Rusko sa od začiatku vojny na Ukrajine snaží blokovať prístup k nezávislým informáciám o postupe ruskej armády okrem iného na základe nového zákona, ktorý stíha zverejnenie správ, ktoré sú v rozpore s oficiálnymi informáciami. Za zverejnenie údajných dezinformácií hrozí trest až 15 rokov väzenia. Vysielanie kvôli tomu ukončila napríklad liberálna rozhlasová stanica Echo Moskvy, nezávislý televízny kanál Dožď a vychádzať prestal aj denník Novaja Gazeta. V polovici marca Rusko zakázalo sociálne siete Facebook a Instagram.

Z Rigy už roky pôsobí ruskojazyčný spravodajský server Meduza, založený ruskými novinármi, ktorí odišli alebo boli vyhodení z ruských médií po zmene orientácie týchto médií na prokremeľskú.

13:57 Podľa ukrajinského ministerstva obrany od začiatku ruskej invázie doteraz padlo približne 31 250 ruských vojakov. V pravidelnej aktualizácii správy o ruských stratách ukrajinský rezort obrany zároveň uviedol, že ruská armáda prišla o 1 385 tankov, 176 vrtuľníkov a 690 delostreleckých systémov. Informuje o tom portál news.sky.com, ktorý však dodáva, že nedokáže tieto údaje nezávisle overiť.

13:45 Český prezident Miloš Zeman v rozhovore čelil aj otázkam na svoje niekdajšie proruské postoje, ktoré však teraz bagatelizoval.

Čítajte viac Zeman by Putina poslal pred vojnový súd, svoje proruské postoje bagatelizoval

13:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že britský premiér Boris Johnson mu v telefonáte potvrdil dodanie nového balíka britskej vojenskej pomoci. Podľa Londýna pôjde o salvový raketový systém (MLRS) typu M270 americkej výroby.

„Hovoril som s Borisom Johnsonom. Povedal som mu o situácii na frontovej línii. Potvrdil mi dodanie nového balíka posilnenej obrany pre Ukrajinu. Nastolili sme aj otázku zintenzívnenia práce na bezpečnostných zárukách. Spoločne s Veľkou Britániou hľadáme spôsoby, ako sa vyhnúť potravinovej kríze a ako dosiahnuť uvoľnenie zablokovaných prístavov,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter.

„Nemôžeme stáť bokom, kým ruské delostrelectvo zrovnáva mestá so zemou a zabíja nevinných civilistov,“ napísal na Twitteri zase britský premiér Johnson. Spresnil, že Londýn daruje ukrajinským ozbrojeným silám samohybné obrnené raketomety, aby Ukrajinci mohli „účinne odraziť pokračujúci ruský nápor“.

Britský premiér bude v pondelok večer čeliť hlasovaniu o vyslovení nedôvery zo strany poslancov jeho Konzervatívnej strany. Johnson hlasovanie podľa vlastných slov vníma ako šancu, ktorou sa uzavrie kauza „partygate“ týkajúca sa večierkov počas lockdownu.

13:22 Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková rokovala v pondelok 6. júna v Brne s českým ministrom spravodlivosti Pavlom Blažekom o situácii na Ukrajine. „Osobitne sme sa venovali Ukrajine. Vnímame vážne dôležitosť, aby sa vyšetrili všetky trestné činy, ktoré sa dnes páchajú na Ukrajine. Je to veľmi dôležité pre demokraciu v Európe. Vnímame vážne, že dôležité je mať dôkazy a riadne ich zozbierať," povedala na tlačovej konferencii Kolíková.

Okrem ukrajinského konfliktu sa venovali obe strany aj blížiacemu sa českému predsedníctvu v EÚ. Mária Kolíková ubezpečila českého ministra spravodlivosti, že môže čakať plnú podporu zo Slovenska. „Blíži sa české predsedníctvo a bolo by veľmi vhodné, aby sme boli zladení so Slovenskou republikou v zásadných témach a postojoch. Pani ministerka mi prisľúbila podporu pri predsedníctve Českej republiky," povedal minister Blažek.

Ministri taktiež rokovali o otázke právneho štátu v Európskej únii, predovšetkým o rokovaniach s Poľskom. Podľa oboch je potrebné nájsť spoločnú reč a navzájom sa chápať. „Mali sme konkrétnu debatu o tom, čo je právny štát a princípy právneho štátu sú rovnaké v rámci európskeho priestoru. S Poľskom je určite dobré viesť naďalej úzke rokovania, ako aj s Maďarskom," dodala Kolíková.

13:04 Najmenej traja ľudia prišli o život a ďalších desať utrpelo zranenie pri ruskom ostreľovaní Charkovskej oblasti počas uplynulých 24 hodín, oznámila agentúra Unian s odvolaním sa na šéfa oblastnej správy Oleha Synehubova.

Mŕtvych a ranených v radoch civilistov si vyžiadalo aj ruské ostreľovanie a bombardovanie siedmich miest a obcí v Doneckej oblasti, uviedla agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na políciu, ktorá však počet obetí nespresnila. Terčom útokov sa stali Avdijivka, Slovjansk, Družkivka, Kramatorsk, Časiv Jar, Chromovo a Ňju-Jork (teda východoukrajinská obec písaná latinkou New York).

Výbuchy dnes znovu zahrmeli v Mykolajive na juhu krajiny, uviedol podľa denníka Ukrajinska pravda starosta Oleksandr Synkevyč, ale zatiaľ bez bližších podrobností. Prístavné mesto a oblastné centrum zažilo počas noci na dnešok letecký poplach a paľba ruských diel poškodila súkromný dom, dodal denník.

Rusko tvrdí, že neútočí na civilistov a na civilné ciele.

Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva doteraz potvrdil zabitie najmenej 4 183 civilistov, vrátane 268 detí, ako aj viac ako 5000 zranených. Skutočný počet obetí medzi civilistami ale bude najskôr oveľa vyšší.

12:54 Rusko by aj napriek kríze vyvolanej vojnou na Ukrajine nemalo zatvárať americké veľvyslanectvo v Moskve, pretože dve najväčšie jadrové mocnosti sveta musia pokračovať v dialógu. Uviedol to americký veľvyslanec v Rusku John J. Sullivan, informuje agentúra Reuters, ktorá citovala z rozhovoru pre ruskú agentúru TASS.

Sullivan v súčasnosti nevylučuje, že Rusko by sa mohlo rozhodnúť zatvoriť americkú ambasádu v Moskve. „Ak som správne porozumel, ruská vláda spomenula možnosť prerušenia diplomatických stykov,“ povedal. Podľa jeho slov by to však bola obrovská chyba. „Nemôžeme len tak prerušiť diplomatické vzťahy a prestať spolu hovoriť,“ dodal.

Diplomatické vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou neboli prerušené od roku 1933, a to ani napriek niekoľkým krízam a špionážnym škandálom v období studenej vojny, pripomína Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že Západ sa snaží Rusko zničiť a že uvalením ekonomických sankcií Moskve v podstate vyhlásil ekonomickú vojnu. Rusko sa preto podľa šéfa Kremľa teraz zameria na budovanie vzťahov s inými mocnosťami v Ázii a na Blízkom východe.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v máji uviedol, že Moskva zváži ponuky na opätovné nadviazanie vzťahov so Západom, avšak premyslí si, či je takýto krok potrebný. Moskva sa podľa neho teraz sústredí predovšetkým na vzťahy s Čínou.

Šéf amerického Štátneho departmentu Antony Blinken v máji v reakcii na napäté vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou zažartoval, že by chcel prezidentovi Putinovi venovať pieseň od americkej speváčky Taylor Swiftovej „We Are Never Ever Getting Back Together“ (Už sa k sebe nikdy nevrátime).

12:13 Rusko by aj napriek kríze vyvolanej vojnou na Ukrajine nemalo zatvárať americké veľvyslanectvo v Moskve, pretože dve najväčšie jadrové mocnosti sveta musia pokračovať v dialógu. V pondelok to uviedol americký veľvyslanec v Rusku John J. Sullivan.

Sullivan v súčasnosti nevylučuje, že Rusko by sa mohlo rozhodnúť zatvoriť americkú ambasádu v Moskve. „Ak som správne porozumel, ruská vláda spomenula možnosť prerušenia diplomatických stykov,“ povedal. Podľa jeho slov by to však bola obrovská chyba. „Nemôžeme len tak prerušiť diplomatické vzťahy a prestať spolu hovoriť,“ dodal.

Diplomatické vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou neboli prerušené od roku 1933, a to ani napriek niekoľkým krízam a špionážnym škandálom v období studenej vojny. Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že Západ sa snaží Rusko zničiť a že uvalením ekonomických sankcií Moskve v podstate vyhlásil ekonomickú vojnu. Rusko sa preto podľa šéfa Kremľa teraz zameria na budovanie vzťahov s inými mocnosťami v Ázii a na Blízkom východe.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v máji uviedol, že Moskva zváži ponuky na opätovné nadviazanie vzťahov so Západom, avšak premyslí si, či je takýto krok potrebný. Moskva sa podľa neho teraz sústredí predovšetkým na vzťahy s Čínou.

Čítajte viac Lavrov: Moskva zváži, či obnoví vzťahy so Západom. V zálohe je Čína

Šéf amerického Štátneho departmentu Antony Blinken v máji v reakcii na napäté vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou zažartoval, že by chcel prezidentovi Putinovi venovať pieseň od americkej speváčky Taylor Swiftovej „We Are Never Ever Getting Back Together“ (Už sa k sebe nikdy nevrátime). (reuters, tasr, tass)

11:35 Od začiatku vojny na Ukrajine zabili 32 novinárov. Uviedol to podpredseda ukrajinského parlamentu Oleksandr Kornijenko pri príležitosti Dňa novinárov, ktorý si 6. júna pripomínajú na Ukrajine. „Vážime si pamiatku zosnulých. (Prajeme) Odvahu a silu všetkým, ktorí bránia Ukrajinu na informačnom fronte. Vďaka za vašu prácu,“ uviedol podľa televízie Sky News Kornijenko na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

K predstaviteľom chváliacim prácu novinárov počas vojny sa pridal napríklad aj starosta Mykolajiva Oleksandr Senkevyč, informuje denník The Guardian. „V mierových časoch by som vám chcel zaželať zaujímavé texty, bystré postavy a senzačné vyšetrovania – všetko, čo je vo vašej profesii vysoko cenené. Ale dnes ste sa všetci museli stať vojenskými spravodajcami. S ohrozením života každý deň udržiavate váš informačný front a hovoríte pravdu o situácii v krajine, dôsledkoch zákerného nepriateľského ostreľovania a hrdinstve Ukrajincov. Ukazujete príbehy našich silných bojovníkov, nebojácnych lekárov a neúnavných dobrovoľníkov. Každému z vás patrí úprimná vďaka. Prajem vám pevné zdravie a neochvejnú vieru v naše víťazstvo, “ vyjadril sa.

11:04 Ruské vojenské jednotky nasadené na boj do mesta Severodoneck na východe Ukrajiny sú podľa britského ministerstva obrany len „slabo vybavené a vycvičené“. Britský rezort obrany to tvrdí vo svojej najnovšej správe o situácii na Ukrajine, z ktorej v pondelok citovala spravodajská stanica Sky News.

Podľa zmieneného rezortu prešli za posledných 24 hodín v meste Severodoneck ukrajinské sily do protiútoku a oslabili tak predošlú prevahu, ktorú sa tam ruským silám podarilo získať vďaka svojej vysokej koncentrácii.

„Ruské sily nasadené do tejto oblasti zahŕňajú vojakov mobilizovaných zo záloh separatistických síl samozvanej Luhanskej ľudovej republiky, vedených Ruskom. Tieto jednotky sú slabo vybavené a vycvičené, pričom v porovnaní s regulárnymi ruskými jednotkami im chýba ťažká technika,“ uvádza britský rezort obrany.

Ministerstvo dodáva, že nasadenie takýchto „zástupných“ pechotných síl do operácií zameraných na „čistenie“ miest a ich okolia je taktikou, akú Rusko použilo už v Sýrii, keď do útokov na mestá a priľahlé oblasti nasadilo príslušníkov sýrskej armády.

„Tento prístup pravdepodobne naznačuje túžbu obmedziť straty v radoch regulárnych ruských síl,“ uzatvára britské ministerstvo.

10:37 Webová stránka ruského ministerstva výstavby, bytovej politiky a verejných služieb sa zrejme stala terčom útoku hackerov. Ako informovala agentúra Reuters, pri vyhľadávaní webu tohto ministerstva na internete sa používateľovi na obrazovke objavil nápis „Sláva Ukrajine“ v ukrajinčine.

Reuters uvádza, že ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti citovala v nedeľu neskoro večer nemenovaného predstaviteľa ministerstva, ktorý uviedol, že webová stránka je mimo prevádzky, ale osobné údaje používateľov sú chránené.

RIA Novosti súčasne uviedla, že iné médiá informovali, že hackeri požadujú výkupné, aby zabránili zverejneniu údajov používateľov. Agentúre Reuters sa však nepodarilo zistiť, ktoré médiá RIA citovala.

Sporadickým pokusom o hackerský útok bolo od 24. februára, keď Rusko zaútočilo na susednú Ukrajinu, bolo vystavených mnoho ruských štátnych spoločností a médií.

Počítačový útok zo začiatku mája spôsobil, že videohostingová stránka RuTube bola tri dni off-line. Po útoku počítačových pirátov bola aj zmenená zobrazovaná ponuka programov satelitnej televízie v Moskve – stalo sa tak práve na Deň víťazstva, keď Rusko oslavovalo 77. výročie víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom.

Reuters informoval, že ukrajinská tlačová agentúra UNIAN v nedeľu uviedla, že on-line vysielanie futbalového zápasu Ukrajina – Wales prostredníctvom OLL.TV bolo tiež terčom počítačového útoku. Agentúra Reuters dodala, že správu UNIAN-u sa jej podarilo overiť z iných zdrojov.

10:21 Slovensko-ukrajinskými hraničnými priechodmi prešlo v nedeľu na Slovensko 3028 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 709 mužov, 1766 žien a 553 detí. O dočasné útočisko požiadalo 24 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za nedeľu 3046 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od začiatku vojny na Ukrajine (24. 2.), je 488 531. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca dosiahol 79 731. Počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny, je 235 113.

10:02 Ukrajinská armáda v nedeľu potvrdila, že pri bojoch na východe Ukrajiny zahynul proruský generál samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Roman Kutuzov. Krátko predtým jeho úmrtie oznámila aj ruská štátna televízia. V pondelok o tom informuje TASR na základe správy agentúry DPA. Generálmajor Kutuzov, veliteľ prvého armádneho zboru DĽR, bol „oficiálne denacifikovaný a demilitarizovaný“, uviedli v nedeľu večer ukrajinské ozbrojené sily.

Kutuzov údajne zahynul v čase, keď velil ruskému útoku na obec neďaleko východoukrajinského mesta Popasna v Luhanskej oblasti. Ukrajinská armáda predtým oznámila, že ruská ofenzíva v tejto oblasti bola neúspešná, pričom nepriateľ bol nútený stiahnuť sa so „značnými stratami“. (tasr)

9:31 Britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine v pondelok ráno na Twitteri uviedlo, že nedeľné útoky ruských síl zasiahli železničnú infraštruktúru v Kyjeve. Išlo o prvý útok tohto druhu na ukrajinskú metropolu za posledné týždne – jeho cieľom bola pravdepodobne snaha narušiť dodávky západného vojenského vybavenia pre ukrajinské jednotky, uvádza rezort obrany v Londýne.

Britské ministerstvo obrany tiež konštatovalo, že „ťažké boje“ pokračujú v Severodonecku na východe Ukrajiny, kde ruské sily v snahe obkľúčiť ukrajinské jednotky postupujú na mesto Sloviansk. „Po aprílovej strate krížnika Moskva zrejme ruské sily presunuli na mori viaceré zariadenia protivzdušnej obrany – vrátane systémov SA-15 a SA-22 na Hadí ostrov v západnej časti Čierneho mora,“ uviedlo ministerstvo.

A dodalo, že tieto zbrane majú pravdepodobne slúžiť na protileteckú obranu pre ruské námorné plavidlá operujúce v okolí Hadieho ostrova. Rusko v tejto oblasti blokuje ukrajinské prístavy, a tým pádom aj vývoz ukrajinského obilia. (tasr/sky news)

9:12 "Je veľmi dôležité, aby demokratické krajiny Európy pokračovali v podpore Ukrajincov. Ich boj za slobodu je aj naším bojom, keďže Rusko sa pokúša zmeniť bezpečnostnú situáciu a bezpečnostný poriadok v Európe,“ povedal v rozhovore pre vybraných novinárov na konferencii GLOBSEC švédsky minister obrany Peter Hultqvist. Jeho krajina spoločne s Fínskom požiadala o členstvo v Severoatlantickej aliancii 18. mája. Turecko však zatiaľ blokuje začatie prístupového procesu dvoch severských štátov.

Čítajte viac Švédsky minister obrany: Vzťahy s Ruskom môžeme nazvať studenou vojnou

8:41 Moldavská pohraničná polícia zadržala na moldavských hraniciach ukrajinského zákonodarcu Jevhena Jakovenka. K zadržaniu došlo v nedeľu na žiadosť medzinárodnej policajnej organizácie Interpol, informovala agentúra Reuters. Šéf Interpolu v Moldavsku Viorel Tentiu spresnil, že po Jakovenkovi bolo vyhlásené pátranie na základe obvinení z úplatkárstva a korupcie, ktoré voči ukrajinskému poslancovi vzniesli úrady v Bielorusku.

Reuters však súčasne podotkol, že vo verejne dostupných zoznamoch hľadaných osôb, ktoré sú zverejnené na webovej stránke Interpolu, Jakovenkovo meno v nedeľu večer nefigurovalo. Agentúre Reuters sa nepodarilo ani kontaktovať príslušných ukrajinských a bieloruských predstaviteľov.

Tlačová služba pohraničnej polície uviedla, že Jakovenko bol umiestnený do vyšetrovacej väzby. Podľa moldavského spravodajského webu Deschide Bielorusko očakáva, že na Jakovenka vezmú do väzby a vydajú na stíhanie do Bieloruska. Podľa informácií na webovej stránke ukrajinského parlamentu je Jakovenko poslancom za Doneckú oblasť. Kandidoval za stranu Vlasť (Baťkyvščina), ale momentálne je ako poslanec nezaradeným. V súvislosti s vojnou na Ukrajine vzrástli nedávno obavy, že Moldavsko by mohlo byť do nej zatiahnuté. (tasr)

8:09 Polovica mesta Severodoneck na východe Ukrajiny je pod kontrolou ukrajinských síl. Na platforme Telegram to oznámil šéf vojenskej samosprávy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Ukrajinské sily získali späť časti mesta po tom, čo Hajdaj minulý týždeň povedal, že 80 percent Severodonecka obsadili Rusi. Podľa neho ruské sily v nadchádzajúcich dňoch zdvojnásobia svoje úsilie o prevzatie kontroly nad mestom s ťažkým delostrelectvom. Rusi nemajú ďalšie taktiky a nemôžu bojovať iným spôsobom, skonštatoval podľa televízie CNN Hajdaj.

Šéf vojenskej samosprávy tiež uviedol, že v Severodonecku je stále odhadom 15-tisíc civilistov. Pre nepretržité boje nie je možná evakuácia. Zo susedného Lysyčanska sa však v nedeľu podľa jeho slov podarilo evakuovať 98 ľudí. (sita)

7:28 Rakúsky kancelár Karl Nehammer v nedeľu vyzval na vytvorenie medzistupňa medzi spoluprácou a plným členstvom v Európskej únii pre krajiny ako Ukrajina a Moldavsko.

Čítajte viac Rakúsky kancelár: Rýchly vstup Ukrajiny do EÚ je nereálny, dajme im prechodné členstvo

6:50 Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov zrušil svoju pondelkovú návštevu Srbska po tom, ako okolité krajiny uzavreli svoj vzdušný priestor pre lietadlo, ktorým mal priletieť do Belehradu.

Čítajte viac Tri krajiny nedovolili preletieť Lavrovovi do Srbska. Moskva: Teleportovať sa nevieme

6:12 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý v nedeľu vyrazil na frontovú líniu na východe krajiny, navštívil aj obliehané mesto Lysyčansk a neďaleký Soledar. Povedal to vo svojom nočnom videoprejave. Podľa prezidentskej kancelárie Zelenskyj na mieste bojovníkom odovzdal vyznamenania a dary.

Ukrajinské médiá v nedeľu informovali, že Zelenskyj iba druhýkrát od začiatku ruskej invázie opustil Kyjevskú oblasť a vydal sa na východ Ukrajiny. Najprv zamieril do Záporožskej oblasti, neskôr navštívil aj miesta bojov na donbaskom fronte.

„Som hrdý na všetkých, s ktorými som sa stretol, na všetkých, s ktorými som si potriasol rukou… a vyjadril som im svoju podporu,“ povedal Zelenskyj.

Lysyčansk leží v Luhanskej oblasti a Ukrajinci oňho zvádzajú tuhé boje s ruskými jednotkami, rovnako ako o neďaleký Severodoneck. Soledar v Doneckej oblasti leží blízko dôležitej cesty, ktorá vedie zo Severodonecku na juhozápad smerom na Doneck.

5:40 Británia dodá Ukrajine raketomety s dostrelom až 80 kilometrov, ktoré majú pomôcť v boji proti ruským silám na východe krajiny. Oznámil to britský minister obrany Ben Wallace. Ministerstvo z taktických dôvodov nespresnilo, koľko salvových raketometov M270 a príslušnej munície pošle. Oznámilo však, že ukrajinskí vojaci sa budú učiť raketomety obsluhovať v Británii.

Správy o tom, že Londýn dodávku samohybných raketometov americkej výroby na Ukrajinu chystá, sa objavili už minulý týždeň. Až teraz ich ale minister obrany potvrdil.

„Tieto vysoko účinné salvové raketomety umožnia našim ukrajinským priateľom lepšiu obranu pred brutálnou delostreleckou paľbou, ktorou Putinove jednotky nevyberavo ničia mestá,“ uviedol Wallace.

Ruský prezident Vladimír Putin varoval Západ pred dodávkou ďalekonosných zbraní a uviedol, že Rusko môže zaútočiť aj na ciele, ktoré predtým neostreľovalo.

Čítajte viac Putin hrozí útokmi na ciele, ktoré ešte nezasiahol: Zbraní máme dostatok

Ukrajina potrebuje pravidelné dodávky zbraní zo Západu, a to až do dosiahnutia víťazstva nad Ruskom. Podľa ukrajinských médií to povedala námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Kyjev zatiaľ nemá k dispozícii dosť zbraní na to, aby sa mohol plne postaviť ruskej armáde, uviedla tiež politička. Potrebné sú podľa nej hlavne prostriedky protivzdušnej obrany a ťažké zbrane.

„Stále potrebujeme pomoc, vzhľadom na to, že sme v dlhotrvajúcej vojne. Západ musí chápať, že nejde o niečo jednorazové a že pomoc potrebujeme až do víťazstva,“ citovali Maľarovú ukrajinské médiá.

„Hovoríme predovšetkým o protivzdušnej obrane a ťažkých zbraniach,“ povedala. Upozornila, že dodanie zbraní nie je otázka jedného dňa alebo týždňa, pretože okrem rôznych byrokratických prekážok sa mnohokrát musí počítať aj s výrobným procesom.

Spojené štáty minulý týždeň Ukrajine prisľúbili dodávku štyroch raketových systémov HIMARS, ktorý môže páliť rakety až do vzdialenosti 80 kilometrov. Kyjev sľúbil, že systémy bude používať na obranu a nie na útoky na území Ruska.

Británia už na Ukrajinu poslala ľahké protitankové strely, obrnené vozidlá, protilodné strely a protilietadlové obranné systémy. Ďalšie peniaze potom vyčlenila na radarové systémy, rušičky GPS alebo prístroje na nočné videnie.

VIDEO: Putin varuje Západ pred dodávkami rakiet dlhého doletu Ukrajine.