Informácie o blížiacej sa návšteve Lavrova v Belehrade presiakli po tom, čo sa v poslednú májovú nedeľu prezidenti Aleksandar Vučić a Vladimir Putin telefonicky dohodli na nových dodávkach ruského plynu do Srbska. Vučić vtedy podľa denníka Blic označil podmienky za „mimoriadne priaznivé“ a ubezpečil, že „cena plynu bude pre Srbsko trikrát nižšia ako v Európe a v zime dokonca desaťkrát nižšia“.
Pravda, dohoda hláv štátov je len predbežná. Trojročný kontrakt s presnou cenou a objemami dodávok ešte musia doladiť plynárenské spoločnosti Gazprom a NIS.
Cena plynu
„V Belehrade chápu, že šéf ruskej diplomacie chce ešte dovtedy, kým sa otázka dodávok plynu úplne neuzavrie, dostať od vedenia Srbska záruky, že je pripravené byť naďalej strategickým partnerom Ruska,“ napísal Kommersant. Ruský denník súčasne citoval šéfa belehradského Centra pre regionálne problémy Aleksandra Popova, ktorý naznačil, že po rozhodnutí susedných krajín nepovoliť prelet ruského špeciálu srbskému vedeniu nepochybne odľahlo: „Rusko teraz potrebuje návštevu Lavrova viac ako Srbsko. Západ na nás tlačí, aby sme sa pripojili k sankciám, a návšteva šéfa ruskej diplomacie by vyslala zlý signál.“
Západ chystanú dohodu o plyne medzi Srbskom a Gazpromom vníma podľa Popova ako nový dôkaz podkopávania spoločnej európskej politiky. „Všetko má svoju cenu. Neexistuje žiadne večné bratstvo. Je v záujme Ruska robiť diery do západných sankcií. Prítomnosť v Srbsku je príležitosťou urobiť dieru a ukázať, že Moskva je v tomto regióne prítomná," dodal srbský analytik.
Lavrov pre spoluzodpovednosť za ruskú agresiu na Ukrajine figuruje na západných sankčných zoznamoch. Personou non grata je v celej Európe s výnimkou štyroch krajín. Teoreticky má dvere otvorené do Bieloruska, Moldavska, Bosny a Srbska, ale ako ukázala zmarená cesta do Belehradu, v skutočnosti môže s istotou doletieť len do susedného Minska.
Vzdušný priestor väčšiny európskych krajín je pre ruské lietadlá uzavretý. Humanitárne a diplomatické lety môžu byť síce oslobodené od sankcií, v Sofii, Skopje a Podgorici sa ale rozhodli, že výnimku neposkytnú.
„Naša diplomacia ešte nezvládla teleportáciu,“ poznamenal pre agentúru Interfax nemenovaný ruský diplomat.
To, že s ohlásenou návštevou ruského ministra môžu byť problémy, avizoval prezident Vučić už vo štvrtok v Bratislave, kde sa zúčastnil na konferencii GLOBSEC. „Situácia s Lavrovovým príchodom sa komplikuje," pripustil v rozhovore pre televíziu Pink. Na otázku, či by príchod šéfa ruskej diplomacie nemohol ohroziť návštevu nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý by cestu naplánovanú na nadchádzajúci piatok mohol zrušiť, Vučić odpovedal: „To by bola zlá správa. Existuje taká možnosť, ale dúfam, že sa to nestane. Najprv uvidíme, či príde Lavrov, a potom všetko ostatné.“
Zrušenie Lavrovovej návštevy Moskvu silne podráždilo. Sám minister to označil za „nemysliteľné“ a „bezprecedentné“ rozhodnutie. Podpredseda hornej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačov vyzval na spoločnú odvetu voči trojici balkánskych členov NATO. „Je jasné že toto rozhodnutie nebolo o lietadle. Bolo namierené proti Rusku ako štátu a Srbsku ako štátu. Dúfam, že reakcia bude spoločná a krajne tvrdá, a to v podobe nielen diplomatických protestov, ale aj konkrétnych praktických odvetných krokov,“ napísal Kosačov na platforme Telegram.
Na dvoch stoličkách
Aj na srbskej politickej scéne zaznievajú hlasy, že Vučič, ktorý za hlavný strategický cieľ krajiny vytýčil členstvo v EÚ a súčasne udržiava strategické partnerstvo s Ruskom, už dlho na dvoch stoličkách nebude môcť sedieť. Na oboch stranách spúšťajúcej sa železnej opony sa totiž od ruskej agresie proti Ukrajine začínajú riadiť zásadou „kto nie je s nami, je proti nám“.
Líder opozičného Hnutia slobodných občanov Pavle Grbović na twitteri napísal, že zrušenie návštevy je „jasným znakom toho, že Európa je dnes zjednotená.“ „Túto skutočnosť musíme prijať a rozhodnúť sa s chladnou hlavou a bez emócií – či budeme činiteľom, alebo obeťou tejto jednoty,“ dodal.
Vučič nie je v jednoduchej situácii. Stopercentná závislosť od ruského plynu ho núti vyjednávať s Moskvou. Na druhej strane Srbsko, ktoré je desať rokov kandidátskou krajinou EÚ, by sa už potrebovalo výraznejšie posunúť na ceste integrácie. „Prezident chce navyše pred občanmi, ktorých 77 percent je proti sankciám, vystupovať ako silný vodca,“ upozorňuje Vuk Vuksanović, výskumník Belehradského centra pre bezpečnostnú politiku.
„Zdá sa, že Belehrad sa snaží nájsť model, pri ktorom by sa pripojil k niektorým sankciám Európskej únie,“ povedal Vuksanovič pre Deutsche Welle. „Jeho predstavou je uvoľniť európsky tlak bez toho, aby tým rozhneval Moskvu,“ dodal.