104. deň: Merače radiácie v Černobyle sa znovu zapojili do monitorovacieho systému

Zariadenia na meranie radiácie v uzavretej zóne okolo odstavenej ukrajinskej jadrovej elektrárne Černobyľ sa prvýkrát od 24. februára, keď sa miesta zmocnili ruskí vojaci, znovu zapojili do medzinárodného monitorovacieho systému. Dnes o tom podľa agentúry Reuters informovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA).

, , , 07.06.2022 06:00, aktualizované: 23:31
Kyjev / Vojak / Vojaci / Foto: ,
Príslušníci ukrajinských milícií počas vojenského nácviku v predmestí Kyjeva, 7. jún 2022
debata (453)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 104. deň
  • Ukrajina vykonala v noci letecké útoky na ruské pozície na juhu krajiny
  • O Severodoneck sa stále bojuje, ruská armáda má prevahu
  • Rusko vydalo Ukrajine telá desiatok bojovníkov z Azovstalu
  • Rusko uväznilo takmer 600 novinárov a aktivistov, tvrdí predstaviteľka Ukrajiny
  • Zariadenia na meranie radiácie v Černobyle sa znovu zapojili do medzinárodného monitorovacieho systému
mier-ukrajine-2

VIDEO: Ruslana v Bratislave zaspievala proti Putinovi. Vypočujte si jej pieseň.

Príslušníci civilnej domobrany držia zbrane...
Na snímke kríž na sanitke s počtom zranených,...
+18Dievča na elektrickej kolobežke prechádza okolo...

23:28 V separatistickej východoukrajinskej Doneckej ľudovej republike (DNR) dnes začal súd s dvojicou Britov a jedným občanom Maroka bojujúcimi v ukrajinskej armáde. Podľa vyšetrovateľov im za „terorizmus“ a za to, že bojovali ako „žoldnieri“, hrozí trest smrti.

Aiden Aslin, Shaun Pinner a Ibrahim Sádún o sebe hovoria, že sú riadnymi členmi ukrajinskej armády a že s nimi preto má byť zaobchádzané ako s vojnovými zajatcami. Na proruských účtoch na sociálnych sieťach sa objavili videozábery trojice v súdnej miestnosti najvyššieho súdu Doneckej ľudovej republiky. Muži sedeli v klietke pre obžalovaných a neboli na nich viditeľné žiadne zranenia. Viac sa dočítate tu.

23:01 Zariadenia na meranie radiácie v uzavretej zóne okolo odstavenej ukrajinskej jadrovej elektrárne Černobyľ sa prvýkrát od 24. februára, keď sa miesta zmocnili ruskí vojaci, znovu zapojili do medzinárodného monitorovacieho systému. Dnes o tom podľa agentúry Reuters informovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA).

„Väčšina z 39 zariadení posielajúcich dáta z uzavretej zóny je teraz viditeľná na mape Medzinárodného informačného systému monitorovania radiácie,“ uviedla IAEA. Dodala, že hodnoty, ktoré zariadenie do systému doposiaľ odovzdali, sú v súlade s tými z obdobia pred začiatkom konfliktu.

Areál Černobyľskej jadrovej elektrárne, ktorá sa nachádza niečo málo vyše 100 kilometrov severne od Kyjeva a neďaleko bieloruských hraníc, padol do rúk ruských vojakov v prvý deň invázie, teda 24. februára. Ruské jednotky sa odtiaľ stiahli 31. marca.

22:11 Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok ostro odsúdila ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajine. Jej vyjadrenia zazneli počas rozhovoru s reportérom týždenníka Der Spiegel Alexandrom Osangom, ktorý naživo odvysielala nemecká verejnoprávna televízna stanica Phoenix. Išlo o Merkelovej prvý veľký rozhovor od stiahnutia sa z aktívnej politiky, ktorý sa odohral vo vypredanej sále divadla Berliner Ensemble. TASR informácie prevzala od agentúr DPA a Reuters.

„Ide o brutálny útok, ktorý porušuje medzinárodné právo a pre ktorý neexistuje žiadne ospravedlnenie,“ povedala Merkelová na margo ruskej vojenskej invázie. Útok bol podľa nej „veľkou chybou“ zo strany Ruska.

Podľa bývalej nemeckej kancelárky však nebolo možné vytvoriť bezpečnostnú architektúru, ktorá by zabránila vojne.

„Prirodzene som sa sama seba pýtala, čo sme mohli vynechať? Ja si tieto otázky kladiem stále,“ uviedla Merkelová a zopakovala, že ruskú vojenskú inváziu považuje za „veľkú tragédiu“.

22:02 Ukrajina obvinila v utorok Rusko z toho, že v Chersonskej oblasti uväznilo približne 600 ľudí, zväčša novinárov a občianskych aktivistov. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a televízie BBC.

„Podľa informácií, ktoré máme k dispozícii, je približne 600 ľudí držaných v špeciálne upravených suterénoch,“ uviedla Tamila Taševová, stála predstaviteľka ukrajinského prezidenta na Krymskom polostrove, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Taševová spresnila, že v meste Cherson je takto držaných asi 300 ľudí a ďalších približne 300 ich je zadržiavaných na rôznych ďalších miestach v Chersonskej oblasti.

Taševová ďalej uviedla, že väčšinu zo zadržaných ľudí tvoria „novinári a militantní aktivisti“, ktorí organizovali v Chersonskej oblasti proukrajinské zhromaždenia po tom, ako túto oblasť začali na začiatku invázie okupovať ruské vojská.

21:16 Väčšina Poliakov má ústretový postoj k Ukrajincom, ktorí utiekli pred vojnou do ich krajiny. Vyplýva to z nedávneho prieskumu Varšavskej univerzity, z ktorého v utorok citovala agentúra DPA.

Viac ako 64 percent opýtaných podporilo poskytnutie ochrany utečencom, kým sa nebudú môcť vrátiť domov. Ďalších takmer 30 percent respondentov bolo za to, aby bolo Ukrajincom umožnené usadiť sa v krajine natrvalo.

„Očakávali sme pozitívny postoj, avšak skutočne nás prekvapilo, že reakcia bola až taká pozitívna,“ povedal pre DPA Robert Staniszewski z Fakulty politických vied a medzinárodných štúdií Varšavskej univerzity. Pozoruhodný bol podľa neho aj názor na prijatie vojnových utečencov z iných krajín. Na anketovú otázku, či by sa ľuďom v nebezpečenstve mala poskytnúť ochrana bez ohľadu na ich pôvod, farbu pleti či náboženstvo, až 79 percent odpovedalo „určite áno“, zatiaľ čo ďalších 18 percent uviedlo „skôr áno“. Zber dát prebiehal od 30. apríla do 23. mája na celoštátnej náhodnej vzorke respondentov vo veku od 16 do 65 rokov.

20:41 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok pricestoval na dvojdňovú návštevu Turecka, na ktorej má rokovať o odblokovaní vývozu pšenice z Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Turecko na žiadosť Organizácie Spojených národov (OSN) ponúklo svoje služby poskytovať sprievod námorným konvojom z ukrajinských prístavov, píše AFP. Agentúra dodáva, že v okolí týchto prístavov sú umiestnené námorné míny.

Lavrovove rokovania sa majú zamerať aj na otvorenie bezpečnostného koridoru s cieľom vyviezť ukrajinské obilie z prístavov, ktoré sú blokované Ruskom.

19:00 Armáda Spojených štátov začala cvičiť ukrajinské sily v používaní sofistikovaných raketových systémov HIMARS, ktoré administratíva prezidenta Joea Bidena schválila ako pomoc Kyjevu. Rusko však vyhlásilo, že to môže spustiť jeho rozsiahlejšie nálety na Ukrajinu. Informácie priniesla v utorok tlačová agentúra AP.

Hovorca amerického ministerstva obrany podplukovník Anton Semelroth uviedol, že ukrajinskí vojaci absolvujú výcvik obsluhy moderných palebných raketových systémov HIMARS (High Mobility Artillery Rocket System) na výcvikovej základni v meste Grafenwöhr v Nemecku a na ďalších miestach v Európe.

USA súhlasili, že pošlú Ukrajine štyri raketové systémy HIMARS, využívajúce presne riadenú muníciu stredného doletu, a budú súčasťou balíka pomoci za 700 miliónov dolárov schváleného minulý týždeň. Americkí predstavitelia vtedy vyhlásili, že výcvik používania týchto systémov bude trvať približne tri týždne, až potom budú môcť ísť na bojiská.

18:22 Pobaltské krajiny v utorok vyjadrili požiadavku, aby bol Ukrajine udelený štatút kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Udelenie štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine je podľa litovského prezidenta Gitanasa Nausédu posolstvom, ktoré musí EÚ vyslať čo najskôr. „Je na čase dať jasne najavo, že Ukrajina patrí do EÚ,“ povedal prezident po rokovaní s nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom vo Vilniuse.

EÚ nemá podľa Nausédu morálne právo premeškať tento okamih. „Ukrajinci toto právo bránia svojou krvou,“ dodal.

17:49 Poľsko v rámci jedného z najväčších kontraktov na vývoz zbraní za uplynulých 30 rokov dodá Ukrajine desiatky moderných samohybných húfnic typu AHS Krab. Oznámil to v utorok poľský premiér Mateusz Morawiecki. TASR informáciu prevzala od agentúry PAP.

„Som veľmi rád, že dnes máme možnosť predávať naše zbrane do zahraničia,“ vyhlásil poľský premiér. „Práve teraz podpisujeme jeden z najväčších, ak nie najväčší kontrakt na vývoz zbraní za ostatných 30 rokov,“ dodal Morawiecki počas tlačovej konferencie vo fabrike na výrobu ťažkej vojenskej techniky Huta Stalowa Wola na juhovýchode Poľska. Premiér vysvetlil, že zmluva sa týka predaja zbraní Ukrajine a že poľské húfnice budú zohrávať „veľmi dôležitú“ úlohu na bojiskách východnej Ukrajiny.

Morawiecki spresnil, že prvých 18 kusov tejto bojovej techniky už odoslali na Ukrajinu a že poľskí a ukrajinskí vládni predstavitelia sa dohodli na dodaní ďalších 56 húfnic. Zmluvu vraj podpísali v pondelok v Kyjeve. Podľa denníka Gazeta Prawna by mala byť dodávka všetkých objednaných húfnic dokončená v priebehu niekoľkých mesiacov až jedného roka. Pri podobných zákazkách je podľa denníka podobná dodacia lehota bežná.

16:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že víťazstvo vo vojne na Ukrajine musí byť dosiahnuté na bojisku a cieľom jeho krajiny je získať späť kontrolu nad všetkými ukrajinskými územiami, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko.

Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj: Víťazstvo musí byť dosiahnuté na bojisku, chceme získať späť celé okupované územie

16:20 Berlín ešte od Španielska nedostal žiadosť o schválenie dodávky tankov nemeckej výroby na Ukrajinu. Povedal to v utorok nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz. Ak Španielsko takúto žiadosť predloží, nemecká vláda sa ňou podľa Scholza bude zaoberať.

Španielsko podľa denníka El País plánuje Ukrajine poslať približne 40 tankov typu Leopard nemeckej výroby. Túto dodávku však musí najskôr odobriť Berlín na základe zmluvy o nákupe týchto vozidiel.

Celkovo 108 týchto tankov, ktoré Španielsko od Nemecka kúpilo v roku 1995, je už viac ako desať rokov uskladnených na základni pechoty neďaleko španielskeho mesta Zaragoza. Približne 40 z nich by mohlo byť opätovne bojaschopných, píše El País s odvolaním sa na španielske ministerstvo obrany. (tasr, dpa, elpais.com)

15:44 Ukrajina by potrebovala asi šesť mesiacov na odmínovanie vôd v okolí svojich čiernomorských prístavov, aj keď bude ich blokáda ruským námorníctvom zrušená, vyhlásil námestník ukrajinského ministra pre poľnohospodársku politiku a potravinárstvo Taras Vysockyj.

Ak Rusko odmietne zrušiť blokádu prístavov, Ukrajina bude môcť vyvážať maximálne dva milióny ton obilia mesačne, upozornil Vysockyj pred účastníkmi konferencie Medzinárodnej rady pre obilniny. „Myslím, že sme dosiahli limit. Najväčšie množstvo, ktoré dokážeme vyviezť, sú asi dva milióny ton mesačne,“ uviedol.

Pred vojnou, ktorú Rusko rozpútalo 24. februára, bola Ukrajina schopná za mesiac vyviezť až šesť miliónov ton obilia. Ukrajinské čiernomorské prístavy, ktoré majú kľúčový význam pre vývoz obilia, však od začiatku invázie blokuje ruské námorníctvo.

V obilných silách na Ukrajine je viac ako 20 miliónov ton obilia a Ukrajina zápasí s vážnymi kapacitnými obmedzeniami, keď sa snaží vyvážať toto obilie po alternatívnych trasách – po cestách, železnici alebo po riekach, aby takto pomohla odvrátiť globálnu potravinovú krízu.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň v telefonickom rozhovore s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom deklaroval pripravenosť ruskej strany uľahčiť nerušený námorný tranzit tovaru v koordinácii s tureckými partnermi. Týkať sa to má aj vývozu obilia z ukrajinských prístavov.

Putin predtým, počas telefonického rozhovoru s talianskym premiérom Mariom Draghim, ponúkol pomoc pri riešení potravinovej krízy, avšak za podmienky zrušenia sankcií uvalených voči Rusku v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Deň pred týmito rozhovormi web Politico s odvolaním sa na predstaviteľov Bieleho domu napísal, že Spojené štáty nie sú pripravené zmierniť sankcie proti Rusku výmenou za obnovenie vývozu obilia cez Čierne more.

Podľa nemenovaných zdrojov agentúry Bloomberg Turecko a Rusko dosiahli v pondelok predbežnú dohodu o obnovení dodávok ukrajinských poľnohospodárskych produktov z kľúčového čiernomorského prístavu Odesa. Ukrajina tento plán zatiaľ neodobrila. (bloomberg.com, tas­r)

15:09 Maďarská prezidentka Katalin Nováková spolu s prezidentom Českej republiky Milošom Zemanom odsúdili v utorok v Prahe „Putinovu agresiu“ na Ukrajine a deklarovali všetku potrebnú pomoc utečencom z Ukrajiny. O prvom dní Novákovej dvojdňovej oficiálnej návštevy Česka informuje spravodajca agentúry tasr v Budapešti s odvolaním sa na spravodajský server mandiner.hu.

Najvyššia maďarská predstaviteľka rokovala so Zemanom okrem vojny na Ukrajine aj o dvojstrannej vzájomnej spolupráci Maďarska a Česka v oblastiach zbrojného priemyslu a energetiky, o spolupráci v zoskupení Vyšehradská štvorka (V4), ako aj o politike podpory rodiny.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine Nováková podčiarkla, že jej krajina realizuje historicky najväčšiu humanitárnu akciu. Prezidentka vyjadrila radosť z toho, že sa podarilo dosiahnuť konsenzus v otázke šiesteho balíka protiruských sankcií Európskej únie. „Za dobré považujeme tie sankcie, ktoré spôsobia viac škôd agresorovi než tomu, kto ich zavádza,“ povedala.

„Nie tá sankčná politika je dobrá, ktorou sa sami strelíme do nohy,“ dodal Zeman, podľa ktorého Maďarsko nie je so svojím postojom osamotené, pričom poznamenal, že v podstate s ním súhlasí. K nadchádzajúcemu českému predsedníctvu v Rade EÚ Nováková povedala, že ráta s českým pragmatizmom a že Česko sa sústredí na skutočne dôležité otázky.

„Spolupráca V4 pokračuje na najvyššej – prezidentskej úrovni. Naše záujmy ukazujú rovnakým smerom, dejiny máme v mnohom podobné, preto máme viac pochopenia pre rôzne postoje. Aj keď sa vo všetkom nezhodneme, vždy existujú spoločné témy, na ktorých môžeme spolupracovať,“ konštatovala maďarská prezidentka, ktorá súčasný stav vyšehradskej spolupráce označila za dobrý.

Zeman vyjadril proti zvoľneniu, prípadne ukončeniu spolupráce V4. „Stredná Európa je pre nás prirodzeným prostredím, ktoré nás vyzýva na spoluprácu medzi štátmi V4. Myslím si, že je to skrytá sila v rámci celej Európy,“ reagovala Nováková, ktorá sa v stredu – v závere oficiálneho programu svojej návštevy – stretne aj s predsedom českej vlády Petrom Fialom. (mandiner.hu, tasr, ct24.ceskatele­vize.cz)

14:52 Svetové veľmoci nesmú dotlačiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského k prijatiu nevýhodnej mierovej dohody so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Uviedol to britský premiér Boris Johnson v utorok na zasadnutí britskej vlády.

„(Johnson) povedal, že je absolútne nutné, aby (štáty) prezidenta Zelenského netlačili k prijatiu zlého mieru. Poznamenal, že zlé mierové dohody netrvajú dlho,“ povedal Johnsonov hovorca.

Britský premiér svojim ministrom v utorok oznámil, že Spojené kráľovstvo bude aj naďalej rozsiahlo podporovať Ukrajinu. Svet sa podľa Johnsona musí pri mierových rokovaniach vyhnúť takému výsledku, pri ktorom by sa mohlo zdať, že sa Putinova neoprávnená agresia vyplatila, uviedol hovorca.

Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová na zasadnutí vlády oznámila, že Spojené kráľovstvo sa pripravuje na zavedenie ďalších sankcií voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu, poznamenal Johnsonov hovorca.

Poslanci britskej vládnucej Konzervatívnej strany v pondelok potvrdili dôveru lídrovi strany Johnsonovi. Za vyslovenie dôvery hlasovali v pomere hlasov 211 k 148. Ze­lenskyj tento výsledok privítal. „Som rád, že sme neprišli o veľmi dôležitého spojenca, je to skvelá správa,“ odkázal ukrajinský prezident prostredníctvom videa. (reuters, tasr)

14:26 Situácia v obliehanom východoukrajinskom meste Severodoneck je ďalej neprehľadná, tvrdé boje o strategické mesto pokračujú a obe strany tvrdia, že dosiahli isté úspechy. Starosta Oleksandr Strjuk dnes ukrajinskej televízii povedal, že Rusko vyslalo viac vojakov a snaží sa ovládnuť celé mesto, ukrajinskí obrancovia ale podľa neho držia svoje pozície. Podľa Moskvy ruské jednotky v Severodonecku kontrolujú všetky obytné štvrte.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj zase uviedol, že ruské sily ovládajú len priemyselné predmestia Severodonecka. "Pokračujú tuhé pouličné boje, a to s premenlivou úspešnosťou. Situácia sa neustále mení, ale Ukrajinci útoky odrážajú, "povedal.

"Postupuje totálna deštrukcia mesta, ruské ostreľovanie za posledných 24 hodín výrazne zosilnelo. Rusi používajú taktiku spálenej krajiny, "dodal Hajdaj. Informácie z bojiska nemožno nezávisle overiť.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom najnovšom nočnom videoposolstve uviedol, že ukrajinské jednotky zvádzajú v Severodonecku s inváznymi ruskými silami intenzívnu bitku.

Situácia v meste sa „mení z hodiny na hodinu“, pripustil v pondelok starosta mesta Oleksandr Strjuk. Taktiež Americký Inštitút pre výskum vojny vo svojej najnovšej analýze priznal, že aktuálne nie je jasné, ktorá strana čo v Severodonecku ovláda. (understandin­gwar.org, čtk)

13:48 Do ruského zajatia sa dostalo celkovo 6 489 ukrajinských vojakov, vrátane 126 za posledných päť dní, oznámil v utorok ruský minister obrany Sergej Šojgu na porade o doterajších výsledkoch ruského ťaženia proti Ukrajine. Ruská agresia voči susednej Ukrajine začala na konci februára a dnes pokračuje 104. dňom.

Ukrajinský generálny štáb tvrdí, že od začiatku ruskej invázie z 24. februára už bolo „zničených“ 31 360 ruských vojakov, vrátane 110 za posledných 24 hodín, ale nespresňuje, koľko ruských vojakov sa vzdalo. O vlastných stratách Kyjev mlčí. Tvrdenia strán o stratách spôsobených nepriateľmi nemožno vo vojnových podmienkach overiť z nezávislých zdrojov. (čtk)

Minister tiež ohlásil „oslobodenie“ značnej časti neuznávanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DNR a LNR) až k ľavému brehu rieky Severný Doneck, vrátane miest Lyman a Svjatohirsk, a ďalších 15 obcí. Šojgu tiež tvrdil, že prístavy Berďansk a Mariupol, dobyté ruskými vojskami, sú odmínované a pripravené odpraviť lode naložené obilím. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vzápätí podľa agentúry Reuters kritizoval, že sa Rusko snaží vyviezť do cudziny ukradnuté ukrajinské obilie.

13:43 Asi 600 brancov odvedených k povinnej vojenskej službe zo Západného vojenského okruhu – jedného zo štyroch vojenských okruhov Ruska – bolo zapojených do špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, vyhlásil v utorok podľa agentúry TASS pred ruskými senátormi vojenský prokurátor Artur Jegijev. Všetci podľa neho ale „boli v najkratšom čase odoslaní späť do Ruska“. Za tieto prešľapy bolo podľa prokurátora potrestaných 12 dôstojníkov.

Ruský prezident Vladimir Putin na začiatku marca tvrdil, že na Ukrajine bojujú len profesionálni vojaci, čoskoro sa však ukázalo, že aj branci upadli do ukrajinského zajatia, alebo prišli v bojoch o život. Kremeľ potom sľúbil, že tieto prípady nechá vyšetriť.

Libanon  Rusko Ukrajina invázia protest uarus Čítajte viac Putin poslal na Ukrajinu zomierať brancov

V ruskej armáde okrem vojakov z povolania a brancov slúžia tiež vojaci, ktorí s armádou uzavreli profesionálny kontrakt. Práve tí sú do bojov najčastejšie nasadzovaní. Niektorí branci sa sťažovali, že ich velitelia najprv prinútili či priamo donútili podpísať kontrakt, a vzápätí sa ocitli na Ukrajine.

Senátorka zo sibírskej autonómnej Tuvskej republiky Ljudmila Narusovová ešte v marci uviedla, že na Ukrajine prišlo o život minimálne 96 brancov. „Z roty o sile 100 mužov zostali nažive len štyria,“ tvrdila v parlamentnej rozprave o zákone, ktorým hrozí až 15 rokov väzenia za „nepravdivé informácie“ o ruských ozbrojených silách. Jej žiadosť o vysvetlenie nechalo ruské ministerstvo obrany bez odpovede.

Ruské ministerstvo obrany o stratách v bojoch na Ukrajine informovalo iba dvakrát, a to 2. a 25. marca, kedy priznalo 498, respektíve 1 351 zabitých vojakov. (tass, čtk)

13:30 Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok oznámil „úplné oslobodenie“ obytných štvrtí mesta Severodoneck na východe Ukrajiny. Na zasadnutí kolégia ministerstva obrany Šojgu vyhlásil, že ruská armáda pokračuje v snahách o získanie kontroly aj nad priemyselnými oblasťami Severodonecka a obcami v jeho okolí. Dodal, že napreduje aj ofenzíva ruskej armády v smere na mesto Popasna.

Podľa Šojguových slov je ruskou armádou a jej spojencami z radov donbaských separatistov „oslobodených 97 percent územia Luhanskej ľudovej republiky“. Agentúra AP však citovala prokyjevského gubernátora Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja, podľa ktorého slov ovládli ruské jednotky priemyselné predmestie Severodonecka – jedného z dvoch miest v Luhanskej oblasti, ktoré sú stále v rukách Ukrajiny. Hajdaj informoval, že v meste pokračujú „pouličné boje“, pričom „situácia sa neustále mení“. Ubezpečil však, že „Ukrajinci odrážajú útoky“. (afp, ap, tasr)

12:14 Súd ostrovného štátu Fidži odobril v utorok vydanie superjachty Amadea údajne patriacej ruskému oligarchovi americkým orgánom. Jachtu za 300 miliónov dolárov spájajú Spojené štáty s ruským oligarchom Sulejmanom Kerimovom patriacim do skupiny osôb blízkych ruskej vláde, na ktorých Spojené štáty uvalili sankcie za inváziu na Ukrajinu.

Fidžijské úrady jachtu zadržali v polovici apríla v prístave Lautoka – na základe žiadosti z Washingtonu. Nasledoval zdĺhavý právny spor, v rámci ktorého registrovaní vlastníci motorovej jachty – spoločnosť Millemarin Investments – popierali, že by bol Kerimov majiteľom plavidla.

Superjachta Amadea údajne patriaca ruskému... Foto: SITA/AP, Leon Lord
Superjachta / Amadea / Superjachta Amadea údajne patriaca ruskému oligarchovi Sulejmanovi Kerimovomi

Tvrdili tiež, že fidžijský zákon, na základe ktorého bola jachta Amadea zadržaná, neumožňuje USA, aby ju skonfiškovali. Za skutočného majiteľa označovali Eduarda Chudajnatova – bohatého Rusa, na ktorého sa západné sankcie nevzťahujú.

Predseda fidžijského najvyššieho súdu Kamal Kumar však v utorok zamietol minulotýždňovú žiadosť tejto spoločnosti o odloženie vykonania súdneho príkazu na konfiškáciu lode. (afp, tasr)

12:07 Proruskí separatisti na Ukrajine v utorok potvrdili smrť generála ruských ozbrojených síl Romana Kutuzova, ktorý velil armádnemu zboru samozvanej Doneckej ľudovej republiky.

Mariupoľ Čítajte viac Proruskí separatisti potvrdili smrť ruského generála Kutuzova

12:02 Ukrajinská štátna jadrová spoločnosť Enerhoatom v utorok kritizovala plán Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vyslať delegáciu odborníkov do jadrovej elektrárne v Záporoží, ktorú obsadili Rusi. Ukrajinská spoločnosť tvrdí, že takúto návštevu „nepozvala“.

Šéf MAAE Rafael Grossi o pláne vyslať medzinárodný tím odborníkov do záporožskej jadrovej elektrárne informoval v pondelok v súvislosti s tým, že MAAE prestala dostávať z elektrárne údaje o stave jadrového materiálu. Podľa Enerhoatomu však Grossi „klame“.

Na satelitnej snímke z 2. septembra 2019... Foto: TASR/AP, Planet Labs PBC
Ukrajina Rusko vojna elektráreň požiar jadrová bezpečnosť Na satelitnej snímke z 2. septembra 2019 Záporožská jadrová elektráreň v ukrajinskom meste Enerhodar.

„Toto vyjadrenie šéfa MAAE považujeme za ďalší pokus dostať sa do (elektrárne) akýmkoľvek spôsobom s cieľom legitimizovať prítomnosť okupantov a v podstate tak schvaľovať všetky ich činy,“ napísal Enerhoatom v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Enerhoatom sa nazdáva, že stratu spojenia medzi elektrárňou a MAAE zariadili Rusi naschvál v spolupráci so samotnou agentúrou, aby tak Grossi dostal zámienku prísť do Záporožia. Ukrajinské úrady predtým zamietli Grossiho požiadavky na návštevu elektrárne s tým, že mu to umožnia až po opätovnom získaní kontroly nad ňou.

Ukrajinská štátna jadrová spoločnosť ďalej pripomenula, že takmer štvrtinu vedenia MAAE tvoria Rusi vrátane Grossiho námestníka Michaila Chudakova. Enerhoatom taktiež kritizoval Grossiho za to, že po návšteve jadrovej elektrárne v Južnoukrajinsku sa stretol so šéfom ruskej štátnej jadrovej spoločnosti Rosatom Alexejom Lichačovom a „svetu následne spoločne oznámili, že v záporožskej jadrovej elektrárni je všetko v poriadku“.

Záporožská jadrová elektráreň je najväčšou elektrárňou svojho druhu v Európe. Kyjev opakovane upozorňuje na to, že ruská okupácia tohto komplexu zvyšuje pravdepodobnosť jadrovej havárie. (reuters, tasr)

11:45 Študenti posledného ročníka charkovskej strednej školy č. 134 zatancovali svoj záverečný školský tanec pred troskami školskej budovy. V ukrajinských školách študenti v rámci „posledného zvonenia“ tradične tancujú pred celou školou, píše Ukrajinska Pravda. Tento rok tradíciu narušila ruská invázia.

04rozhovor-3x Čítajte viac Posledné zvonenie: Absolventi z Charkova tancovali v troskách školy

11:31 V okupovanej Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny sa pravdepodobne Moskva pokúsi usporiadať referendum o pripojení tohto regiónu k Rusku. Podľa serveru BBC to povedal zástupca šéfa oblastnej správy dosadenej Ruskom Kirill Stremusov, nespomenul ale žiadne ďalšie podrobnosti ani časový harmonogram. Práve referendum vypísané napriek nesúhlasu ukrajinskej vlády viedlo v roku 2014 k anexii ukrajinského polostrova Krym Ruskom.

„Samozrejme, že bude plebiscit. Bude to vôľa ľudu…Pravdepodobne bude referendum, ktoré na území Chersonskej oblasti rozhodne o sebaurčení. A v ďalšej fáze potom voľby,“ uviedol Stremusov.

Západní odborníci i predstavitelia Ukrajiny od dobytia mesta Cherson začiatkom marca špekulovali, že Rusko plánuje v oblasti usporiadať referendum o vzniku novej separatistickej republiky po vzore dvoch proruských samozvaných útvarov na východe krajiny – Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Rusko nad Chersonskou oblasťou postupne upevňuje kontrolu, okrem iného tam ako platidlo zaviedlo rubeľ a otvorilo tam pobočky ruských bánk. (interfax, čtk, bbc.com)

11:18 Nemecká ministerka kultúry Claudia Rothová, ktorá je na návšteve juhoukrajinského mesta Odesa, vyhlásila, že Ruskom rozpútaná vojna ohrozuje aj kultúrnu identitu Ukrajincov. „Táto vojna je aj vojnou proti kultúre, proti kultúre demokracie,“ vyhlásila v utorok Rothová, politička nemeckej strany Zelených.

Podľa jej slov je evidentné, že ruské invázne vojská na Ukrajine neútočia len na vojenské ciele a civilnú infraštruktúru, ale aj na samotnú kultúrnu identitu ukrajinského národa. Komentovala tak skutočnosť, že počas viac ako troch mesiacov ruskej agresie bolo na Ukrajine zničených alebo poškodených už približne 375 kultúrnych inštitúcií a 137 kostolov.

Rothová v relácii Morgenmagazin stanice ZDF uviedla, že Nemecko chce zmobilizovať medzinárodnú podporu pre nomináciu historického centra Odesy na zapísanie do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. To by podľa nej mohlo mestu poskytnúť ochranu pred ruskými útokmi. Zároveň zdôraznila aj nutnosť digitalizácie archívnych fondov nachádzajúcich sa na Ukrajine. „Terčom (ruských) útokov sú tu aj knižnice a staré archívy – inými slovami pamäť miest, komunít, spoločnosti,“ varovala.

Šéfka nemeckého rezortu kultúry v Odese taktiež vyhlásila, že EÚ by mala udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny. Claudia Rothová je prvou členkou nemeckej vlády, ktorá od začiatku vojny navštívila Odesu, ktorá je terčom opakovaných ruských raketových útokov.

Rothová pricestovala do Odesy na pozvanie svojho ukrajinského kolegu Oleksandra Tkačenka. Stretnúť sa má aj s gubernátorom Odeskej oblasti Maksymom Marčenkom a so starostom mesta Hennadijom Truchanovom. V Odese plánuje navštíviť niektoré mestské kultúrne inštitúcie, ako Odeské filmové štúdio či Filharmóniu. (tasr, dpa)

11:14 Ponuku nezávislých spravodajských kanálov a médií, ktoré sú určené pre publikum v Rusku, rozšíria od budúceho týždňa nové online noviny. V ukrajinskom Kyjeve ich bude pripravovať redakcia spravodajského webu Februárové ráno. Za projektom stojí bývalý poslanec ruskej Štátnej dumy Iľja Ponomariov, ktorý v roku 2014 ako jediný v parlamente hlasoval proti anexii Krymského polostrova Ruskom.

vojna na ukrajine Čítajte viac Odvolaný ruský poslanec spúšťa v Kyjeve online denník pre publikum v Rusku

10:57 Rusko vydalo Ukrajine telá desiatok bojovníkov, ktorí zahynuli v bojoch o oceliarne Azovstaľ v Mariupole. Mŕtvych previezli do Kyjeva, kde teraz kvôli ich identifikácii odborníci vykonávajú analýzy DNA, napísala agentúra AP. Areál oceliarní bol v juhoukrajinskom prístave Mariupol poslednou baštou ozbrojeného odporu proti ruskej invázii, pred ruskými silami ho niekoľko týždňov obhajovali ukrajinskí vojaci, predovšetkým príslušníci pluku Azov.

Podľa AP prevoz tiel mŕtvych obrancov Azovstalu potvrdil veliteľ pluku Azov a jeho hovorca, rovnakú informáciu podľa agentúry Reuters majú aj pozostalí po padlých bojovníkoch.

Kyjev v sobotu oznámil, že prvýkrát od začiatku vojny si bojujúce strany vymenili telá padlých vojakov. Celkovo išlo o 320 padlých – 160 z každej strany. Hovorkyňa pluku Azov Anna Holovková uviedla, že všetky telá, ktoré Ukrajina dostala naspäť, pochádzajú práve z Azovstalu. Najmenej 52 z nich sú podľa všetkého príslušníci pluku Azov. (čtk)

10:49 Ukrajinská vláda pripravuje návrh zákona, ktorý uzákoní angličtinu ako jazyk obchodného styku. Povedal to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, informuje v utorok denník The Guardian. „Angličtina sa teraz používa v obchodnom styku v celom civilizovanom svete, takže ak jej udelíme takýto štatút na Ukrajine, podporí to rozvoj podnikania, pritiahne investície a urýchli európsku integráciu Ukrajiny,“ napísal Šmyhaľ v pondelok neskoro večer na platforme Telegram. Ďalšie podrobnosti o pripravovanej legislatíve neuviedol.

The Guardian pripomína, že jediným úradným jazykom na Ukrajine je ukrajinčina. Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS) z roku 2019 hovorí približne polovica z obyvateľstva Ukrajiny prevažne alebo aj výlučne po ukrajinsky, zatiaľ čo približne 30 percent zase používa prevažne alebo výlučne ruštinu. Znalosť angličtiny na Ukrajine sa postupne zlepšuje, Ukrajina však v tomto smere stále zaostáva za inými krajinami z regiónu východnej Európy, dodáva The Guardian. (tasr)

10:29 Ukrajinská armáda v utorok ráno uviedla, že počas uplynulej noci vykonala niekoľko leteckých útokov na ruské pozície na juhu Ukrajiny. „Ukrajinské vrtuľníky útočili na ciele nepriateľských síl v Chersonskej oblasti a lietadlá (sa zamerali) na muničné sklady v Mykolajivskej oblasti,“ oznámil v utorok ukrajinský generálny štáb. Ukrajina počas ruskej ofenzívy dosiaľ nasadila vlastné vzdušné sily len zriedka, a to pre prevahu ruských jednotiek vo vzduchu.

V utorkovej správe ukrajinských síl sa uvádza, že po tom, čo Ukrajina získala späť niekoľko dedín pozdĺž hranice medzi čiernomorskou Mykolajivskou a Chersonskou oblasťou, bola ruská protiofenzíva v smere na (obce) Lozove a Bila Krynycia neúspešná, a napriek podpore ruského delostrelectva a letectva.

Podľa analytikov amerického Inštitútu pre štúdium vojnových konfliktov (ISW) vo Washingtone sa ukrajinskej armáde podarilo zatlačiť ruské námorné sily ďalej od pobrežia Čierneho mora. Ako uviedli, ruská čiernomorská flotila vykonáva operácie v bezpečnej vzdialenosti okolo 100 kilometrov od pobrežia Ukrajiny, čo viedlo k zníženiu tlaku na ukrajinské prístavy. Mimoriadne náročná situácia však panuje na východnom fronte, kde prebiehajú ťažké boje. (tasr/dpa)

10:15 Hraničnými priechodmi prešlo v pondelok z Ukrajiny na Slovensko 2265 osôb. Z toho bolo 653 mužov, 1310 žien a 302 detí. O dočasné útočisko požiadalo 452 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi 2446 ľudí. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine prišlo celkovo na Slovensko 490 796 utečencov. Dočasné útočisko získalo 80 181 ľudí. Hranicu zo Slovenska na Ukrajinu prekročilo 237 559 osôb.

9:51 Kyjevské činoherné divadlo Teatr na Podoli v nedeľu odohralo svoje prvé predstavenie od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. Toto divadlo bolo poslednou kultúrnou inštitúciou v Kyjeve, ktoré obnovilo svoju činnosť.

Kyjev divadlo Čítajte viac Vojna umenie nezastaví. Kyjevské divadlo hrá a má vypredané

9:24 Prezidenti Litvy a Lotyšska pri príležitosti utorkovej návštevy nemeckého kancelára Olafa Scholza vo Vilniuse vyzvali na posilnenie vojenskej prítomnosti NATO v pobaltských krajinách. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

V španielskom Madride sa koncom júna uskutoční summit Severoatlantickej aliancie, na ktorom sa má rozhodnúť o tom, či sa bude vzhľadom na zmenenú bezpečnostnú situáciu v Európe, vyvolanú ruským vpádom na Ukrajinu, ďalej zvyšovať počet vojakov vo východnom krídle NATO. (tasr)

8:50 Ruskí okupanti ostreľovali trhovisko, vysokú školu a školu v Lysyčansku. Zranili pritom dvoch ľudí. Boje v Severodonecku pokračujú. Podľa portálu Nexta to uviedol šéf vojenskej samosprávy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

8:21 Spojené štáty obvinili v pondelok Rusko z pokusu o „zastrašovanie“ amerických novinárov v Moskve po tom, čo si ich predvolalo ruské ministerstvo zahraničných vecí a pohrozilo im odvetnými opatreniami za americké sankcie. „Aby sme sa vyjadrili jasne, Kremeľ je zapojený v plnohodnotnom útoku na slobodu médií, na prístup k informáciám a k pravde,“ povedal hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová koncom mája pohrozila vyhostením západných médií v prípade, že bude kanál YouTube pokračovať v blokovaní týždenných brífingov rezortu diplomacie v Moskve. V piatok opätovne obvinila Washington, že sa „zameriava na represiu ruských médií v Spojených štátoch“, cituje AFP. Zástupcovia amerických médií boli podľa nej v pondelok „pozvaní“ na ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Moskva podľa Pricea takto reaguje na skutočnosť, že Spojené štáty pred mesiacom priradili na čierny zoznam tri ruské televízne stanice – Pervyj Kanal, Rossija 1 a NTV, a to v rámci medzinárodných sankcií v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. (tasr/afp)

7:42 Americké úrady nariadili zadržanie dvoch luxusných lietadiel, ktoré patria ruskému oligarchovi Romanovi Abramovičovi. Podľa úradov ide o stroj Gulfstream v hodnote 60 miliónov dolárov a Boeing za 350 miliónov dolárov, ktorý je považovaný za jedno z najdrahších súkromných lietadiel, no pred úpravami mal hodnotu menej ako 100 miliónov dolárov.

Príkaz na zadržanie lietadiel podpísal sudca len niekoľko dní po tom, ako Spojené štáty oznámili nové sankcie na ruských oligarchov a elity, predstaviteľov Kremľa, podnikateľov napojených na prezidenta Vladimira Putina a ich jachty, lietadlá a firmy, ktoré ich spravujú. (sita)

7:24 "Slovensko je úžasným podporovateľom Ukrajiny prostredníctvom pomoci v oblasti bezpečnosti. Ale dúfam, že každý z nás môže urobiť ešte viac, lebo je to nevyhnutné,“ povedala pre Pravdu Robin Dunniganová, zástupkyňa námestníčky amerického ministra zahraničných vecí.

27rozhovor-4x Čítajte viac Americká diplomatka: Na embargu na ruské energie USA nezarábajú

7:01 Spojené štáty a Európska únia vyzvali v pondelok Rusko, aby zastavilo sexuálne násilie, ktorého sa údajne dopúšťa jeho armáda a zástupcovia na Ukrajine. Moskva pritom tieto tvrdenia označuje za „klamstvo“. USA a EÚ túto výzvu vyslovili počas stretnutia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) zorganizovaného Albánskom, ktoré BR OSN v súčasnosti predsedá.

Predseda Európskej rady Charles Michel tiež opätovne odsúdil „zverstvá“, ktoré pácha Rusko. „Tie zločiny musia byť a budú potrestané. Na to, aby sa zodpovedali tí, ktorí ich spáchali, potrebujeme dôkazy. Pomáhame preto teraz zozbierať dôkazy týchto zločinov,“ uviedol Michel.

Predseda Európskej rady tiež uviedol, že za potravinovú krízu vyvolanú ruskou inváziou na Ukrajinu je zodpovedné „výlučne Rusko“. V dôsledku týchto obvinení opustil rokovaciu sálu ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia, ktorého miesto zaujal jeho námestník. (tasr/afp)

6:30 Ukrajinský Volodymyr Zelenskyj poslal do Berlína osobitného vyslanca na rokovania s nemeckou spolkovou vládou o perspektíve vstupu jeho krajiny do Európskej únie. Zelenského osobitným vyslancom je ukrajinský minister pre regionálny rozvoj Oleksij Černyšov a prvé stretnutia s politickými predstaviteľmi vrátane námestníka nemeckej ministerky zahraničných vecí Tobiasa Lindnera absolvuje v Berlíne v utorok a v stredu.

„Európska únia by mala Ukrajinu prijať,“ povedal pred svojimi schôdzkami v Berlíne ukrajinský osobitný vyslanec Černyšov. Ako zdôraznil, jeho krajina nežiada prednostné zaobchádzanie. „Neočakávane prijatie zadnými dvierkami, ani neočakávame skratku pre Ukrajinu,“ zdôraznil s tým, že Kyjev nemá záujem o žiadne iné než plnohodnotné členstvo v Únii. „Neplánujeme zvažovať žiadny iný formát,“ dodal Černyšov. (tasr/dpa)

6:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok upozornil, že jeho vojaci v bojoch o strategické východoukrajinské mesto Severodoneck čelia početnej prevahe „silnejšej“ ruskej strany, informovali agentúry AFP a Reuters.

„Držíme sa“ v tomto kľúčovom meste, „ich je však viac a sú silnejší,“ povedal Zelenskyj novinárom v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev deň po návšteve frontových pozícií v Lysyčansku, ktorý sa nachádza na opačnom brehu rieky Siverskyj Donec.

Intenzita bojov premenila Severodoneck a Lysyčansk na „mŕtve mestá“, citovala v pondelok Zelenského stanica BBC.

Zelenskyj zároveň rovnako ako šéf americkej diplomacie Antony Blinken varoval pred obmedzením zásobovania obilím na svetovom trhu, čo Blinken nazval ruskou stratégiou „vydierania“.

Ukrajinský prezident podľa agentúry Reuters vyzval na rýchlejšie dodávky väčšieho množstva zbraní. V prípade, že sa ruským silám podarí prelomiť frontovú líniu vo východoukrajinskom regióne Donbas, by sa situácia pre Kyjev mohla výrazne skomplikovať, upozornil Zelenskyj.

V regióne Donbas sa nachádza strategické mesto Severodoneck, o ktoré v súčasnosti prebiehajú ťažké boje, pripomína Reuters. Podľa Zelenského má Rusko v tomto meste viac vojakov, ukrajinské sily však majú „všetky šance“ na protiúder.

Ukrajinské ministerstvo obrany zároveň obvinilo Rusko, že ostreľuje civilnú infraštruktúru v okolí Severodonecka i ďalej na sever v Charkovskej oblasti a západne v okolí mesta Sloviansk. Moskva útoky na civilistov popiera. Agentúra Reuters pripomína, že správy z bojiska nebolo možné bezprostredne overiť.

Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve zároveň vyjadril presvedčenie, že jeho krajina v priebehu nasledujúcich niekoľkých týždňov získa štatút kandidátskej krajiny EÚ. „Bude to rozhodnutie nielen pre Ukrajinu, ale pre celý európsky projekt,“ vyhlásil.

© Autorské práva vyhradené

453 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy