V mnohých západných krajinách zaviedli programy na prilákanie vedcov z Ruska aj s ich následným zamestnaním, čo vytvára hrozbu „veľmi silného“ odlivu odborníkov, upozorňuje Sergejev.
„Je jasné, že existuje kultúra, vlastenectvo, hroby príbuzných, ale vedca to ťahá tam, kde môže robiť svoju prácu zaujímavým spôsobom. A ak teraz nevytvoríme podmienky na to, aby sa tu pracovalo pohodlnejšie a zaujímavejšie, dôjde ku stratám,“ cituje šéfa akadémie vied agentúra Interfax.
Podľa odhadov Ruskej akadémie vied sa za posledné desaťročie odliv vedcov z Ruska zrýchlil päťnásobne: ak v roku 2012 krajinu opustilo 12-tisíc výskumníkov a vedcov ročne, tak vlani to bolo už 70-tisíc. Od februára, keď Putin spustil vojnu proti Ukrajine, tento proces ešte radikálne akceleruje.
Odliv mozgov z Ruska sa začal už v 90. rokoch 20. storočia. Od rozpadu Sovietskeho zväzu krajinu opustilo 992-tisíc výskumníkov a vedcov a o tri desaťročia neskôr ich v Rusku zostalo len 348-tisíc. Novú vlnu odlivu by podľa Sergejeva mohol vyvolať „aktívny“ postup „kolektívneho Západu“, ktorý sa snaží prilákať ruských špecialistov.
„Biden otvoril náruč ruským vedcom: príďte, najmä v kritických oblastiach, zamestnáme vás. Asi pred dvoma týždňami som čítal, že naše spriatelené Fínsko, vstupujúce do NATO, tiež prijalo program otvorenej náruče pre našich vedcov. Úlohou je prilákať našich vedcov, najmä preto, že máme úzke vedecké väzby, “uviedol šéf Ruskej akadémie vied. „Tomuto bude treba odolať, aby sa zachoval personálny potenciál akadémie,“ zdôraznil.
Minulý týždeň vo svojom prejave na valnom zhromaždení Ruskej akadémie vied Sergejev oznámil potrebu zvýšiť financovanie základného výskumu. V rozpočte na rok 2022 naň bolo vyčlenených len 252 miliárd rubľov, necelých 3,9 miliardy eur – 8-krát menej ako na údržbu aparátu úradníkov a štátnych orgánov, 11-krát menej ako na financovanie polície a orgánov činných v trestnom konaní; a 14-krát menej ako na údržbu armády, vyratúva ruskojazyčná mutácia novín The Moscow Times.
Pokiaľ ide o výdavky na výskum a vývoj, Rusko je v štvrtej desiatke krajín sveta podľa rebríčka, ktorý vypracovala Vysoká škola ekonomiky, jedna z najväčších ruských univerzít. Jej odborníci odhadujú, že Rusko na ne dáva iba 1,03 percenta hrubého domáceho produktu, kým Izrael na výskum a vývoj míňa 4,93 percenta HDP, Japonsko 3,24 percenta, USA 3,07 percenta a Čína 2,23 percenta HDP.
Odliv, ktorý výrazne zosilnel od začiatku ruskej invázie na Ukrajine, sa týka nielen vedcov a výskumníkov, ale aj ďalších vysoko vzdelaných špecialistov, predovšetkým z oblasti informačných technológií. Ruská asociácia elektronických komunikácií informovala, že v marci krajinu opustilo 70-tisíc itečkárov a v apríli ďalších stotisíc. Podľa prieskumu združenia ruských softvérových spoločností Russoft sa do konca júna plánuje do zahraničia vysťahovať ešte 40-tisíc IT špecialistov, pričom polovica z nich ani neuvažuje o tom, že by sa raz do vlasti vrátila.