105. deň: Kyjev pripustil, že opustí kľúčový Severodoneck a stiahne sa

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj pripustil, že ukrajinské jednotky sa možno budú musieť stiahnuť zo Severodonecka na lepšie opevnené pozície. Rusi podľa Zelenského nečakali taký silný odpor zo strany Ukrajincov a počet ruských obetí čoskoro prekročí únosnú hranicu aj pre Rusko.

, , , 08.06.2022 05:30, aktualizované: 22:46
vojna na Ukrajine, milície Foto: ,
Muž z civilnej milície s brokovnicou a puškou počas tréningu na strelnici na predmestí Kyjeva na Ukrajine, utorok 7. júna 2022.
debata (821)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 105. deň
  • Zelenskyj: Vo vojne umiera denne 300 ruských vojakov
  • Najtvrdšie boje sa naďalej odohrávajú v Severodonecku, Lysyčansku a pri Popasnej
  • Ukrajina pripúšťa, že bude musieť opustiť Severodoneck
  • Podľa Ruska je prístav v Berďansku pripravený exportovať obilie
  • Ukrajina a Rusko si vymenili po 50 padlých vrátane bojovníkov z Azovstaľu
mier-ukrajine-2

VIDEO: Ruslana v Bratislave zaspievala proti Putinovi. Vypočujte si jej pieseň.

Príslušníci civilnej domobrany držia zbrane...
Na snímke kríž na sanitke s počtom zranených,...
+18Dievča na elektrickej kolobežke prechádza okolo...

22:43 Rusko v severnej časti okupovaného ukrajinského polostrova Krym rozmiestnilo raketové komplexy Iskander, uviedol hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk. Komplexy sa nachádzajú pri obci Milkovodne, asi osem kilometrov od administratívnych hraníc Chersonskej oblasti, ktorú Rusi ovládli počas súčasnej invázie, spresnil podľa agentúry Unian hovorca. Podľa Motuzjanyka tak hrozí, že Rusi budú podnikať z Krymu ďalšie raketové útoky.

VIDEO: Ruské raketové komplexy Iskander v bojoch na Ukrajine.

Hovorca tiež doplnil, že ruské námorné sily naďalej blokujú lodnú dopravu v Čiernom mori. Štyri ruské raketové lode v Čiernom mori a jedna ponorka, na ktorých je spolu až 36 striel typu Kalibr, sú podľa neho v pohotovostnom režime.

Predtým ukrajinské médiá informovali, že raketové komplexy Iskander boli rozmiestnené aj v Bielorusku pozdĺž hranice s Ukrajinou. Dolet balistických rakiet vypúšťaných z komplexu je asi 500 kilometrov. Odpaľovacie zariadenia rakiet Iskander sú okrem iného aj v Kaliningradskej oblasti, najzápadnejšia výspe Ruska na brehoch Baltu.

22:27 Sto tiel nájdených v troskách panelákov v zničenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ovládanom ruskými silami, prepravujú do márnic a na skládky. V stredu to oznámil poradca tamojšieho starostu Petro Andriuščenko. Informácie priniesla tlačová agentúra AP. Andriuščenko v príspevku v odkazovej aplikácii Telegram opísal vynášanie tiel ako „nekonečnú karavánu smrti“.

Ukrajinské úrady odhadujú, že počas dlhých týždňov ruského obliehania a ostreľovania Mariupola bolo zabitých najmenej 21 000 civilistov a zničené boli stovky budov. Objavili sa aj správy o masových hroboch, v ktorých sa nachádzajú tisíce tiel. Rusko minulý mesiac vyhlásilo, že už má plnú kontrolu nad Mariupolom.

Mariupol patrí k ukrajinským mestám, ktoré museli znášať to najhoršie utrpenie tejto vojny, a stal sa celosvetovým symbolom vzdoru, pretože stovky ukrajinských bojovníkov boli mesiace zabarikádované v tamojších oceliarňach Azovstaľ. Nevzdávali sa napriek vytrvalému ruskému bombardovaniu a ostreľovaniu.

21:44 Hlavný moskovský rabín Pinchas Goldschmidt je „v exile“ po tom, ako odolal tlaku ruských úradov, ktoré od neho žiadali vyjadrenie podpory pre vojnu na Ukrajine. Tvrdí to podľa denníka The Guardian manželka jeho syna, novinárka Avital Chizhiková-Goldschmidtová.

„Konečne môžem oznámiť, že moji svokrovci – moskovský hlavný rabín (Pinchas Goldschmidt) a Rebbetzin Dara Goldschmidtová – boli pod tlakom úradov, aby verejne podporili takzvanú ruskú špeciálnu operáciu na Ukrajine,“ napísala novinárka na Twitteri a dodala, že jej svokrovci túto požiadavku odmietli. Dva týždne po začiatku ruskej invázie podľa nej odleteli do Maďarska, navštívili niekoľko ďalších krajín až napokon skončili v Izraeli.

The Guardian pripomenul, že Goldschmidt je hlavným moskovským rabínom od roku 1993 a zároveň je jedným z najvplyvnejších židovských predstaviteľov v Rusku. V utorok bol zvolený na ďalšie sedemročné funkčné obdobie. Jeho úlohy bude plniť zástupca v Moskve.

20:41 Ruská ekonomika sa v tomto roku v dôsledku medzinárodných sankcií za inváziu na Ukrajinu zmenší o 15 % a v roku 2023 o ďalšie tri percentá, čím vymaže 15 rokov rastu. Vo svojej prognóze to konštatuje Inštitút pre medzinárodné financie.

Od dopadu sankcií v plnej sile ekonomiku čiastočne chráni odolnosť ruského rubľa. Ten podopierajú vysoké príjmy z predaja ropy a plynu a tiež intervencie Ruskej centrálnej banky, ktorá zvýšila úrokové sadzby a zaviedla opatrenia, aby zabránila úniku peňazí z krajiny.

V rámci spomenutých intervencií napríklad obmedzili množstvo peňazí, ktoré mohli ľudia previesť do zahraničia. Exportérov zasa prinútili previesť 80 % ich zahraničných príjmov na ruskú menu.

Prezident Vladimir Putin tento týždeň tvrdil, že nezamestnanosť a inflácia v krajine klesajú, čím sa opäť snažil podporiť svoje tvrdenia, že Rusku sa darí napriek sankciám Západu.

Finančný inštitút je však presvedčený, že sankcie, čiastočne aj vďaka povzbudzovaniu zahraničných spoločností, aby odišli z Ruska, „poškodzujú jeho ekonomiku, vymazávajú viac ako dekádu ekonomického rastu a niektoré z najvýznamnejších následkov krajina ešte len pocíti“.

Od začiatku ruskej invázie prekročilo hranice z Ukrajiny viac ako sedem miliónov ľudí, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Ten eviduje vyše 4,8 milióna ukrajinských utečencov v Európe, pričom najviac sa ich podľa neho nachádza v Poľsku.

Od 24. februára, keď Rusko začalo vojenskú inváziu do susednej krajiny, UNHCR podľa svojich webových stránok registruje 7 270 939 pre­kročení hraníc z Ukrajiny, pričom upozorňuje, že ide o priechody hraníc, nie počet jednotlivcov.

Britská stanica BBC News na svojom webe tento týždeň uviedla, že svoje domovy od začiatku ruskej vojenskej agresie opustilo na Ukrajine už viac ako 14 miliónov ľudí. Pred vojnou mala Ukrajina približne 44 miliónov obyvateľov, z toho 37 miliónov na územiach, ktoré mala pod kontrolou vláda v Kyjeve.

Zhruba osem miliónov ich zostáva vnútorne vysídlených, teda na Ukrajine, píše BBC s odvolaním sa na dáta Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) pochádzajúce zo začiatku mája.

Mnoho Ukrajincov sa zároveň zo zahraničia do vlasti vracia, najmä do miest ako je Kyjev, ktorý je teraz považovaný za bezpečnejší, uviedla BBC. UNHCR podľa nej takýchto ľudí k 1. júnu evidoval vyše dva milióny. Samotný Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov na svojom webe informuje o viac ako 2,3 milióna prekročení hraníc do Ukrajiny k 7. júnu.

Podľa ukrajinskej pohraničnej stráže denne smeruje do vlasti v priemere 30 000 ľudí, píše ďalej BBC. Starosta hlavného mesta Vitalij Kličko podľa nej uviedol, že v metropole sú teraz dve tretiny obyvateľov v porovnaní s predvojnovým stavom.

17:18 Slovensko doposiaľ podporilo Ukrajinu vojenskou pomocou v hodnote približne 154 miliónov eur. Všetku slovenskú pomoc ocenil v telefonáte s ministrom obrany Jaroslavom Naďom (OĽANO) jeho ukrajinský kolega Olexij Reznikov.

Reznikov ocenil tiež ochotu hľadať ďalšie možnosti pomoci, ako aj konštruktívny postup rokovaní. Tie uplynulý týždeň vyústili do uzatvorenia kontraktu na komerčný predaj ôsmich samohybných kanónových húfnic Zuzana 2. Výrobca tejto techniky, štátna akciová spoločnosť Konštrukta-Defence patriaca pod rezort obrany, v dohľadnej dobe pár týždňov ukončí výrobu prvých kusov húfnic pre Ukrajinu, priblížila hovorkyňa.

„S ministrom Reznikovom hovoríme o aktuálnych potrebách Ukrajiny, ktoré sa menia v závislosti od vývoja situácie. Hľadáme možnosti a cesty, ako vyjsť týmto prosbám v ústrety, no samozrejmosťou je vzájomné porozumenie pre reálne možnosti našej krajiny,“ povedal Naď. Ukrajina si podľa neho môže byť istá autenticitou ochoty Slovenska pomáhať.

17:12 Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk ostro skritizoval bývalú kancelárku Angelu Merkelovú za to, že ospravedlňovala svoju politiku voči Rusku počas 16 rokov vládnutia.

Merkelová Čítajte viac Ukrajinský veľvyslanec ostro skritizoval Merkelovú: 16 rokov tolerovala diktátora Putina

16:37 Plán Organizácie Spojených národov (OSN) na vytvorenie koridoru na prevoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov je „uskutočniteľný“. Skonštatoval to turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu počas spoločnej tlačovej konferencie po rokovaní s ruským kolegom Sergejom Lavrovom. Plán pritom podľa neho vyžaduje rokovania medzi Moskvou a Kyjevom.

Na stretnutí v Ankare sa nezúčastnil žiadny zástupca Ukrajiny. Čavušoglu tiež poznamenal, že žiadosť Moskvy, aby sa jej spolupráca na uskutočnení plánu OSN spájala s uvoľnením medzinárodných sankcií, považuje za „dosť legitímnu“. „Ak svet potrebuje, aby Ukrajina a Ruská federácia exportovali produkty, potom musí byť zavedený postup,“ uviedol ďalej a dodal, že dúfa, že „technické prípravy“ by mohli byť uskutočnené „tak skoro, ako to bude možné“.

Ukrajina je jedným z najväčších exportérov pšenice, kukurice a slnečnicového oleja na svete, no vojna a ruská blokáda jej prístavov vývoz do veľkej miery zastavili, čo ohrozuje globálne dodávky potravín. Odhaduje sa, že na Ukrajine uviazlo 22 miliónov ton obilia.

16:21 Český prezident Miloš Zeman odmietol vyhovieť žiadostiam 127 českých občanov, ktorí prejavili záujem o vstup do ozbrojených síl Ukrajiny, ktorá sa bráni proti útočiacim ruským silám. O rozhodnutí hlavy štátu informoval prezidentov hovorca Jiří Ovčáček, píše portál Novinky.cz.

Zeman sa odvolal na neodporúčacie stanovisko českého ministerstva vnútra. Začiatkom mesiaca prezident takto zamietol žiadosti 80 českých občanov.

V prvej polovici mája však Pražský hrad oznámil, že prezident schválil vstup do ukrajinskej armády 103 občanom. Rozhodnutie musel podpísať aj premiér Petr Fiala.

Niektorí Česi odišli do bojov na Ukrajinu už predtým, aj bez oficiálneho povolenia, napísal v máji spravodajský server iDnes.cz.

Občan ČR smie do ozbrojených síl cudzích krajín vstúpiť len so súhlasom prezidenta ČR, na základe žiadosti predloženej ministerstvom obrany, uvádza české ministerstvo vnútra na svojej oficiálnej webovej stránke. Súhlas prezidenta nepotrebujú občania, ktorí majú aj štátne občianstvo krajiny, do ktorej ozbrojených síl chcú vstúpiť a osoby, ktoré chcú vstúpiť do ozbrojených síl členskej krajiny NATO.

16:02 Ukrajina a Rusko si odovzdali telá padlých vojakov, na každej strane išlo o 50 ľudí – vrátane 37 ukrajinských obrancov mariupoľských oceliarní Azovstaľ, uviedlo na svojom webe ukrajinské ministerstvo pre reintegráciu dočasne okupovaných území. Výmena sa podľa rezortu odohrala na frontovej línii v Záporožskej oblasti, pričom proces navracania tiel padlých pokračuje.

Agentúra AP už skôr s odvolaním sa na ukrajinskú vojenskú rozviedku napísala, že Rusko zatiaľ vydalo telá 210 ukrajinských bojovníkov, ktorí zahynuli v bitke o Mariupoľ, strategicky prístav nachádzajúci sa na juhovýchode krajiny. Väčšina z nich podľa nej patrila k jednotkám, ktoré bránili až donedávna komplex Azovstaľ. Koľko tiel v oceliarňach zostáva, nie je jasné.

Metalurgický areál v Mariupole bol dlho poslednou baštou ukrajinskej obrany mesta. Zostávajúce jednotky sa po vytrvalých ruských útokoch v máji vzdali a bojmi zničené mesto teraz okupujú ruské invázne sily.

Kyjev v sobotu oznámil, že si obe strany vymenili dohromady 320 tiel padlých, pričom každá z nich dostala späť pozostatky 160 vojakov, poznamenala dnes AP. Podľa ukrajinskej agentúry Unian to bola prvá oficiálne potvrdená výmena padlých od začiatku ruskej invázie na Ukrajine.

15:21 Nemecký kancelár Olaf Scholz telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým hovoril o ďalšej podpore Berlína pre Ukrajinu bojujúcu proti ruským inváznym silám.

Scholz a Zelenskyj diskutovali aj o možnostiach exportu obilnín z ukrajinských prístavov blokovaných Ruskom, priblížil hovorca vlády v Berlíne Steffen Hebestreit.

Scholz lídra Ukrajiny tiež informoval o svojom telefonáte s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a šéfom Kremľa Vladimirom Putinom spred dvoch týždňov.

V Berlíne momentálne vedie rokovania s vládnymi predstaviteľmi týkajúce sa perspektívy vstupu do EÚ osobitný vyslanec Ukrajiny Olexij Černyšov. Ukrajina totiž verí, že sa jej na summite EÚ v Bruseli, ktorý sa bude konať 23. – 24. júna, podarí získať kandidátsky štatút.

DPA pripomína, že Scholz minulý týždeň prisľúbil Ukrajine dodávku ďalších ťažkých zbraní – systému protilietadlovej obrany Iris-T a salvových raketometov typu Mars II. Berlín má tiež poskytnúť delostrelecký radar. Dosiaľ však na Ukrajinu žiadne ťažké zbrane nedorazili.

15:03 Ukrajina nebude odstraňovať míny nastražené vo vodách okolo čiernomorského prístavu Odesa. Odvolala sa pritom na pretrvávajúcu hrozbu útokov ruskej armády na mesto priľahlé pobrežie, informovala agentúra AFP.

Hovorca regionálnej správy Serhij Bratčuk vo videovyjadrení na sociálnych sieťach vysvetlil: „V okamihu, keď uvoľníme prístup do prístavu Odesa, bude tam ruská flotila“.

Uviedol tiež, že Rusko „sníva o výsadku vojsk“ do Odesy a že ruská armáda chce na mesto zaútočiť a „odrezať Ukrajinu od mora“, čo sa však podľa Bratčuka nestane.

Problému s exportom ukrajinského obilia sa v stredu na svojom rokovaní v Ankare venovali ministri zahraničných vecí Ruska a Turecka – Sergej Lavrov a Mevlüt Čavušoglu.

Lavrov v Ankare zopakoval vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko garantuje, že ak Kyjev vyčistí prístavy od mín, Moskva to nevyužije na dosiahnutie svojich vojenských cieľov.

Rusko je tiež v spolupráci s Tureckom pripravené garantovať bezpečnosť plavidiel z ukrajinských prístavov, ktoré sa budú plaviť cez Bosporský prieliv, vyhlásil Lavrov.

AFP pripomenula, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň varoval, že množstvo obilia zablokovaného na Ukrajine pre vojnu by sa mohlo v priebehu niekoľkých mesiacov strojnásobiť.

14:31 Ukrajinské úrady postúpili súdu ďalších osem prípadov týkajúcich sa vojnových zločinov spáchaných ruskými vojakmi. V stredu to v štátnej televízii povedala generálna prokurátorka Iryna Venediktovová. „Nehovoríme len o bojovníkoch, ktorí prišli do dejiska operácií, ale o tých, ktorí prišli znásilňovať, rabovať, zabíjať civilistov,“ cituje prokurátorku televízia CNN.

Na Ukrajine už 23. mája na doživotie odsúdili 21-ročného ruského vojaka za to, že počas prvých dní invázie zabil neozbrojeného civilistu. Ďalších dvoch ruských vojakov 31. mája uznali vinnými z „porušovania zákonov vojny“.

Venediktovová uviedla, že prokurátori vyšetrujú zhruba 16-tisíc prípadov vojnových zločinov.

14:22 Slovensko by bolo ochotné poskytnúť Ukrajine tanky T-72 iba v prípade, že za každý tank dostane okamžitú náhradu v podobe tanku západného typu. Vyplýva to z vyjadrenia ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) po stredajšom rokovaní vlády.

„Reagujeme na ponuky, ktoré prichádzajú. Hľadáme riešenie, ktoré bude nápomocné pre Ukrajinu, a zároveň bude rešpektovať obranné potreby Slovenskej republiky,“ načrtol Naď.

Húfnice Zuzana 2, ktoré Slovensko predalo Ukrajine, sú podľa ministra ešte na produkčnej linke. V dohľadnej dobe sa má ukončiť výroba prvých z nich. Presné termíny dodania na Ukrajinu nechcel komentovať.

Minister vyzdvihol aj odsúhlasenie dlhodobého plánu rozvoja rezortu obrany na vláde. „Je to ďalší systémový prvok v nastavovaní obrany Slovenskej republiky,“ skonštatoval.

Témou stredajšej bezpečnostnej rady bola podľa Naďa najmä situácia na Ukrajine.

13:51 Moskovská radnica oznámila, že priestranstvo pri veľvyslanectve Spojených štátov ponesie názov námestia Doneckej ľudovej republiky, uviedla agentúra Interfax. Tento názov vraj úrady vybrali na základe internetového hlasovania, ktorého sa zúčastnilo približne 278 000 z 12,­6 milióna obyvateľov ruského hlavného mesta.

O výsledku podľa opozičného serveru Mediazona rozhodli zamestnanci mesta, ktorí od nadriadených dostali pokyn, ako majú hlasovať. Radnica podľa serveru Meduza zdôraznila, že v metropole bude mať svoju ulicu či námestie aj Luhanská ľudová republika.

Boris Nemcov Čítajte viac Klus: Ulica Borisa Nemcova patrí do Bratislavy, je správne, že bude ruským diplomatom na očiach

Obe „ľudové republiky“, vytvorené proruskými separatistami v Donbase na východe Ukrajiny, uznalo Rusko v predvečer svojho útoku na Ukrajinu pred 105 dňami. Po ruskom útoku na Ukrajinu v mnohých západných krajinách premenovali ulice, na ktorých sa nachádzajú ruské veľvyslanectvá.

Praha premenovala časť Korunovačnej ulice pri ruskom veľvyslanectve na ulici Ukrajinských hrdinov. Ruská ambasáda bude musieť používať nové pomenovanie ulice, prípadne ako adresu uvádzať priľahlé námestie Borisa Nemcova, už predtým pomenované podľa zavraždeného ruského opozičného politika.

V lotyšskej Rige ulicu pri veľvyslanectve premenovali na ulicu Nezávislosti Ukrajiny, vo Vilniuse na ulicu Hrdinov Ukrajiny.

Aj Washington premenoval námestie blízko ruského veľvyslanectva na počesť Borisa Nemcova, kritika Vladimira Putina, ktorý bol v roku 2015 zastrelený v Moskve.

13:39 Ak by sa Španielsko naozaj rozhodlo poslať tanky Leopard Ukrajine, potrebovalo by povolenie Nemecka, ktoré ich vyrába.

Tank Leopard Čítajte viac Španieli zvažujú poslať Ukrajine Leopardy. Desaťročie sú mimo prevádzky, potrebujú opravy

12:54 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová obvinila ruského prezidenta Vladimira Putina, že svojím vpádom na Ukrajinu vystavil svet hrozbe hladomoru.

Von der Leyenová na pôde Európskeho parlamentu (EP) uviedla, že „potraviny sa stali súčasťou zastrašovacieho arzenálu Kremľa“.

„Z Putinovej strany je to chladnokrvný, bezcitný a vypočítavý útlak obyvateľov najzraniteľnejších krajín sveta,“ povedala predsedníčka EK, podľa ktorej ruské invázne sily na Ukrajine útočia na sklady s obilím.

Podľa jej slov bude tento rok vystavených vysokému riziku potravinovej neistoty až 275 miliónov ľudí. Ich počet sa však môže nekontrolovateľne zvýšiť vzhľadom na rastúcu infláciu, varovala.

O rovnakej téme hovoril v EP aj predseda Európskej rady Charles Michel. „Rusko využíva vo vojne potraviny ako zbraň – kradne obilie, blokuje prístavy a poľnohospodársku pôdu mení na bojisko,“ uviedol Michel, podľa ktorého v ukrajinských prístavoch uviazlo zhruba 20 miliónov ton obilia.

Šéf Európskej rady zároveň vyzval krajiny ohrozené potravinovou krízou, aby neverili nepravdivým tvrdeniam, ktoré v tejto súvislosti zverejňuje Rusko. Moskva vyhlasuje, že za rast cien potravín na svetovom trhu môžu sankcie západné voči Rusku, a nie už vyše tri mesiace trvajúca vojna na Ukrajine, ktorá je označovaná za obilnicu Európy.

12:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že budúca zima bude kvôli ruskej agresii vôbec najťažšia za všetky roky od dosiahnutia nezávislosti krajiny po rozpade Sovietskeho zväzu. Súčasne nariadil vláde a miestnym úradom, aby sa postarali o to, že dodávky plynu, elektriny, tepla a teplej vody pre obyvateľstvo v zime nezdražia, napísal dnes na svojom webe denník Ukrajinska pravda.

Zelenskyj podľa denníka oznámil, že Ukrajina nebude tento čas predávať do zahraničia plyn a uhlie, pretože všetka ťažba pôjde na uspokojenie vlastných potrieb. Súčasne majú úrady urobiť všetko, aby zvýšili vývoz elektriny.

„Chcem osobitne zdôrazniť, že som zadal vláde veľmi konkrétnu úlohu: urobiť všetko, aby sa tarify na plyn a elektrinu v budúcej vykurovacej sezóne nezmenili. Ľuďom je aj tak ťažko, pretože je vojna. Postaráme sa o to,“ povedal prezident podľa denníka. Dodal, že cenníky za teplo a teplú vodu majú na starosti miestne úrady, ktoré majú na miestnej úrovni zaistiť, aby sa tieto ceny v zime na prelome rokov 2022 a 2023 nezmenili.

Vláda podľa prezidenta vytvorí štáb, ktorý sa bude zaoberať prípravami na zimu. „Toto rozhodnutie sme prijali na základe porady zástupcov vlády a najväčších štátnych energetických podnikov a regulátorov,“ poznamenal. „Nech si okupanti plánujú čokoľvek, musíme sa pripraviť na budúcu zimu v našom štáte, na svojom území, pre všetkých našich občanov. V terajších podmienkach, vytvorených agresiou Ruska, kvôli vojne, budeme mať skutočne najťažšiu zimu za všetky roky nezávislosti. Ale musíme ju zvládnuť tak, aby naši ľudia cítili, že štát normálne pracuje. Tak sa aj stane!“ zdôraznil.

11:35 Vývoz obilia z juhoukrajinského prístavu v meste Berďansk, ktorý v súčasnosti okupuje ruská armáda, by sa mal obnoviť tento týždeň. Oznámili to miestni predstavitelia, podľa ktorých prevádzka tamojšieho prístavu môže pokračovať, keďže sa ho podarilo odmínovať. Informuje o tom britská spravodajská televízia Sky News s odvolaním sa na ruskú agentúru TASS.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok povedal, že prístavy v mestách Berďansk a Mariupol obnovili svoju prevádzku. „Odmínovanie prístavu v Mariupole je dokončené. Funguje normálne a priplávali doň prvé nákladné lode,“ citovala Šojgua agentúra Reuters.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok zopakoval, že ak chce Ukrajina obnoviť vývoz obilia, musí odmínovať svoje prístavy.

Moskva uviedla, že bude kontrolovať lode vstupujúce do ukrajinských prístavov ešte predtým, než im umožní naložiť obilie. Chce sa tak ubezpečiť, že na Ukrajinu neprevážajú zbrane.

Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia na svete. Vývoz cez ukrajinské prístavy sa však v dôsledku ruskej invázie zastavil. Kyjev tvrdí, že pre blokádu ruskej armády je v ukrajinských prístavoch je v súčasnosti uviaznutých 22 miliónov ton obilia.

11:12 Americká spoločnosť Uber, ktorá podniká v preprave osôb prostredníctvom mobilnej aplikácie, upravila svoj softvér pre Svetový potravinový program (WFP), aby tejto organizácii pomohla s núdzovými dodávkami na Ukrajine. Predpokladá sa, že vďaka technológii upravenej na mieru, ktorú testujú v meste Dnipro v centrálnej Ukrajine, bude distribúcia pomoci pružnejšia. Dodávky sa budú presúvať v menších vozidlách, ktoré bude riadiť viac vodičov. V prípade väčších nákladných áut je totiž riziko útoku a okrem toho ťažšie prekonávajú poškodené úseky ciest. Informuje o tom portál BBC.

„Ušetrí nám to čas, ušetrí nám to peniaze, ušetrí nám to energiu,“ povedal pre BBC šéf WFP David Beasley. Ak bude testovanie v meste Dnipro úspešné, rozšíri sa používanie upravenej technológie firmy Uber do štyroch ďalších ukrajinských miest. WFP uviedol, že plánuje poskytovať pomoc trom miliónom Ukrajincov mesačne.

10:30 Prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj pripustil, že ukrajinské jednotky sa možno budú musieť stiahnuť zo Severodonecka na lepšie opevnené pozície.

Ako informovala agentúra AFP, Hajdaj v rozhovore pre televíziu 1+1 uviedol: „Možno bude potrebné stiahnuť sa z mesta Severodoneck bombardovaného 24 hodín denne na lepšie opevnené pozície“.

Podľa dostupných informácií, citovaných agentúrou AFP, Severodoneck už niekoľko dní čiastočne ovládajú Rusi.

Potvrdzuje to aj najnovšia zvodka amerického Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorej ruské jednotky počas uplynulého dňa pravdepodobne ovládli väčšinu obytných štvrtí Severodonecka a zaútočili aj na ukrajinské pozície v priemyselnej zóne. Ukrajinská obrana však zatiaľ týmto útokom odoláva.

Ruské jednotky podľa ISW v uplynulých 24 hodinách pokračovali v postupe k mestu Slaviansk, a to zo smeru od miest Izium a Lyman, pričom sa snažili prelomiť ukrajinskú obranu.

Vojenskí experti tiež hlásia, že ruské jednotky sa začali sťahovať zo svojich pozícií v Záporožskej oblasti. Došlo k tomu buď v rámci rotácie s jednotkami, ktoré utrpeli straty, alebo aby posilnili obranu ruských pozícií na severozápade Chersonskej oblasti.

10:20 Hraničnými priechodmi prešlo v utorok z Ukrajiny na Slovensko 2243 osôb. Z toho bolo 657 mužov, 1244 žien a 342 detí. O dočasné útočisko požiadalo 195 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi 2453 ľudí. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine prišlo celkovo na Slovensko 493 039 utečencov. Dočasné útočisko získalo 80 377 ľudí. Hranicu zo Slovenska na Ukrajinu prekročilo 240 012 osôb.

9:58 Nórsko darovalo Ukrajine 22 samohybných húfnic vrátane náhradných dielov, munície a ďalšieho vybavenia. V stredu o tom informovalo nórske ministerstvo obrany, píše denník The Guardian. „Nórska vláda z bezpečnostných dôvodov čakala, kým bude môcť darovanie (húfnic) oznámiť. Budúce dodávky už možno oznámené verejnosti nebudú,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo v Osle.

Nórsko Ukrajine od začiatku ruskej invázie poslalo už viacero dodávok zbraní. Išlo najmä o 4000 protitan­kových striel, 100 kusov rakiet typu Mistral a ďalšie vojenské vybavenie. (tasr)

9:30 „Ak mozgy unikajú, to znamená, že sú. Už to je pozitívne,“ špásoval svojho času prezident Vladimir Putin, keď znepokojeným novinárom ponúkol „kladnú stránku“ odlivu vzdelaných Rusov do zahraničia. Šéfovi Ruskej akadémie vied ale nie je do smiechu. Alexandr Sergejev varuje, že kým odchod vedcov z Ruska lámal rekordy už pred začiatkom vojny, teraz hrozí prerásť do ich exodu.

Russia Putin Unity Day Čítajte viac Putinovo Rusko trápi masívny odliv mozgov

8:51 Ukrajinskí obrancovia si udržiavajú pozície v meste Sjeverodoneck na východe krajiny napriek útokom ruských síl z troch smerov. Uviedlo to v stredu britské ministerstvo obrany v aktualizácii správy o vývoji situácie na Ukrajine. Ani jedna strana pravdepodobne v priebehu uplynulého dňa neobsadila významné územie, uviedol britský rezort obrany.

Rusko sústreďuje svoje útoky v regióne Donbas, ale zostáva v obrannej pozícii v iných oblastiach, dodáva britské ministerstvo obrany. Konštatuje pritom, že ukrajinské sily dosiahli určité úspechy v protiútokoch v Chersonskej oblasti a opäť získali predmostie na východnom brehu rieky Inhulec. (sita/bbc)

8:20 Ukrajinský prezident Zelenskyj oznámil, že o niekoľko týždňov bude spustený nový informačný systém na monitorovanie zločinov, ktorých sa na Ukrajine dopúšťajú ruskí vojaci. TASR prevzala správu z agentúry DPA. V tzv. „Knihe mučiteľov“ majú byť zhromažďované informácie o vojnových zločincoch a kriminálnikoch z radov ruských inváznych síl, uviedol Zelenskyj.

„Opakovane som zdôraznil, že všetci (vojnoví zločinci) sa musia zodpovedať za svoje činy. A my k tomu pristupujeme krok po kroku,“ povedal ukrajinský líder v pravidelnom prejave k národu, ktorý predniesol v utorok večer.

Nový informačný systém bude zhromažďovať „konkrétne fakty o konkrétnych osobách, ktoré spáchali konkrétne násilné zločiny proti Ukrajincom“, spresnil Zelenskyj. Podľa jeho slov treba zaistiť, aby neboli potrestaní len priami páchatelia, napríklad len radoví vojaci, ale aj tí, čo im vydali rozkazy a umožnili im tak vykonať zločiny v „Buči, v Mariupole, vo všetkých našich mestách“.

7:35 Ruská invázia na Ukrajinu je neospravedlniteľná a brutálna. Povedala to v prvom veľkom verejnom rozhovore po odchode z funkcie bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá Nemecko viedla 16 rokov do vlaňajšieho decembra. Povedala, že z medzinárodného vývoja je jej veľmi smutno, ale vie, že sa snažila najčiernejším scenárom zabrániť.

Angela Merkelová Čítajte viac Merkelová: Ruská invázia je brutálna. Snažila som sa tomu zabrániť

7:08 Ruská pravoslávna cirkev sa rozhodla prevziať eparchie na ukrajinskom polostrove Krym, ktoré doteraz patrili pod Ukrajinskú pravoslávnu cirkev. Informoval o tom synod Ruskej pravoslávnej cirkvi na svojom webe. Ruská pravoslávna cirkev uviedla, že sa na ňu so žiadosťou o pripojenie obrátili tri krymské eparchie, čo sú územné administratívne jednotky pravoslávnej cirkvi. Tie teraz budú podliehať priamo moskovskému patriarchovi Kirillovi.

Rusko anektovalo polostrov v roku 2014 a postupne nad ním upevňuje svoju kontrolu. Ukrajina a väčšina ostatných krajín sveta anexiu neuznáva. Na konci mája Ukrajinská pravoslávna cirkev vyjadrila nesúhlas s postojom moskovského patriarchu Kirilla, ktorý odmietol odsúdiť vojnu na Ukrajine, a odtrhla sa od Moskovského patriarchátu. (čtk)

6:29 Viac ako tisíc ukrajinských vojakov, ktorí sa podieľali na obrane oceliarní Azovstaľu v Mariupole, bolo kvôli vyšetrovaniu prevezených na územie Ruskej federácie.

Oceliarne / Azovstaľ / Čítajte viac Tisícku zajatých obrancov Azovstaľu previezli do Ruska

6:11 Svetová banka schválila ďalšie finančné prostriedky pre Ukrajinu vo výške 1,49 miliardy dolárov. Z prostriedkov by mala vláda v Kyjeve vyplácať mzdy štátnym zamestnancom, uviedla agentúra DPA. Prezident Svetovej banky David Malpass uviedol, že banka „poskytuje Ukrajine ďalšiu (finančnú) podporu v súvislosti s pokračujúcou vojnou“. Bezprostredne nebolo jasné, či ide o pomoc vo forme pôžičky. Svetová banka tak už celkovo vyčlenila na pomoc Ukrajine približne štyri miliardy dolárov.

5:30 Situácia na fronte na východnej Ukrajine sa za posledný deň takmer nezmenila. V utorok večer to v pravidelnom príhovore k Ukrajincom povedal prezident Volodymyr Zelenskyj. Dodal, že najtvrdšie boje sa naďalej odohrávajú v Severodonecku, Lysyčansku a pri Popasnej.

„Je vidieť, že okupanti neverili, že odpor bude taký silný,“ povedal prezident Zelenskyj. Rusko sa teraz podľa neho pokúša vyslať do Donbasu a do oblasti Chersonu na juhu krajiny posily.

Zelenskyj tvrdí, že Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu prišlo o viac ako 31 000 vojakov. „Rusko za úplne nezmyselnú vojnu proti Ukrajine platí každý deň životy viac ako 300 vojakov. A príde deň, keď počet obetí prekročí hranicu toho, čo je prípustné dokonca aj pre Rusko,“ uviedol Zelenskyj. Jeho tvrdenia o ruských stratách nemožno nezávisle overiť. Koľko vojakov zomrelo na ukrajinskej strane, Kyjev nezverejňuje. Pred niekoľkými dňami však Zelenskyj uviedol, že v bojoch na Donbase umiera 60 až 100 ukrajinských vojakov denne.

Severodonec s Lysyčianskom, ktoré oddeľuje iba rieka Severný Donec, sú posledné významné mestá pod ukrajinskou kontrolou v Luhanskej oblasti. Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok uviedol, že ruské jednotky ovládajú 97 percent tohto regiónu. Povedal tiež, že Rusi „oslobodili“ rezidenčné oblasti na juhovýchode Severodonecku.

Približne 800 civilistov sa v tomto meste skrýva v chemických závodoch Azot, uviedol v utorok právnik Dmytra Firtaša, jedného z najbohatších Ukrajincov, ktorému podnik patrí. V Azote je asi 200 z jeho celkových 3000 zamestnancov a asi 600 obyvateľov Severodonecku. Pracovníci firmy v nej zostali na to, aby zaistili zostávajúce vysoko výbušné chemikálie.

821 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy