106. deň: Brutálne boje o Severodoneck rozhodnú o osude Donbasu, uviedol Zelenskyj

20:52 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok podpísal dekrét o uvalení sankcií, vrátane zmrazenia aktív a zákazu cestovania, voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a desiatkam ďalších ruských predstaviteľov, uviedla agentúra Reuters.

Na sankčnom zozname je okrem Putina aj ruský premiér Michail Mišustin, minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, minister obrany Sergej Šojgu a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Celkovo na čiernej listine figuruje 35 osôb.

Príslušný výnos č. 400/2022 bol zverejnený na stránke Kancelárie prezidenta Ukrajiny. Reuters pripomína, že sankcie sú zrejme len symbolické a „pravdepodobne nebudú mať väčší praktický dosah“.

20:16 Rusi začali vyplácať ľuďom v ovládnutom ukrajinskom Mariupole dôchodky v rubľoch a iba v hotovosti. Podľa serveru Ukrajinska pravda o tom vo štvrtok informoval poradca mariupoľského starostu Petro Andrjuščenko. Kvôli radom, ktoré ľudia musia vystáť na ulici v horúčave, označil výplatu penzií za peklo.

Čítajte viac Bieda Mariupolu. Penzie v rubľoch, boj o humanitárnu pomoc

VIDEO: Zábery zo sociálnych sietí, majú ukazovať nedôstojné podmienky, v akých dostávajú obyvatelia Mariupolu humanitárnu pomoc.

17:55 Európa pomôže opätovne vybudovať Ukrajinu po jej zdevastovaní v dôsledku ruskej vojenskej ofenzívy, uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok v Ríme, uviedla agentúra ANSA.

„Opäť vybudujeme Ukrajinu: musíme to urobiť a urobíme to, pretože je to naša morálna povinnosť,“ povedala von der Leyenová na začiatku trojdňového podujatia iniciatívy EÚ Nový európsky Bauhaus (NEB) v múzeu moderného umenia MAXXI v talianskej metropole. Ako dodala, na štvrtok je plánované stretnutie so starostom zničeného okupovaného ukrajinského prístavu Mariupol a ukrajinskými architektmi.

Úsilie o rekonštrukciu musí podľa šéfky EK prebehnúť „správnym spôsobom“ v duchu Nového európskeho Bauhausu. Agentúra ANSA pripomína, že ide o kreatívnu a interdisciplinárnu iniciatívu, ktorá spája Európsku zelenú dohodu s naším životným priestorom a skúsenosťami, uvádza na svojej webovej stránke Európska komisia.

Cieľom tejto iniciatívy je „spustiť vlnu kreativity a krásy po Európe, pripomínajúc všetkým zodpovednosť budovania inkluzívnej a udržateľnej budúcnosti“.

Von der Leyenová sa v Ríme stretne so starostom talianskej metropoly Robertom Gualtierim i talianskym prezidentom Sergiom Mattarellom, pripomína ANSA. Taliansky premiér Mario Draghi je v Paríži na summite Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

17:08 Akékoľvek pokusy o nastolenie „zlého mieru“ na Ukrajine prostredníctvom zaručenia územných ústupkov Rusku by boli „morálne odporné“, vyhlásil vo štvrtok britský premiér Boris Johnson. V ekonomicky zameranom prejave v meste Blackpool na severozápade Anglicka Johnson ďalej uviedol, že ruská invázia na Ukrajinu je z veľkej časti príčinou veľkého zvyšovania cien energií, ktoré podnecuje krízu v súvislosti so životnými nákladmi v Británii.

Akékoľvek pokusy o zavedenie prímeria v prospech ruského prezidenta Vladimira Putina sa však podľa neho vrátia a budú mátať Západ. „Bez ohľadu na to by opustenie Ukrajincov bolo morálne odporné, pretože oni sú obeťami a majú absolútne právo brániť jednu slobodnú a nezávislú krajinu,“ upozornil britský premiér. „Jednoducho im nemôžeme hovoriť, čo majú robiť,“ dodal.

Johnson priamo nemenoval nikoho, kto by naliehal na mierovú dohodu, konštatuje AFP. Francúzsky prezident Emmanuel Macron však minulý týždeň vyvolal kritiku vyhlásením, že Západ „by nemal ponižovať Rusko“ a namiesto toho by mal Putinovi poskytnúť akúsi diplomatickú „výstupnú rampu“.

Ak by sa Putinovi podarilo uchmatnúť si časť z Ukrajiny, „bude schopný pokračovať v otáčaní noža v tejto rane, krokodíl sa jednoducho vráti pre väčšiu korisť, a bude schopný tvrdiť, že jeho agresia, jeho násilie sa vyplatilo,“ povedal Johnson.

„To by bola katastrofa pre Ukrajinu i všetky ďalšie časti bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré by mohol napadnúť,“ rovnako ako pre zraniteľné krajiny mimo Európy, zdôraznil. „Otvorili by sme dvere ďalšiemu konfliktu, ďalšej nestabilite, ďalšej globálnej neistote a ďalšej ekonomickej biede,“ uzavrel podľa AFP britský premiér. (tasr, afp)

16:56 Bitka o ukrajinské mesto Severodoneck sa vedie od domu k domu, kým ukrajinskí vojaci dúfajú v dodávku ťažkých zbraní, ktoré by mohli „zvrátiť vývoj“, uviedol vo štvrtok veliteľ práporu ukrajinskej Národnej gardy Petro Kuzyk. V priemyselnom meste na východe Ukrajiny podľa neho v súčasnosti prebiehajú pouličné boje a ťažké delostrelecké útoky Ruska, ktoré ohrozujú vojakov na oboch stranách konfliktu.

Agentúra Reuters pripomína, že nemohla overiť situáciu v teréne v bitke o Severodoneck, ktorá sa stala kľúčovou vo vojne vedenej Ruskom na Ukrajine. Moskva vyjadrenia Kuzyka nekomentovala a uviedla, že Ukrajina utrpela v regióne Donbas, kde sa nachádza aj Severodoneck, značné straty.

„Bojujeme za každý dom a každú ulicu,“ uviedol Kuzyk pre ukrajinskú štátnu televíziu. Zároveň popísal boje, v ktorých ukrajinskí bojovníci podľa neho v niektorých oblastiach prešli od „slepej obrany k malým protiofenzívam“.

„Včerajší deň bol pre nás úspešný. Prešli sme do protiútoku a v niektorých oblastiach sa nám ich podarilo zatlačiť o jeden alebo dva bloky. V iných sme ich zatlačili doslova o jeden alebo dva domy,“ spresnil. Ukrajina podľa neho dúfa, že ruské sily znížia intenzitu svojej delostreleckej paľby, keď sa začnú pouličné boje.

Kuzyk ďalej povedal, že ukrajinské sily majú „katastrofálny“ nedostatok systémov na boj proti ruskému delostrelectvu a potrebujú „serióznu technológiu“ alebo ťažké zbrane, aby mohli zasiahnuť Rusov. (reuters, tasr)

16:42 Fínska vláda plánuje zmeniť legislatívu o štátnych hraniciach s cieľom povoliť výstavbu bariér na hraniciach s Ruskom na východe krajiny. Tento krok má posilniť pripravenosť Fínska čeliť hybridným hrozbám v spojitosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Čítajte viac Fínsko plánuje vybudovať bariéry a posilniť opatrenia na hraniciach s Ruskom

16:23 Európska komisia vo štvrtok oznámila, že s Medzinárodnou federáciou spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca podpísala dohodu o poskytnutí finančného príspevku vo výške sedem miliónov eur, ktorý zaistí poskytovanie podpory v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory pre osoby utekajúce z Ukrajiny pred ruskou agresiou.

Cieľom je pomáhať ukrajinským utečencom, ktorí majú veľké problémy s duševným zdravím a vykazujú známky psychickej traumy. Pomoc bude mať podobu poskytovania psychologickej prvej pomoci, vyhodnotenia celkového stavu pacientov, ako aj dlhodobejšej podpory v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory v rodnom jazyku utečencov.

Zmluva financovaná z programu EU4Health zahŕňa opatrenia na posilnenie stavov zamestnancov Červeného kríža a dobrovoľníkov, záchranárov pôsobiacich v prvej línii a ďalších odborníkov v piatich krajinách EÚ (Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Česká republika) a bude trvať po dobu 24 mesiacov.

„Ľudia, ktorí utiekli pred ostreľovaním, musia žiť so svojimi zraneniami z vojny alebo sa obávajú o svojich blízkych v zónach konfliktu, potrebujú špecifickú psychologickú podporu vo chvíli, keď menia svoj život,“ povedala eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidisová.

Vďaka podpore a odborným znalostiam pracovníkov Červeného kríža a partnerských mimovládnych organizácií chce EÚ poskytovať základné služby ukrajinským utečencom v podobe prvej psychologickej pomoci a v prípade potreby im zaručí špecializované služby v oblasti duševného zdravia. (tasr)

16:18 Súd v samozvanej Doneckej ľudovej republike na Ukrajine odsúdil na trest smrti dvojicu Britov a občana Maroka, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na svojho spravodajcu v súdnej sieni.

Čítajte viac Doneckí separatisti odsúdili troch zahraničných bojovníkov na trest smrti

15:18 Európska komisia vo štvrtok oznámila, že ukrajinským startupom poskytne pomoc v celkovej výške 20 miliónov eur. V tlačovej správe vydanej v Bruseli sa uvádza, že v rámci tejto iniciatívy, ktorá zahŕňa cielenú zmenu pracovného programu Európskej rady pre inovácie (EIC) na rok 2022, môže dostať najmenej 200 ukrajinských začínajúcich technologických podnikov finančnú podporu až do výšky 60-tisíc eur.

Okrem toho im EIC ponúkne nefinančnú podporu, ako napríklad poradenské služby a služby spojené s nadväzovaním kontaktov. (tasr, dpa)

15:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyzval na vylúčenie Ruska z Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), pretože Moskva podľa neho svojou inváziou na Ukrajinu podnecuje globálnu obilnú krízu. Zelenskyj to prostredníctvom videolinku uviedol na zasadnutí Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v Paríži.

„O predĺžení členstva Ruska vo FAO nemôže byť reči,“ povedal Zelenskyj. „Čo má Rusko v tejto organizácii robiť, ak spôsobuje hlad pre najmenej 400 miliónov ľudí, alebo potenciálne pre viac ako miliardu ľudí?“ spýtal sa Zelenskyj. Cieľom organizácie FAO, ktorá sa v súčasnosti aktívne angažuje v 130 krajinách, je „dosiahnuť potravinovú bezpečnosť pre všetkých“.

Ukrajina bola pred začiatkom ruskej invázie štvrtým najväčším vývozcom pšenice na svete a pokrývala polovicu spotreby slnečnicových semien a oleja. Export z ukrajinských prístavov sa však v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu zastavil. (tasr, afp)

15:09 Rusko nasadilo do bojov na Ukrajine štvoricu najnovších lietadiel Su-57. Ich terčom boli objekty ukrajinskej protivzdušnej obrany, uviedla ruská štátna agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na nemenovaný informovaný zdroj.

Čítajte viac Rusko na Ukrajine nasadilo najmodernejšie stíhačky Su-57

14:51 Takmer päť miliónov utečencov z Ukrajiny už bolo v dôsledku ruskej invázie zaregistrovaných v európskych krajinách. Vyplýva z údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Omnoho vyšší počet ich však z Ukrajiny utiekol: podľa UNHCR odišlo z tejto krajiny do 7. júna viac než 7,3 milióna ľudí. Zároveň sa do nej však medzičasom vrátilo 2,3 milióna osôb.

„Vojna na Ukrajine spôsobila jednu z najväčších kríz na svete čo sa týka vysídlenia obyvateľstva,“ uviedol UNHCR, podľa ktorého má v 44 krajinách Európy status utečenca 4,8 milióna osôb. Až 90 percent ľudí, ktorí utiekli z Ukrajiny do zahraničia tvoria ženy a deti, keďže väčšina mužov vo veku 18–60 rokov krajinu v čase stanného práva nemôže opustiť. OSN približuje, že mnoho ľudí cestuje na Ukrajinu a následne späť pre rôzne dôvody, akými sú napríklad návšteva rodín, skontrolovanie svojich nehnuteľností, pomoc iným osobám pri úteku z krajiny či návrat do zamestnania.

Najviac utečencov z Ukrajiny prijalo Poľsko, do ktorého prišlo 3,8 milióna ľudí. Takmer 1,7 milióna z nich medzičasom z Poľska odišlo späť do vojnou zničenej krajiny. Do Ruska prišlo od začiatku ofenzívy z Ukrajiny okolo 1,1 milióna osôb. Bielorusko, ktoré je spojencom Moskvy, zaregistrovalo skoro 17-tisíc príchodov.

Tretí najvyšší počet utečencov po Poľsku a Rusku evidujú v Nemecku (780-tisíc). Nasledujú Česko (366 632), Taliansko (125 907) a Španielsko (118 199). Státisíce ľudí najprv dorazili aj do ďalších štátov, s ktorými Ukrajina susedí, a to Maďarska, Slovenska, Rumunska a Moldavska, väčšina z nich však odtiaľ pokračovala v ceste do iných krajín.

Na Ukrajine je zároveň v súčasnosti vnútorne vysídlených vyše osem miliónov ľudí, upozorňuje Medzinárodná organizácia pre migráciu. Pred vojnou mala Ukrajina približne 44 miliónov obyvateľov. (tasr, dpa, afp)

14:46 Európska únia vo štvrtok vyčlenila ďalších 205 miliónov eur na humanitárnu pomoc Ukrajine. Oznámil to eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič v rámci svojej pracovnej návštevy Ukrajiny. (tasr)

14:41 Samohybné húfnice AHS Krab poľskej výroby dodané ukrajinskej armáde Poľskom sú už na frontovej línii a pripravené na aktívnu účasť v bojoch. Vo svojom príspevku na sociálnej sieti Facebook to vo štvrtok oznámil ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov.

Podľa poľských médií dorazilo prvých 18 húfnic a podporné vozidlá na Ukrajinu už minulý týždeň. Reznikov spresnil, že po húfniciach M777 a FH70 a samohybných húfniciach CAESAR a M109A3 sú poľské „kraby“ v poradí už piatym typom platforiem kalibru 155 mm.

Reznikov zároveň informoval o stave výzbroje ukrajinskej armády a dodávkach zbraní a munície od jej partnerov. Vyslovil pritom osobitné poďakovanie Spojeným štátom, Spojenému kráľovstvu, Poľsku a pobaltským štátom za ich vojenskú podporu Ukrajine v jej boji proti ruským jednotkám na svojom území.

Ozbrojené sily Ukrajiny už podľa neho dostali „značné množstvo zbraní“, aké by „stačilo na víťaznú obranu pred akoukoľvek armádou v Európe, nie však (tou) z Ruska,“ takže Ukrajina potrebuje ťažké zbrane čo najskôr.

Ukrajinský minister obrany osobitne vyzdvihol obetavosť a profesionalitu špecialistov štátneho koncernu Ukroboronprom, ktorí pre potreby armády zreštaurovali alebo opravili stovky jednotiek vojenskej a špeciálnej techniky, vrátane tej ukoristenej od ruských jednotiek. (pap, tasr)

14:21 Litovský prezident Gitanas Nauséda upozornil, že vyjednávanie o zrušení západných sankcií voči Rusku bude tlačiť Kremeľ k novým formám agresie. Nauséda takto reagoval na vyhlásenia Turecka zo stredy, že Rusko „oprávnene“ požaduje zrušenie sankcií výmenou za pomoc pri preprave zásob obilia z Ukrajiny, informoval litovský spravodajský web Delfi.lt.

„Ak začneme pochybovať o vhodnosti sankcií alebo s nimi obchodovať, vytvorí to pre Rusko ďalšie stimuly na použitie nových foriem agresie,“ upozornil prezident na stredajšej tlačovej konferencii vo Vilniuse.

Dodal: „Môžeme sa dostať až do situácie, keď zo sankcií zostane len málo a Rusko bude mať všetky možnosti na rozšírenie svojej agresie na Ukrajine.“ Podľa Nausédu agresia Ruska voči Ukrajine zblížila západných spojencov. V budúcnosti by však organizácia NATO mala posilniť svoju obranu.

Dodal, že nadchádzajúci summit NATO v Madride bude pre Alianciu vynikajúcou príležitosťou, aby preukázala odhodlanie, silu a jednotu tvárou v tvár ruskej agresii. „Môžeme to urobiť posilnením našej obrany a najmä posilnením východného krídla NATO,“ zdôraznil Nauséda.

Nauséda na tlačovej konferencii s gréckou prezidentkou Katerinou Sakellaropulosovou prízvukoval, že Európa je povinná zvýšiť tlak na Rusko, pričom informoval, že v dohľadnom čase sa bude posudzovať v poradí už siedmy balík sankcií Európskej únie voči Rusku. Prezident tiež naliehal, že je dôležité pokračovať v pomoci Ukrajine a čo najskôr jej udeliť štatút kandidáta na členstvo v EÚ. (delfi.lt, tasr)

13:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok varoval, že pre blokádu ukrajinských čiernomorských prístavov Ruskom môžu hrozbe hladu čeliť milióny ľudí. Zelenskyj v televíznom vystúpení uviedol, že svet je na pokraji „hroznej potravinovej krízy“, keďže Ukrajina nemôže vyvážať veľké množstvo obilia, kukurice, oleja a iných produktov, ktoré mali na svetovom trhu stabilizačnú úlohu.

„Bohužiaľ to znamená, že v desiatkach krajín môže byť nedostatok produktov. Ak bude pokračovať ruská blokáda Čierneho mora, milióny ľudí môžu hladovať,“ povedal Zelenskyj. „Zatiaľ čo my hľadáme spôsoby, ako chrániť slobodu, iná osoba ju ničí. Táto osoba pokračuje vo vydieraní sveta s hladom,“ dodal.

Čítajte viac 99. deň: Blokáda ukrajinských prístavov môže viesť ku globálnej potravinovej kríze

Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia na svete. Vývoz cez ukrajinské prístavy sa však v dôsledku ruskej invázie zastavil. Kyjev tvrdí, že v ukrajinských prístavoch je v súčasnosti uviaznutých 22 miliónov ton obilia.

Západní lídri obviňujú ruského prezidenta Vladimira Putina, že vpádom na Ukrajinu vystavil svet hrozbe hladomoru. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu uviedla, že „potraviny sa stali súčasťou zastrašovacieho arzenálu Kremľa“.

Tvrdenia o blokáde ukrajinských prístavov Ruskom sú podľa Moskvy „zavádzaním“ krajín Západu, ktoré sa snažia zakryť svoje vlastné politické chyby. Putin minulý týždeň uviedol, že situácia na svetovom potravinovom trhu sa bude zhoršovať pre britské a americké sankcie na ruské hnojivá.

Čítajte viac Putin začína vydierať Západ: Ukrajinské lode pustí, za výkupné

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu oznámil, že Rusko je v spolupráci s Tureckom pripravené garantovať bezpečnosť lodí, ktoré sa budú z ukrajinských prístavov plaviť cez Bosporský prieliv. Je však potrebné, aby Ukrajina umožnila plavidlám opustiť svoje prístavy tým, že ich odmínuje, alebo vyznačí bezpečné koridory.

Šéf ruského rezortu diplomacie tvrdí, že hlavným problémom je ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý „kategoricky odmieta“ riešiť problém zamínovaných prístavov. (reuters, tasr)

13:00 Ukrajina denne prichádza až o stovku vojakov, ďalších 500 utrpí zranenia, uviedol minister obrany Oleksij Reznikov. Situáciu na fronte označil za ťažkú. Vojna Ruska proti Ukrajine pokračuje 106. dňom.

Čítajte viac Ukrajina podľa Reznikova prichádza denne o stovku vojakov

12:27 Vojenské správy a odvodové komisie na Kryme falšujú v rámci prebiehajúcich odvodov výsledky povinných lekárskych prehliadok, aby tak maximalizovali počet brancov. Uviedol to Americký Inštitút pre štúdium vojny vo svojej každodennej analýze.

Čítajte viac Rusi nemajú vojakov. Na Kryme brancom falšujú lekárske prehliadky

12:17 Veľkú podporu ukrajinskému ľudu vyjadril pápež František pri štvrtkovom prijatí českého premiéra Petra Fialu. Šéf českej vlády to povedal novinárom vo Vatikáne po tom, čo opustil Apoštolský palác, kde s hlavou katolíckej cirkvi strávil približne hodinu. Pápeža Fiala pozval na návštevu Českej republiky. Hoci je podľa neho na reakciu Vatikánu ešte skoro, premiér verí, že František príde, ak mu to dovolí zdravotný stav a bude na to mať príležitosť.

Časť stretnutia pápež a český premiér venovali ruskej agresii na Ukrajine a osudu Ukrajincov, z ktorých mnohí našli útočisko v európskych krajinách, vrátane Česka. „Pápež vyjadril naozaj veľkú podporu ukrajinskému ľudu a jeho spravodlivému zápasu. Myslím si, že je pre nás dôležité, aby sme mysleli na utrpenie Ukrajincov a pomáhali im všetkými prostriedkami, ktoré máme,“ vyhlásil vo Vatikáne český premiér. Pápež si podľa neho „jasne uvedomuje nespravodlivosť ruskej agresie“.

Fiala, ktorý pápežovi ako dar okrem iného priviezol tiež ukrajinský vyšívaný šál s motívom holubice mieru, podľa svojich slov pri stretnutí s Františkom pripomenul všetku podporu, ktorú Ukrajine ČR poskytuje v humanitárnej i vojenskej oblasti.

Pápežova návšteva na Ukrajine, o ktorej sa opakovane uvažuje, by podľa českého premiéra mala význam. „Podľa mňa je pápežovým želaním na Ukrajinu ísť, musia však pre to byť podmienky, vrátane zdravotných,“ uviedol Fiala. (čtk)

11:54 Južná Kórea poskytne 1,2 milióna dolárov na podporu bezpečnej prevádzky ukrajinských jadrových elektrární, ktoré sú vojensky ohrozované pre ruskú inváziu. Uviedlo to juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí.

Podporu poskytne prostredníctvom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), aby mohla vyslať personál a kúpiť vybavenie potrebné na prijatie bezpečnostných opatrení v jadrových zariadeniach. „Naša vláda bude aktívne podporovať snahu MAAE o bezpečnú prevádzku jadrových elektrární na Ukrajine a bude sa podieľať na ďalšom medzinárodnom úsilí súvisiacom s mierovým využívaním jadrovej energie," dodalo ministerstvo. (cnn.com, sita)

11:48 Do Francúzska previezli vo štvrtok telesné pozostatky francúzskeho novinára Frédérica Leclerca-Imhoffa, ktorý zahynul 30. mája neďaleko mesta Severodoneck, keď ho v bojoch medzi ruskou armádou a ukrajinskými jednotkami zasiahol šrapnel.

Lietadlo s rakvou s telesnými pozostatkami novinára priletelo okolo 03.00 h ráno z Kyjeva na Letisko Paríž–Le Bourget, ležiace severne od francúzskeho hlavného mesta. Na repatriačnej ceremónií na letisku sa zúčastnili rodičia, priatelia a ďalší príbuzní 32-ročného novinára, ako aj francúzska ministerka kultúry Rima Abdulová-Malaková a tiež predstavitelia francúzskej spravodajskej televízie BFM, pre ktorú Leclerc-Imhoff pracoval šesť rokov.

Obrat na poctu novinárovi sa má konať v piatok približne o 18.30 v Paríži. Leclerc-Imhoff podľa počiatočných správ zahynul po tom, ako ho do krku trafil šrapnel, keď cestoval v obrnenom vozidle počas evakuácie civilistov z obliehanej oblasti neďaleko Severodonecka, ktorú aj spravodajsky pokrýval. (bbc.com, tasr)

11:42 Britská spravodajská služba vo štvrtok informovala, že boje v tzv. severodoneckom kotli pokračujú, pričom ruská armáda zintenzívnila svoje úsilie o postup v oblasti južne od mesta Izium ležiaceho v Charkovskej oblasti.

Postup ruskej armády na iziumskom fronte je od apríla zastavený, pretože ukrajinské jednotky vtedy „dobre využili znalosť terénu na spomalenie postupu Ruska,“ vysvetľuje britské ministerstvo obrany vo svojej každodennej správe vychádzajúcej zo zistení spravodajských služieb a zverejnenej na sieti Twitter.

Ministerstvo dodalo, že Rusko sa pravdepodobne snaží získať dynamiku v tejto oblasti, aby vyvinulo ďalší tlak na Severodoneck a získalo príležitosť posunúť sa hlbšie do Doneckej oblasti. (tasr)

11:31 Delostrelectvo s ďalekým dosahom dodané Západom by Ukrajine poskytlo dostatočnú palebnú silu potrebnú na to, aby donútila ruské jednotky ustúpiť a dobyla mesto Severodoneck v priebehu niekoľkých dní. Vo štvrtok to vyhlásil prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

„Hneď, ako budeme mať k dispozícii delostrelectvo s ďalekým dosahom, aby sme mohli viesť súboje s ruským delostrelectvom, naše špeciálne jednotky dokážu vyčistiť mesto (Severodoneck) za dva až tri dni,“ uviedol Hajdaj v rozhovore pre ukrajinskú televíziu.

Vo svojom príspevku v aplikácii Telegram Hajdaj vo štvrtok informoval, že „Rusi sa držia svojej primitívnej taktiky: paľba ťažkého delostrelectva a potom pokusy o prienik“. Dodal, že rovnaký postup ruské velenie zvolilo aj „v už zničených“ mestách Rubižne a Popasna.

Podľa Hajdaja v Severodonecku aj vo štvrtok pokračujú pouličné boje, pričom sa ruské jednotky snažia dobyť aj priemyselnú zónu, ktorá je zatiaľ v rukách Ukrajiny. Konštatoval, že „streľba v Severodonecku utíchne len vtedy, keď sa nabíjajú zbrane“. Informoval tiež, že evakuácia civilistov zo Severodonecka naďalej nie je možná, rovnako ani doprava humanitárnej pomoci do mesta. Ubezpečil, že nemocnica má pre ranených nateraz všetko, čo potrebuje. (tasr)

11:02 Ukrajinské sily ovládajú približne tretinu Severodonecka: priemyselnú zónu a priľahlé štvrte, uviedol vo štvrtok v televízii starosta Oleksandr Strjuk. „Obranná línia sa drží, noc bola kvôli ustavičnej paľbe diel dosť ťažká,“ povedal podľa agentúry Unian.

„Situácia je dosť ťažká, ale zvládnuteľná,“ vyhlásil. V meste, ktoré pred vojnou mávalo asi 100 000 obyvateľov, zostalo asi 10 000 civilistov, ale teraz ich nemožno evakuovať. Ľudia sa už dlhšie ako mesiac a pol musia zaobísť bez dodávok vody, elektriny, plynu. Humanitárna situácia v meste je podľa starostu „skoro kritická“. (čtk)

10:43 Robotníci vyťahujú telá zo zničených budov v zdevastovanom ukrajinskom meste Mariupoľ a odvážajú ich do márnic a navážok. Poradca tamojšieho starostu Petro Andriuščenko ešte v stredu uviedol, že pri prehliadke zhruba dvoch pätín budov v každej našli 50 až 100 tiel. Ako uviedol na komunikačnej platforme Telegram, je to „nekonečná karavána smrti“.

Ukrajinské úrady už skôr uviedli, že počas ruského obliehania Mariupoľa zahynulo najmenej 21-tisíc civilistov. Strategicky dôležité mesto neustále čelilo útokom ruských síl, no celé mesiace vzdorovalo a stalo sa symbolom ukrajinského odporu, ale aj najhoršieho utrpenia krajiny počas vojny. Odvtedy sa už objavili správy o masových hroboch s tisíckami tiel. (sita/sky news)

10:01 Poľský prezident Andrzej Duda kritizoval nemeckého kancelára Olafa Scholza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za to, že aj napriek ruskej ofenzíve na Ukrajine naďalej vedú telefonické rozhovory so šéfom Kremľa Putinom.

„Všetky tieto rozhovory, ktoré sa vedú s Putinom, a to najmä (zo strany) kancelára Scholza a prezidenta Emmanuela Macrona, ma udivujú,“ povedal Duda v rozhovore pre nemecký denník Bild, ktorý bol v stredu zverejnený na platforme Youtube. „Tieto rozhovory neprinášajú vôbec nič,“ konštatoval Duda.

Duda sa domnieva, že rokovania s Putinom zo strany západných lídrov sú skôr „istým druhom legitimizácie človeka zodpovedného za zločiny, ktoré na Ukrajine pácha ruská armáda“. Poľský prezident zdôraznil, že Putin nesie výlučnú zodpovednosť za to, že na Ukrajinu poslal svoje invázne sily. Poukázal tiež na to, že jednotliví velitelia sú podriadení práve Putinovi.

Duda prirovnal súčasnú situáciu k druhej svetovej vojne a k nacistickému Nemecku za vlády Adolfa Hitlera. „A zhováral sa niekto počas druhej svetovej vojny týmto spôsobom s Adolfom Hitlerom? Hovoril niekto, že si musí zachovať svoju tvár? Že je potrebné to robiť tak, aby to nebolo pre Adolfa Hitlera ponižujúce?“ pýta sa Duda, ktorý takýto postoj rázne odmieta. „Všetci vedeli: Je nevyhnutné ho (Hitlera) poraziť,“ dodal. (tasr/dpa)

9:26 Hraničnými priechodmi prešlo v stredu 2579 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 698 mužov, 1481 žien a 400 detí. O dočasné útočisko požiadalo 181 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo za stredu 2 738 osôb. Informovalo o tom Ministerstvo vnútra.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od začiatku vojny na Ukrajine je 495 618. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je na úrovni 80.556. Výsledný počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny, je 242 750.

8:58 Brutálna bitka o mesto Severodoneck, ktoré ruské sily delostreleckými útokmi takmer úplne zničili, rozhodne o ďalšom osude oblasti Donbasu na východe Ukrajiny. Povedal to v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje agentúra Reuters.

„Toto je veľmi brutálna bitka, veľmi tvrdá, možno jedna z najťažších v tejto vojne,“ povedal Zelenskyj v stredajšom videoprejave. „Severodoneck je naďalej epicentrom stretov v Donbase,“ uviedol. Z veľkej časti sa tu teraz rozhoduje o osude nášho Donbasu," dodal.

8:17 Rusko je neochotné rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, pretože sa stále cíti silné. V stredu to americkým korporátnym lídrom povedal ukrajinský prezident Zelenskyj prízvukujúc, že „musíme oslabiť Rusko a svet to má urobiť“. Zelenskyj, ktorý sa s lídrami spojil prostredníctvom videohovoru, uviedol, že Ukrajina plní svoju úlohu na bojisku a vyzval na ešte prísnejšie sankcie s cieľom ekonomicky oslabiť Rusko. „Musíme úplne vypnúť Rusko od globálneho finančného systému,“ apeloval. Tiež sa vyjadril, že Ukrajina je ochotná rokovať s Ruskom o ukončení vojny, ale nie za cenu jej nezávislosti. (si­ta)

8:00 Dvom Britom zajatým ruskými silami počas bojov na Ukrajine hrozí 20 rokov väzenia. Uvádza sa to vo videu, zverejnenom v stredu ruskými štátnymi médiami. Aidena Aslina (28) a Shauna Pinnera (48) zadržali v apríli, keď bojovali na ukrajinskej strane proti ruským inváznym silám. Údajne sa postavili pred súd v separatistickej, proruskej Doneckej ľudovej republike.

Čítajte viac Zajatí Briti sa postavili pred proruský súd. Hrozí im 20 rokov väzenia

7:40 Ozbrojené sily Ukrajiny vykonali počas stredy dva letecké útoky na zoskupenie ruských síl v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny a zasiahli tri nepriateľské muničné sklady. Pri útokoch bolo zabitých 30 ruských vojakov a zničených niekoľko kusov techniky. Na facebooku to v noci na dnes v pravidelnom súhrne uviedlo operačné veliteľstvo Juh ukrajinskej armády.

„Nepriateľ pokračuje v boji na obsadených obranných líniách. Prevládajúcou taktikou sú delostrelecké a mínometné súboje,“ píše velenie. Ukrajinská a ruská strana sa stretávajú tiež v občasných prestrelkách, Ukrajincom sa darí útoky odrážať a Rusi sa sťahujú a „nechávajú za sebou mŕtvych, ranených a poškodenú techniku“.

Ruské jednotky posilňujú tiež svoju prítomnosť v Záporožskej oblasti, kam presunuli až 30 tankov T-62, uviedol dnes hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk. Tanky sú rozmiestnené v okolí Vasylivky, asi 35 kilometrov od Záporožia. (čtk)

7:09 Organizácia Spojených národov (OSN) sa usiluje o dohodu, ktorá by umožnila export ukrajinského obilia cez Čierne more a neobmedzený prístup ruských potravín a hnojív na svetové trhy napriek vojne Ruska na Ukrajine. Jej generálny tajomník António Guterres povedal korešpondentom OSN, že bez dohody stovky miliónov ľudí v rozvojových krajinách čelia hrozbe bezprecedentnej vlny hladu.

Vysokí predstavitelia ostatných desať dní v tejto súvislosti úzko spolupracujú s kontaktmi v Moskve, Kyjeve, Ankare, Bruseli a Washingtone, povedal Guterres s tým, že podrobnosti nezverejní, aby neohrozil šance na úspech. (sita)

6:37 Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská začala svoje vystúpenie na konferencii GLOBSEC malým omylom. No ním len akoby podčiarkla, ako už ruská vojna na Ukrajine ovplyvnila chod sveta. "Dnes je to sto rokov… Prepáčte, sto dní, čo sme sa zobudili do novej reality, keď ruské tanky a rakety zasiahli mierovú Ukrajinu aj z bieloruského územia,“ povedal Cichanovská 3. júna v Bratislave.

Čítajte viac Cichanovská: Sabotáže Bielorusov proti ruskej armáde sú aj koordinované

6:00 Delostrelecké systémy, ktoré na Ukrajinu dodali západné krajiny, už teraz pomáhajú meniť situáciu a je len „otázkou času“, kedy sa Ukrajine podarí dobyť späť značnú časť územia na juhu krajiny. Vyhlásil to podľa agentúry Reuters v stredu gubernátor ukrajinskej Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim.

Nad časťou Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny prevzali kontrolu ruské vojská, no táto oblasť je iba jednou z dvoch ukrajinských oblastí, ktoré si ešte zachovali prístup k Čiernemu moru. Podľa Kima sa však ukrajinským jednotkám v uplynulých týždňoch podarilo už dosiahnuť „nejaký úspech“ pri protiútoku v susednej Chersonskej oblasti.

Agentúra Reuters sa Kima spýtala, či si myslí, že západné zbrane, dodávané na Ukrajinu, prispejú k nejakej zmene v boji proti ruským vojskám, ktoré vpadli na Ukrajinu 24. februára. „(Zmena) sa už deje… a dosiahneme viac úspechov,“ odpovedal Kim.

„Hovoríme o delostrelectve. To v našom regióne začína fungovať,“ uviedol Kim, pričom odmietol špecifikovať, ktoré západné delostrelecké systémy pomáhajú Ukrajine najviac.

Rusko i Ukrajina sústredili v posledných týždňoch väčšinu svojich zdrojov do bojov na východe Ukrajiny v Donbase. Pre Kyjev je však z ekonomického hľadiska tiež kľúčové udržať si ostávajúce čiernomorské pobrežie, a to predovšetkým prístavy Mykolajiv a Odesa na juhu krajiny, píše Reuters.

Na to, aby sa Ukrajine podarilo dosiahnuť na juhu krajiny dôležitý zlom, však bude Kyjev potrebovať viac ľudskej sily, čo je podľa Kima možné dosiahnuť buď presunutím jednotiek z východu krajiny alebo ďalšou mobilizáciou.

Kyjev si totiž uvedomuje, že stále existuje riziko, že Rusko znovu zaútočí na veľké mestá na juhu krajiny akými sú Mykolajiv alebo Záporožie. „Myslím si, že v nadchádzajúcich mesiacoch budú mať nejakú príležitosť napadnúť Záporožie a Mykolajiv, no v súčasnosti nepozorujeme žiadne preskupovanie (ruských vojsk),“ uviedol Kim.