Šéf Kremľa Vladimir Putin pritom za to môže viniť len seba. Hospodársky pád Ruska je totiž výsledkom vojny, ktorú 24. februára rozpútal proti Ukrajine. IIF tvrdí, že západné sankcie, odchod svetových spoločností z ruského trhu a odliv mozgov z krajiny v podstate vymaže ekonomické zisky štátu za posledných 15 rokov.
Zničené investície
Inštitút reprezentuje viac ako 450 firiem vo viac ako 70 krajinách sveta. Organizácia, ktorá tento týždeň vydala o stave ruskej ekonomiky správu, neočakáva, že v konflikte sa podarí vyrokovať prímerie. Zároveň IIF predpokladá, že v najbližších mesiacoch Západ sankčné opatrenia proti Moskve rozšíri a budú ešte tvrdšie.
"Sme svedkami úplného rozpadu 30 rokov investícií,“ citoval Reuters Elinu Ribakovovú, zástupkyňu hlavného ekonóma IIF. Podľa nej je to následok súčasných sankcií, ale keď sa Európa odstrihne od ruských energií, hospodárstvo Ruska to v strednodobom horizonte pocíti ešte viac. Opatrenia zatiaľ neovplyvnili Putinovo správanie, no dá sa povedať, že v takom krátkom čase sa to nedalo ani očakávať. Ide o to, aby sankcie mali postupne dosah na to, ako Kremeľ financuje vojnovú mašinériu.
IIF uvádza, že ruská ekonomika sa prudko prepadá a výrazne sa znižuje aj kúpyschopnosť obyvateľstva. Na druhej strane narástli ceny ropy a plynu, teda dvoch hlavných vývozných komodít krajiny. To viedlo k tomu, že ruská obchodná bilancia sa v posledných mesiacoch dostala na úroveň rekordného prebytku.
No ani to, a ani fakt, že rubeľ sa v posledných týždňoch posilnil, podľa Ribakovovej neznamená, že by sme si mali myslieť, že ruská ekonomika je odolnejšia, ako sa očakávalo. Banky síce mali k dispozícii devízové rezervy, no ruskí podnikatelia, ale ani k bežní konzumenti, ich nemajú na čo použiť. Sankciám je potrebné dať čas, najmä keby sa k nim pridružilo embargo na energie.
"Hoci sme boli od konca februára v súvislosti s opatreniami proti Rusku svedkami zásadných krokov, ich eskalácia nie je ešte na vrchole. Je možné urobiť ďalšie veci. Také, ktoré súvisia s fungovaním finančného systému a s kľúčovým oblasťami ruského vývozu o dovozu. Mohlo by to mať dramatické následky pre ruskú ekonomiku, ako aj pre schopnosť Kremľa pokračovať vo vojnovej snahe na Ukrajine. Samozrejme, takéto kroky budú mať značný dosah aj na krajiny, ktoré ich zavedú,“ vysvetlila Ribakovová.
Ukrajina potrebuje pomoc
Odborníčka tiež pripomenula, že Ukrajina by potrebovala okamžitú finančnú podporu, keďže jej ekonomiku ničí vojna. Tvrdí to aj analýza Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy. Len v máji sa ukrajinský deficit pohyboval medzi štyrmi až piatimi miliardami dolárov. Odhaduje sa, že Národná banka Ukrajiny má k dispozícii rezervy vo výške okolo 30 miliárd dolárov.