107. deň: Denne zomiera 200 ukrajinských vojakov. Podoľak: Putin nasadil takmer všetky zbrane

22:27 Na Ukrajinu dorazili z Česka dva darované pontónové mosty dlhé 36 metrov, vďaka ktorým bude môcť byť obnovené dopravné spojenie v miestach, ktorými sa prehnali boje. Podľa serveru Jevropejska pravda o tom informovalo tlačové oddelenie ukrajinskej štátnej služby cestnej dopravy. O vyslaní dvoch mostov na Ukrajinu informoval na konci mája ČTK predseda Správy štátnych hmotných rezerv (SSHR) Pavel Švagr.

Zničené mosty na Ukrajine sú teraz podľa cestnej služby hlavným problémom pre fungovanie bežnej logistiky v miestach, ktoré boli oslobodené z ruských rúk. Sama Ukrajina ale na výrobu pontónových mostov nemá materiál a vybavenie.

„Pontónové mosty budú umiestnené tam, kde je kriticky nutné obnoviť dopravné spojenie,“ oznámila ukrajinská služba cestnej dopravy. Kde konkrétne budú mosty inštalované, ale nespresnila.

„Vďaka podpore európskych partnerov budú do miest a dedín oslobodených od ruských okupantov dopravované lieky, potraviny a ďalšie základné potreby,“ doplnila služba podľa webu televízie Hromadske.

Server Jevropejska pravda podotkol, že Česko od začiatku ruskej invázie poskytlo Ukrajine už značné objemy vojenskej pomoci vrátane bojových vrtuľníkov, tankov a raketových systémov. V Českej republike tiež funguje schéma, cez ktorú je možné v koordinácii s českým ministerstvom obrany a ukrajinskou ambasádou prispieť na potreby ukrajinskej armády, uviedol ukrajinský server.

20:43 Európska únia by mala konať rýchlo a ponúknuť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny 27-členného bloku. V príhovore na Kodanskom summite o demokracii to prostredníctvom videokonferencie v piatok povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informovala agentúra AP.

Podľa Zelenského „šedá zóna“, v ktorej Ukrajina zostala, ruskú agresiu podporuje. Ukrajinský líder vyzval EÚ, aby ukázala, „že jej slová o ukrajinskom ľude, ktorý je súčasťou európskej rodiny, nie sú prázdne“. Zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že „stále existujú niektorí politickí skeptici, ktorí pochybujú o tom“, či by sa malo umožniť Ukrajine stať sa členom EÚ.

Ukrajina zintenzívnila svoju snahu o vstup do EÚ odvtedy, ako ju 24. februára napadlo Rusko. Krátko po začiatku ruskej invázie pritom oficiálne požiadala o členstvo v Únii.

19:07 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa v piatok stretla vo Vatikáne s pápežom Františkom, s ktorým diskutovala o snahách ukončiť vojnu na Ukrajine a o zmierňovaní svetovej potravinovej krízy, ktorá sa teraz zhoršila. Informovali o tom tlačové agentúry AP a ANSA a portál Vatican News.

Pápež a šéfka eurokomisie sa spoločne zaviazali, že sa budú snažiť ukončiť vojnu na Ukrajine. Obaja sa venovali aj témam klimatických zmien a ekologicky udržateľnej architektúre.

Von der Leyenová sa rozprávala tiež s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom a so sekretárom pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami arcibiskupom Paulom Gallagherom, ktorý sa nedávno vrátil z Ukrajiny.

18:27 Britský minister obrany Ben Wallace sa tento týždeň stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Na vopred neohlásenej dvojdňovej návšteve Kyjeva rokoval aj so svojím ukrajinským kolegom Olexijom Reznikovom, informovalo britské ministerstvo obrany.

Podľa ministerstva bolo cieľom pracovnej návštevy umožniť ministrovi obrany osobne si vypočuť, ako sa vyvíjajú vojenské potreby ukrajinských ozbrojených síl, keďže povaha konfliktu sa neustále mení.

Wallace povedal Zelenskému, že v čase, keď konflikt vstupuje do ďalšej fázy, bude Británia pokračovať v podpore Ukrajiny. Takisto ocenil „mimoriadne“ úsilie Kyjeva pri odrážaní útoku, ako aj Zelenského líderstvo a húževnatosť ukrajinského ľudu.

Zelenskyj poďakoval Británii za poskytnutie zbraní a finančnej podpory Ukrajine, ako aj za uvalenie sankcií na Rusko. „Som vďačný Británii ako celku, vláde, premiérovi… Vojna jasne ukázala, kto sú naši skutoční priatelia,“ povedal vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.

Wallace diskutoval so Zelenským a Reznikovom aj o „rozsahu vybavenia a výcviku, ktoré Spojené kráľovstvo v súčasnosti poskytuje“ a ďalšej podpore, ktorú je Británia pripravená ponúknuť, uvádza sa vo vyhlásení.

Zelenskyj daroval britskému ministrovi obrany pamätné poštové známky zobrazujúce ukrajinských vojakov na čiernomorskom Haďom ostrove, ktorí odmietajú výzvy na kapituláciu zo strany ruskej vojenskej lode. Ruský krížnik Moskva bola neskôr potopený.

Británia je jedným z najsilnejších podporovateľov Ukrajiny v jej boji proti ruským inváznym silám a nedávno súhlasila s vyslaním raketových systémov, ktoré sú schopné zasiahnuť ruské delostrelecké pozície na východe Ukrajiny. (tasr, ap, afp, bbc.com)

18:00 Nemecko pomôže Ukrajine poskytovaním zdravotníckej pomoci pre vojnové obete – vybuduje úrazové centrá pre ranených, daruje protézy končatín a vyšle do krajiny nemeckých lekárov. V piatok to oznámil nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach.

„Ukrajina potrebuje humanitárnu pomoc tak naliehavo, ako potrebuje našu vojenskú pomoc,“ povedal minister počas návštevy západoukrajinského mesta Ľvov.

Nemecko v rámci pomoci dodá Ukrajine protézy, vyšle tam 200 lekárov, zorganizuje školenie v liečbe popálenín a napojí niektoré nemocnice na Ukrajine na telemedicínsku službu, uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Najväčší nemecký výrobca umelých končatín Ottobock už rokuje s ministerstvom zdravotníctva o pomoci Ukrajine pri výrobe a nasadzovaní protéz v mobilných kontajnerových dielňach a školí špecialistov ortopédov priamo na Ukrajine, oznámil hovorca spoločnosti. „Ottobock má na Ukrajine partnerov a pokračuje tam v dodávkach svojich produktov. Kontajnerové dielne umožnia dodávky zakaždým, keď vojna túto sieť naruší alebo zničí,“ dodal hovorca.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uviedla, že od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu 24. februára zaznamenala okolo 290 útokov na zdravotnícke zariadenia. Nemecká vláda zatiaľ poskytla Ukrajine zdravotnícku pomoc za približne 100 miliónov eur a nemecký zdravotnícky priemysel jej daroval vyše 100 miliónov eur, doplnilo podľa agentúry Reuters ministerstvo. (reuters, tasr)

17:51 Ruská vojna na Ukrajine zmení Európu a pravdepodobne aj celý svet, vyhlásil v piatok poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Čítajte viac Morawiecki: Vojna na Ukrajine zmení podobu Európy

16:33 Švajčiarsko prijíma najnovší balík sankcií Európskej únie proti Rusku a Bielorusku vrátane ropného embarga. V piatok o tom informovala tlačová agentúra DPA.

Sankcie budú vstupovať do platnosti postupne, pričom toto obdobie prechodu bude trvať až do začiatku roka 2023, uviedla v piatok švajčiarska vláda.

Tento krok je významný, pretože Švajčiarsko je dôležitým centrom globálneho obchodovania s komoditami ako napríklad ropa.

Približne 50 až 80 percent ruských surovín sa obchoduje cez Švajčiarsko, ako sa uvádza v správe švajčiarskeho podnikateľského magazínu Bilanz.

Najväčším nezávislým obchodníkom s ropou na svete je Vitol Group, holandská spoločnosť so sídlom v Ženeve. Táto firma, tak ako spoločnosť Trafigura – tiež sídliaca v Ženeve –, tvrdí, že už výrazne znížila alebo úplne zastavila obchodovanie s ruskou ropou a ropnými produktmi.

Európa pritvrdzuje sankcie proti Moskve, ale aj proti Minsku, v súvislosti s nevyprovokovaným napadnutím Ukrajiny.

16:28 Bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko varoval krajinu pred „ukrajinským scenárom“: Nestraším vás. Viete, že nehovorím do vetra, povedal.

Čítajte viac Lukašenko hrozí pohlavárom: Pri nepokojoch nebudem behať so samopalom ja, ale vy

16:17 Do 200 ukrajinských vojakov zomiera každý deň pri útokoch ruskej armády. Povedal to poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, podľa ktorého len viac a viac západných zbraní odrazí ruskú ofenzívu, zníži počet obetí a donúti Moskvu vyjednávať. Podoľak v rozhovore pre BBC povedal, že denné straty od 100 do 200 vojakov sú výsledkom „úplne chýbajúcej parity" medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré „na front vrhlo takmer všetky nejadrové zbrane" v snahe postúpiť vo východoukrajinskom regióne Donbas a mimo neho.

Čítajte viac Zelenskyj: Víťazstvo musí byť dosiahnuté na bojisku, chceme získať späť celé okupované územie

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že denne o život prichádza do 100 ukrajinských vojakov, ale Podoľak konštatoval, že počet obetí stúpol. Ukrajinskí predstavitelia poukazujú na rastúce straty, aby podporili svoje žiadosti o ďalšie zbrane zo Západu.

15:38 Fínsko plánuje poslať na Ukrajinu viac obranného vybavenia. Tamojšia vláda v piatok uviedla, že prezident Sauli Niinistö súhlasil s jej žiadosťou o vyslanie ďalšej vojenskej pomoci. Nešpecifikovala, čo pošle, ani kedy tak urobí. Podrobnosti neuviedla s tým, aby zabezpečila doručenie pomoci. Fínsko už na Ukrajinu poslalo okrem iného pušky a protitankové zbrane.

15:04 Strategický cieľ Ruska je úplná deštrukcia Ukrajiny.** V ukrajinskej štátnej televízii to povedal hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk s tým, že ich Rusi „nenechajú žiť v mieri“. „Ruská federácia chce úplne zničiť ukrajinskú štátnosť a dosadiť tu vládu, ktorú môže kontrolovať,“ cituje hovorcu spravodajský portál BBC.

Motuzjanyk tiež povedal, že Rusko hľadá slabé miesta v ukrajinskej obrane pri rieke Siverskyj Donec. Ak Rusko obsadí mestá Sjevjerodoneck a Lysyčansk na brehoch Siverského Donca, bude mať pod kontrolou celú Luhanskú oblasť, ktorú si nárokujú proruskí separatisti.

14:41 Ukrajinské ozbrojené sily zničili základňu ruských žoldnierov z Wagnerovej skupiny (rusky Vagnerovej) v okupovanom meste Kadijivka na východe Ukrajiny, oznámil gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

„Ukrajinské sily zasiahli presne, prežil iba jediný ruský fašista,“ uviedol Hajdaj na sociálnej sieti. Dodal, že základňa ruských žoldnierov bola na miestnom štadióne v meste, ktoré proruskí separatisti obsadili v roku 2014.

Polovojenská Wagnerova skupina si vyslúžila ostrohy práve v bojoch na východe Ukrajiny medzi silami prozápadnej vlády v Kyjeve a separatistami podporovanými Ruskom, neskôr títo vojaci boli podľa médií nasadení aj v Sýrii, Líbyi, Sudáne a Stredoafrickej republike.

Teraz Rusko nasadilo do bojov o ukrajinský Donbas až 20 000 žoldnierov zo Sýrie, Líbye a ďalších miest, ako aj zo súkromnej polovojenskej Wagnerovej skupiny, písali v apríli západné médiá, napríklad denník The Guardian a agentúra AFP.

„Títo ľudia sú z väčšej časti používaní ako masa proti ukrajinskému odporu. Je to pechota. Nemajú ťažkú ​​techniku ​​ani vozidlá,“ citoval The Guardian činitele, podľa ktorého sa počet žoldnierov na východnej Ukrajine pohybuje od 10 000 do 20 000.

14:14 Z Ukrajiny prišlo na Slovensko napriek očakávaniam politikov len pár zdravotníkov a pribudli hlavne pacienti. Pre TASR na to upozornil šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský s tým, že zdravotníkom ťažko skúšaným pandémiou tak ukrajinskou krízou pribudla len ďalšia práca navyše.

Poukázal na to, že slovenskí zdravotníci nedostali žiadnu podporu. „Niet sa čo čudovať, že ani zdravotníci utekajúci pred vojnou na Ukrajine na Slovensko nejdú a volia radšej Česko, Maďarsko, alebo Poľsko, kde dostanú vyššie mzdy. To, že napriek vojne na Ukrajine a pri miliónoch utečencov z Ukrajiny na Slovensko prišlo len pár zdravotníkov, je vizitka práce pána ministra zdravotníctva a je to dôsledok toho, aké podmienky ministerstvo vytvára zdravotníkom na Slovensku,“ povedal Visolajský.

Kritizuje, že vláda hľadá riešenia problémov slovenského zdravotníctva v „kradnutí“ zdravotníkov z Ukrajiny. „Aká úprimná je naša pomoc vojnou ničenej Ukrajine, kde jej na jednej strane posielame materiálnu pomoc a na druhej strane voláme zdravotníkov z Ukrajiny na Slovensko a ešte sa politici tvária, aké je to rozumné a lacné riešenie slovenských problémov,“ skonštatoval šéf odborárov. Poukázal na to, že Ukrajina má menej lekárov na počet obyvateľov ako Slovensko a ak Slovensko zoberie Ukrajine lekára či sestru, tí potom chýbajú Ukrajine a ukrajinským pacientom.

13:40 Apríl sa podľa politológa Ivana Preobraženského stal zlomom pre tých Rusov, ktorí doteraz verili oficiálnym správam a ktorých blízki odišli bojovať na Ukrajinu.

Čítajte viac Nespokojnosť Rusov rastie. Putin dostal 1,2 milióna sťažností k vojne

**12:39 Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojej zvodke o vývoji situácie na bojiskách informoval, že ukrajinské jednotky zaútočili na ruské vojenské pozície na juhu Chersonskej oblasti.

Ako pripomenula agentúra AFP, ukrajinská armáda bojuje na tomto úseku frontu o znovuzískanie územia obsadeného ruskými jednotkami na začiatku invázie.

Ukrajinské velenie vo svojom statuse na sieti Facebook informovalo, že ukrajinské lietadlá vo štvrtok podnikli „sériu úderov na nepriateľské základne, miesta hromadenia techniky a personálu a poľné sklady“ v piatich rôznych oblastiach Chersonskej oblasti.

Chersonská oblasť – ležiaca severne od Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014 – bola jedným z prvých regiónov, ktoré ruské jednotky ovládli po svojej invázii začatej 24. februára.

Ukrajina sa tam pokúša o ofenzívu, ktorej cieľom je znovudobytie tohto územia. Vojenská situácia tam zostáva napätá, konštatoval v piatok generálny štáb.

Dosadení promoskovskí činitelia v okupovanom Chersone sa zasadzujú za referendum o pripojení regiónu k Rusku. Prednedávnom oznámili, že v oblasti sa zavádza ruská mena, rubeľ.

12:19 Viac ako 40 Ukrajincov absolvovalo na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave od apríla intenzívny kurz slovenského jazyka. V piatok kurz ukončili poslednou hodinou a získaním certifikátu. Mladí absolventi kurzu sa zhodli, že sa slovenčinu za desať týždňov naučili.

„Mali sme desaťtýždňový intenzívny jazykový kurz 15 hodín týždenne. Je to veľmi dobrá forma na naučenie sa cudzieho jazyka,“ povedala lektorka slovenského jazyka Mária Šimková. Ako doplnila, slovenský jazyk sa učili študenti nielen počas kurzu, ale stretávali sa s ním aj vo svojom okolí. Podľa nej je vidieť nárast ich jazykových zručností, ale aj schopností. „Veľa sme sa rozprávali, preberali sme veci, ktoré sa používajú aj v bežnom jazyku, aby vedeli nielen vyššiu spisovnú slovenčinu, ale aj sa bežne dorozumieť,“ uviedla.

Študentka Jana zhodnotila absolvovanie kurzu pozitívne. „Už teraz viem viac po slovensky. Chcem ísť na vysokú školu na Slovensku, tak pre mňa bol tento kurz dobrý,“ povedala 16-ročná študentka s tým, že podľa nej je ťažšie po slovensky písať, ako hovoriť. I 16-ročný Michal, ktorý býva v Gabčíkove, uviedol, že sa naučil po slovensky a spoznal aj nových kamarátov. Ocenil, že mohol absolvovať kurz aj online a nemusel každý deň dochádzať do Bratislavy.

11:43 Utečenci z Ukrajiny doteraz najčastejšie vyhľadávali lekársku starostlivosť na Slovensku pre choroby obehovej sústavy, išlo o 790 pacientov. Medzi najčastejšie problémy patrili aj poranenia, otravy či iné následky vonkajších príčin, pre ktoré lekára vyhľadalo 763 ľudí. TASR údaje poskytla štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorej lekári tieto výkony vykazujú.

Na choroby obehovej sústavy sa vynaložilo viac ako 237 000 eur, na poranenia, otravy a podobne išlo 129 000 eur, priblížila pre TASR manažérka oddelenia komunikácie VšZP Eva Peterová. Nasledovali infekčné a parazitové choroby, ktoré sa týkali 424 pacientov a na ich liečbu išlo viac ako 110 000 eur. Na štvrtom mieste boli nádory, pre ktoré sa na lekára obrátilo 259 pacientov. „Na túto diagnózu smerovalo viac ako 213 000 eur,“ spresnila Peterová. Piatou najčastejšou príčinou potreby lekára bolo tehotenstvo, pôrod a šestonedelie. Išlo o 205 pacientiek, čo si vyžiadalo takmer 110 000 eur.

„Pokiaľ ide o konkrétne diagnózy a ich finančnú náročnosť, naviac peňazí (takmer 69 000 eur) si vyžiadala liečba akútneho infarktu myokardu, ktorý postihol 20 pacientov. Nasledovalo chronické zlyhanie obličiek (viac ako 60 000 eur), ktoré sa týkalo 126 pacientov,“ priblížila Peterová.

Lekári, ktorí utečencom poskytujú akúkoľvek formu zdravotnej starostlivosti, tieto výkony vykazujú VšZP, ktorá im ich plne hradí. „Náklady sú poisťovni následne refundované štátom,“ dodala.

11:27 Ukrajinskí predstavitelia vyjadrili obavy, že vidina „únavy z vojny“ by mohla narušiť odhodlanie Západu pomáhať krajine proti agresii Moskvy.

Spojené štáty a ich spojenci dodali Ukrajine zbrane v hodnote niekoľkých miliárd dolárov a Európa prijala milióny ľudí vysídlených v dôsledku vojny. V Európe sa tiež ukázala nevídaná jednota v zavádzaní sankcií proti prezidentovi Putinovi a jeho krajine.

Analytici však upozorňujú, že s ustupujúcim šokom z 24. februára by mohol Kremeľ využiť naťahujúci sa konflikt a možný slabnúci záujem Západu, čo by mohlo viesť k snahe dotlačiť Ukrajinu k dohode.

„Únava rastie, ľudia chcú nejaký výsledok (ktorý je prospešný) pre nich a my chceme (iný) výsledok pre nás,“ vyjadril sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj k návrhom niektorých západných politikov, že by mal prijať nejaký kompromis. Ukrajina si podľa neho určí vlastné podmienky na mier.

11:10 Rodinní príslušníci trojice na Ukrajine odsúdených zahraničných bojovníkov vyzvali britskú i ukrajinskú vládu, aby „urobili všetko, čo je v ich silách“, pre ich bezpečný a rýchly návrat do vlasti.

Čítajte viac Rodiny cudzincov odsúdených na Ukrajine sú zdrvené. Dúfajú v zrušenie trestu smrti

**10:49 Britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej zvodke o vývoji situácie na bojiskách Ukrajiny informovalo, že v oblasti Severodonecka pokračujú prudké boje. Ruská armáda opäť kontroluje väčšinu mesta, ale jej jednotky boli málo úspešné pri pokuse obkľúčiť rozsiahlejšiu oblasť na severe a juhu.

Šéf prokyjevskej vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj informoval, že všetky regióny Luhanskej oblasti, ktoré ovláda Ukrajina, sú pod paľbou ruskej armády. Uistil však: „Obkľúčenie našich jednotiek v Luhanskej oblasti nehrozí“.

Britské ministerstvo obrany tiež konštatuje, že Rusko má problémy so zabezpečením základných verejných služieb pre obyvateľov okupovaných území. Prístup k čistej pitnej vode je prerušovaný a telefónne a internetové spojenie je stále vážne narušené.

Vo zvodke sa uvádza, že v Chersone bude pravdepodobne veľký nedostatok liekov a v Mariupole hrozí vypuknutie veľkej epidémie cholery. Ojedinelé prípady tejto choroby boli hlásené od mája.

Americká spravodajská televízia CNN pripomenula, že Ukrajina zažila veľkú epidémiu cholery v roku 1995. Odvtedy sa v krajine vyskytli len lokálne ohniská epidémie, najmä na pobreží Azovského mora, kde sa nachádza aj prístav Mariupol.

Zdravotnícke služby v tomto meste sú podľa CNN pravdepodobne na pokraji kolapsu a veľké vypuknutie epidémie cholery by situáciu ešte zhoršilo.

10:15 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo vo štvrtok 2 856 osôb. Z toho bolo 692 mužov, 1 687 žien a 477 detí. O dočasné útočisko požiadalo 174 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi vo štvrtok 2 922 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu na Ukrajine 24. februára prekročilo takmer 498 500 osôb. Od 1. marca bolo udelených takmer 81-tisíc dočasných útočísk. Hraničnými priechodmi zo Slovenska na Ukrajinu prešlo takmer 245 700 osôb.

9:57 Šéf prokyjevskej vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v piatok ráno na platforme Telegram informoval, že všetky regióny Luhanskej oblasti, ktoré ovláda Ukrajina, sú pod paľbou ruskej armády. Uistil však: „Obkľúčenie našich jednotiek v Luhanskej oblasti nehrozí“. Vo vysielaní štátnej televízie označil Hajdaj situáciu v Severodonecku za naďalej zložitú. Informoval, že ukrajinským jednotkám sa darí udržať obrannú líniu.

Hajdaj tiež ubezpečil, že „Severodoneck sa drží, ale Rusi ničia všetko, čo im stojí v ceste“. Najnovšie podľa neho pri ostreľovaní Severodonecka zničili aj športový komplex Ľadový palác. Hajdaj pripomenul, že podobne je zničená aj jedna z hlavných divízií továrne Azot. (tasr)

9:30 Vzhľadom pripomína kazetový rádiomagnetofón spred desiatok rokov. Je to ale vyspelá zbraň, ktorá v modernej vojne môže pred delostreleckou paľbou zachrániť veľa životov. Ukrajinská armáda ju proti ruským agresorom potrebuje ako soľ. Vďaka domácemu výrobcovi nie je odkázaná len na dovoz.

Čítajte viac Protidronová puška bráni Ukrajincov pred paľbou ruských diel

8:58 Ukrajinský generálny štáb vo svojej rannej správe o vývoji bojov pripustil ruský postup smerom k mestu Bachmut v Doneckej oblasti na východe krajiny, informovala ruská služba stanice BBC. Boje o Severodoneck pokračujú, uvádza velenie ukrajinských síl.

Britské ministerstvo obrany dnes vo svojej pravidelnej správe založenej na informáciách rozviedky varovalo, že v juhoukrajinskom meste Mariupoľ sú zdravotné sily na pokraji kolapsu a hrozí tu prepuknutie epidémie cholery, zatiaľ čo v Chersone je kritický nedostatok liekov.

Pred rizikom prepuknutia epidémie cholery v Mariupole, ktorý teraz po týždňoch obliehania a ťažkého bombardovania ovládajú ruské sily, minulý mesiac varovala aj WHO. (ČTK)

8:11 Ukrajinská verejná ochrankyňa ľudských práv Ľudmyla Denisovová, ktorá bola pred vyše týždňom zbavená funkcie, priznala, že značne zveličila informácie o tom, že ruskí okupanti na Ukrajine páchajú hromadne sexuálne delikty. Jej cieľom vraj bolo presvedčiť západné krajiny, že majú na Ukrajinu poslať viac zbraní.

Čítajte viac Hromadné znásilňovanie Rusmi si mala obmudsmanka vymyslieť. Odvolali ju

7:55 Ukrajinský prezident Zelenskyj vo štvrtok podpísal nariadenie, ktorým uvalil osobné sankcie na ruských lídrov, vrátane šéfa Kremľa Putina a všetkých ministrov. Sankcie, ktoré schválila Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, sú zamerané na všetkých členov ruskej vlády a bezpečnostnej rady i hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. Všetkým, ktorých sa týkajú, zakazujú vstup na Ukrajinu, rušia víza a povolenia a blokujú finančné aktíva.

Podľa kópie, ktorú zverejnili na webstránke ukrajinského prezidentského úradu, dekrét vošiel do platnosti vo štvrtok. Zelenskyj okrem toho podpísal aj nariadenie o sankcionovaní 236 ruských univerzít a ich vedenia. (sita)

7:26 Ruská ekonomika sa tento rok prepadne o 15 percent a na budúci rok o ďalšie tri percentá. Je to odhad washingtonského Inštitútu pre medzinárodné financie (IIF).

Čítajte viac Experti: Putin vojnou vymazal 15-ročné ekonomické zisky Ruska

6:45 Bezprostredná hrozba ruského útoku na Kyjev v súčasnosti nehrozí, ukrajinské hlavné mesto však nepoľaví vo svojej ostražitosti, uviedol vo štvrtok ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj. „Útok na Kyjev dnes nehrozí. Vojaci sa v blízkosti bieloruských hraníc nezhromažďujú, uvedomujeme si však, že zajtra môže nastať akýkoľvek scenár,“ podotkol Monastyrskyj.

„Preto uskutočňujeme vážny výcvik – príprava obrannej línie“ a výcvik vojakov, ktorí zostanú v Kyjeve, dodal. Šéf ukrajinského rezortu vnútra tiež upozornil, že ruské letecké útoky môžu nastať v ktorejkoľvek chvíli. „Akékoľvek miesto na Ukrajine vrátane Kyjeva sa môže stať terčom raketovej paľby,“ uviedol s tým, že medzi ciele takýchto útokov patrí aj „vládna štvrť“ a „historické centrum“ ukrajinskej metropoly. (tasr/afp)

5:50 Ukrajina denne prichádza až o stovku zabitých a 500 ranených vojakov, uviedol vo štvrtok minister obrany Oleksij Reznikov podľa agentúry Interfax-ukrajina. Situáciu na fronte označil za ťažkú. Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak neskôr stanici BBC povedal, že straty v radoch ukrajinskej armády dosahujú denne medzi 100 až 200 vojakmi. Podoljakov odhad je doteraz najvyšší čo do počtu zabitých ukrajinských vojakov, poznamenala britská stanica na svojom ruskojazyčnom webe.

Dôvodom zvýšených strát je podľa prezidentského poradcu značná prevaha ruskej armády v delostrelectve. Dodal, že na vyrovnanie síl by pomohlo, keby Ukrajina získala 150 až 300 salvových raketometov.

O tom, že v bojoch na východe Ukrajiny každý deň zomiera 50 až 100 ľudí, hovoril už minulý mesiac prezident Volodymyr Zelenskyj. Argumentoval tak proti volaniu zrušiť zákaz odchodu mužov v brannom veku z Ukrajiny.

Kyjev oficiálne neuvádza vlastné straty. Ukrajinský generálny štáb vo štvrtok odhadol, že Rusko od začiatku invázie prišlo o 31 700 vojakov, z toho o dve stovky počas uplynulých 24 hodín. Západné spravodajské agentúry odhadujú počet zabitých ruských vojakov na približne 20 000, poznamenala BBC. Tieto tvrdenia nemožno overiť z nezávislých zdrojov.

Minister obrany podľa agentúry vyjadril nespokojnosť s rýchlosťou dodávok západných zbraní a ich množstvom, súčasne sa však poďakoval krajinám, ktoré tieto zbrane poskytujú.

Ukrajina podľa neho potrebuje predovšetkým väčšie množstvo moderných raketometov západného typu a príslušnú muníciu, ďalej potrebuje nahradiť opotrebované delá „sovietskych“ ráží modernými delami západnej ráže a to opäť s príslušnou muníciou, ktorá sa na Ukrajine nevyrába. Kľúčové je vraj tiež dohodnúť sa s partnermi na výcviku operátorov, aby na fronte mohli byť nasadzované hneď celé jednotky, čo by výrazne zvýšilo efektívnosť na bojisku.

Ukrajina potrebuje stovky ťažkých zbraní, bez ktorých nemôže začať účinnú protiofenzívu, a tiež bojové lietadlá a prostriedky protivzdušnej obrany, vypočítal Reznikov podľa webu denníka RBK-Ukrajina.

5:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom poslednom večernom vidoposolstve informoval o určitom pozitívnom vývoji v Záporožskej oblasti, kde ukrajinská obrana zvádza boje s ruskými inváznymi jednotkami. Vo všeobecnosti sa situácia na fronte podľa neho za posledný deň výrazne nezmenila. Informovali o tom stanice BBC a server The Guardian.

„Situácia na fronte je dnes bez výraznejších zmien. Severodoneck, Lysyčansk a ďalšie mestá na Donbase, ktoré teraz okupanti považujú za kľúčové ciele, sa držia,“ uviedol Zelenskyj podľa serveru The Guardian. „Určité pozitívum máme v Záporožskej oblasti, kde sa nám darí mariť plány okupantov. Postupne sa posúvame dopredu v Charkovskej oblasti, oslobodzujeme našu krajinu. V smere na Mykolajiv držíme obranu,“ nechal sa počuť prezident.

Stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe poznamenala, že Zelenskyj nespresnil, aké úspechy má na mysli. Vo večernej zvodke ukrajinského generálneho štábu sa ohľadom Záporožskej oblasti uvádza, že situácia sa tam nezmenila, napísala BBC. Ruská invázna armáda podľa nej obsadila značnú časť Záporožskej oblasti, ktorá sa nachádza na juhu krajiny pri Azovskom mori, vrátane miest Melitopol a Berďansk. Samotné regionálne centrum Záporoží však zostáva pod ukrajinskou kontrolou.

Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Oleksij Arestovyč už skôr uviedol, že Rusko koncentruje svoje vojenské sily v oblasti a plánuje začať ofenzívu na mesto. Súdiac podľa správ z frontu však útok ešte nezačal, podotkla BBC. S ohľadom na Severodoneck v Luhanskej oblasti miestni predstavitelia pripustili, že toto mesto z veľkej časti kontrolujú ruské sily. Zelenskyj predtým uviedol, že boje o Severodoneck sú veľmi tvrdé a ide možno o jednu z najťažších bitiek od začiatku vojny.

Na twitteri medzitým ukrajinský prezident oznámil, že telefonicky hovoril so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom, ktorého podľa svojich slov informoval o situácii na fronte a štátnici spolu prebrali ďalšiu podporu ukrajinskej obrany alebo bezpečnostné záruky. „Osobitnú pozornosť sme venovali ukrajinskej ceste do EÚ, koordinujeme (spolu) kroky,“ napísal na svojom účte.

Podľa francúzskej vlády Zelenskyj a Macron preberali počas štvrtkového telefonátu okrem iného humanitárnu a vojenskú podporu, uviedla stanica CNN. Francúzsky prezident povedal, že jeho krajina "zostane mobilizovaná, aby vyhovela potrebám Ukrajiny, vrátane ťažkých zbraní. "Lídri sa dohodli, že zostanú v kontakte aj s ohľadom na snahu Ukrajiny vstúpiť do Európskej únie.